KSKE 6 Co 123/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/123/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207289 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611207289.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: J. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy P. L. Q., T. X, zast. opatrovníkom JUDr. Ľubomírom Ďuríčkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 584,63 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 2C/19/2012-64 zo dňa 28.3.2012

r o z h o d o l :

M e n í napadnutý výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 € a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu Tomáš Kušnír, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd konanie o zaplatenie 584,63 € zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 54,71 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol, že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 28,37 € prostredníctvom príslušného Daňového úradu Bratislava.

O zastavení konania rozhodol v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. potom, čo žalobca zobral návrh v celom rozsahu späť podaním zo dňa 15.12.2011 bez uvedenia dôvodu.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 54,71 € za 1 úkon právnej pomoci - prevzatie a prípravu zastúpenia 38,19 € a režijný paušál 7,41 €, vrátane 20 % DPH vo výške 9,12 €, spolu vo výške 54,71 € a na ich náhradu zaviazal žalobcu.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka vychádzal zo skutočnosti, že k späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním, z čoho vyplýva, že žalovaný ani vedľajší účastník na strane žalovaného nemali možnosť podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. účinne nesúhlasiť s takýmto späťvzatím. Nemožno však opomenúť, že k späťvzatiu návrhu došlo potom, čo do konania vstúpil vedľajší účastník. Po vstupe vedľajšieho účastníka si žalobca uvedomil, že žalovanému bude poskytnuté kvalifikované právne poradenstvo zo strany vedľajšieho účastníka, a pohľadávka žalobcu by bola s najväčšou pravdepodobnosťou uplatnená

ako pohľadávka premlčaná. V danom prípade žalobca vzal návrh späť, ktorým uplatňoval premlčanú pohľadávku, a vznikla mu preto povinnosť znášať trovy vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane žalovaného.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. V dôvodoch odvolania uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva vedľajším účastníkom. Napriek tomu, že združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania, necháva sa právne zastúpiť, čím dochádza k navyšovaniu trov konania. V danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie združenia je nadbytočné, nehospodárne a neplní svoj účel. Združenie s danou vecou vôbec nie je oboznámené a súdnych konaní sa nezúčastňuje. Skutočnosť, že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej republiky v týchto sporoch samo zastupuje, je dôkazom, že právne zastúpenie v tomto prípade je špekulatívne. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 € vrátane DPH.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý výrok potvrdiť. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 32,06 €. Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na daný prípad je nenáležitá. Žalobca celoplošne pri podávaní žalôb ignoruje premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka, podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania, vznesených vedľajším účastníkom, ojedinele aj žalovaným, sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, prípadne poukazuje na dohodnuté 10-ročné premlčacie lehoty, ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné akceptovať. Je namieste otázka, prečo žalobca ako súčasť silnej nadnárodnej siete, ktorý zamestnáva 210 zamestnancov, nemá vlastné právne oddelenie. Žalobca je dobre informovaný o vstupoch vedľajšieho účastníka do konaní, preto často ani nevyčká na vyjadrenie vedľajšieho účastníka a podáva masívne späťvzatia množstva vecí (radovo v stovkách až tisícoch) . Vedľajší účastník môže preukázať, že v množstve súdnych sporoch pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Vedľajší účastník môže preukázať prípady, kde tento konkrétny žalobca vzal späť žalobu po vyhlásení rozsudku, v ktorom bol úspešný, dokonca paradoxne aj potom, čo platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Ukazuje sa, že samotný vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. O odôvodnenosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zák. č. 332/2011 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal aj na dôvodovú správu k tomuto novelizovanému zákonu. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo znemožnenie reálnej ochrany spotrebiteľov týmto združením na súdoch. Účelnosť trov, vynaložených na právnu pomoc, možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy. V tejto súvislosti poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu SR. Samotná skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, nie je sporná. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9.6.2010 5 Cd 81/2010, komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku, ktoré vo vyjadrení aj uviedol a viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodol o trovách konania vedľajšieho účastníka v súlade s názorom vysloveným v jeho vyjadrení. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa žalobca zrazu v súdnych konaniach začína dostávať do postavenia, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotný spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa podaním JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta zo dňa 6.6.2012, ktorým v zmysle ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. oznámil vstup do konania na strane žalovaného - Občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom. Súčasne pripojil plnú

moc udelené Občianskym združením OZ právna pomoc spotrebiteľom advokátovi JUDr. Ladislavovi Miklušovi.

Keďže k oznámeniu o vstupe do konania vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom došlo až podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 8.6.2012, teda až potom, ako uznesenie č.k. 2C/19/2012-64 zo dňa 28.3.2012 vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené, nadobudlo právoplatnosť (keďže tento výrok nebol napadnutý odvolaním) , odvolací súd s týmto vedľajším účastníkom na strane žalovaného nekonal. Zo znenia ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. totiž vyplýva, že vedľajší účastník môže vstúpiť do prebiehajúceho konania, nie však do konania, ktoré už bolo právoplatne zastavené.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p., t.j. preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Správne súd prvého stupňa vec právne posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka aplikoval ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. Pre aplikáciu ust. § 146 ods.1 písm.c/, § 146 ods.2 veta druhá a § 150 ods.1 O.s.p. totiž neboli splnené zákonné podmienky.

Rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania upravuje ustanovenie § 146 O.s.p.

Podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/ mohlo sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Ak však návrh je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, že účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

K prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby žalobcom nedošlo pre správanie sa žalovaného a žalobca dôvod späťvzatia žaloby ani neuviedol. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalovaný svojim správaním po podaní žaloby zapríčinil stav, kedy žalobca bol nútený zobrať žalobu späť, teda zastavenie konania

nezavinil. K späťvzatiu žaloby došlo výlučne na základe rozhodnutia žalobcu a z obsahu spisu nie je preukázané, žeby na toto rozhodnutie malo vplyv správanie sa žalovaného (zaplatenie pohľadávky) a nakoniec túto skutočnosť netvrdí ani sám žalobca. Keďže otázka zavinenia zastavenia konania sa skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku, jednoznačne v danom prípade zastavenie konania zavinil žalobca, preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vzniklo žalovanému, ale aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. V prejednávanom prípade nebol daný žiaden dôvod ani pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p..

Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (ďalej len vyhláška) vo výške 38,18 € a režijný paušál 7,41 €, čo spolu vrátane 20 % DPH vo výške 9,12 € činí 54,71 €.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené, a to z dôvodu, že úkon právnej pomoci nebol nevyhnutný pre účelné bránenie práva žalovaného.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) , musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl. 47 Ústavy, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

Odvolací súd preto skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v konaní pred súdom prvého stupňa boli účelne vynaložené.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa dňa 10.6.2011 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý uznesením č.k. 1Ro 104/2011-49 zo dňa 22.11.2011 zrušil podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p., nakoľko ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanému. Podaním zo dňa 2.12.2011, doručeným prvostupňovému súdu dňa 6.12.2011, oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania a pripojil plnú moc pre JUDr. Ambróza Motyku, advokáta. Žalobcovi bol vstup vedľajšieho účastníka do konania oznámený dňa 13.12.2011, ako vyplýva z doručenky na č.l. 52 spisu. Podaním zo dňa 15.12.2011, doručeným prvostupňovému súdu dňa 21.12.2011, žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Súd prvého stupňa podanie, ktorým došlo k späťvzatiu žaloby, doručil vedľajšiemu účastníkovi dňa 24.2.2012, o čom svedčí doručenka na č.l. 59 spisu. Následne na to podaním zo dňa 29.2.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 5.3.2012, vedľajší účastník podáva vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že nemá námietky k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný nedôvodne ako premlčaný. Uplatnil trovy konania vo výške 54,71 €. Následne na to napadnutým uznesením rozhodol súd prvého stupňa.

Po oboznámení sa s obsahom spisu je zrejmé, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku procesných úkonov vedľajšieho účastníka, konkrétne ním vznesenej námietky premlčania. Z obsahu spisu totiž

vyplýva, že žalobca síce zobral žalobu späť potom ako vstúpil do konania vedľajší účastník a potom ako táto skutočnosť mu bola oznámená, k späťvzatiu žaloby však došlo na základe vlastného rozhodnutia žalobcu, bez uvedenia dôvodu. Nemožno preto uzavrieť, že dôvodom späťvzatia žaloby bol práve vstup vedľajšieho účastníka do konania. Nemožno preto ani uzavrieť, žeby vedľajší účastník účelne bránil práva žalovaného, keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo ani v dôsledku procesnej obrany žalovaného (vznesená námietka premlčania a pod.) uplatnenej či už žalovaným alebo vedľajším účastníkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené, úkon vedľajšieho účastníka (prevzatie a príprava zastúpenia) nie je úkonom potrebným na účelné bránenie práva žalovaného, na strane ktorého v konaní vystupoval. Keďže vedľajší účastník nevykonal žiadne úkony v prospech účastníka, na ktorého strane vystupoval, ktoré by boli účelné, nie je účelným ani úkon - prevzatie a príprava zastúpenia. Vznesenie námietky premlčania potom, ako došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom, nemožno považovať za úkon, ktorý by bol účelne vynaložený za účelom bránenia práva žalovaného.

Vedľajšiemu účastníkovi preto náhrada trov konania za úkon, ktorý vyúčtoval - prevzatie a príprava zastúpenia nepatrí.

Úvaha súdu prvého stupňa, že vstup vedľajšieho účastníka do konania spôsobil späťvzatie návrhu, nie je ničím podložená a nevyplýva ani z obsahu spisu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto neboli účelne vynaložené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Účastníkmi odvolacieho konania boli (iba) žalobca a vedľajší účastník, keďže o právach a povinnostiach žalovaného sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo a predmetom odvolacieho konania bolo iba rozhodovanie o trovách konania vedľajšieho účastníka.

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, nemožno mu však ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, a tak ako má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, možno mu v prípade jeho neúspechu ukladať aj povinnosti nahradiť trovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (odvolanie) vo výške 8,30 € (1/2 z 16,60 €) podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom tarifnou hodnotu veci je výška trov konania priznaná vedľajšiemu účastníkovi v prvostupňovom konaní (54,71 €) . Žalobcovi patrí aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 7,63 € a 20 % DPH (3,19 €) , trovy právneho zastúpenia tak činia 19,12 € (8,30 € + 7,63 €+ 3,19 €) .

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uložil vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.