KSKE 6 Co 130/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/130/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109207985 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109207985.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: G., P..D..G.., P. P. F. B., Š. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. T.. J. N., advokátom, so sídlom v B., Š. Č.. XX, proti žalovanému: L. B., P. P. F. B., A.. P. Č.. XX/A, zast. T.. A. P.Á., advokátom so sídlom v B., N. Č.. X, v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 18C/147/2009-130 zo dňa 3.2.2011

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súd prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobcovi preto, že primátor I.. N. B. na XVIII. rokovaní mestského zastupiteľstva v Košiciach 11.9.2008 v rozpore so skutočnosťou vyslovil obvinenie, že Out Clam s.r.o., (správne má byť OutClaim, s.r.o. - pozn. odvolacieho súdu) chcel zámerne vyvolať spor s Dopravným podnikom mesta Košice, a.s. na Európskom rozhodcovskom súde, lebo vedel, že cez personálne prepojenie osôb mu Európsky rozhodcovský súd bude nápomocný pri riešení jeho nároku, ktorý vôbec nie je v príčinnej súvislosti s konaním Dopravného podniku mesta Košice, a.s., keď doslovne uviedol, že "Out Claim, s.r.o. (správne má byť OutClaim, s.r.o. - pozn. odvolacieho súdu) tento spor cez ERS chcel zámerne vyvolať, lebo vedel, že cez personálne prepojenie osôb mu ERS bude nápomocný pri riešení jeho nároku, ktorý vôbec nie je v príčinnej súvislosti s konaním DPMK, a.s.". Žalovanému uložil povinnosť písomné ospravedlnenie uverejniť do 15- dní od právoplatnosti rozsudku na oficiálnej webovej stránke Mesta Košice www.kosice.sk. Konanie o náhradu nemajetkovej ujmy 3.320 EUR zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 19b ods.2, ods.3 Obč.zák. vzal za preukázané, že výrok, ktorý bol predmetom tohto konania, a ktorý vyslovil primátor Mesta Košice, bol spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Pri morálnom zadosťučinení sa nevyžaduje následok, ale postačuje možnosť takéhoto následku, teda možnosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Žalobca bol založený v máji 2005, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, preto dobrá povesť tejto právnickej osoby existovala už od jej založenia a nie je povinnosťou žalobcu preukazovať, že dobrú povesť získal. Práve naopak, žalovaný mal preukázať, že nebolo čo zasiahnuť, lebo žalobca dobrú povesť v čase zásahu nemal. Žalovaný však v konaní takéto dôkazy nepredložil, preto súd prvého stupňa vychádzal z toho predpokladu, že žalobca dobrú povesť mal, a preto bolo možné do jeho dobrej povesti zasiahnuť. Ohľadom sporného výroku uzavrel, že tento bol primátorom doslovne prevzatý z písomného stanoviska generálneho riaditeľa DPMK zo dňa 25.9.2008, preto je zrejmé, že primátor prevzal tento hodnotiaci úsudok od generálneho riaditeľa DPMK, resp. sa s ním stotožnil. Aj keď ide o prevzaté informácie, ten kto ich prednesie, zodpovedá za ich difamačný charakter. Aj hodnotiaci úsudok musí byť primeraným, vychádzajúcim z pravdivých skutkových okolností. Hodnotiaci úsudok, ktorému chýba akýkoľvek skutkový základ, má difamačný charakter a je objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Primátor vo spornom výroku nevysvetlil, z akých skutkových okolností vychádzal pri tvrdenom zámernom vyvolaní sporu žalobcom a personálnom prepojení medzi Európskym

rozhodcovským súdom (ERS) a žalobcom, a žalovaný v priebehu celého konania nepredložil v tomto smere žiaden dôkaz. Nebolo preto povinnosťou súdu pátrať po týchto dôkazoch, pretože v tomto smere mal dôkazné bremeno žalovaný. S odkazom na ust. §120 O.s.p. zákon neukladá súdu povinnosť dôkazy vyhľadávať, alebo po nich pátrať. Preto uzavrel, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že výrok primátora Mesta Košice vychádzal z pravdivých skutkových okolností, že nebol iba neprezieravo prevzatým výrokom niekoho iného, alebo že by sa jednalo o vlastný hodnotiaci úsudok, na ktorý má primátor právo. Preto dospel k tomu záveru, že jeho výrok bol tvrdením alebo obvinením žalobcu o tom, že si zámerne vyvolaným sporom s DPMK na ERS chcel zabezpečiť priaznivejšie postavenie v spore, lebo je s týmto súdom prepojený personálne. Tento výrok bol objektívne spôsobilý zasiahnuť dobrú povesť žalobcu, teda mal difamačný charakter, lebo v čitateľovi vyvolával dojem, že žalobca má také kontakty na ERS, že vie zabezpečiť svoj úspech na tomto súde, že neurobil nič preto, aby sporu predišiel, a teda tento spor chcel zámerne vyvolať. Difamačný charakter tohto výroku mal za preukázaný aj tým, že sporný výrok primátora prevzali a rozšírili printové médiá a z celej odpovede primátora si vybrali práve tento sporný výrok, a že tento uverejnený výrok zasiahol do obchodných vzťahov žalobcu tým, že naštrbil jeho dobrú povesť, keď následne niektorí jeho obchodní partneri odstúpili od ich vzájomných vzťahov, resp. uverili tvrdeniu primátora ako autorite Mesta Košice. Predmetný výrok bol uverejnený aj na internetovej stránke Mesta Košice, ku ktorej má prístup široká verejnosť, lebo internet je v súčasnosti najmasovejší komunikačný prostriedok, preto sa s týmto výrokom mohlo oboznámiť veľké množstvo čitateľov. Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zverejnenie ospravedlnenia v znení, ako to žiadal žalobca, na rovnakej internetovej stránke Mesta Košice ako bol výrok primátora Mesta Košice uverejnený.

V súlade s ust. § 96 ods.1,2 O.s.p. zastavil konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.320 €, vzhľadom na to, že na poslednom pojednávaní súdu vzal žalobca v tejto časti žalobu späť.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods.2, veta prvá O.s.p. Predmetom konania boli dva spojené nároky žalobcu o primerané zadosťučinenie a o náhradu nemajetkovej ujmy. V druhom nároku došlo k zastaveniu konania, ktoré procesne zavinil žalobca, čo sa mu pripisuje ako procesný neúspech a úspech žalovaného a v prvom výroku bol úspešný žalobca a neúspešný žalovaný, preto rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 3.320 € zastavené, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm.b/, c/, d/, e/ O.s.p. a navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov celého konania alebo rozsudok v napadnutých výrokoch zruší a v rozsahu zrušenia vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa vytkol, že z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k zisteniu, že exprimátor I.. N. B. v rozpore so skutočnosťou obvinil žalobcu, ak v konaní nebolo preukázané ani vyvrátené tvrdenie žalovaného, že jeho hodnotiaci úsudok k interpelácii poslanca Mutafova (vypracovaný DPMK) , je nepravdivý. Súd prvého stupňa nezisťoval, aká je skutočnosť , preto nemohol ani rozhodnúť, že ide o rozpor s ňou. Žalovaný v konaní nielen objasnil tvrdené skutočnosti o personálnom prepojení osôb žalobcu, ERS a zriaďovateľa ERS, ale aj predložil a označil relevantné dôkazy, preto nesprávne uviedol súd prvého stupňa, že žalovaný neponúkol súdu žiaden dôkaz. Vzájomné personálne prepojenie osoby L.. J. B., ktorá bola dokonca zo začiatku konania aj druhou žalobkyňou spolu so žalobcom, ERS a zriaďovateľom ERS, s poukazom na portál Obchodného registra a označenie tejto skutočnosti žalovaným a úplný výpis z obchodného registra, nie je potrebné osobitne dokazovať. Napadnutý výrok o personálnom prepojení preto nie je nepravdivý, a nebolo možné ani potrebné pri takejto odpovedi na interpeláciu poslanca podrobne rozpisovať spôsob zistenia pravdivých skutočností a z nich vyvodeného úsudku. Už aj z obsahu listu zo dňa 21.6.2007 je zrejmá náklonnosť ERS k žalobcovi pri riešení jeho nárokov pred ERS. Nesprávne preto súd prvého stupňa vyhodnotil hodnotiaci úsudok I.. B., že má difamačný charakter, nakoľko táto skutočnosť z tohto úsudku zjavne nevyplýva. Súd prvého stupňa neodôvodnil, na základe akých zistení mal preukázané skutočnosti tvrdené konateľom L.. F. Q.. Tým, že súd prvého stupňa nemal ničím preukázané, že vyjadrenie žalovaného je v rozpore so skutočnosťou, ktorej zisťovanie je predmetom prejudiciálnej otázky v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II. sp.zn. 33Cb/132/2008, rozhodnutie súdu trpí vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nakoniec ani petit žaloby v rozpore so skutočnosťou vyslovil obvinenie je neurčitý,

pretože v tejto súvislosti možno hovoriť o vyslovení úsudku a nie obvinenia. Z dôvodu absencie riadneho a presvedčivého odôvodnenia je rozsudok aj nepreskúmateľný. Ďalej vytkol súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkaz na preukázanie rozhodujúcich skutočností pripojením spisu vedeného pred Okresným súdom Košice II. pod sp.zn. 33Cb/132/2008. Podľa súdnej praxe, podmienkou vzniku práva na uplatnenie ochrany dobrej povesti podľa § 19b ods.3 Obč.zák., na rozdiel od § 13 Obč.zák. je, že neoprávneným zásahom musí dôjsť k škodlivému následku, púhe ohrozenie dobrej povesti právnickej osoby nestačí. Žalobca však v konaní nepreukázal, že konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu, ktorý spôsobil škodlivý následok, pritom v tomto smere bolo dôkazné bremeno v plnom rozsahu na žalobcovi, ktoré neuniesol. Nestačí preto iba samotné ohrozenie dobrej povesti žalobcu, ak nenastal škodlivý následok. V tomto smere však žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Vytkol súdu prvého stupňa, že vo veci rozhodol bez vypočutia I.. B., ktorý mal vysvetliť, z akých skutkových okolností vychádzal pri tvrdenom zámernom vyvolaní sporu žalobcom a personálnom prepojení medzi ERS a žalobcom, čím súd prvého stupňa procesne zvýhodnil žalobcu a znevýhodnil žalovaného. Súd nebral do úvahy novinársku prax, ktorou je informovať verejnosť zjednodušeným spôsobom. Žalobca sám na svojej webovej stránke vopred informoval médiá o skutočnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania skôr, než sa k týmto skutočnostiam vyjadril žalovaný. V čase, keď žalobca začal spor s DPMK, a.s. o zaplatenie 43.334.418,-Sk s prísl. jednotlivé denníky - Košický korzár, Sme a iné masmédiá uverejnili existenciu personálneho prepojenia osôb žalobcu, ERS a zriaďovateľa ERS získanú z portálu obchodného registra. Súd obsahovo aplikoval nesprávnu normu (§ 11 a § 13 Obč.zák.) , pričom ochrana dobrej povesti právnickej osoby je upravená v § 19b ods.3 Obč.zák.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že skutkové tvrdenie o personálnom prepojení primátor v rámci inkriminovaného výroku nijako nekonkretizoval a nekonkretizoval ho v priebehu súdneho konania ani žalovaný, a to až do záverečnej fázy konania, keď uviedol, v čom malo personálne prepojenie podľa neho spočívať, avšak bez toho, aby predložil, resp. označil dôkazy na údajné personálne prepojenie. Preto súd správne dospel k záveru, že bez opory v skutočných faktoch, vyslovil primátor inkriminované závery. Keďže primátor v predmetnom výroku nijako personálne prepojenie nekonkretizoval, ďalšie dokazovanie existencie, či neexistencia personálneho prepojenia v inom súdnom konaní nemôže byť relevantné v tomto spore. Z listu T.. U. U. podľa názoru žalobcu je celkom nepochybné, že v jeho očiach dobrá povesť žalobcu utrpela. Už samotná skutočnosť, že by žalobca musel jeho služby vymáhať súdnou cestou, je jasným zásahom do práv žalobcu, resp. svedčí o strate dobrej povesti v očiach T.. U. U.. Poukázal aj na preukázané ukončenie spolupráce so spoločnosťou Profil Investment Holdings prípisom zo dňa 29.11.2008. Žalovaný nenavrhol dôkaz výsluchom primátora, preto súd prvého stupňa tento dôkaz nevykonal. Nebolo povinnosťou súdu v rámci kontradiktórneho súdneho konania ísť nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania. Neobstoja ani úvahy žalovaného, spochybňujúce úroveň dobrej povesti žalobcu, ako právnickej osoby. Zachovalosť povesti právnickej osoby sa prezumuje a dôkazné bremeno ťaží toho účastníka konania, ktorý tvrdí niečo odlišné, teda ktorý povesť druhého účastníka konania spochybňuje. Žalovaný nijakú námietku, spochybňujúcu úroveň dobrej povesti žalobcu, neformuloval a nenavrhol ani žiaden dôkaz. V zmysle ust. § 205a ods.1 v spojení s ust. § 120 ods.4 O.s.p. uplatnené pochybnosti žalovaného v odvolacom konaní o dobrej povesti žalobcu treba považovať za oneskorené, a teda za neprípustné. Nie sú na mieste námietky žalovaného o údajnej novinárskej praxi spočívajúcej v informovaní verejnosti zjednodušeným spôsobom, keďže v danom prípade žaloba nesmeruje proti médiu, ale proti žalovanému - Mestu Košice. Keďže ochrana dobrej povesti právnickej osoby a ochrana osobnosti obsahujú zhodné znaky, správne súd aplikoval na daný prípad ust. § 11 a § 13 Obč.zák.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu danom v ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p.

Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods.3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie , čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p., t. zn., že súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Odvolaním napadnutý rozsudok nemá všetky uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.

Nepreskúmateľný je záver súdu prvého stupňa, že sporný výrok bol spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že výrok primátora Mesta Košice vychádzal z pravdivých skutkových okolností.

Súd prvého stupňa totiž nevysvetlil, prečo pri svojom rozhodnutí neprihliadol k dôležitej skutočnosti, rozhodnej pre posúdenie nároku, týkajúcej sa personálneho prepojenia v osobe L.. J. B., ktorú žalovaný tvrdil v priebehu konania, a to v záverečnej reči. Na túto skutočnosť ani nevykonal dokazovanie.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že predtým ako súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní dňa 3.2.2011, žalovaný pri svojej záverečnej reči poukázal na tú dôležitú skutočnosť, že primátor v spornom výroku vychádzal zo skutočnosti, že jednou zo zakladateliek tak žalobcu, ako aj Európskeho rozhodcovského súdu bola L.. B. a poukázal aj na rovnaké adresy sídiel týchto dvoch spoločností. Uviedol, že práve z tohto dôvodu predmetný výrok nebol objektívne spôsobilý privodiť následky žalobcovi.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods.1 O.s.p.) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods.1 O.s.p.) .

Účastník musí všetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia, predložiť alebo označiť pred súdom prvého stupňa, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a to veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) , najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 120 ods.4 O.s.p.) . Len výnimočne ich možno použiť za podmienok uvedených v ust. § 205a O.s.p.. Zákon súčasne tieto procesné následky viaže na vedomosť účastníka a ukladá súdu, aby každému účastníkovi, teda aj zastúpenému, poskytol poučenie v zmysle ust. § 120 ods.4 O.s.p., ktoré má rozhodujúci vplyv na možnosť napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom, pretože výrazne obmedzuje účastníka v možnosti predkladať a navrhovať dôkazy v ďalšom konaní. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, vedúci k vydaniu nesprávneho rozhodnutia.

Súd však výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods.1 O.s.p.) . Ide o také dôkazy, ktoré vyplynuli z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadať. Ide predovšetkým o také dôkazy, ktorých vykonanie je nevyhnutné v súvislosti s právnym posúdením veci a ktoré vyplývajú z obsahu spisu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie aj na tom, že žalovaný v priebehu celého konania nepredložil žiaden dôkaz o personálnom prepojení medzi Európskym rozhodcovským súdom a žalobcom, z ktorého mal vychádzať hodnotiaci úsudok primátora I.. N. B. a ktorým malo byť zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu.

Po oboznámení sa s obsahom zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo dňa 3.2.2011 odvolací súd zistil, že záverečná reč žalovaného nebola len zhrnutím jeho návrhov a vyjadrením sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods.4 O.s.p.) , ale obsahovala aj novú právnu skutočnosť, týkajúcu sa tvrdeného personálneho prepojenia medzi žalobcom a Európskym rozhodcovským súdom v osobe L.. J. B., ktorá podľa týchto tvrdení bola jedno zo zakladateliek tak žalobcu ako aj Európskeho rozhodcovského súdu. Išlo preto o novú právnu skutočnosť, ktorú žalovaný uviedol do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie, preto na túto skutočnosť, ktorá je relevantnou pre posúdenie nároku žalobcu, mal súd prvého stupňa prihliadnuť.

Súd prvého stupňa však vo veci rozhodol bez toho, aby na túto skutočnosť vykonal dokazovanie. Navrhnúť dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti pritom nebolo povinnosťou žalovaného, keďže toto tvrdenie je možné overiť výpisom z obchodného registra. Súd prvého stupňa preto bez toho, aby táto skutočnosť sa stala predmetom dokazovania, vo veci rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia však neuviedol, prečo na túto relevantnú skutočnosť tvrdenú žalovaným neprihliadol, prípadne prečo túto skutočnosť do úvahy nevzal. V tomto smere je preto rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné.

K odvolacím námietkam žalovaného týkajúcim sa aplikácie ust. § 19b ods.3 Obč.zák. odvolací súd dodáva, že do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa tohto zákonného ustanovenia, možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb podľa § 11 a nasl. Obč.zák.) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby (nález Ústavného súdu SR z 18.9.2008 sp.zn. II.ÚS 211/08) .

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že dôkazné bremeno na preukázanie, že v danom prípade išlo o primeraný hodnotiaci úsudok, vychádzajúci z pravdivých skutkových okolností, je na žalovanom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok, okrem výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 3.320 € zastavené a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v ďalšom konaní doplniť dokazovanie na skutočnosť tvrdenú žalovaným o personálnym prepojení žalobcu a Európskeho rozhodcovského súdu prostredníctvom L.. J. B. výpisom z obchodného registra a v prípade zistenia takéhoto personálneho prepojenia na túto skutočnosť tvrdenú žalovaným pri rozhodovaní o veci prihliadnuť. Súd prvého stupňa pritom bude dbať na to, aby výrok rozsudku bol určitý a vykonateľný, teda aby žalobca v tomto výroku bol uvedený v súlade s výpisom z obchodného registra.

V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.