KSKE 5 Sp 8/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/8/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010210228 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010210228.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu O. S. , bytom D. XX, zast. advokátom JUDr. Dušanom Antolom, AK Košice, Zbrojničná č. 12, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 29. 03. 2010 č: BA-15176/2010,1110009465 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. marca 2010 č. BA-15176/2010,1110009465.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 29. 03. 2010 č. BA-15176/2010,1110009465 odporkyňa podľa § 88 a 89 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR č. 450/2008 Z. z. priznala navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej 31. 07. 2009, nárok na úrazovú rentu od 25. 08. 2009 do 31. 08. 2009 v sume 32,80 eur a od 01. 09. 2009 v sume 145,00 eur mesačne s tým, že podľa § 89 ods. 8 cit. zákona od 01. 01. 2010 sa priznaná suma úrazovej renty zvyšuje o 3,05% na 149,50 eur mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa konštatovala splnenie zákonných podmienok na priznanie úrazovej renty s tým, že navrhovateľ podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19. 01. 2010, ktorá tvorí prílohu rozhodnutia, má pokles pracovnej schopnosti v dôsledku choroby z povolania v rozsahu 45 %. Uviedla, že poškodený je vyučeným čašníkom, od roku 1971 pracoval u rôznych zamestnávateľov ako čašník, pomocný robotník, zámočník a zvárač. Od 30. 10. 1980 pracoval v U.S. Steel Košice ako zvárač kovov. Dňa 31. 07. 2009 mu bola pre dlhodobú prácu v riziku vibrácií zistená choroba z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, pričom bolo tiež konštatované, že môže vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej fyzickej záťaže - dvíhania a nosenia ťažkých bremien a zvýšených nárokov na jemnú motoriku rúk, bez chladu, vlhka a vibrácií. Od 01. augusta 2008 je nezamestnaný. Suma úrazovej renty bola určená v súlade s § 89 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného určeného podľa § 84 cit. zákona a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti poškodeného a čísla 100. Denný vymeriavací základ z rozhodujúceho obdobia od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008 v zmysle § 84 cit. zákona (pôvodne uvedený rok 2009, pričom chyba v písaní opravená a oprava navrhovateľovi oznámená podaním zo dňa 27. 5. 2010) zodpovedá sume 1.159,9508 SKK (38,5033 eur) . Do tohto vymeriavacieho základu nebola zahrnutá jednorazová mzda za dlhoročnú prácu, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená jeho zamestnávateľom pri skončení pracovného pomeru, pretože toto plnenie je potrebné považovať za plnenie poskytnuté v súvislosti so skončením

pracovného pomeru podľa § 138 ods. 2 cit. zákona, ktoré sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu zisteného podľa § 84 ods. 1 cit. zákona. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 11. 2009 č. 4Sžso/21/2009, kde bola riešená skutkovo aj právne obdobná vec. Úrazová renta navrhovateľa teda zodpovedá sume 421,70 eur. Ku dňu priznania úrazovej renty bol navrhovateľovi vyplácaný invalidný dôchodok v sume 286,20 eur, pričom v súlade s ust. § 89 ods. 2 cit. zákona došlo k zníženiu sumy úrazovej renty o sumu invalidného dôchodku na sumu 135,50 eur. V zmysle § 89 ods. 8 cit. zákona, keďže úrazová renta bola navrhovateľovi priznaná v čase od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009, táto bola zvýšená o 6,95 % priznanej mesačnej sumy úrazovej renty odo dňa jej priznania. Následne bola valorizovaná od 01. 01. 2010 na celkovú sumu 149,50 eur. K vzniku nároku na úrazovú rentu u navrhovateľa došlo dňom 25. 08. 2009.

Včas podaným odvolaním zo dňa 14. 04. 2010, podaným osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. 04. 2010, navrhovateľ vyslovil svoj nesúhlas s napadnutým rozhodnutím odporkyne zastávajúc názor, že jednorazová mzda je plnením podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a nie plnením podľa § 138 ods. 2 cit. zákona, ako to konštatovala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie považoval za nesprávne. V podaní zo dňa 24. 10. 2010 navrhovateľ poukázal tiež na to, že podľa jeho názoru rozhodujúcim je vyjadrenie bývalého zamestnávateľa, ktorý do denného vymeriavacieho základu zahrnul aj jednorazovú mzdu, ktorá mu bola vyplatená pri skončení pracovného pomeru s tým, že zamestnávateľ má najlepšie informácie o tom, za čo mu túto mzdu poskytuje. Denný vymeriavací základ podľa zamestnávateľa navrhovateľa je 6.025,2020 Sk a nie 1.159,9508 Sk, ako to vyplýva z rozhodnutia odporkyne. Poukázal tiež na to, že Sociálna poisťovňa nesprávne konštatovala, že chorobu z povolania má od 31. 07. 2009, pretože ako to vyplýva z odpovede na jeho žiadosť Nemocnice Košice Šaca, choroba z povolania u neho vznikla až 21. 10. 2009. V ďalšom doplňujúcom podaní zo dňa 01. 02. 2012 v tejto súvislosti uviedol, že pri dátume prvého zistenia choroby z povolania dňa 31. 07. 2009 ešte nie je možné hovoriť o chorobe z povolania, pretože v tomto štádiu ide len o všeobecné ochorenie, pri ktorom ešte nie sú splnené zákonné kritériá pre priznanie choroby z povolania. Z tohto hľadiska postup odporkyne, ktorá odmieta jediný legitímny dátum priznania choroby z povolania dňom 21. 10. 2009 považuje za arbitrárny a vydané rozhodnutie za nezákonné. V tomto podaní zdôraznil, že zamestnávateľ potvrdil, že jeho denný vymeriavací základ je 6.025,2020 Sk, ktorý bol určený z úhrnnej sumy skutočných vymeriavacích základov 1.223.116,-- Sk dosiahnutých v rozhodujúcom období od 01. 01. 2008 do 31. 07. 2008 a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia 203. V tejto súvislosti poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/31/2009 zo dňa 20. 05. 2010, ako aj judikát sp. zn. 7So/41/2009, v zmysle ktorých podľa jeho názoru odporkyňa bezdôvodne odmietla rešpektovať doložené tvrdenie zamestnávateľa a zmenila ho aj napriek tomu, že nemá zákonnú kompetenciu. Zamestnávateľ z takto určeného skutočného vymeriavacieho základu pre odporkyňu vyplácal aj zákonné odvody. Navrhovateľ protestoval proti tomu, aby jeho vec bola porovnávaná s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/21/2009, ako aj proti stanovisku Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR zo dňa 17. 04. 2008, pretože v týchto vôbec neboli skúmané skutkové a právne otázky, týkajúce sa denného vymeriavacieho základu a skutočných vymeriavacích základov platného právneho úkonu kolektívnej zmluvy, platného právneho poriadku Zákonníka práce, ktorý pozná aj iné formy odmeňovania ako napríklad gratifikácie a iné. Odporkyňa svojím jednostranným úkonom v rozhodovacej činnosti narušila predvídateľnosť a právnu istotu. Porušila aj zásadu rovnosti, resp. povinnosti rozhodovať v obdobných veciach rovnako. V tejto súvislosti dal do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, a to rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko zo dňa 06. 12. 2007, v zmysle ktorého vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho najvyššieho súdu predstavuje porušovanie dohovoru o ochrane ľudských práv. Týmto rozhodnutím zasiahla odporkyňa aj do majetkových práv navrhovateľa. Vychádzajúc z uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť.

V písomnom vyjadrení zo dňa 15. 06. 2010 navrhla odporkyňa napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť a to zo skutkových aj právnych dôvodov v ňom obsiahnutých. Konštatovala splnenie zákonných podmienok pre priznanie úrazovej renty, ako aj to, že postup odporkyne pri výpočte denného vymeriavacieho základu navrhovateľa na účely výpočtu výšky úrazovej renty bol správny a súladný so zákonom. V tejto súvislosti poukázala opätovne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý ku otázke, ktorá je spornou aj v tomto konaní, zaujal jednoznačné stanovisko, v zmysle ktorého jednorazovú mzdu za dlhoročnú prácu, ktorá bola vyplatená zamestnávateľom pri skončení pracovného

pomeru svojmu zamestnancovi je potrebné považovať so zreteľom na všetky okolnosti a podmienky jej výplaty za plnenie poskytnuté v súvislosti so skončením pracovného pomeru v zmysle § 138 ods. 2 zákona, tzn., že ide o plnenie, ktoré sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu zisteného podľa § 84 ods. 1 cit. zákona. Odôvodnenosti tohto právneho záveru nasvedčuje aj vyjadrenie Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR zo dňa 17. 04. 2008, v ktorom definuje mzdu v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Z uvedeného vyplýva, že aj jednorazová mzda, ak má napĺňať charakter mzdy, musí byť poskytovaná na účely ocenenia zamestnancom vykonanej práce počas určitého časového obdobia trvania pracovného pomeru. V tomto zmysle musia byť dojednané podmienky pre vznik nároku na odmenu a diferenciačné kritériá pre stanovenie jej výšky. V danom prípade jednorazová mzda, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená pri skončení pracovného pomeru vo výške 987.646,-- Sk nie je mzdou za vykonanú prácu, pretože ide o jednorazovú mzdu za dlhoročnú prácu, ktorej výplata a podmienky sú upravené v kolektívnej zmluve U.S. Steel Košice. Preto ju nebolo možné do denného vymeriavacieho základu zahrnúť.

Súd v konaní podľa § 250l ods. 1 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a oboznámení sa s jej administratívnym spisom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie úrazovej renty žiadosťou doručenej Sociálnej poisťovni pobočka Košice zo dňa 25. 11. 2009. Z hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania zo dňa 18. 11. 2009 vyplýva, že choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín bola u navrhovateľa po prvýkrát zistená 31. 07. 2009 a priznaná bola dňa 21. 10. 2009.

Lekárskym posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 19. 01. 2010 bol navrhovateľ uznaný za poškodeného na účely § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená v rozsahu 45 %.

Z písomného podania zamestnávateľa navrhovateľa US Steel Košice, s. r. o., Košice zo dňa 17. 03. 2010 vyplýva, že denný vymeriavací základ navrhovateľa je 6.025,20 Sk, ktorý bol určený z úhrnnej sumy skutočných vymeriavacích základov 1.223.116,-- dosiahnutých v rozhodujúcom období od 01. 01. 2008 do 31. 07. 2008 a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia 203. Zároveň sa tam uvádza, že poškodený ukončil pracovný pomer dohodou k 31. 07. 2008 a mal vyplatenú jednorazovú mzdu za dlhoročnú prácu vo výške 987.646,-- Sk.

Na pojednávaní dňa 14. 02. 2012 právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom opravnom prostriedku, ktorý bol súdu doručený, ako aj na ďalších podaniach tento doplňujúcich s poukazom na dôvody obsiahnuté najmä v poslednom písomnom podaní s tým, že zásadnou námietkou navrhovateľa je námietka týkajúca sa určenia denného vymeriavacieho základu, pričom denný vymeriavací základ určený sociálnou poisťovňou považuje za určený nesprávne, pretože sociálna poisťovňa nerešpektovala stanovisko zamestnávateľa, ktoré v tejto súvislosti bolo podkladom na vydanie tohto rozhodnutia odporkyni doručené. Zdôraznil, že z jednorazovej mzdy, ktorá nebola započítaná odporkyňou do denného vymeriavacieho základu boli odvedené všetky odvody do sociálnej poisťovne, a preto túto mzdu je potrebné započítať do denného vymeriavacieho základu. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a navrhovateľovi priznať právo na náhradu trov konania.

Zástupkyňa odporkyne zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu v predmetnej veci doručené a v jeho zmysle navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Do pozornosti súdu dala rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 03. 2001 sp. zn. 6S/19781/2010, ktorým bola zamietnutá žaloba v obdobnej veci, týkajúca sa posúdenia denného vymeriavacieho základu v súvislosti s úrazovým príplatkom. Pokiaľ ide o judikáty Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa navrhovateľ odvolával v písomnom podaní zo dňa 01. 02. 2012 v tejto súvislosti zdôraznila, že judikáty riešia stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti do 31. 12. 2003, tzn. pred účinnosťou zákona o sociálnom

poistení, kedy nebol procesný postup sociálnej poisťovne presne stanovený a na uvedenú vec nie je možné ich aplikovať. Zdôraznila, že vo vyjadrení zamestnávateľa o dennom vymeriavacom základe tento v poslednej vete jasne uviedol, kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru, akým spôsobom, ako aj to, že navrhovateľovi bola vyplatená jednoročná (nie jednorazová?) za dlhoročnú prácu, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že táto mzda bola vyselektovaná už aj zamestnávateľom navrhovateľa. Preto táto jednorazová mzda nespĺňa základné atribúty mzdy. Poukaz navrhovateľa na ďalšie zložky mzdy považuje za irelevantný, pretože jednorazová mzda podľa kolektívnej zmluvy bola vyplatená z dôvodu skončenia pracovného pomeru dohodou za tú dobu, ktorá by uplynula do vzniku nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok v zmysle kolektívnej zmluvy. Táto mzda napĺňa skôr atribúty odchodného, resp. odstupného. V danom prípade by bolo diskriminačným, ak by sociálna poisťovňa akceptovala túto jednorazovú mzdu pri určení denného vymeriavacieho základu u tých zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer dohodou a nebola by akceptovaná v prípade u zamestnancov, ktorí by utrpeli pracovný úraz alebo získali chorobu z povolania, avšak pracovný pomer by dohodou so zamestnávateľom neskončili, pretože v tomto prípade by nárok na jednorazovú mzdu nemali. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa týkajúcu sa priznania choroby z povolania, v tejto súvislosti poukázala na to, že úrazovú rentu možno priznať od zistenia choroby z povolania, pričom z potvrdenia lekárov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nepochybne vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť navrhovateľa pre toto ochorenie vznikla 31. 07. 2008, v dôsledku čoho mu bol priznaný a vyplácaný úrazový príplatok. Navrhovateľ postupom sociálnej poisťovne nebol ukrátený na svojich právach.

Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 89 ods. 1 cit. zákona suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Podľa ods. 1 cit. zák. ustanovenia, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa ods. 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

Podľa § 84 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 31. 12. 2010 denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 10 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 5 a 6 rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 138 ods. 1 cit. zákona, vymeriavací základ zamestnanca, ak tento zákon neustanovuje inak, je príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva prácu vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie určený v eurách pred jeho prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom. Za b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť,

príspevky zo sociálneho fondu, dôchodkové sporenie, životné poistenia a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s použitím motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi po zisku pri zdanení okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti je potrebné konštatovať, že odporkyňa postupovala v súlade s cit. ust. § 83 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa zaoberala dátumom prvého zistenia choroby z povolania u navrhovateľa, pretože v zmysle cit. zák. ustanovenia poškodeným na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu, prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 a utrpeli pracovný úraz, alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že do denného vymeriavacieho základu mala byť zahrnutá aj jednorazová mzda, ktorá mu bola vyplatená pri skončení pracovného pomeru, súd sa stotožnil s právnym názorom sociálnej poisťovne, vyplývajúcim aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 4Sžso/21/2009, že táto mzda nie je mzdou za vykonanú prácu, tzn., že nenapĺňa atribúty mzdy stanovené v Zákonníku práce, ale ide o jednorazovú mzdu za dlhoročnú prácu, ktorej výplata a podmienky sú upravené v Kolektívnej zmluve U.S. Steel Košice, kde podmienkou pre jej výplatu je len to, že zamestnanec končí pracovný pomer dohodou pred dosiahnutím riadneho dôchodkového veku a diferenčným kritériom pre jej výšku je počet mesiacov chýbajúcich do dovŕšenia dôchodkového veku a priemerný zárobok. Takto stanovené kritériá nemajú žiadnu priamu ani nepriamu väzbu na vykonanú prácu a na výšku poskytnutého plnenia, nemajú žiadny vplyv ani výsledky práce zamestnanca za predchádzajúce obdobie trvania pracovného pomeru. Keďže jednorazová odmena, resp. mzda vyplatená navrhovateľovi pri skončení pracovného pomeru nie je skutočne odmenou za ním vykonanú prácu v danom mesiaci, nebolo možné ju zahrnúť do výpočtu denného vymeriavacieho základu. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľ ukončil dohodou k 31. 07. 2008, pričom k uvedenému dátumu mal vyplatenú mzdu za dlhoročnú prácu vo výške 987.646,-- Sk. Preto túto námietku navrhovateľa nebolo možné akceptovať. Rovnako neobstojí tvrdenie navrhovateľa, týkajúce sa nerešpektovania zásady rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pretože práve postup sociálnej poisťovne svedčí o opaku. V danom prípade v obdobných veciach bol zaujatý rovnaký právny názor, a to aj NS SR, preto ho aj súd v tomto konaní rešpektoval.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú navrhovateľ analogicky poukázal v súvislosti s nerešpektovaním stanoviska zamestnávateľa a s prepočtom výšky denného vymeriavacieho základu odporkyňou v predmetnej veci, je v danom prípade neakceptovateľná, pretože sa vzťahuje na skutkovo aj právne odlišnú vec a týka sa prepočtu výšky náhrady za stratu na zárobku, ktorá bola vyplácaná ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnom poistení.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností nebolo možné považovať za akceptovateľnú ani námietku navrhovateľa, týkajúcu sa neoprávneného zásahu správneho orgánu do jeho majetkových práv.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil.

Neúspešnému navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.