KSKE 5 Sd 57/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sd/57/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200956 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200956.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa F. V. P. Ľ. Á. T. P., trvale bytom v V., Q. Č.. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. apríla 2012 č. XXX XXX XXXX.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 12. 04. 2012 č. XXX XXX XXXX zamietla odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že tento nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ) . Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 14. 09. 2011, získal spolu 8 dní dôchodkového poistenia, čím nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporkyne. Nesúhlasil so zamietnutím žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a uviedol, že od narodenia je zdravotne postihnutý v dôsledku obojstrannej ťažkej nedoslýchavosti, pričom posudkovým lekárom bola miera jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdená s ohľadom na ďalšie duševné postihnutie na 55 %. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uviedol, že podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia nemohol naplniť, pretože je postihnutý a tiež mentálne zaostalý, nevyučený, s nemožnosťou zamestnať sa v regióne, v ktorom žije. Uviedol, že miera nezamestnanosti v mieste jeho bydliska - v rómskej osade dosahuje 95 % u zdravej populácie. Má za to, že v jeho prípade mala byť zohľadnená aj tá skutočnosť, že od narodenia je postihnutý, a len nedopatrením nebolo rozhodnuté o priznaní invalidného dôchodku ku dňu jeho plnoletosti.

Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie j e dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 27. 03. 2012 a tento žiadal priznať od 14. 09. 2011.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 27. 03. 2012 menovaný je invalidný podľa § 71 ods.1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa posudkový lekár považoval obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly VII, odd. B, pol. 4 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %. Vzhľadom na závažnosť ďalšieho zdravotného postihnutia, ktorým je ľahká duševná zaostalosť, považoval za odôvodnené zvýšenie percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o zákonom maximálne prípustných 10 %. Posudkový lekár dospel k záveru, že ide o 26-ročného posudzovaného, nezamestnaného, ktorý trpí obojstrannou ťažkou nedoslýchavosťou. BAER vyšetrením bola u neho potvrdená porucha sluchu s prahom počutia na 70 dB. Načúvací prístroj nepoužíva. Psychologickým vyšetrením v minulosti aj v roku 2011 bola u neho potvrdená ľahká mentálna retardácia stredne ťažkého stupňa (IQ = 55) . Posúdený je podľa kap. VII, odd. B, pol. 4 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, ktorá je zvýšená o 10 % na celkovú mieru poklesu 55 %.

K zhodnému záveru, pokiaľ ide o existenciu a dátum vzniku invalidity u navrhovateľa dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Prešove vo svojom posudku podanom dňa 07. 08. 2012 pre potreby súdneho konania. Zdravotný stav navrhovateľa charakterizoval diagnostickým záverom: nešpecifikovaná percepčná strata sluchu a ľahká duševná zaostalosť, ku ktorému dospel na základe výsledkov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa podrobil i vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa určil obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly VII, odd. B, pol. 4 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %. Rovnako aj on považoval za odôvodnené zvýšenie percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o zákonom maximálne prípustných 10 % pre ľahkú duševnú zaostalosť. V závere tento posudkový lekár konštatoval, že ide o 26-ročného posudzovaného, nezamestnaného, ktorý trpí obojstrannou ťažkou nedoslýchavosťou, ktorá bola potvrdená objektívnym vyšetrením BAER technikou v Košiciach (prah počutia na 70dB) . Načúvací aparát nepoužíva, ani pri dnešnom posúdení zdravotného stavu ho nemá. Psychologické vyšetrenie v minulosti aj v auguste 2011 dokumentuje ľahkú mentálnu retardáciu v strednom stupni pri IQ 55. Rozhodujúcim ochorením je u neho ťažká nedoslýchavosť (kap. VII, odd. B, pol. 4 = 45 %) s navýšením o 10 % pre ľahkú duševnú zaostalosť, na ktorú má výrazný vplyv nedočujnosť a sociálna zanedbanosť. Posudzovaný, ako osoba narodená pred 31. 12. 1986, bol v roku 2008 posúdený na žiadosť o dôchodok, nebol uznaný za invalidného podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. Na základe poškodenia sluchu mohol spĺňať podmienky čiastočnej invalidity pre všeobecne sťažené životné podmienky, nenavštevoval však žiadnu školu (aj keď bola doporučovaná) ani nikde nepracoval. Posudková lekárka sa zhoduje s posudkom posudkovej lekárky SP pobočka Spišská nová Ves a nemení ho.

Z obsahu dávkového spisu súd tiež zistil, že už žiadosťou zo dňa 26. 11. 2008 navrhovateľ požiadal o invalidný dôchodok podľa § 263 ods. 14 zákona o sociálnom poistení, ktorý žiadal priznať od 25. 08. 2008. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 22. 12. 2008 bola táto jeho žiadosť zamietnutá podľa § 263 ods. 14 cit. zákona, pričom podkladom pre toto rozhodnutie bol posudok Posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 08. 12. 2008, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol pre ťažkú poruchu sluchu sledovaný od r. 1993, pridelený načúvací aparát nepoužíval, pričom celková strata sluchu u neho bola na úrovni 81,8 % a v čase posúdenia 97 %. Pre poruchu reči bol vyšetrený detským psychológom v r. 1991, kedy bol zistený dysharmonický psychomotorický vývoj, motorické a neverbálne schopnosti boli na úrovni podpriemeru, rečové schopnosti boli na úrovni dvojročného dieťaťa, čo predstavovalo stredne ťažkú retardáciu. Odporúčané mu bolo logopedické vedenie a odklad školskej dochádzky o 1 rok. V r. 1993 bol znova vyšetrený v psychologickej poradni so záverom, že ide o dieťa so zaostalým rečovým vývojom. Mentálny vývin a schopnosti mala v hraničnom pásme mentálnej retardácie, prítomné boli známky ľahkého

mozgového poškodenia, dieťa bolo vzdelávateľné v špeciálnej škole pre nedoslýchavých, čo matka odmietla. Ďalšie psychologické a psychiatrické vyšetrenie bolo realizované v súvislosti so žiadosťou o invalidný dôchodok, kedy bola zistená ľahká duševná zaostalosť. Jeho zdravotný stav neodôvodňoval priznanie invalidity z mladosti.

Súd zároveň zistil, že navrhovateľ ku dňu 14. 09. 2011, t. j. ku dňu vzniku invalidity získal 8 dní obdobia dôchodkového poistenia, a to v roku 2005.

Navrhovateľ sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť vopred písomne neospravedlnil a ani nepožiadal o jeho odročenie. Preto súd v súlade s § 250g ods. 2 s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

Zástupkyňa odporkyne s poukazom na závery vo veci konajúcich posudkových orgánov, ktoré dospeli k zhodnému záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienku invalidity z mladosti, o čom už bolo rozhodnuté v roku 2008 na základe jeho žiadosti, tento je síce invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 14. 09. 2011, ako je to dokumentované odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré sa nachádzajú v spise, avšak nesplnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia. Preto navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 cit. zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 72 ods. 1 písm. c) cit. zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky.

Podľa § 72 ods. 2 cit. zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

Na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že i keď navrhovateľ splnil jednu z podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, a síce stal sa invalidným odo dňa 14. 09. 2011, nesplnil podmienku druhú, pretože pred vznikom invalidity nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (2 roky) na nárok na tento dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. c) cit. zákona. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, žeby spĺňal podmienky pre priznanie invalidity z mladosti, resp. od skoršieho dátumu, ako bola určená posudkovými lekármi a neuviedol ani žiadne okolnosti, ktoré by ich závery týkajúce sa určenia dátumu vzniku invalidity spochybňovali. Navyše o tomto jeho nároku (invalidita z mladosti) už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím odporkyne zo dňa 22. 12. 2008, ktorým mu invalidita z mladosti priznaná nebola a jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola podľa § 263 ods. 14 zákona o sociálnom poistení zamietnutá tak, ako to bolo už vyššie uvedené. Posudkové orgány vzali do úvahy všetky odborné lekárske nálezy, nachádzajúce sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa v časovom slede a hodnotili aj vývoj rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj postihnutia odôvodňujúceho zvýšenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok zohľadnila všetku preukázanú dobu dôchodkového poistenia, čo navrhovateľom namietané ani nebolo. Preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa citovanej právnej úpravy nevznikol.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O. s. p., napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.