KSKE 5 Sd 22/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sd/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200262 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200262.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa T. U. G. C. J. K. P. V. B. J. , trvale bytom v B., P. Č.. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. januára 2012 č. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 12. 01. 2012 č. XXX XXX XXXX X zamietla odporkyňa podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. žiadosť navrhovateľa zo dňa 16. 11. 2011 o priznanie starobného dôchodku k 16. 11. 2008.

V dôvodoch rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ písomnou žiadosťou zo dňa 16. 11. 2011 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 16. 11. 2008. Citujúc ust. § 65 zákona o sociálnom poistení uviedla, že zo spisového materiálu, najmä z potvrdenia útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS-10921-33-2011 zo dňa 28. 11. 2011 vyplýva, že rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS-10921/30-02 zo dňa 27. 08. 2002 bol menovanému priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Keďže starobný dôchodok, ktorý j aj naďalej navrhovateľovi vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého splnil navrhovateľ k 01. 07. 2012 všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedené sa opiera aj o právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 9So/14/2008 zo dňa 29. 09. 2008.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne. Podľa jeho názoru ku dňu 16. 11. 2008 splnil všetky podmienky pre priznanie nároku na starobný dôchodok v zmysle § 65 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože dovŕšil dôchodkový vek a bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie odporkyne považuje za nezákonné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 04. 2012 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 16. 11. 2008 žiadosťou spísanou dňa 16. 11. 2011. Zo žiadosti, doloženej potvrdením príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 28. 11. 2011 č. GR ZVJS - 10921-33-2011 vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím GR ZVJS - 10921/30-02 zo dňa 27. 08. 2002 podľa ust. § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Odo dňa jeho priznania bol pretransformovaný podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 32/2002 Z. z. na výsluhový dôchodok. Pre nárok a sumu starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba poistenia od 04. 12. 1963 do 30. 09. 1966, od 20. 10. 1966 do 30. 04. 1990, od 22. 05. 1990 do 31. 05. 1992, od 10. 06. 1992 do 29. 03. 2000 a doba zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok od 30. 03. 2000 do 30. 06. 2002, spolu 36 rokov, ako je zrejmé z fotokópie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia GR ZVJS zo dňa 22. 08. 2002. Žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo dňa 16. 11. 2011 bola posúdená odporkyňou v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9 So/129/2010 zo dňa 24. 11. 2011 a č. 7 So/24/2011 zo dňa 29. 02. 2012, ktorými rozhodoval ako odvolací súd v obdobných prípadoch. Z citovaných rozsudkov vyplýva, že starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení naďalej patrí ako starobný dôchodok a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu (a jeho priznanie a vyplácanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok aj podľa ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. (resp. podľa § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. alebo podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb.) . NS SR ďalej vyslovil názor, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku je možné považovať iba za žiadosť o zvýšenie sumy už priznaného a vyplácaného starobného dôchodku príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS, a preto v tomto konaní je daná právomoc útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 16. 11. 2011 požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava o priznanie starobného dôchodku odo dňa 16. 11. 2008.

Z písomného potvrdenia útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS-10921-33-2011 zo dňa 28. 11. 2011 vyplýva, že navrhovateľ bol poberateľom starobného dôchodku od 01. 07. 2002, ktorý mu bol odo dňa dátumu priznania pretransformovaný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na výsluhový dôchodok. Starobný dôchodok mu bol priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 27. 08. 2002 č. GR ZVJS -10921/30-02, pričom v zmysle cit. zákonného ustanovenia príslušník mal nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak vykonával službu 20 rokov zaradenú do I. kategórie funkcií. Navrhovateľ túto vykonával od 09. 03. 1970 do 30. 04. 1990 a základnú vojenskú službu od 01. 10. 1964 do 30. 09. 1966, t.j. spolu 22 rokov a 53 dní. Vek 55 rokov dosiahol 30. 3. 2000.

Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia Generálneho zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 22. 08. 2002 je zrejmé, že pre nárok a sumu starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba poistenia od 04. 12. 1963 do 30. 09. 1966, od 20. 10. 1966 do 30. 04. 1990, od 22. 05. 1990 do 31. 05. 1992, od 10. 06. 1992 do 29. 03. 2000 a doba zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok od 30. 03. 2000 do 30. 06. 2002, spolu 36 rokov.

V doklade Sociálnej poisťovne zo dňa 15. 12. 2011 o odvode poistného sú špecifikované jednotlivé obdobia v rozmedzí od 01. 01. 1993 až do 24. 04. 2008, za ktorú zamestnávateľ navrhovateľa - F. A., J., odvádzal za navrhovateľa ako zamestnanca, resp. zamestnanca na dohodu poistné.

Navrhovateľ v priebehu súdneho konania zotrval na podanom opravnom prostriedku v celom rozsahu. Uviedol, že podanie návrhu bolo iniciované zo strany Sociálnej poisťovne, ktorá ho ešte v roku 2005 upovedomila o tom, že splnil zákonné podmienky pre priznanie nároku na starobný dôchodok, resp. že dovŕšil dôchodkový vek. Poukázal aj na to, že na základe požiadaviek Sociálnej poisťovne tejto predložil všetky doklady relevantné pre rozhodnutie o tomto jeho nároku v zmysle platnej právnej úpravy. Preto sa domnieval, že starobný dôchodok mu bude priznaný. Uviedol, že základné podmienky na priznanie starobného dôchodku, ako sú dovŕšenie dôchodkového veku a splnenie potrebnej doby dôchodkového poistenia, splnil a starobný dôchodok mu mal byť priznaný. Ďalej uviedol, že od 01. 07. 2002 mu bol priznaný výsluhový dôchodok, resp. starobný dôchodok prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, pričom tento dôchodok mu je vyplácaný príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia doposiaľ. Avšak tento dôchodok nemá valorizovaný od 01. 01.m ako valorizuje Sociálna poisťovňa, ale vždy od 01. 07. príslušného kalendárneho roka. Pokiaľ ide o valorizáciu, táto nie je totožná s valorizáciou bežných starobných dôchodkov, ktorú realizuje Sociálna poisťovňa. Uviedol, že niekedy bol dôchodok valorizovaný vo vyššej sume, ale spravidla to býva v nižšej sume, ako bežné starobné dôchodky.

Zástupkyňa odporkyne poukázala na to, že pokiaľ navrhovateľ požiadal o spísanie žiadosti o starobný dôchodok, zamestnanci príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, sú povinní takúto žiadosť spísať. S prihliadnutím na spísanie žiadosti vyžadujú od poistenca aj všetky podklady, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie o nároku na ten - ktorý dôchodok. Rozhodnutie vo veci však vydáva ústredie Sociálnej poisťovne, ktoré v danom prípade zistilo, že navrhovateľovi bol od roku 2002 priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vzhľadom na ktorú skutočnosť, nemala Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, inú možnosť, len naposledy podanú žiadosť navrhovateľa zamietnuť. Podrobné odôvodnenie rozhodnutia je obsiahnuté jednak v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia i v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené, na ktorom odporkyňa zotrváva a v ktorého zmysle navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 125 ods.1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.

Podľa § 67 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného do 31. 03. 2009) ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na starobné poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné na starobné poistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou. Starobný dôchodok podľa osobitného predpisu v takom prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní dospel k záveru, že odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. dostatočne zistila skutkový stav veci a z neho vyvodila správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Postupovala teda v súlade s platnou právnou úpravou, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia v zmysle § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Súd zhodne s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vysloveným v rozsudku č. k. 9 So/129/2010 zo dňa 24. 11. 20111 a č.k. 7 So/24/2011 zo dňa 29. 02. 2012 konštatuje, že starobný dôchodok priznaný navrhovateľovi podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení je naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z sa iba považuje, najmä na účely ich valorizácie a výplaty z osobitného systému sociálneho poistenia policajtov a vojakov.

Tento záver vyplýva tak z rozdielnych podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných podľa §§ 22 až 24 v spojení s §§ 132 a 133 zákona č. 100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Výška výsluhového dôchodku je odvodená iba od počtu rokov trvania služobného pomeru, čo znamená, že nezohľadňuje ďalšie doby civilného zamestnania.

Nesporné je, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. mu priznaný nebol a nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. mu ani nevznikol.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z.

V danom prípade podľa názoru súdu, stotožňujúc sa aj s názorom odporkyne v písomnom vyjadrení, žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku je možné považovať iba za žiadosť o zvýšenie sumy už priznaného a vyplácaného starobného dôchodku príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, na ktoré konanie je daná právomoc útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Názor GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru, obsiahnutý jeho liste zo dňa 19. 3. 2012, adresovanom navrhovateľovi, týkajúci sa charakteru starobných dôchodkov vyplácaných útvarom, na ktoré vznikol nárok pred 1. 1. 2004 vo vzťahu k prekvalifikovaným starobným dôchodkom na dôchodky výsluhové nepovažuje súd vzhľadom na uvedené za relevantný.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O. s. p., napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Právo na náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.