KSKE 5 Saz 2/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200194 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200194.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľa: P. Z. Q., H. XX K. H. A., U. H. R., R., O. C., D. U., K. B. A. (Ď. M. .) , K. Š.F. D., D. U., B. H., H. E., D. F. D. H. Q. O. R., R., O.. C., D. U., K., toho času miesto pobytu D. F. O. U. H., zastúpený C.. L. R., právnou poradkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle, G. XX, XXX XX L., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, D. X, R., o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 26.01.2012 ČAS: MU-582-28/PO-Ž-2011 o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. rozhodnutie odporcu ČAS: MU-582-28/ PO-Ž-2011 zo dňa 26.01.2012 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-582-28/PO-Ž-2011 zo 26.01.2012 podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle ) zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len SR ) , ako zjavne neopodstatnenej.

Odporca vo svojom rozhodnutí prihliadol na to, že dňa 01.12.2011 maloletý navrhovateľ za prítomnosti súdom ustanoveného opatrovníka, požiadal o udelenie azylu na území SR z dôvodu obavy o svoj život.

Za účelom zdôvodnenia navrhovateľovej žiadosti bol s ním vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany či organizácie a tiež nebol trestne stíhaný. Dôvodom jeho odchodu z K. boli pozemkové spory s príbuznými, ktoré sa začali ešte pred jeho narodením a týkali sa starého otca a jeho brata, po smrti ktorých si začali nárokovať na pozemky starého otca synovia jeho brata. Po dlhodobých hádkach došlo medzi nimi k streľbe vo februári 2011, ktorej cieľom bol strýko K., brat jeho otca, ktorý kvôli svojej bezpečnosti odišiel radšej do D.. Otec navrhovateľa sa obával o jeho bezpečnosť ako jediného dediča týchto pozemkov v prípade jeho smrti a z toho dôvodu navrhovateľ vycestoval za svojim strýkom K. do D. v D. v máji 2011. Odtiaľ cestoval do B., F. a I., kde sa zdržal štyri mesiace, v G. 20 dní, odkiaľ pokračoval pešo do E. A. a v kamióne bol prepravený na územie SR.

Ako maloletému žiadateľovi o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR bez sprievodu, mu bol uznesením Okresného súdu v Trenčíne č. 30P/406/2011-7 z 23.11.2011 ustanovený opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len ÚPSVaR Trenčín ) .

Pri hodnotení pravdivosti a hodnovernosti tvrdení navrhovateľa prihliadol odporca k tomu, že navrhovateľ po zadržaní vystupoval pod menom P. Z., narodený XX.XX.XXXX a následne pred pracovníkmi OCP PZ Trenčín uviedol skutočné meno P. Z. a priezvisko Q. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX. Zmenu odôvodnil tým, že pri zadržaní sa ho nepýtali na priezvisko a dátum narodenia si prvýkrát vymyslel tak, ako mu to poradil prevádzač. Ďalej odporca uviedol, že v zmysle § 23 ods. 7 zákona o azyle Migračný úrad MV SR na základe pochybnosti o veku navrhovateľa vykonal lekárske vyšetrenie na jeho určenie a RTG vyšetrením zo dňa 03.01.2012 bol jeho vek stanovený na 18 a viac rokov, t. j. je plnoletý. Odporca poukázal na to, že ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou. Navrhovateľ nepredložil žiaden doklad totožnosti, svedčiaci o jeho identite a správny orgán jeho identitu ustálil.

Odporca po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľom udávaných dôvodov, ako i všetkých dostupných informácií, dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky. V konaní nebolo preukázané ohrozenie jeho života z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a preto ho nemožno považovať za utečenca. Nevzťahuje sa na neho ani § 10 zákona o azyle. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a neboli zistené ani skutočnosti pre udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Navrhovateľ krajinu svojho pôvodu opustil na príkaz svojho otca, ktorý sa obával o jeho život kvôli pozemkovým sporom. Svoju žiadosť založil na problémoch svojho nebohého starého otca a následne otca, ktoré sa ho žiadnym spôsobom netýkali a boli osobného a lokálneho charakteru, bez akýchkoľvek známok perzekúcie. Navrhovateľom uvedené skutočnosti sú úzko rodinnou záležitosťou, prejavujúcou sa v akomkoľvek i ekonomicky vyspelom štáte. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle, pretože absentuje samotný pojem prenasledovania i preukázanie pôvodcu prenasledovania. Navrhovateľovi sa nikto nevyhrážal, ani fyzicky nenapadol, ba dokonca on osobne nemal s nikým nijaké problémy. Pozemky momentálne nikto neobhospodaruje. Jeho žiadosť sa do určitej miery javí ako účelová, pretože jeho cieľovou krajinou bolo Rakúsko alebo Nemecko, o ktorých sa dopočul, že sú to bohaté krajiny a ľahko sa v nich hľadá zamestnanie. Nasvedčuje tomu aj jeho výpoveď, že sa nemohli presťahovať v rámci K. na iné bezpečné miesto, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov, nedokázali by sa uživiť, otec je nezamestnaný a ani navrhovateľov peňažný príjem nebol postačujúci na zabezpečenie slušnej životnej úrovne aj pre neho. Takáto osoba je v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951, v kapitole II, odsek B, písmeno f/, považovaná za prisťahovalca. Ak je táto osoba vedená čisto ekonomickými pohnútkami, jedná sa o ekonomického prisťahovalca a nie o utečenca.

Napokon odporca uviedol, že navrhovateľ svoju žiadosť neodôvodnil ani takými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré by spĺňali podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, uvedené v § 13a a v § 13b, keďže ním uvádzané dôvody nemožno považovať za vážne bezprávie. Sám navrhovateľ uviedol, že v prípade návratu do K. sa obáva o svoj život a zdravie iba z dôvodu sporov o pozemky a preto bolo potrebné jeho žiadosť o azyl zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Na základe včas podaného návrhu - opravného prostriedku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 23.02.2012, sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu v plnom rozsahu a vrátenia veci na nové konanie. Z dôvodu, že navrhovateľ spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle z dôvodu hrozby vážneho bezprávia, nesúhlasil s výsledkom vyšetrenia jeho veku, nakoľko navrhovateľ trvá na tom, že má 17 rokov a jeho stále maloletým a preto Migračný úrad mal skúmať najlepší záujem dieťaťa v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa. V mene navrhovateľa, ako maloletého, podal žiadosť o azyl súdom ustanovený opatrovník, no po vyhodnotení jeho osoby na základe vyšetrenia veku s ním odporca konal ako s plnoletým. Navrhovateľ však nesúhlasil s výsledkom jeho hodnotenia ako plnoletým len na základe röntngenového výsledku jeho zápästia, čo sa v dnešnej dobe považuje za výsostne nedostačujúce. Podľa odborníkov z danej oblasti je výsledok takéhoto vyšetrenia len orientačný a nie je možné z jedného snímku zápästia vyvodiť záver, že kostný vek je

18 a viac rokov. V súčasnosti na určovanie veku existujú metódy, ktorými je možné určiť vek osoby s veľmi vysokou presnosťou. Vzhľadom na závažnosť dopadu na výsledok azylového konania, považuje za vhodné zvoliť v tomto prípade formu znaleckého posudku a nie len obyčajný výsledok vyšetrenia od jedného lekára. V zmysle odporúčaní UNHCR je uvedené, že pri určovaní veku je potrebné vychádzať aj z vyšetrení mentálneho veku osoby a tieto dve vyšetrenia potom vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa navrhla preto zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátiť na vykonanie riadneho znaleckého dokazovania pre určenie veku navrhovateľa vzhľadom k tomu, že ani na základe jeho správania sa a jeho výzoru nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že je maloletý. Zároveň sa domnieva, že navrhovateľ spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože v K. je neustále veľmi zlá bezpečnostná situácia, čo je možné chápať ako vážne a individuálne ohrozenie života z dôvodu svojvoľného násilia... . Navrhla preto zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu pre nedostatočne zistený skutočný stav veci v otázke veku navrhovateľa a nesprávne aj z hľadiska právneho posúdenia veci. Žiadala tiež aj o odklad vykonateľnosti rozhodnutia.

Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 15.03.2012 poukázal na výpoveď navrhovateľa na ústnom pojednávaní dňa 12.12.2011 a záver odporcu po vykonanom dokazovaní, že navrhovateľ v krajine pôvodu nebol prenasledovaný tak, ako to predpokladá článok 1 Ženevského dohovoru a zákon o azyle. K odvolaciemu dôvodu splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že správny orgán nezistil skutočný stav veci a po právnej stránke vec nesprávne posúdil z dôvodu, že s navrhovateľom sa malo konať ako s maloletým, odporca vo vyjadrení uviedol, že Migračný úrad na základe pochybností o navrhovateľovom veku nariadil vykonať lekárske vyšetrenie na jeho určenie v zmysle § 27 ods. 7 zákona o azyle a dňa 03.01.2012 bol na základe RTG vyšetrenia stanovený navrhovateľov vek na 18 a viac rokov a z toho dôvodu odporca s ním ďalej konal ako s plnoletou osobou. K námietke zástupkyne navrhovateľa, že by bolo v danom prípade vhodné zvoliť na preukázanie veku navrhovateľa formu znaleckého posudku, odporca poznamenal, že posúdenie tejto skutočnosti patrí do znaleckého odboru antropológia (podľa Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009) , no v súčasnosti v databáze znalcov nie sú v tomto odbore evidovaní žiadni znalci. Zdôraznil tiež, že navrhovateľ počas konania o udelenie azylu nepredložil žiadny doklad preukazujúci jeho totožnosť.

Napokon k námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie nie je správne po právnej stránke, pretože navrhovateľ podľa jej názoru spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, odporca vo vyjadrení poznamenal, že navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že by bolo ťažké sa v rámci K. presťahovať niekam inam, nakoľko jeho otec je invalid, nemali by dostatok finančných prostriedkov a nedokázali by sa uživiť. Tým navrhovateľ potvrdil, že on, ani jeho rodina, sa o presídlenie ani nepokúsili. Okrem obavy o svoj život v súvislosti so sporom o rodinné pozemky navrhovateľ iné dôvody počas konania o udelenie azylu neuviedol a preto odporca konštatoval, že pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom keď žiadosti navrhovateľa nevyhovel a túto zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Doplnil, že je zrejmé, že navrhovateľ podal žiadosť účelovo, s cieľom zamedziť bezprostredne hroziacemu riziku vyhostenia zo SR a vrátenia do krajiny pôvodu. Navrhol preto, aby krajský súd rozsudkom potvrdil rozhodnutie Migračného úradu.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p. rozsudkom, nakoľko splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa sa po poučení ako účastníčka konania v určenej lehote nevyjadrila k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 15.03.2012 s tým súhlasil. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.04.2012 o 11:00 hod..

Krajský súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, podanom v zákonnej lehote. Vychádzal zo stavu zisteného správnym orgánom a oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu ČAS: MU-582-28/PO-Ž-2011. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel krajský súd k záveru, že opravný prostriedok - návrh, je dôvodný a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu,

že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p.. Ako dôvod krajský súd neuznal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p., ktorý uvádzala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa, a to vzhľadom na nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, z ktorého až následne bude možné posúdiť správnosť právneho posúdenia veci.

Ústavný rámec k ochrane cudzincov v podobe práva na azyl je zakotvený v čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa obmedzuje len na dôvody udelenia azylu (t. j. osoba musí byť prenasledovaná pre uplatňovanie politických práv a slobôd) . Podmienky poskytnutia ochrany vo forme udelenia azylu a doplnkovej ochrany a ďalšie náležitosti azylového konania upravuje zákon o azyle.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b.

Preskúmavaným rozhodnutím odporca zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany, podanú navrhovateľom ako maloletým, za prítomnosti súdom ustanoveného opatrovníka. Vychádzal pritom z jeho výpovede a dospel k záveru, že v osobe navrhovateľa sa jedná o ekonomického prisťahovalca a nie o utečenca. Z toho dôvodu zamietol jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú v zmysle § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle. Rozhodol o navrhovateľovi ako o dospelej osobe vo veku 18 a viac rokov na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku navrhovateľa RTG vyšetrením zo dňa 03.01.2012, bez bližšej konkretizácie rozhodujúcich údajov o tejto skutočnosti. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že na základe súhlasu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, ako súdom ustanoveného opatrovníka navrhovateľa, sa na základe sprievodného listu od všeobecného lekára pre deti a dorast, dňa 03.01.2012 uskutočnilo lekárske vyšetrenie - RTG zápästia bilaterálne u navrhovateľa na určenie kostného veku. Podľa popisu snímku lekárkou rádiodiagnostického oddelenia táto zároveň uviedla záver: kostný vek nad 18 a viac rokov. Na základe toho potom odporca v konaní postupoval s navrhovateľom ako s plnoletým.

Procesný postup je v zákone o azyle uvedený v ustanovení § 23 ods. 7 tohto zákona (zrejme omylom odporca vo vyjadrení uviedol § 27 ods. 7 tohto zákona) . V zmysle tohto ustanovenia žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia.

Z tohto ustanovenia je zrejmé, že predpokladom toho, aby ministerstvo s osobou, u ktorej má pochybnosti o jej veku, konalo ako s plnoletou osobou je, že na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu. Ak však na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Z uvedeného je zrejmé, že zistenie odporcu ohľadom veku musí byť jednoznačné, nevzbudzujúce pochybnosti. V prípade pochybností je potrebné podľa zásady v pochybnostiach v prospech žiadateľa aj v zmysle tohto ustanovenia na konanie podľa tohto zákona považovať takéhoto žiadateľa za maloletú osobu. Záver lekárky rádiodiagnostického oddelenia o kostnom veku nad 18 a viac rokov je vzhľadom na znenie tohto ustanovenia sporným. Sám odporca vo svojom vyjadrení k námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že v danom prípade by bolo vhodné zvoliť formu znaleckého posudku a nielen obyčajný výsledok vyšetrenia od jedného lekára uviedol, že preukázanie veku navrhovateľa formou znaleckého

posudku patrí do znaleckého odboru antropológia v zmysle Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009.

K tomu krajský súd uvádza, že v zmysle Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR z 25.03.2009 č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, oznámenej v Zbierke inštrukcií pod č. 7/2009, v rámci odboru 11 00 00 antropológia, sa vykonáva znalecká činnosť zameraná na identifikáciu jednotlivcov pomocou rozboru ich telesných znakov a vlastností (v dospelom aj v detskom veku) , na identifikáciu etnickej príslušnosti jednotlivcov, na identifikáciu veku jednotlivca, jeho pohlavia a jeho telesných charakteristík zo zachovaných kostrových pozostatkov (vrátane plastických rekonštrukcií na základe kostrových pozostatkov) , ako aj znalecká činnosť zameraná na identifikáciu vonkajších činiteľov ovplyvňujúcich telesné charakteristiky jedinca.

Z uvedenej charakteristiky je zrejmé, že v rámci tohto odboru-antropológie sa vykonáva znalecká činnosť zameraná aj na identifikáciu veku jedinca, ale zo zachovaných kostrových poznatkov. Samotná skutočnosť, že v tomto odbore nie je zapísaný znalec, odôvodňuje pribratie znalca ad hoc, prípadne pribratie lekárskeho ústavu. Takéto lekárske vyšetrenie sa v Českej republike vykonáva formou röntgenu zápästia ruky na základe doporučenia lekára pri vstupnej prehliadke, pričom vlastnú skúšku, vrátane jej vyhodnotenia, vykonáva odborné pracovisko, konkrétne antropologické laboratórium W. G., ako to vyplýva z komentára k § 89 českého zákona č. 325/1999 Sb. o azyle. (Zákon o azylu - Komentář: D. Kosař, P. Molek, V. Honusková, M. Jurman, H. Lupačová. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2010, s. 507)

Zároveň však v komentári k § 89 tohto zákona je uvedené, že spornou otázkou zostáva presnosť určenia veku pomocou uvedeného lekárskeho vyšetrenia. Výsledky dostupných lekárskych testov sú totiž sporné, pretože vo všeobecnosti sa uvádza pri určovaní 18. roku veku odchýlka až niekoľkých rokov. Z toho plynú potom dva závery, a to:

1. že ministerstvo vnútra by sa malo v sporných prípadoch snažiť potvrdiť (či vyvrátiť) závery z lekárskych testov na základe ďalších informácií (rodinná história, dosiahnuté vzdelanie, aktivity žiadateľa v predchádzajúcich rokoch a pod.)

2. v skutočne hraničných prípadoch by mala platiť prezumpcia v prospech žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany.

Zdrojom týchto záverov je napr. B v. Merton London Borough Council (2003 EWHC 1689 Spojené kráľovstvo) body 22, 36-48.

Z uvedeného je teda zrejmé, že v hraničných prípadoch stanovenia veku na či nad hranicou 18 rokov a viac, nie je možné uspokojiť sa s jednoduchým lekárskym vyšetrením a dokonca záverom lekárky z rádiológie, ktorá na základe RTG snímku má popísať tento snímok a popis musí vyhodnotiť lekár - špecialista, prípadne znalec z príslušného odboru. Vyriešenie tejto otázky zostáva na odporcovi. V prípade stanovenia veku na hranici 18 rokov bude potrebné, aby odporca pri posúdení žiadosti o udelenie azylu v zmysle § 19a ods. 1 písm. c/ zákona o azyle, posudzoval žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadnil pritom postavenie a osobné pomery žiadateľa, vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. Vzhľadom k tomu, že žiadatelia pochádzajú často z iných etnických skupín, zrejme aj pri posudzovaní ich veku bude potrebné prihliadnuť aj na ich pohlavie a etnický pôvod. V prípade pochybností o veku navrhovateľa bude preto potrebné pri pohovore v zmysle § 6 ods. 5, 6 zákona o azyle prihliadnuť na vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého a v prípade potreby zvážiť tiež posúdenie jeho veku z hľadiska stupňa rozumovej a vôľovej vyspelosti žiadateľa psychológom, resp. znalcom z odboru psychológie.

Krajský súd z uvedených dôvodov považoval za dôvodnú odvolaciu námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa ohľadom pochybností o veku žiadateľa. Ten síce najprv uviedol, že sa narodil XX.XX.XXXX, no neskôr upresnil dátum narodenia na XX.XX.XXXX. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je podľa § 250i veta prvá O. s. p. rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tom čase podľa tvrdenia navrhovateľa mal tento byť maloletý a napriek

lekárskemu vyšetreniu zostal tento vek pochybným z hľadiska záveru odporcu, že navrhovateľ je dospelý, z už uvedených dôvodov.

Krajský súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p., z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., teda že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-582-28/PO-Ž-2011 zo dňa 26.01.2012 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Úlohou odporcu bude preto v ďalšom konaní opätovne vypočuť navrhovateľa vzhľadom na skutočnosť, že podľa jeho výpovede XX.XX.XXXX dovŕši vek 18 rokov. Vzhľadom na odstup času od podania žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bude povinnosťou odporcu rozhodnúť o tejto žiadosti navrhovateľa z hľadiska azylu, ako aj z hľadiska žiadosti o poskytnutie doplnkovej ochrany.

V zmysle § 250r O. s. p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

Krajský súd nevyhovel žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odporcu vzhľadom na charakter tohto rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní úspešní, trovy konania si však neuplatnili, odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é (§ 250s O. s. p. ).