KSKE 6 Co 112/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/112/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108223648 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108223648.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci navrhovateľa: L. I., O.. X.X.XXXX, V. X. M., K. XX, proti odporcom: 1/ U. T., O.. XX.XX.XXXX, V. X. M., L.Á. Z. XX, 2/ P. V., V. X. M., L. X, zast. JUDr. Patrikom Palšom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 24C/99/2008-121 zo dňa 26.10.2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcom v 1. a v 2.rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 3.319,39 € titulom odškodnenia za krivé ohováranie, ku ktorému malo dôjsť zverejnením článku Za ohováranie policajtov zaplatí Košičan 5.000,-Sk peňažný trest , uverejnenom v denníku Korzár dňa 4.9.2006. Vo vzťahu navrhovateľa k odporkyni v 1. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu navrhovateľa k odporcovi v 2. rade uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 398,20 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa pôvodne návrhom zo dňa 8.9.2008 domáhal voči odporkyni v 1.rade ako redaktorke denníka Korzár odškodnenia za krivé ohováranie vo výške 100.000,- Sk. Podaním zo dňa 9.12.2008 ako odporcu v 2.rade označil redakciu denníka Korzár a žiadal zaviazať odporkyňu v 1.rade a odporcu v 2.rade zaplatiť mu 100.000,-Sk. Podaním zo dňa 10.2.2010 upresnil okruh účastníkov konania na strane odporcov tak, že za odporkyňu v 1.rade opätovne označil U. T. a za odporcu v 2.rade šéfredaktora denníka Korzár a podaním zo dňa 14.4.2010 požiadal, aby súd uložil odporcom v 1. a 2.rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 3.319,39 € a nahradiť súdny poplatok vo výške 165,50 €.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že v denníku Korzár, vydávanom vydavateľom Petit Press, a.s., Bratislava bol dňa 4.9.2006 uverejnený článok Za ohovorenie policajtov zaplatí Košičan 5.000,-Sk peňažný trest , ktorý napísala redaktorka U. T. - odporkyňa v 1.rade, ktorý v odôvodnení rozsudku aj cituje. Po vykonanom dokazovaní zistil, že odporkyňa v 1.rade bola dňa 4.9.2006 v pracovnoprávnom vzťahu k vydavateľovi ako redaktorka denníka Korzár a odporca v 2.rade bol v tom čase vo vzťahu k vydavateľovi tohto denníka tiež v pracovnoprávnom vzťahu ako šéfredaktor

tohto denníka. Po právnom posúdení nároku podľa ustanovení § 11, § 12 ods. 1,2,3 a § 13 ods. 1,2,3 Obč. zákonníka ustálil, že navrhovateľ uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom ochrany osobnosti podľa uvedených ust. Občianskeho zákonníka. K zásahu do osobnostných práv navrhovateľa malo dôjsť dňa 4.9.2006, kedy bol zverejnený predmetný článok v denníku Korzár. V zmysle ust. § 10 ods. 1,2,3 a § 16 ods. 1,2,3 zák.č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení platnom dňa 4.9.2006 uzavrel, že redaktor ako autor článku a tiež šéfredaktor znášajú zodpovednosť voči vydavateľovi v súvislosti s vydaným článkom, avšak voči osobe, u ktorej došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti, znáša zodpovednosť vydavateľ, pretože ten zodpovedá za periodickú tlač, najmä, aby obsah hromadného informačného prostriedku neporušil zákonom chránené záujmy spoločnosti, občanov a organizácií. Preto dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť z dôvodu, že ním označení odporcovia v 1. a 2. rade nie sú pasívne legitimovaní. Okrem uvedeného v danom prípade uzavrel, že predmetný zásah nebol objektívne spôsobilý čo aj len vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození práv na ochranu osobnosti navrhovateľa a už vôbec nie ujmu, spočívajúcu v znížení dôstojnosti alebo vážnosti navrhovateľa v spoločnosti v značnej miere tak, aby navrhovateľ bol oprávnený požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, čo bolo ďalším dôvodom, pre ktorý návrh navrhovateľa zamietol. Navyše vo vzťahu k odporcovi v 2.rade prihliadol na ním vznesenú námietku premlčania a podľa ustanovenia § 101 Obč. zákonníka uzavrel, že vo vzťahu k odporcovi v 2.rade je nárok premlčaný.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v 2.rade priznal náhradu trov konania vo výške 398,20 €, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Takto priznal odmenu za 3 úkony právnej služby podľa ust. § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení á 91,29 €, režijný paušál 3 x 7,21 €, 19 % DPH v sume 56,14 €, náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky za čas strávený cestovaním z Prešova do Košíc a späť na pojednávanie dňa 26.10.2010 2 x 12,02 € a cestovné náhrady za cestu z Prešova do Košíc a späť na pojednávanie dňa 26.10.2010 motorovým vozidlom Nissan Patrol GR3, pri priemernej spotrebe 10,8 l/100 km a vzdialenosti 37 km za jednu cestu, pri cene PHM 1,124 € za liter (0,183 + (0,01 x 10,8 x 1,124) x 37 km = 11,26 € x 2 cesty) , spolu vo výške 22,52 €, spolu trovy konania 398,20 €.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Podľa obsahu odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a vychádzajúc z dôvodov odvolania uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ O.s.p.. V dôvodoch odvolania uviedol, že sudkyňa, ktorej vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie, nebola vylúčená, a tým bola podporená v nezákonnom konaní. Na pojednávaní dňa 26.10.2010 sa sudkyňa chovala ako obhajkyňa. Najprv sa spýtala odporkyne v 1.rade a zástupcu odporcu v 2.rade, či súhlasia s pojednávaním bez prítomnosti šéfredaktora a na jeho výpoveď, že rozsudok NS SR 6Cdo 6/2008 presne uvádza nezákonné konanie polície a sudcov, povedala, že ide o názor sudcov najvyššieho súdu. Sudkyňa sa vyhrážala poriadkovou pokutou. Odporkyňa v 1.rade sedela ako v bare, vypovedala, že nikoho z účastníkov prípadu nepozná a na napísanie článku informácie získala z obžaloby. Na to on uviedol, že odporkyňa v 1.rade bola prítomná na odvolacom konaní, že jemu bola odopretá výpoveď, a že pri odchode ukázal oznámenie Európskeho súdu v Štrasburgu. Odporkyňa v 1.rade vypovedala, že L.. Š.Z. U. viedol odvolacie konanie objektívne, na čo navrhovateľ predložil žiadosť ministrovi spravodlivosti a dovolanie, v ktorých je uvedené mafiánske konanie L.. Š. U.. Na pojednávaní odporkyňa v 1.rade sa radila so zástupcom odporcu v 2.rade, kto bol vydavateľom denníka Korzár 4.9.2006, a následne sudkyňa dovolila nadiktovať rozhodnutie odporcom. Predmetným článkom bola obhajovaná trestná činnosť polície a sudcov, na čo súd prvého stupňa nezobral zreteľ. Napadnutý rozsudok je nezákonný aj z dôvodov, že on ako odporkyňu v 1.rade uviedol U. T., nar. 26.10.1948, hovorkyňu súdu, namiesto jej dcéry U. T., (mladšej) , čo svedčí o tom, že sudkyňa obhajuje záujmy, nie zákon, a úmyselne uviedla, že zverejnenie článku nebolo protiprávne, a že jemu nespôsobuje žiadnu ujmu. Dňa 4.9.2006 vydavateľom denníka Korzár bola redakcia denníka Korzár. Súčasne odporcovi boli priznané astronomické trovy konania napriek tomu, že odporca v 2.rade na pojednávaní nebol prítomný.

Odporkyňa v 1.rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľa o existencii U. T. mladšej a staršej nie sú pravdivé, existuje len jedna osoba Marcela Gálová, nar. 26.10.1948 (odporkyňa v 1. rade) . Jej matka U. T., rod. M. dňa 4.5.2000 zomrela, a počas života nikdy nepracovala na žiadnom súde na území Slovenska.

Odporca v 2.rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu a uplatnil trovy odvolacieho konania. Odkázal na samotné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj na svoje písomné podanie vo veci.

Odvolací sú skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, predložil spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom v odvolaní voči sudcom Krajského súdu v Košiciach. O námietke zaujatosti bolo rozhodnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením č.k. 7 Nc 31/2011 zo dňa 13.5.2011 tak, že členovia senátu 6 Co Krajského súdu v Košiciach nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd preto prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1,3 O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.4.2012 o 9.10 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 10.4.2012 v zmysle ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p..

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľ uplatňuje odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že v konaní došlo k iným vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu a skutočnosť, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 221 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p.) .

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k iným vadám, ako sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné. Súčasne nie sú naplnené ani ďalšie odvolacie dôvody, uvádzané navrhovateľom.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že rozhodoval vylúčený sudca, resp. že zákonná sudkyňa nebola vylúčená, nie je dôvodné.

Vec prejednávala a vo veci rozhodovala sudkyňa L.. R. F.. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3NcC/52/2009-61 zo dňa 9.11.2009, právoplatným dňa 18.1.2010 rozhodol, že sudkyňa L.. R. F. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 24C/99/2008. O tom, či je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, rozhoduje podľa ust. § 16 ods.1 O.s.p. nadriadený súd v senáte tak, ako to bolo v tomto prípade, preto námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, resp. že sudkyňa nebola vylúčená, nie je dôvodná.

Súčasne nie je dôvodná ani odvolacia námietka, týkajúca sa postupu prvostupňového súdu, ktorým malo dôjsť k vadám konania v zmysle ust. § 221 O.s.p., konkrétne postupom sudkyne na pojednávaní dňa 26.10.2010, ktorým malo dôjsť k odňatiu navrhovateľovi možnosti konať pred súdom. Po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového súdu a konania mu predchádzajúceho neboli odvolacím súdom zistené ani iné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) .

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O odňatie možnosti konať pred súdom ide vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, a to najmä právo predniesť, či doplňovať svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhu na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľovi v priebehu konania bol daný priestor na prednesenie svojich návrhov, rovnako ako aj ostatným účastníkom konania. Po zistení, že na pojednávanie dňa 26.10.2010 sa nedostavil odporca v 2.rade, súd prvého stupňa v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vyhlásil uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti odporcu v 2.rade. Tieto skutočnosti odvolací súd zistil z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.10.2010, obsiahnutej v spise na č.l. 109 až 115. Súčasne z obsahu tejto zápisnice odvolací súd zistil, že sudkyňa umožnila záverečné reči nadiktovať odporkyni v 1. a zástupcovi odporcu v 2.rade priamo do diktafónu, pričom nejde o nedovolený postup, pretože v zmysle ust. § 52 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zákonná sudkyňa preto postupovala v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, keď povolila záverečné reči nadiktovať do zápisnice, ktorú skutočnosť v zápisnici aj poznamenala. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 26.10.2010 postupoval v zmysle ust. Občianskeho súdneho poriadku a vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, preto neboli zistené procesné pochybenia uvedené v ust. § 221 O.s.p., alebo iné procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ konal s odporkyňou v 1. rade, ktorú označil za účastníka konania navrhovateľ.

Rozhodnutiu taktiež nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 a § 135 O.s.p..

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočne rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej súvisiace s nedostatkom pasívnej legitimácie na strane odporcov v 1. a 2. rade, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolacie námietky navrhovateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, keďže v odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd pri svojom rozhodovaní náležite a správne vyporiadal, a súčasne neboli zistené ani žiadne procesné pochybenia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na námietky navrhovateľa odvolací súd dodáva:

V prejednávanom prípade navrhovateľ uplatňuje nárok na ochranu osobnosti podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konkrétne uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do jeho osobnostných práv prostredníctvom zverejnenia článku, dotýkajúceho sa jeho osoby, dňa 4.9.2006 v denníku Korzár.

Podľa ust. § 10 ods. 1 zák.č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení účinnom dňa 4.9.2006, za periodickú tlač zodpovedá vydavateľ, za ostatné hromadné informačné prostriedky príslušná organizácia, na ktorú sa vzťahujú všetky ďalšie ustanovenia platné pre vydavateľa.

V zmysle ust. § 11 až 13 Občianskeho zákonníka a podľa zmyslu a účelu inštitútu ochrany osobnosti je subjektom ochrany fyzická osoba, do ktorej chránených práv bolo zasiahnuté. Zodpovedným subjektom, teda tým, kto nesie za neoprávnený zásah zodpovednosť, môže byť osoba fyzická i osoba právnická. Pri zásahoch vykonaných tlačou, podľa ustálenej súdnej praxe, ktorá doposiaľ nebola prekonaná (Sborník NS ČSSR 1964-1969, Švestka,J.,Spáčil,J.,Škárová,M.,Hulmák,M.a kol. Občanský zákonník I. str. 194., Komentář, 2.vydán,Praha: C.H.Beck,2009) , je potrebné rozlišovať prípady, keď autorom článku je tretia osoba, alebo keď ide o pracovníka vydavateľstva.

V prípade, pokiaľ autor článku je zároveň aj zamestnancom vydavateľstva, možno sa domáhať ochrany osobnosti iba voči vydavateľovi, teda zamestnávateľovi autora článku (§ 20 ods. 2 a § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) . V prípade, pokiaľ autor článku nie je zamestnancom vydavateľa, nárok možno uplatniť voči autorovi aj voči vydavateľovi.

Keďže v danom prípade k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa malo dôjsť publikovaním nepravdivých údajov v periodickej tlači, v takomto prípade je pasívne legitimovaným vydavateľ periodickej tlače v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 10 ods. 1 zák.č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači.

Pasívne legitimovaným v tomto prípade nemôže byť autor článku ( odporkyňa v 1. rade ) , keďže táto bola v tom čase zamestnankyňou (redaktorkou) vydavateľa, konala v rámci plnenia úloh redaktorky, preto zodpovednosť za jej konanie nesie vydavateľ ako jej zamestnávateľ.

Pasívne legitimovaným v tomto konaní s poukazom na vyššie uvedené nie je ani šéfredaktor hromadného informačného prostriedku (odporca v 2.rade ) .

Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcov.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že pasívne legitimovaným subjektom je redakcia denníka, odvolací súd uvádza:

Redakcia denníka je len kolektívom redaktorov zamestnaných u vydavateľa a nemá právnu subjektivitu, nemá preto ani spôsobilosť byť účastníkom konania ( 19 O.s.p. ) a konanie proti takto označenému subjektu by bolo potrebné v zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. Pokiaľ teda navrhovateľ v podaní zo dňa 9.12.2008 ako odporcu označil redakciu denníka Korzár, nejde o pasívne legitimovaný subjekt. Vzhľadom však na upresnenie navrhovateľa v úradnom zázname zo dňa 9.2.2010, kedy uviedol, že na strane odporcov uvádza len odporkyňu v 1.rade U. T., redakcia denníka Korzár nebola účastníkom konania na strane odporcu (ani byť nemohla pre nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania ) , preto nebolo potrebné sa pasívnou legitimáciou redakcie denníka v konaní ani zaoberať. Otázku pasívnej legitimácie možno posudzovať len vo vzťahu k subjektom, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené, teda nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcov v 1. a 2.rade, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie návrhu, je bez právneho významu skúmať, či zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu na strane navrhovateľa tak, ako to skúmal súd prvého stupňa, pretože vykonanie dokazovania v tomto smere a následne vyvodenie skutkových záverov je bez právneho významu. Taktiež bez právneho významu je aj skúmanie námietky premlčania vznesenej odporcom v 2.rade, keďže návrh bol z iných dôvodov (nedostatok pasívnej legitimácie odporcov v 1. a 2.rade) zamietnutý. Tieto ďalšie závery súdu prvého stupňa preto neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania účastníkov podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p., správne určil aj výšku odmeny a náhrady hotových výdavkov právneho zástupcu odporcu v 2. rade, preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania v zmysle ust. § 219 ods.1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešná odporkyňa v 1.rade trovy odvolacieho konania neuplatnila. Odporca v 2.rade náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo výške 118,44 € za vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd zistil, že vyjadrenie odporcu v 2.rade k odvolaniu je bez vecného obsahu, len odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, a preto takéto odvolanie nemožno považovať za účinné bránenie práva a za účelne vynaložené trovy konania. Z týchto dôvodov odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.