KSKE 6 Co 132/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 Co 132/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/132/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511209109 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511209109.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: N. J., bytom v H., K. XXXX/X, proti žalovanému: O. H., s miestom podnikania G. Č.. XX, H. H., IČO: XXXXXXXX v konaní o zaplatenie mzdového zvýhodnenia za prácu vykonanú nadčas a o ďalších pracovnoprávnych nárokoch, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 7C 148/2011-94 zo dňa 29.2.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa podanie žalobcu zo dňa 24.6.2011 odmietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak po zistení, že žalobca sa podaním zo dňa 27.6.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia mzdového zvýhodnenia za prácu vykonanú nadčas a iných pracovnoprávnych nárokov, ktoré však nemalo všetky potrebné náležitosti podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p., konkrétne petit žaloby nebol presný a vykonateľný, pretože v ňom absentovalo uvedenie výšky jednotlivých nárokov, ktorých sa žalobca voči žalovanému domáha titulom mzdového zvýhodnenia za prácu vykonanú nadčas, titulom náhrady mzdy za čerpanie dovolenky, titulom stravného, titulom nákladov vynaložených na pracovný odev a obuv a špecifikácia iných pracovnoprávnych nárokov žalobcu. Keďže neúplnosť žaloby bránila jeho vecnému vybaveniu, v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením č.k. 7C 148/2011-84 zo dňa 16.11.2011 vyzval žalobcu na jeho opravu a doplnenie s poučením, ako má túto opravu vykonať ako aj s poučením, že ak podanie nebude v určenej lehote doplnené, súd jeho podanie odmietne. Za tým účelom bola žalobcovi poskytnutá 10-dňová lehota a zároveň mu bol doručený opis jeho mzdových listov, výplatných pások, evidencia dochádzky a odpracovaných hodín žalobcu a evidencia ochranných pomôcok vydaných žalobcovi, všetko za obdobie 5/2008 až 2/2011, ktoré listiny predložil na výzvu súdu žalovaný dňa 2.8.2011. Keďže žalobca v súdom určenej lehote a ani do rozhodnutia súdu prvého stupňa vady podania spočívajúce v neurčitosti žalobného petitu neodstránil a pre tieto vady nie je možné v konaní pokračovať, súd v zmysle ust. § 43 ods. 2 O.s.p. jeho podanie, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania, odmietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo rozhodnutie súdu neobsahuje úplné a výstižné zdôvodnenie, keďže sa nevyporiadal so skutočnosťami rozhodujúcimi pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Poukázal

na skutočnosť, že vo svojej odpovedi na výzvu súdu na doplnenie žaloby zo dňa 6.2.2012 uviedol, že výšku ním uplatňovaného nároku nie je možné vyčísliť bez predchádzajúceho výsluchu účastníkov, a že vo veci navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré skutočnosti súd prvého stupňa opomenul. Nevysporiadal sa ani s existenciou zrejmých nezrovnalostí, týkajúcich sa záznamov o poskytnutí osobných ochranných prostriedkov a evidencie dochádzky žalobcu, na ktoré žalobca v tejto odpovedi poukázal. Keďže zo záznamov o poskytnutí osobných ochranných prostriedkov ako aj z evidencie dochádzky je na prvý pohľad zrejmé, že absentujú základné náležitosti nevyhnuté preto, aby mohli byť tieto dokumenty relevantným podkladom pre posúdenie výšky nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní, nie je možné na ich základe doplniť petit žaloby tak, ako bol na to žalobca uznesením vyzvaný. Presné vyčíslenie pracovnoprávnych nárokov uplatňovaných žalobcom nie je vzhľadom na zložitosť problematiky v jeho schopnostiach a možnostiach a toto je možné vykonať len na základe nariadeného znaleckého dokazovania. Podľa jeho orientačných prepočtov u žalovaného odpracoval najmenej o 918 hodín viac ako vykazuje žalovaný a len za nevyplatené nároky za prácu nadčas by mál nárok na sumu 1931,46 €. Za celú dobu žalovaný žalobcovi neposkytoval stravu a cestovné náhrady a ak by odpracoval u žalovaného napríklad 560 dní, mal by nárok na príspevok od zamestnávateľa najmenej vo výške 1,98 € denne, t.j. približne 1108,80 €. Tieto dva nároky podľa jeho odhadov predstavujú sumu prevyšujúcu 3000,- €, avšak žalobca nemá subjektívne ani objektívne možnosti vypočítať jej presnú výšku. Naviac žalovaný vykázal žalobcovi za mnoho dní dobu omnoho kratšiu ako v skutočnosti odpracoval a rozdiely sú aj vo vykazovaní dovolenky a ospravedlnenej absencie v práci. Uplatnená výška jeho nárokov má v konečnom dôsledku vplyv na výsledok a rozhodovanie o náhrade trov konania, preto nie je jedno, či si uplatní sumu 3000,-, 5000,- alebo 1000,- €. Táto suma bude zrejmá až na základe vykonaného dokazovania, preto nebolo dôvodné zo strany súdu zastavenie konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. O takú vadu konania ide aj vtedy, ak súd odmietne podanie, hoci pre také rozhodnutie nie sú dané zákonné dôvody.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.) .

Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo podanie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania (§ 43 ods. 1 O.s.p.) .

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43 ods. 2 O.s.p.) .

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 79 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Aké náležitosti má obsahovať návrh na začatie konania, vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Žalobný návrh musí byť okrem iného jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáha. V prípade, že sa domáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.) a predmetom žaloby je peňažné plnenie, musí byť v žalobnom návrhu presne uvedená aj peňažná suma, ktorú navrhovateľ požaduje, t.j. uplatnený peňažný nárok musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o výšku. Súdu totiž od začatia konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Okrem toho uplatnenou sumou je v konaní a pri rozhodovaní viazaný a môže sa od nej odchýliť iba v prípadoch uvedených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p..

V tomto smere je súdna prax dlhodobo ustálená a nepripúšťa žiadne výnimky.

Navrhovateľ nie je zbavený podať riadny žalobný návrh ani v prípade, že nemá podklady potrebné pre presné vyčíslenie ním požadovaného peňažného plnenia (napr. z dôvodu, že sa tieto nachádzajú u odporcu, ktorý nie je ochotný poskytnúť súčinnosť) a ani v prípade, že výška peňažného plnenia závisí od znaleckého posudku.

Ide teda o podstatnú náležitosť žalobného návrhu, nedostatok ktorej bráni pokračovaniu v konaní. Ak predmetom žaloby o splnenie povinnosti je peňažné plnenie, neúplnosť žalobného návrhu spočívajúca v tom, že navrhovateľ neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa domáha, treba preto považovať za taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. V takomto prípade je povinnosťou súdu pokúsiť sa neúplnosť žaloby ako odstrániteľný nedostatok konania postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odstrániť. V prípade, že navrhovateľ tento nedostatok neodstráni, neostáva súdu iné, než podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odmietnuť.

V prejednávanej veci z podania žalobcu označeného ako žaloba o zaplatenie mzdového zvýhodnenia za prácu vykonanú nadčas a iných pracovnoprávnych nárokov vyplýva, že sa domáha zaplatenie mzdového zvýhodnenia za prácu vykonanú nadčas, náhrady mzdy za čerpanie dovolenky, náhrady za stravné, náhrady nákladov vynaložených na pracovný odev a obuv a iných bližšie nešpecifikovaných pracovnoprávnych nárokov. V petite tohto návrhu však neuviedol - nevyčíslil výšku jednotlivých ním uplatnených nárokov, preto súd prvého stupňa uznesením č.k. 7C 148/2011-84 zo dňa 16.11.2011 pokúsil sa tieto nedostatky odstrániť a poučil žalobcu o tom, ako ich má odstrániť. Za tým účelom mu doručil aj listiny získané od žalovaného na účely tohto súdneho konania. Hoci žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo 6.2.2012, tento nedostatok neodstránil, argumentujúc tým, že v listinných dôkazoch (opis mzdových listov žalobcu, opis jeho výplatných pások, evidencia dochádzky a odpracovaných hodín, evidencia ochranných pomôcok za obdobie V/2008 až II/2011) absentujú základné náležitosti nevyhnutné preto, aby tieto doklady mohli byť relevantným podkladom pre posúdenie výšky nárokov uplatňovaných žalobcom. Konkrétne v záznamoch o poskytnutí osobných ochranných prostriedkoch absentuje podpis žalobcu, potvrdzujúci ich prevzatie, rovnako aj v evidencii dochádzky absentuje jeho podpis. Takéto doklady nemôžu byť relevantným pokladom pre výpočet mzdy a ostatných nárokov, a preto nie je možné na ich základe doplniť petit žaloby. Trval na tom, že nie je možné vyčísliť výšku ním uplatňovaného nároku bez predchádzajúceho výsluchu účastníkov a v prípade potreby navrhol nariadiť aj znalecké dokazovanie.

Takto žalobcom uplatnené peňažné nároky zostali bez konkretizácie, pokiaľ ide o ich výšku.

Tak, ako už bolo vyššie uvedené, od tejto povinnosti žalobca nie oslobodený ani v prípade, že nemá potrebné podklady na presné vyčíslenie ním požadovaného peňažného plnenia a ani v prípade, že výška peňažného plnenia závisí od znaleckého posudku (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdod 270/2007 z 25.6.2008) .

Keďže ide nepochybne o žalobu o splnenie povinnosti, ktorej predmetom je peňažné plnenie, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že neuvedenie sumy, ktorej sa žalobca domáha titulom jednotlivých pracovnoprávnych nárok, je takým nedostatkom, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.

Súd prvého stupňa preto rozhodol vecne správne, ak podanie žalobcu podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol.

Týmto postupom súdu žalobcovi nebola odňatá možnosť konania pred súdom, ako to nesprávne tvrdil žalobca v odvolaní.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže k odstráneniu vytknutých nedostatkov podania nedošlo ani v odvolaní žalobcu proti uzneseniu o odmietnutí jeho podania ani neskôr do rozhodnutia odvolacieho súdu o tomto odvolaní, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Z dôvodu, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, rozhodoval odvolací súd aj o povinnosti nahradiť trovy konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.