KSKE 5 Sp 13/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200633 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200633.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky J.. T. J., W. U. T. T. Q. W., U. Č.. XXXX/X, proti odporcovi Centru právnej pomoci, Kancelária Humenné, Mierova č. 4, Humenné, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 17. 05. 2012 sp. z.: N 669/12, ev. č.: 814/12 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 17. mája 2012 sp. zn.: N 669/12, ev. č.: 814/12.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 17. 05. 2012 sp. zn.: N 669/12, ev. č.: 814/12 odporca podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 8/2005 Z.z. /ďalej iba zákon o poskytovaní právnej pomoci/, nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľka splnila prvú z podmienok, ktoré sú nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, a síce podmienku materiálnej núdze v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. i) citovaného zákona, pretože je poberateľkou dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. V konaní však nepredložila žiadne dôkazy, na základe ktorých by bola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu.

Uvedené odporca konštatoval vychádzajúc z dôkazov, obsiahnutých v administratívnom spise tak, ako boli špecifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Poukázal na to, že navrhovateľka žalobou zo dňa 10. 4. 2012, podanou na Okresnom súde Vranov nad Topľou, namietala porušenie jej práva na súkromie nesprávnym úradným postupom kolízneho opatrovníka, ku ktorému došlo tak, že tento, ustanovený jej mal. dieťaťu v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, ktoré sa začalo na základe jej podnetu, podaného na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, vykonal v mieste bydliska mal. dieťaťa šetrenie i napriek tomu, že v predmetnom konaní rodičia mal. dieťaťa boli ochotní uzavrieť dohodu o výživnom a medzi nimi nebol žiadny spor. Poukázala na to, že v danom prípade kolízny opatrovník nepostupoval v súlade s ústavou, pričom nepoučil ju, čo bude vo funkcii opatrovníka robiť, neposlal jej správu o výsledku šetrenia a k pochybeniu došlo aj zo strany príslušného súdu, ktorý kolízneho opatrovníka neinštruoval, na aké informácie sa má zamerať v súvislosti so schválením resp. neschválením rodičovskej dohody.

Predmetné konanie bolo navrhovateľkou iniciované v súvislosti s konaním o jej žiadosti o dávku v hmotnej núdzi, kde mal. dieťa bolo de facto jedným so žiadateľov o túto dávku. O jej odvolaní podanom proti uzneseniu okresného súdu o ustanovení kolízneho opatrovníka, vydaného v konaní, vedenom pod sp. z. 8P/116/2011, rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 14CoP/8/2011 - 22, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V tejto súvislosti podala navrhovateľka aj sťažnosti, ktoré adresovala Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou i Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor kontroly, Bratislava, ktoré s poukazom na platnú právnu úpravu boli vyhodnotené ako neopodstatnené.

Citujúc ustanovenia § 31 zákona o rodine, § 21 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele konštatoval, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou - kolízny opatrovník konal v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a že z jeho strany - zo strany kolízneho opatrovníka nebol vykonaný v jeho konaní taký zásah, ktorý by odôvodňoval podanie žaloby a požadovanie odškodného, pričom žiadateľka nebola schopná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa Centrum právnej pomoci, s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberalo.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedla, že Centrum právnej pomoci bez toho, aby objasnilo, z akých procesnoprávnych noriem vychádzalo pri posudzovaní postupu kolízneho opatrovníka, si dovolilo vysloviť záver, že žaloba je zrejme bezúspešná. Podľa jej názoru podstata problému nespočívala v tom, či kolízny opatrovník má alebo nemá kompetenciu zisťovať bytové pomery, ale akým spôsobom a za akých okolností ich má zisťovať a aké právne postavenie má pri konaní kolízneho opatrovníka zákonný zástupca dieťaťa, aké sú jeho práva a povinnosti a či má vôbec nejaké práva, keď kolízny opatrovník má zastupovať dieťa nie však ju. V tejto súvislosti poukázala na články odborníkov, najmä Z. Ž., exriaditeľky úradu práce, ktorej názor korešponduje s jej názorom.

Poukázala aj na to, že o jej žalobe podanej proti Ústrediu, práce, sociálnych vecí a rodiny, momentálne rozhoduje Najvyšší súd SR, pričom žaloba sa týka práve toho, či sa musí podriadiť požiadavke úradu práce absolvovať konanie o výživnom. Uviedla, že krajský súd zatiaľ neprávoplatne záporne rozhodol, a ak tak rozhodne aj NS SR, tak je zvedavá, kto bude zodpovedať za škody spôsobené jej a jej synovi predmetným konaním o výživné a teda aj predčasným konaním kolízneho opatrovníka a jeho zbytočným zásahom do jej súkromia.

V doplňujúcom podaní k návrhu zo dňa 22. 06. 2012 navrhovateľka uviedla, že ústredie práce žalovala preto, lebo jej dávku v hmotnej núdzi naviazalo na súdne konanie o úprave rodičovských práv a povinnosti a okresný súd preto, aby nerozhodoval o zverení syna, kolízneho opatrovník preto, že narušil jej domovú slobodu.

Uviedla, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí predovšetkým v tom, že Centrum právnej pomoci nesprávne právne a nedostatočne posúdilo jej žiadosť o právnu pomoc pri žalobe voči kolíznemu opatrovníkovi, lebo tiež, podobne ako kolízny opatrovník, vôbec nezobralo do úvahy jej práva.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 07. 2012 navrhol preskúmavané rozhodnutie zo dňa 17. 05. 2012 ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia zriadená ministerstvom spravodlivosti SR na základe zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorá poskytuje právnu pomoc v citovanom zákone špecifikovaných prípadoch. Jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci Centrom právnej pomoci je, že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri rozhodovaní o nároku na právnu pomoc posudzuje centrum aj otázku materiálnej núdze žiadateľa a hodnoty sporu. Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok : že sa

nachádza v stave materiálnej núdze, že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Na základe navrhovateľkou predložených písomností, ktoré sú súčasťou spisu odporcu sp. zn. : N669/12 a boli podkladom na vydanie napádaného rozhodnutia, bolo preukázané, že navrhovateľka nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Navrhovateľka sa žiadosťou domáhala, aby voči Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou bola podaná žaloba a odškodné vo výške 1 000 Eur z dôvodu, že súdom ustanovený kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácom prostredí maloletého syna X. U. v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k mal. X. U., vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.: 8P/116/2011, t. j. v domácnosti navrhovateľky. Zisťovanie bytových pomerov kolíznym opatrovníkom pre účely rozhodnutia súdu patrí medzi jeho povinnosti v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žiadateľka nepredložila žiadne dôkazy o takom postupe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, ktoré by odôvodňovali podanie žaloby a požadovanie odškodného vo výške 1 000.- Eur.

Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu, ako aj listinami, predloženými navrhovateľkou v priebehu súdneho konania dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 06. 06. 2012 v znení jeho dodatku zo dňa 22. 06. nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporcu o poskytnutie právnej pomoci žiadosťou zo dňa 05. 03. 2011 vo veci porušenia práva na jej súkromie úradom práce. V tejto žiadosti v časti D3 uviedla, že súd v lete na jej návrh začal konanie, i keď ona iba chcela, aby súd schválil výšku výživného, nič viac, a aj s otcom dieťaťa na pojednávaní odmietli, aby súd riešil čokoľvek iné. Do jej bytu však hneď dorazil kolízny opatrovník na šetrenie, aj keď tam nemal podľa jej názoru, čo robiť, pretože pre rozhodnutie o výške výživného, ktorá je navyše dohodnutá nie je potrebné vidieť kuchyňu, spálňu, postele, hračky a pod..

Zo žaloby žiadateľky zo dňa 10. 04. 2012 podanej na Okresnom súde Vranov nad Topľou vyplýva, že táto sa týkala porušenia jej práva na súkromie nesprávnym úradným postupom kolízneho opatrovníka. V žalobe uviedla, že , že návrh na schválenie rodičovskej dohody o výživnom bol čisto formálny, podaný výlučne pre potreby úradu práce v súvislosti s rozhodnutím o dávke v hmotnej núdzi. Medzi rodičmi mal. dieťaťa spor nebol a preto nebol dôvod vykonávať v mieste bydliska dieťaťa žiadne šetrenie. Tým došlo k porušeniu jej práva na súkromie.

Zo spisového materiálu vyplýva, že na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 8P/116/2011 prebiehalo konanie vo veci starostlivosti o maloletých , začaté na základe návrhu matky mal. dieťaťa X. U. - navrhovateľky o schválenie dohody rodičov o výživnom pre maloleté dieťa.

Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľov sp. n.: 8P/116/2011 zo dňa 20. 06. 2011 bol pre konanie o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu za kolízneho opatrovníka ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí, odd. SPO a prevencie na zastupovanie maloletého X. U. v súlade s § 31 ods. 2 Zákona o rodine.

O odvolaní žiadateľky proti uvedenému uzneseniu, v ktorom namietala kolíziu záujmov kolízneho opatrovníka zo záujmami maloletého X. U., keďže úrad rozhoduje aj o poskytnutí dávky v núdzi a chráni záujmy štátu, rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 20. 06. 2011 č. k.: 14CoP/8/2011-22, ktorým uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. : 8P116/2011-5 potvrdil. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že postup súdu prvého stupňa bol založený na ustanovení § 31 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý sa aplikuje v prípade konania, v ktorom by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a mal. dieťaťom, takže žiadny z rodičov svoje mal. dieťa zastupovať nemôže. Za opatrovníka súdy

spravidla ustanovujú právnickú osobu, a to príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Odvolací súd poukázal aj na znenie § 73 ods. 2 písm. b) bod.2 zákona č. 305 Z.z. , v zmysle ktorého funkciu kolízneho opatrovníka vykonáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Jeho kompetencie sú vymedzené v § 20 citovaného zákona, v zmysle ods. 2 ktorého kolízny opatrovník okrem iného zisťuje rodinné, bytové a asociálne pomery dieťaťa na účely rozhodnutia súdu.

Následne Okresný súd vo Vranove nad Topľou uznesením zo dňa 16. 1. 2012 č.k. 8P/116/2011-29 začal bez návrhu aj konanie o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky vychádzajúc z návrhu matky na schválenie dohody o výživnom pre mal. X. U. i výsledku šetrenia kolízneho opatrovníka, z ktorého vyplýva, že rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú. Uznesenie bolo vydané podľa § 81 ods. 1 O.s.p. v súlade s § 36 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov sa zverí mal. dieťa do výchovy.

Sťažnosti navrhovateľky zo dňa 06. 07. 2011 (adresovaná Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou) a zo dňa 16. 9. 2011 (adresovaná Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava) , v ktorých táto okrem iného namietala aj postup zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou ako kolízneho opatrovníka pri šetrení pomerov u matky maloletého dieťaťa boli vyhodnotené ako neopodstatnené, ako to vyplýva z oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 7. 9. 2011 a Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru kontroly zo dňa 21. 12. 2011.

Keďže účastníci konania boli súdom vyzvaní na písomné vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň riadne písomne poučení o následkoch nevyjadrenia sa, a keďže títo zhodne uviedli, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia súdneho pojednávania (§ 250f ods.2 O.s.p.) , postupoval súd podľa § 250f ods.1 O.s.p. a vo veci rozhodol bez pojednávania s tým, že tento postup nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci :

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory") ,

b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a

c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i) cit. zákona na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak :

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 6a ods. 1 cit. zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Podľa § 8 cit. zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len kolízny opatrovník ) .

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu.

Podľa § 20 ods. 1, 2 citovaného zákona orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu, 17) poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení podľa tohto zákona.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa na účely rozhodnutia súdu. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov podľa prvej vety na

účely rozhodnutia súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa osobitného predpisu zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi, a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní tohto rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Záver odporcu o zrejmej bezúspešnosti rešpektuje procesné oprávnenie súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých i oprávnenia kolízneho opatrovníka, vymedzené mu v rámci tohto konania citovanou právnou úpravou.

Na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že navrhovateľka nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok - zrejmú bezúspešnosť sporu, pretože okrem už uvedených skutočností táto v priebehu správneho konania nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali opodstatnenosť jej tvrdení o neoprávnenosti zásahu kolízneho opatrovníka do jej práv, ktorý by odôvodňoval podanie predmetnej žaloby a požadovanie odškodného. Jej argumentácia, podľa ktorej vzhľadom na dohodu rodičov o výživnom nebolo potrebné vykonávať žiadne šetrenia v mieste bydliska mal. dieťaťa a jeho matky zo strany kolízneho opatrovníka, ako aj týkajúca sa toho, že jej ako zákonnému zástupcovi mal. dieťaťa nebolo dané žiadne poučenie o jej právach a povinnostiach v tejto súvislosti nemajú oporu v citovanej platnej právne úprave ani ustálenej judikatúre súdov v Slovenskej republike.

Ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, je nepochybné, že v danom prípade bol kolízny opatrovník ustanovený súdom v konaní o úprave rodičovských práv a povinností, v konaní, začatom na základe návrhu matky mal. dieťaťa o schválenie dohody o výživnom pre mal. dieťa, s ktorým je v prípade zistenia, že rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, zo zákona spojené aj konanie o zverení dieťaťa do výchovy. To, že rodičia mal. X. U. v čase začatia uvedeného konania v spoločnej domácnosti nežili sporné nebolo. Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že kolízny opatrovník postupoval zákonom stanoveným spôsobom a šetrenie v mieste bydliska matky i mal. dieťaťa vykonal v rozsahu zmocnenia, daného mu citovaným § 20 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Z obsahu administratívneho spisu, písomných podaní navrhovateľky, adresovaných odporcovi i súdom, ani z obsahu samotného opravného prostriedku nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali právnej možnosti uplatnenia predmetného nároku v konaní, pre ktoré navrhovateľka žiadala priznať právne zastupovanie. Na právne posúdenie tejto veci nemá vplyv ani rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 1. 2012, č.k. 2S/13/2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 6. 6. 2011 č. j. AA/2011/09336-OPHN, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznaní dávky a príspevkov v hmotnej núdzi navrhovateľke s tým, že táto sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods.1 O.s.p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola. Odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.