KSKE 5 Saz 3/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 5 Saz 3/2012

KS v Košiciach, dátum 23.04.2012, sp.zn. KSKE 5 Saz 3/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200200 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200200.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: M. M. O., J.. XX.XX.XXXX I. O., N., N. Š. K., M. J., I. S. - N., K. Y. K. S. O., S.Á. Č. M. E., Z. W. XX, Q. O., N., D. K. Y. Q. J. I., M. S. K. H. J. E., L. W. Č.. XXX/X, W. F.. Q. W., N. V., zastúpeného JUDr. H., K. K. N. Ľ. O. I., S.Ä. XX, H., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, K. X, G., o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 13.01.2012 ČAS:MU-389-30/PO-Ž-2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2, § 250l ods. 2, § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O. s. p. rozhodnutie odporcu ČAS:MU-389-30/PO-Ž-2011 zo dňa 13.01.2012 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS:MU-389-30/PO-Ž-2011 zo dňa 13.01.2012 podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle ) neudelil navrhovateľovi azyl a podľa § 13c ods. 2 písm. d/, § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu.

Odporca vo svojom rozhodnutí prihliadol na to, že počas nepovoleného pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len SR ) navrhovateľ pred pracovníkmi Q. M. K. L. E. opakovane požiadal o udelenie azylu na území SR z dôvodu, že má obavu o svoj život, lebo v časti N., kde predtým žil, sú ozbrojené nepokoje. Tvrdil, že deň pred podaním aktuálnej žiadosti mal v úmysle vrátiť sa späť do N., ale v telefonickom rozhovore ho rodičia pred týmto rozhodnutím varovali. Na základe toho sa rozhodol zostať na Slovensku a znova požiadať o azyl, pretože zatiaľ sa do domovského štátu nechce vrátiť.

Vo svojom rozhodnutí sa odporca podrobne zaoberal jednotlivými žiadosťami navrhovateľa o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR. Prvýkrát požiadal o udelenie azylu dňa 06.05.2003 v G. pred pracovníkmi Q. E. M. U. K.U. G. pod menom Q. S. E., nar. XX.XX.XXXX, F. štátnej príslušnosti a to z ekonomických dôvodov, pretože v F. je každú chvíľu vojna. Záchytný tábor v M. dňa 16.07.2003 svojvoľne opustil, bol vyradený z evidencie a konanie bolo dňa 19.08.2003 zastavené vyznačením v spise podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle. Počas tohto konania navrhovateľ nepredložil žiadne doklady totožnosti, ani podklady na zdôvodnenie svojej žiadosti. Druhýkrát navrhovateľ požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany dňa 06.08.2009 pred pracovníkmi Q. M. K. L. E. pod menom M. S. S., nar. XX.XX.XXXX, K. štátnej príslušnosti a ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že v krajine pôvodu pretrvávajú nepokoje a vojny medzi K. a F., preto chce zostať žiť na Slovensku. Migračný úrad mu

dňa 26.08.2011 pod ČAS:MU-441-112/PO-Ž-2009 vydal rozhodnutie, ktorým mu neudelil azyl, ani mu neposkytol doplnkovú ochranu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2011.

Za účelom zdôvodnenia ostatnej žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany správny orgán vykonal s navrhovateľom dňa 21.09.2011 vstupný pohovor, pri ktorom navrhovateľ uviedol, že po obdržaní negatívneho rozhodnutia bol rozhodnutý sa dobrovoľne vrátiť domov a kontaktoval pracovníčku medzinárodnej organizácie pre migráciu (ďalej len IOM ) , kde predložil svoj pas a požiadal o sprostredkovanie návratu domov, no po telefonickej informácii od rodičov, že je doma hľadanou osobou a aj s prihliadnutím na to, že mesto O., kde býval pred odchodom zo N., bolo miestom spustenia N. nepokojov a udalostí a je to nebezpečná oblasť, dospel k tomu, že za súčasného stavu sa nemôže vrátiť, lebo jeho život by bol ohrozený a preto sa rozhodol zostať na Slovensku a do krajiny pôvodu sa vrátiť až po zmene režimu a upokojení situácie v N.. Ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom politickej strany, ani sa politicky neangažoval, neuviedol, že by bol v minulosti prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. V minulosti nebol zadržaný, väznený, ani nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie. Jediný problém s oficiálnymi štátnymi orgánmi v domovskej krajine mal v roku 2007, kedy sa vrátil z O., kde legálne pracoval a na letisku mu policajné orgány zadržali pas. Predpokladal, že dôvodom zadržania bola skutočnosť, že jeho rodina bola vedená ako nepohodlná, pretože jeden jeho brat ušiel do Európy a požiadal o azyl a všetci členovia rodiny po prílete do N. zo zahraničia museli v určitej lehote navštíviť bezpečnostnú službu a boli podrobení výsluchu ohľadom pobytu v zahraničí. Po zadržaní pasu navrhovateľ dostal obálku s adresou a lehotou, kedy sa má dostaviť na bezpečnostný pohovor, ktorého sa zúčastnil dvakrát, no pas mu nevracali. Prepadlo mu povolenie k pobytu v O. a kvôli tomu došlo medzi ním a pracovníkom bezpečnostnej služby k ostrej výmene názorov. Dal mu predvolanie na centrálu politickej bezpečnosti v O. a preto sa obával o svoju bezpečnosť a odišiel do X., lebo dúfal, že jeho rodina pomocou úplatkov a známostí vyrieši tento problém. V X. bol asi sedem mesiacov, vrátil sa domov, vyzdvihol si nový pas a koncom roka 2008 odletel na W. a potom na Slovensko, kde sa zdržiava od leta 2009 a vystupoval pod iným menom a inou štátnou príslušnosťou len preto, aby rodine v N. nespôsobil nepríjemnosti, ak by sa štátne orgány N. dozvedeli o tom, že požiadal o azyl v inej krajine. Počas konania navrhovateľ predložil svoj cestovný pas a čiastočne nečitateľné kópie faxových dokladov, a to vodičského preukazu, vojenskej knižky, občianskeho preukazu, technického preukazu motorového vozidla a doklad o vlastníctve domu a pozemku v N.. Cestovný pas mal uschovaný u brata v O., ktorý mu ho poslal na Slovensko v auguste 2011. Odporca prihliadol na informácie z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu (ďalej len ODZS ) . Cestovný doklad - pas sa považuje za spoľahlivý doklad totožnosti a žiadatelia zo N. sa tiež zvyčajne preukazujú aj kombináciami iných dokladov. Falšovanie vnútroštátnych dokladov nie je bežné. Na základe toho považoval odporca identitu navrhovateľa za preukázanú i napriek tomu, že v predchádzajúcich konaniach vystupoval nielen pod iným menom, ale aj pod inou štátnou príslušnosťou.

Odporca uviedol vo svojom rozhodnutí, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom objektívne a komplexne vyhodnotil a dospel k záveru, že žiadateľ o udelenie azylu nesplnil zákonom stanovené podmienky na udelenie azylu z viacerých dôvodov.

Tvrdenie navrhovateľa, že sa od rodiny dozvedel, že je doma hľadaný bezpečnostnými orgánmi, odporca vyhodnotil ako nepresvedčivé, nakoľko nepokoje v meste O. začali v marci 2011 a on sám až do 05.09.2011 bol rozhodnutý, že sa dobrovoľne vráti, čo si potom ale rozmyslel, pričom informácie o nepokojoch boli od začiatkov verejne známe cez internet a z iných verejne dostupných zdrojov. Navrhovateľ o sebe uviedol, že v N. nebol nikdy väznený ani zadržaný a v rokoch 1991 až 1994 bol na základnej vojenskej službe v špeciálnych jednotkách N. armády. Koncom roka 1994 odišiel na turistické vízum do Š.K., kde žil skoro tri a pol roka, teda asi do roku 1998, kde žil jeho brat M., ktorý bol vojenským pilotom, zo N. dezertoval a v rokoch 1983 alebo 1984 dostal politický azyl v Š.. V roku 2001 pricestoval na Slovensko za účelom turistiky na desať dní. Začiatkom mája 2003 prišiel znova nelegálne cez W. na Slovensko pod menom Q. S. E., kedy, ako to už bolo uvedené, požiadal o azyl. Z K.É. Y. A. odišiel s tým, že jeho cieľovou krajinou bolo J., ale dostal sa len do Č. V., kde sa šesť mesiacov zdržiaval v K. a Č. polícia ho letecky vrátila do N., kde po návrate mu odobrali pas, ale neskôr za pomoci úplatkov a známostí sa situácia vyriešila. V roku 2006 odišiel pracovať do O. a keď sa koncom roka 2007 vrátil na dovolenku do N., bol mu znova zadržaný pas, ktorý potom dostal v decembri 2008 a v januári 2009

odišiel na ukrajinské vízum na W., kde sa zdržiaval sedem mesiacov a potom prišiel na Slovensko, kde bol od 04.08.2009 v azylovom konaní až do 13.09.2011.

Okrem tvrdení navrhovateľa, že vzhľadom na brata, ktorý dostal politický azyl v Š., bola celá ich rodina vedená ako nedôveryhodná a nespoľahlivá, odporca prihliadol na to, že štyri jeho sestry žijú aj s jeho bratom F. bez problémov v N. v meste O., dvaja v N. M. a jeden v O.. Sám navrhovateľ v N. nepracoval a väčšiu časť svojho života po návrate z vojenskej základnej služby strávil v zahraničí. Do N. sa vracal bez problémov s oficiálnymi štátnymi orgánmi, okrem odobratia pasu a absolvovania tzv. bezpečnostných pohovorov. Odporca prihliadol na to, že podľa informácií od ODZS osobám, ktoré sú v opozícii alebo aj príbuzným disidentov, je často bránené cestovať do zahraničia a mnohí nemajú ani potrebné doklady na opustenie svojej krajiny (vychádzal pritom zo zdroja Správa Ministerstva zahraničných vecí USA o ľudských právach v N. za rok 2010) . Sám navrhovateľ však nemal žiadne problémy s vycestovaním, a to nielen do susedných krajín ako Z.J., D., X., O., N. M., ale aj do európskych krajín. Za nie zanedbateľný fakt považoval odporca aj skutočnosť, že navrhovateľ v rokoch 1991 až 1994 bol zaradený v špeciálnych jednotkách N. armády, aj v N. jednotkách v X., kde získal poddôstojnícku hodnosť a velil menšej skupine vojakov. Ak by bol vedený ako nespoľahlivý pre dezerciu jeho brata M., ktorý mal dezertovať pred rokom 1983, podľa názoru odporcu by určite neslúžil u špeciálnej vojenskej jednotky, do ktorej sú zaraďované len pre štátny režim v N. spoľahlivé osoby.

Ďalej odporca sa zaoberal aj otázkou návratu neúspešných žiadateľov o azyl alebo osôb, ktoré nelegálne opustili N.. Konštatoval, že podľa informácií od ODZS sú tieto osoby po návrate vypočúvané, bezpečnostné zložky vytvoria ich spis a obvykle ich prepustia, môžu byť zadržané až do dvoch týždňov. Vo všetkých známych prípadoch boli tieto osoby po zadržaní prepustené, len zo strany bezpečnostných zložiek sa požaduje pravidelné podávanie správ (s poukazom na zdroj Hraničný úrad Spojeného kráľovstva - N. V. z 03.09.2010) .

Odporca sa zaoberal tiež situáciou v N., o ktorej uviedol, že síce nie je stabilná, vzhľadom na pokračujúce protesty časti obyvateľstva proti režimu prezidenta G. M., no nemožno hovoriť o ozbrojenom konflikte v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Zo strany štátov EÚ, ako aj X. M. H., dochádza k stupňujúcemu tlaku na vládnuci režim formou sankcií, pričom N. má v Rade bezpečnosti OSN istú podporu Ruska a Číny a vládnuci režim má aj podporu určitých vrstiev obyvateľstva, ktoré sa obávajú destabilizácie situácie po páde prezidenta, ako aj toho, že by sa mohli po jeho páde dostať k moci islamistické sily. V závere odporca konštatoval, že pri vyhodnocovaní podmienok poskytnutia azylu, ako aj doplnkovej ochrany a situácie v N., okrem už citovaných zdrojov, použil aj vyhodnotenie predchádzajúcich spisov navrhovateľa, informácie IOM z 05.10.2011, informácie z tlače o situácii v N. so zameraním na mesto O., a to článok V. I. N. K. J. K. Y. z 25.11.2001 (zrejme 2011) v denníku Pravda, ako aj článok N. I. I. X. , zverejnený na stránke referaty-atlas.sk, ako aj článok EÚ rozšírila sankcie voči N., M. režim smeruje k izolácii z 15.11.2011.

Na základe uvedených skutočností a ich vyhodnotenia odporca dospel k záveru, že navrhovateľom uvádzané dôvody pre udelenie azylu nemožno zaradiť pod žiaden zákonný dôvod, pretože nešlo o prenasledovanie v zmysle§ 2 písm. d/ zákona o azyle a ani pri návrate do krajiny pôvodu by navrhovateľ nečelil takému konaniu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prenasledovanie v zmysle tohto ustanovenia zákona. Paragraf 10 zákona o azyle sa nevzťahuje na prípad navrhovateľa.

Správny orgán podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle posúdil tiež podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a alebo § 13b, ktorý ale nie je prípadom navrhovateľa. K tomu odporca uviedol, že si pre potreby komplexného a objektívneho posúdenia žiadosti navrhovateľa o poskytnutie medzinárodnej ochrany zo dňa 03.10.2011 vyžiadal podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle vyjadrenie od Slovenskej informačnej služby, H. G. K. Q. O. XX.XX.XXXX O. K. Č.. K.. X/XXX-I.-XX-XX/XXXX-N.. Q. H., Ž. . Y. I. Z. O.Ô. K., Ž. Ž. K. J. K. G. N. V.. N. K. J. W. K. F. I. L. L. Č.. XXX/XXXX L.. L.. Q. Q. W. N.Í. M. Q. L. M. O. J. L. I. L. J. K., J. Z. Y. F. N. N. S., M. Z. D. J. S. Ú. I. Q. D. W.U. N.. Q. H., Ž. I. K. H. N. L. Ž. K. I. V. Q. N. N., M. H. O. I. V. J. Ž. N.. Z uvedených dôvodov preto podľa § 52 ods. 2 zákona o azyle v odôvodnení rozhodnutia odporca o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle uviedol iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

Podaným opravným prostriedkom, podaným na poštovú prepravu dňa 24.02.2012, doručeným krajskému súdu dňa 27.02.2012, splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie.

V písomných dôvodoch podaného návrhu splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že rozhodnutie jej bolo doručené dňa 26.01.2012, s obsahom ktorého nesúhlasí, nakoľko sa domnieva, že navrhovateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle z dôvodu dôvodnej obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých politických názorov. Odporca teda posúdil prípad navrhovateľa nesprávne po právnej stránke. Pochybil aj po procesnej stránke, nakoľko ju ako právnu zástupkyňu navrhovateľa vyzval na oboznámenie sa so spisom pred vydaním rozhodnutia s tým, že spis je už ukončený a nebude sa doň už nič prikladať. Po oboznámení sa so spisom však poverený pracovník Migračného úradu doložil do spisu informácie od Slovenskej informačnej služby, ktoré mali značný vplyv na rozhodnutie vo veci a ani navrhovateľa, ani ju neinformoval o nových informáciách obsiahnutých v spise. Na základe toho nemali možnosť sa k uvedeným podkladom rozhodnutia vyjadriť, čím bolo porušené právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 33 zákona č. 71/1964 Zb. o Správnom konaní (ďalej len Správny poriadok") .

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa vyslovila, že má vážnu obavu z prenasledovania navrhovateľa z dôvodu zastávania určitých politických názorov a z dôvodu uplatňovania politických práv v zmysle § 8 písm. a/, b/ zákona o azyle, čo odôvodňovala poukazom na niektoré skutočnosti. Uviedla, že navrhovateľ od začatia azylového konania uvádzal, že jeho rodina bola považovaná za nepohodlnú pre súčasný politický režim N. z toho dôvodu, že brat odišiel zo N. a požiadal o azyl v Európe a z toho dôvodu bola monitorovaná celá rodina, ktorá mala preto aj väčšie či menšie problémy s oficiálnymi štátnymi zložkami. Navrhovateľ dostával neustále od svojej rodiny telefonáty, že je hľadanou osobou, aby sa nevracal domov, pretože mu tam hrozí nebezpečenstvo. Uviedla tiež, že po začatí nepokojov v N. navrhovateľ začal pôsobiť ako občiansky aktivista prostredníctvom sociálnej siete Facebook, na ktorej zverejňuje protivládne články a informácie o súčasnom stave N. a vynáša informácie o stave v N. do celého sveta, čo je pre súčasnú vládu neprípustné a považované za protizákonné. Jeho články a videá, ktoré zverejnil, kritizujú súčasný režim a informujú o tom, že N. vláda tvrdo porušuje ľudské práva a akým nezákonným spôsobom zasahuje proti odporcom režimu. Z toho dôvodu je jeho život v N. ohrozený. Jeho politické názory, ktoré prezentuje prostredníctvom sociálnej siete, sú známe štátnym zložkám N., pre ktoré sú neakceptovateľné a len z dôvodu ich prezentovania hrozí navrhovateľovi obmedzenie osobnej slobody, mučenie a taktiež smrť. V súvislosti s opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu z dôvodu zastávania určitých politických názorov, resp. uplatňovania politických práv, poukázala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa na to, že pritom postačuje aj to, že navrhovateľ má opodstatnené obavy z prenasledovania a teda postačuje hrozba z prenasledovania a nemusí dôjsť k samotnému aktu prenasledovania. Zároveň sa prenasledovaním dá rozumieť aj to, že navrhovateľ bol považovaný za nepohodlného z dôvodu, že jeho brat požiadal o azyl v Európe. Z týchto dôvodov má za to, že navrhovateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle.

Napokon splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že k vyhodnoteniu jej klienta ako nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky sa vyjadrovať nebude, nakoľko s týmto podkladom rozhodnutia neboli s klientom oboznámení, čo považuje za hrubé porušenie procesných práv navrhovateľa. V prípade splnenia podmienok na udelenie azylu je navyše táto skutočnosť irelevantná, pokiaľ by nenaplnila podmienky pre neudelenie azylu v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o azyle. Na základe citácie tohto ustanovenia uviedla, že navrhovateľ sa nedopustil žiadneho z činov uvedených v tomto ustanovení a teda nie je dôvod na použitie uvedených ustanovení pre zdôvodnenie neudelenia azylu.

Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 26.03.2012, doručeného krajskému súdu dňa 04.04.2012, sa vyjadril k námietkam splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa ohľadom procesného postupu odporcu a neudelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Tvrdil, že v ostatných častiach zástupkyňa navrhovateľa rozhodnutie nenapáda a ani neposkytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi nenamieta.

K námietkam splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa ohľadom hrubého porušenia procesných práv navrhovateľa, spočívajúcich v tom, že po oboznámení so spisom odporca doložil do spisu nové informácie, o čom ju neinformoval, na základe čoho nemala možnosť sa k nim vyjadriť, odporca popísal priebeh udalostí v súvislosti s touto námietkou. Uviedol, že po vyžiadaní stanoviska od Slovenskej informačnej služby dňa 03.10.2011, mu dňa 25.10.2011 bolo doručené vyjadrenie Slovenskej informačnej služby K. Č..K.. XX/XXX-I.-XX-XX/XXXX-N., H. Q. G. Q. N. W. . M. K. E. Q. W. O. Q. D. W. N., Q. Č. I. Ú. L., H. N. J. I. M. N. J. X. Č.. XX. Na základe telefonického dohovoru bolo zástupkyni navrhovateľa z iniciatívy odporcu umožnené, aby sa mohla oboznámiť so spisom pred vydaním rozhodnutia a vyjadriť sa k všetkým podkladom. Záznam o oboznámení sa so spisom je založený na č.l. 117, z ktorého je zrejmé, že dňa 09.12.2011 sa Z.. G. oboznámila s administratívnym spisom, čo potvrdila svojim podpisom a bol jej na to poskytnutý primeraný čas. Okrem toho vyhlásila, že písomné stanovisko k prípadu zašle do 16.12.2011. Dňa 14.12.2011 však mala uplynúť správnemu orgánu 90- dňová lehota na vydanie rozhodnutia. Vzhľadom na predmetné vyhlásenie zástupkyne navrhovateľa, odporca túto lehotu predĺžil o 30 dní, o čom bola zástupkyňa informovaná faxovou správou. Ku dňu vydania rozhodnutia, t. j. do 13.01.2012, však žiadne stanovisko k prípadu nezaslala, k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia sa nevyjadrila, procesný postup odporcu nespochybnila a doplnenie dôkazov nenavrhla. Na základe týchto skutočností má odporca za to, že procesne nepochybil, nakoľko záznam o doručení vyjadrenia Slovenskej informačnej služby sa nachádzal v spise už v čase, keď sa zástupkyňa navrhovateľa s týmto spisom oboznamovala. Pokiaľ by sa chcela priamo oboznámiť s obsahom utajovanej skutočnosti, so súhlasom Slovenskej informačnej služby, je navrhovateľ oprávnený sa jednorázovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie v zmysle § 35 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Odporca je oprávnený poskytnúť tieto informácie zo zákona oprávneným osobám, ako napríklad sudcovi, inak je povinný utajované skutočnosti chrániť pred ich vyzradením. Doložil, že Migračný úrad je pripravený na dotaz súdu umožniť sudcovi nahliadnuť do predmetného vyjadrenia SIS, ktoré je svojim obsahom utajené a ktoré aj determinovalo správne rozhodnutie v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany. Rovnako Slovenská informačná služba je povinná umožniť sudcovi oboznámiť sa s kompletným materiálom, týkajúcim sa navrhovateľa. Poukázal tiež na to, že, ako to vyhodnotila právna zástupkyňa, otázka, či navrhovateľ je nebezpečný pre bezpečnosť SR, nesúvisí s neudelením azylu, ale na základe toho navrhovateľovi nebola poskytnutá doplnková ochrana, čo podľa názoru odporcu nie je spochybňované v obsahu opravného prostriedku a právna zástupkyňa preskúmanie tejto časti výroku nenavrhuje. V ďalšom sa zaoberá postupom súdu v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, že hoci v petite zástupkyňa navrhovateľa navrhuje zrušenie celého rozhodnutia odporcu, v obsahovej časti jej argumenty smerujú výhradne k neudeleniu azylu a preto výrok rozhodnutia a neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa ich názoru nie je preskúmateľný súdom pre absenciu návrhu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v tejto časti.

V otázke neudelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle odporca považoval za podstatnú skutočnosť, že podľa výpovedí navrhovateľa, v krajine pôvodu nemal žiadne problémy z dôvodu zastávania určitých politických názorov, ani nebol prenasledovaný pre uplatňovanie politických práv a slobôd. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. 1Sža/11/2009, v zmysle ktorého pri posudzovaní podmienok, či žiadateľ je utečencom v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov, je spravidla rozhodujúca situácia v dobe bezprostredne nasledujúcej po jeho odchode z krajiny pôvodu. Navrhovateľ často cestoval a vracal sa do krajiny pôvodu, opustil ju viackrát, ale nikdy nie bezprostredne po predchádzajúcich obavách z prenasledovaní. Zakaždým mu bolo umožnené vycestovanie, v roku 2008 mu bol vydaný nový cestovný doklad a z ministerstva vnútra dostal povolenie na vycestovanie. Navrhovateľove obavy z prenasledovania zo strany N. štátnych orgánov preto nemajú objektívny rozmer, najmä keď mu tieto zakaždým vystavili potrebné dokumenty a navrhovateľa neobmedzili ani na slobode pohybu, ani žiadnymi opatreniami. Skutočnosť, že po príchode do N. sa musel navrhovateľ hlásiť na polícii a vypovedať o svojom pobyte v zahraničí, nepredstavuje prenasledovanie podľa § 2 zákona o azyle. Iné problémy, ako hlásenie sa bezpečnostných zložkám a v jednom prípade zdĺhavé vybavovanie cestovného dokladu, navrhovateľ nemal. Migračný úrad nepresvedčili ani navrhovateľove obavy, že v krajine pôvodu je nepohodlná celá jeho rodina, nakoľko brat požiadal o udelenie azylu v Európe. Iné ťažkosti v krajine pôvodu teda navrhovateľ z vlastnej iniciatívy nevypovedal a z krajiny mohol viackrát vycestovať a znova sa vrátiť bez postihu.

Publikačné aktivity navrhovateľa, ktoré začal údajne vyvíjať po začiatku nepokojov v N., podľa názoru odporcu treba posudzovať vo vzťahu k skutočnosti, či N. štátne orgány majú o nich vedomosť. Migračný

úrad je presvedčený, že nemajú, čo aj navrhovateľ nepriamo potvrdil tým, že v septembri 2011 sa usiloval dobrovoľne vrátiť späť do N., čo potvrdzuje, že v čase opustenia krajiny pôvodu až do septembra 2011 jednoznačne nemal obavu z prenasledovania štátnymi orgánmi. Motiváciou pre zmenu jeho postoja sú s najväčšou pravdepodobnosťou súčasné vnútorné nepokoje v N., ktoré nie sú odporcom spochybňované. Odporca preto navrhol, aby krajský súd rozsudkom potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu.

K. I. I. V. N. H. N. O. XX.XX.XXXX J. S. Ú. S. N. I. G. J. O. N. S. Ú., I. I. Q. D. W. N. M. N. Q. N. F. N. L. O. XX.XX.XXXX Č.. K.. XX/XXX-I.-XX-XX/XXXX-N..

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O. s. p., nakoľko splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa, ani odporca sa v zákonnej lehote nevyjadrili k možnosti rozhodnutia vo veci bez nariadenia pojednávania a preto zo zákona sa má za to, že súhlasili s takýmto postupom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.04.2012 o 10:40 hod..

Krajský súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, podanom v zákonnej lehote a v rozsahu dispozičnej zásady v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p.. V zmysle § 250l ods. 2, § 250i ods. 1 O. s. p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§250q ods. 2 O. s. p.) . Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel krajský súd k záveru, že opravný prostriedok - návrh je dôvodný a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O. s. p..

Ústavný rámec k ochrane cudzincov v podobe práva na azyl je zakotvený v článku 53 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa obmedzuje len na dôvody udelenia azylu (t. j. osoba musí byť prenasledovaná pre uplatňovanie politických práv a slobôd) . Podmienky poskytnutia ochrany vo forme udelenia azylu a doplnkovej ochrany a ďalšie náležitosti azylového konania upravuje zákon o azyle.

Podľa ustanovenia § 8 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

Podľa ustanovenia § 8 písm. b/ citovaného zákona ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle č. 480/2002 Z. z. ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nasledujúce ustanovenie § 13b upravuje poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny.

Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle ministerstvu do 10 dní od doručenia žiadosti; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba je oprávnená na účely podania vyjadrenia spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1.

Podľa § 19a ods. 8 zákona o azyle posúdenie žiadosti o udelenie azylu vykoná poverený zamestnanec ministerstva s primeranými vedomosťami v oblasti azylu.

V zmysle § 52 ods. 2 zákona o azyle, v odôvodnení rozhodnutia ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5 písm. a/, neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d/, odňatie azylu podľa § 15 ods. 3 písm. a/, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b/ z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/, nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/ a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa § 33 písm. c/, sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

Podľa § 13c ods. 2 písm. d/ ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa namietala nesprávne právne posúdenie žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu, nakoľko sa domnievala, že tento spĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Poukázala pritom na to, že rodina navrhovateľa je považovaná za nepohodlnú pre súčasný politický režim N., nakoľko brat odišiel zo N. a požiadal o azyl v Európe a navrhovateľ dostáva od rodiny telefonáty, že je hľadanou osobou, aby sa nevracal domov, pretože mu tam hrozí nebezpečenstvo. Uviedla tiež skutočnosť, že po začatí nepokoj v N. začal navrhovateľ pôsobiť ako občiansky aktivista prostredníctvom sociálnej siete Facebook, na ktorej zverejňuje protivládne články a informácie o súčasnom stave v N., vynáša informácie o stave v N. do celého sveta, čo je pre súčasnú vládu neprípustné a považované za protizákonné. Články a videá navrhovateľa informujú o tom, že N. vláda tvrdo porušuje ľudské práva a tiež o nezákonnosti zásahu proti odporcom režimu, z čoho vyvodila vážnu obavu z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých politických názorov a z dôvodu uplatňovania politických práv, ktoré sú známe štátnym zložkám N.. Tvrdila, že navrhovateľovi hrozí obmedzenie osobnej slobody, mučenie a taktiež smrť.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že tento na základe voľnej správnej úvahy sa zaoberal skutočnosťami, uvádzanými navrhovateľom pri pohovore s ním a vyvodil z neho právny záver, že v jeho prípade sa nejedná o prenasledovanie v zmysle § 2 ods. 1 písm. d/ zákona o azyle a teda že nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, ako to už bolo vyššie citované z predmetného rozhodnutia. V jeho rozhodnutí však absentuje voľná správna úvaha odporcu k tvrdeniu navrhovateľa o jeho aktivitách prostredníctvom sociálnej siete Facebook, o ktorých vypovedal už pri pohovore pred Migračným úradom dňa 21.09.2011. K tomu sa odporca vyjadril len vo svojom vyjadrení. Táto výpoveď navrhovateľa absentuje v rozhodnutí odporcu, v napadnutom rozhodnutí ju odporca neuviedol a vecne ani právne nevyhodnotil. Nedostatok voľnej správnej úvahy navrhovateľa k týmto skutočnostiam nemôže krajský súd nahradiť vlastnými úvahami. Z toho dôvodu bude

povinnosťou odporcu venovať sa aj týmto tvrdeniam navrhovateľa, podrobnejšie ho k tomu vypočuť, pri povinnosti navrhovateľa predložiť o tom odporcovi potrebné dôkazy. Tieto potom odporca vyhodnotí na základe voľnej správnej úvahy vo svojom rozhodnutí, či tieto skutočnosti zakladajú vážnu obavu z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých politických názorov a z dôvodu uplatňovania politických práv, ako to tvrdí splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa. Bude potrebné doplniť dokazovanie aj na základe správ o postoji príslušných orgánov v krajine pôvodu navrhovateľa k takýmto aktivitám jej občanov za súčasného stavu v krajine (v porovnaní so stavom v čase odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu) , o ktorom odporca uviedol vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku, že súčasné vnútorné nepokoje v N. nie sú odporcom spochybňované a sú s najväčšou pravdepodobnosťou motiváciou pre zmenu navrhovateľovho postoja . Zároveň odporca vyslovil presvedčenie, že N. štátne orgány nemajú vedomosť o publikačných aktivitách navrhovateľa po začiatku nepokojov v N.. Ohľadom tejto odvolacej námietky je preto rozhodnutie odporcu pre súd nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V návrhu - opravnom prostriedku splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa namietala pochybenie Migračného úradu po procesnej stránke, ktoré spočíva v tom, že ju odporca vyzval na oboznámenie sa so spisom pred vydaním rozhodnutia s tým, že spis je už ukončený a nebude sa doňho už nič prikladať. Tvrdila, že po oboznámení sa so spisom, poverený pracovník Migračného úradu doložil do spisu informácie od Slovenskej informačnej služby, ktoré mali značný vplyv na rozhodnutie vo veci a ani jej klienta, ani ju ako jeho právnu zástupkyňu, neinformoval o nových informáciách, obsiahnutých v spise. Namietala, že na základe toho nemali možnosť sa k uvedeným pokladom rozhodnutia vyjadriť, čím bolo porušené právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 33 Správneho poriadku. V závere návrhu k tomu ešte dodala, že sa nebude vyjadrovať k vyhodnoteniu jej klienta ako nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, nakoľko s týmto pokladom rozhodnutia neboli oboznámení a opätovne zdôraznila hrubé porušenie procesných práv navrhovateľa. Dodala, že v prípade splnenia podmienok na udelenie azylu je takáto skutočnosť irelevantná, pokiaľ by navrhovateľ nenaplnil podmienky pre neudelenie azylu v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o azyle, s jeho citáciou, s tým, že navrhovateľ sa nedopustil žiadneho z uvedených činov a teda nie je dôvod na použitie uvedených ustanovení pre zdôvodnenie neudelenia azylu.

K týmto odvolacím dôvodom odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 03.10.2011 si na posúdenie navrhovateľovej žiadosti v zmysle § 19a ods. 7 zákona o azyle vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby, ktoré mu bolo doručené dňa 25.10.2011 K. Č..K.. XX/XXX-I.-XX-XX/XXXX-N., N. Q. Q. N. W. . M. K. E. Q. W. O. Q. D. W. N., o čom vyhotovil Ú. L.L., H. N. J. I. M. N. M. X. Č.. XX. Záznam o oboznámení sa splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa so spisom je založený v administratívnom spise na č.l. 117, z ktorého je zrejmé, že dňa 09.12.2011 sa táto oboznámila s administratívnym spisom, čo potvrdila svojim podpisom s tým, že písomné stanovisko k prípadu zašle do 16.12.2011, čo napriek predĺženiu lehoty správneho orgánu na vydanie rozhodnutia, o čom bola táto informovaná faxovou správou, ku dňu vydania rozhodnutia, t. j. do 13.01.2012 žiadne stanovisko k prípadu nezaslala. Odporca trval na tom, že záznam o doručení vyjadrenia Slovenskej informačnej služby sa nachádzal v spise už v čase, keď sa zástupkyňa navrhovateľa s týmto spisom oboznamovala.

Po preskúmaní administratívneho spisu odporcu krajský súd zistil, že dňa 09.12.2011 sa splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa oboznámila so spisom, o čom svedčí záznam o oboznámení sa so spisom na č.l. 117. Na čísle listu 70 je úradný záznam zo dňa 25.10.2011 o tom, že odporcovi bolo dňa 25.10.2011 doručené vyjadrenie Slovenskej informačnej služby K. Č.. K.. XX/XXX-I.-XX-XX/XXXX-N., ktoré nie je súčasťou spisového materiálu žiadateľa o udelenie azylu, ale je evidované na Migračnom úrade v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Krajský súd zistil, že na druhej strane tohto listu (označeným tiež ako č.l. 70) je žiadosť odporcu, adresovaná Slovenskej informačnej službe, o vyjadrenie v zmysle § 19a ods. 7 zákona o azyle, zo dňa 03.10.2011. V prehľade obsahu spisu pod bodom 12 je uvedený dátum 03.10.2011 s tým, že sa jedná o dožiadanie na Slovenskú informačnú službu + odpoveď, na čísle listu 70. Ako to ďalej vyplýva z tohto prehľadu obsahu spisu, ako aj z tomu zodpovedajúcemu materiálu v spise, žurnalizovanom odzadu dopredu, pod poradovými číslami 13 až 20 sa nachádzajú listiny zo dňa 05.10.2011 až 10.10.2011, teda so skorším dátumom, ako je úradný záznam zo dňa 25.10.2011 o doručení vyjadrenia Slovenskej informačnej služby. Tieto skutočnosti preto vzbudzujú pochybnosti o tom, či uvedený úradný záznam sa nachádzal v spisovom materiáli v čase oboznamovania sa splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa so spisovým materiálom, ako to namieta v opravnom prostriedku.

Súd akceptoval námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že nebola spolu s navrhovateľom oboznámená s týmto hodnotením navrhovateľa ako nebezpečného pre spoločnosť a z toho dôvodu sa k takémuto hodnoteniu nevyjadrovala. Uviedla však, že ak by odporca považoval za splnené podmienky na udelenie azylu, ako to namietala, táto skutočnosť, teda že navrhovateľ je nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky, by sa z toho dôvodu stala irelevantnou, pokiaľ by nešlo o splnenie podmienok pre neudelenie azylu v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o azyle, na použitie ktorého ale nie je dôvod. Toto konštatovanie splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa presahuje právne rozhodnutie Migračného úradu, nakoľko Migračný úrad nezistil takéto skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neudelenie azylu vzhľadom na podmienky uvedené v § 13 ods. 2 a z toho dôvodu ani neargumentoval týmto ustanovením. K tomuto konštatovaniu splnomocnenej zástupkyne odporca vo vyjadrení uviedol, že podľa vyhodnotenia právnej zástupkyne navrhovateľa, otázka, či je navrhovateľ nebezpečný pre spoločnosť Slovenskej republiky, nesúvisí s neudelením azylu .

Vzhľadom k odvolacím námietkam o nových informáciách doložených do spisu samosudkyňa krajského súdu dňa 19.04.2012 na Migračnom úrade MV SR nahliadla do spisu, vedenom v režime utajovaných skutočností a v rozsahu odvolacích dôvodov zistila, že v súlade s obsahom úradného záznamu na č.l. 70 bola odporcovi dňa 25.10.2011 doručená správa od Slovenskej informačnej služby zo dňa 12.10.2011 K. Č..K.. XX/XXX-I.-XX-XX/XXXX-N., teda že takýto podklad rozhodnutia existuje. Tento spis, vedený v režime utajovaných skutočností, nebol krajskému súdu predložený s administratívnym spisom odporcu napriek výzve krajského súdu zo dňa 29.02.2012, aby odporca zaslal súdu kompletný originál spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj takýto spis s osobitným režimom jeho doručenia súdu.

Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa neudelenia azylu a preto s poukazom na § 20 ods. 4 zákona o azyle zrušil toto rozhodnutie i v nadväzujúcej časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Pri zohľadnení dispozičnej zásady sa krajský súd zaoberal v rozsahu odvolania len odvolacou námietkou, že splnomocnená zástupkyňa ani navrhovateľ neboli oboznámení s podkladom rozhodnutia o vyhodnotení navrhovateľa ako nebezpečného pre spoločnosť Slovenskej republiky, čím mali byť porušené práva účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 Správneho poriadku. Opodstatnenosť tejto námietky doposiaľ nebola jednoznačne preukázaná, no táto odvolacia námietka spolu s obsahom spisu, ako to už bolo uvedené, vzbudzujú pochybnosti, či nedošlo k namietaným vadám konania.

Krajský súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia, v zmysle § 250q ods. 2 O. s. p., z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O. s. p., teda že odporca rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-389-30/PO-Ž-2011 zo dňa 13.01.2012 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

V zmysle § 250r O. s. p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní úspešní, trovy konania im však nevznikli, odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie v zmysle ustanovenia § 250s O. s. p. nie je prípustné.