KSKE 6 Co 161/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/161/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7706205722 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7706205722.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: E.. D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom v E., E. XX, zast. JUDr. Dušanom Černákom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov 25, proti odporkyni: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., sa sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, v konaní o poistné plnenie, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 16C 58/2007-226 zo dňa 30.3.2011

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal poistného plnenia voči odporkyni. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že navrhovateľ ako poistený a právna predchodkyňa odporkyne Slovenská štátna poisťovňa ako poistiteľ uzavreli dňa XX. X. XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXX/XX, predmetom ktorej sa stalo všeobecné poistenie osôb s návratným poistným, a v zmysle ktorej sa poisťovňa zaviazala plniť, ak dôjde k poistnej udalosti v čase od XX. X. XXXX do XX. X. XXXX. Nároky zo všeobecného poistenia osôb boli dojednané pre prípad úrazu (sadzba XXD) , pri úrazoch za trvalé následky percentom z poistnej sumy 40.000,- Sk, pri úrazoch za primeranú dobu nevyhnutného liečenia percentom z poistnej sumy 5.000,- Sk. V nárokoch bolo zahrnuté aj vrátenie jednorazového poistného pri poistnej udalosti. Bolo dojednané, že poistenie podľa sadzby XXD sa vzťahuje na úrazy, pri ktorých dôjde pri výkone povolania, i v ostatnom dennom živote a poisťovňa sa zaviazala plniť, ak neočakávaným a náhlym pôsobením vonkajších síl, alebo vlastnej telesnej sily, alebo neočakávaným a neprerušeným pôsobením vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt, plynov, pár, žiarenia a jedov (s výnimkou jedov bakteriálnych a látok imunotoxických) , bolo poistenému spôsobené telesné poškodenie, ktoré bolo lekárom ošetrené a podľa jeho pokynov liečené, prípadne mu bola spôsobená smrť. Navrhovateľ oznámil dňa XX. X. XXXX úraz poisťovni, ku ktorému došlo v dňoch X. až X. X. XXXX v E. neočakávaným a neprerušeným pôsobením nízkych teplôt - mrazu, keď bola poranená časť jeho tela - hlava, ktorá funkčne, alebo inak postihnutá pred týmto úrazom nebola. Vyššie uvedené skutočnosti nemal súd prvého stupňa v konaní za sporné. V konaní sporným zostalo, či uvedené telesné poškodenie navrhovateľa skutočne vzniklo neočakávaným a náhlym pôsobením vonkajších síl, alebo neočakávaným a neprerušeným pôsobením vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt. Na zistenie uvedenej skutočnosti súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie z odboru neurológie znalkyňou MUDr. Milenou Hrehorovskou, ktorá dospela k záveru, že v predmetnom prípade u navrhovateľa nebolo pôsobenie chladu a vetra vyššej intenzity príčinou vzniku poškodenia lícneho nervu a bolo len zrejmým negatívnym faktorom ku manifestácii klinického obrazu, už v tom čase na existujúci stav oslabeného organizmu navrhovateľa v dôsledku herpes simplex, so zníženou odolnosťou. Pri vzniku ochorenia navrhovateľa, ktorý mal herpes simplex, oslabenú imunitu, boli mráz a chlad iba provokujúce faktory,

ktoré iba v koincidencii so spomínanou oslabenou imunitou spôsobili ochrnutie tvárového nervu. Keďže navrhovateľ so závermi tohto posudku nesúhlasil, súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie a vo veci bol podaný druhý znalecký posudok MUDr. Miloslavom Sedlákom. Tento znalec uzavrel, že u navrhovateľa došlo ku koincidencii, v súbehu zníženej imunity s podielom herpes simplex 1.sin. a pôsobením vonkajších síl, s neočakávaným a neprerušeným pôsobením nízkych vonkajších teplôt. Jednoznačne sa nedá vylúčiť ani znížená imunita, ani podiel expozície chladom pri vzniku poškodenia lícneho nervu vľavo, a uviedol, že ani hypoteticky nemožno jednoznačne uviesť, ktorá z uvedených príčin bola prvotnou. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zhodnotil, že obidvaja znalci sa zhodli, že predmetné ochorenie u navrhovateľa vzniklo ako následok súbehu jeho zníženej imunity s podielom herpes simplex 1.sin., za pôsobenia vonkajších síl, s neočakávaným a neprerušeným pôsobením nízkych vonkajších teplôt. Zatiaľ čo MUDr. Miloslav Sedlák jednoznačne nevylúčil ani zníženú imunitu, ani podiel expozície chladom pri vzniku poškodenia lícneho nervu vľavo u navrhovateľa bez jednoznačného záveru, ktorá z týchto príčin bola prvotná, MUDr. Milena Hrehorovská vyslovila záver, že pôsobenie chladu a vetra nebolo prvotnou príčinou jeho ochorenia, ale iba provokujúcim faktorom, ktorý už pri oslabenom organizme navrhovateľa a herpes simplex sa podieľa na vzniku jeho ochorenia. Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav súd prvého stupňa dospel po právnom posúdení veci v zmysle ustanovenia § 788 ods. 1, § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 (správne má byť § 22 ods. 1 - poznámka odvolacieho súdu) , § 23 písm. d/ vyhl. č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb k záveru, že na strane navrhovateľa neboli splnené podmienky pre priznanie nároku na poistné plnenie, ako ich predpokladá samotná poistná zmluva, ale aj ust. § 2 ods. 1 (správne má byť § 22 ods. 1 - poznámka odvolacieho súdu) vyhl. č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že prvotnou príčinou vzniku predmetného ochorenia navrhovateľa bolo práve neočakávané a náhle pôsobenie vonkajších síl, alebo vlastnej telesnej sily, alebo neočakávané a neprerušené pôsobenie nízkych, alebo vysokých vonkajších teplôt. Preto návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 389,13 eur, pozostávajúcich z uhradeného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 5.000,- Sk a z cestovného vo výške 223,16 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie, ktoré následne doplnil navrhovateľ, podľa obsahu odvolania z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že doteraz vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa je preukázaný priebeh jeho poškodenia zdravia tak, ako to uviedol v návrhu na začatie konania a v priebehu konania vo svojej účastníckej výpovedi a ďalších vyjadreniach. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa vytkol, že je nepreskúmateľné, nakoľko v priebehu konania navrhol doplniť dokazovanie ustanovením znalca na vyčíslenie náhrady za poistnú udalosť uplatnenú žalobou, ale tomuto jeho návrhu nebolo vyhovené. Bez vykonania takéhoto dôkazu však nie je zrejmá číselná výška uplatneného nároku v peniazoch. Nie je správne akceptovať stanovisko odporkyne, že ak poškodenie na zdraví navrhovateľa - poistná udalosť, sa prejavila ako súbeh jeho zníženej imunity, nejde o poistnú udalosť. Pokiaľ by sa akceptovalo stanovisko, že jeho telesná imunita bola v čase poistnej udalosti znížená, nebolo by sa u neho prejavilo žiadne ochorenie - úraz, ak by nedošlo k náhlemu neočakávanému a neprerušenému pôsobeniu nízkych vonkajších teplôt. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že príčinou, ktorá vyvolala a spôsobila negatívny následok na jeho zdraví, teda poistnú udalosť, boli fyzikálne príčiny - náhle neočakávané pôsobenie nízkych vonkajších teplôt. Bez tejto fyzikálnej príčiny by sa nebol zrejme prejavil na jeho zdraví žiaden následok ako poistná udalosť. Z vykonaného dokazovania navyše vyplýva, že pred dňom X. X. netrpel herpes simplex, alebo inou chorobou vylučujúcou plnenie z poistenia. MUDr. Vladimír Šafčák ho nikdy nevyšetroval, preto sa nemožno odvolávať na jeho nález a posudok z XX. XX. XXXX. Ani v jeho zdravotnej dokumentácii o hospitalizácii do XX. X. XXXX sa neuvádza žiaden prejav herpetickej infekcie. Uvádza sa iba, že posledný deň pobytu v nemocnici dňa XX. X. XXXX došlo u neho k výsevu vyrážok typu herpes simplex v oblasti ľavého oka. Uvádza sa ale tiež, že vyšetrenie v nasledujúcich dňoch herpetickú infekciu vylúčilo. MUDr. Hrehorovská pred súdom potvrdila ovplyvnenosť závermi MUDr. Šafčáka v jeho neprospech. Poukázal na výsledok vyšetrenia u MUDr. Petrovej, neurológa, pred hospitalizáciou, ktorá nezaznamenala u neho žiadne herpetické infekcie na tvári, ani oku, ani poškodenie hlavového

nervu, takže nie je možné hovoriť o zhoršení jeho zdravotného stavu. Súd prvého stupňa nevyhodnotil správu SHMÚ, pričom je zrejmé, že v kritickom čase v dôsledku lokálnych podmienok, najmä v dôsledku ovplyvnenia zástavbou, sa môže rýchlosť prúdenia vzduchu značne lokálne zmeniť, môže kolísať, a teda vplyv tohto prúdenia vzduchu má negatívnejší následok na organizmus, než na voľnom priestranstve.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Spochybnila aj obsahové náležitosti odvolania v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1, 3 O.s.p.. Pokiaľ navrhovateľ doplnil svoje odvolanie, toto doplnenie nebolo urobené v zákonom danej lehote, preto navrhla podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odmietnuť odvolanie, ktoré nemá náležitosti v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1 a 2 O.s.p..

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) .

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k takej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a na ktorú prihliada z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či bola, alebo nebola uplatnená v odvolaní (§ 212 ods. 3 O.s.p.) .

Zo strany prvostupňového súdu došlo k porušeniu procesnoprávnych predpisov upravujúcich konanie, pretože súd prvého stupňa nesplnil svoju povinnosť odstrániť neúplnosť žaloby ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p., čím zaťažil konanie vadou, ktoré mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V prejednávanej veci navrhovateľ sa voči odporkyni domáha plnenia z poistnej zmluvy, a to náhrady za čas nevyhnutného liečenia za dobu od X. X. XXXX do XX. X. XXXX, t. j. 16 týždňov, 22 % z poistnej sumy X.XXX,- Sk, čo činí X.XXX,- Sk. Zároveň sa domáha náhrady za trvalé následky, ktoré však v návrhu na začatie konania a ani v priebehu konania, nevyčíslil. V tejto súvislosti požadoval priznať náhradu určenú ustanoveným súdnym znalcom podľa položky XXX-XXX vyhl. č. 49/1964 Zb. ku dňu vzniku poistnej udalosti a za tým účelom požiadal súd prvého stupňa, aby nariadil znalecké dokazovania. V priebehu konania náhradu za trvalé následky nevyčíslil a ani zo strany súdu prvého stupňa nebol v priebehu konania vyzvaný v tom zmysle, aby tento svoj nárok vyčíslil.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.) .

Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania (§ 43 ods. 1 O.s.p.) .

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43 ods. 2 O.s.p.) .

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 79 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Aké náležitosti má obsahovať návrh na začatie konania, vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Žalobný návrh musí byť okrem iného jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáha. V prípade, že sa domáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.) a predmetom žaloby je peňažné plnenie, musí byť v žalobnom návrhu presne uvedená aj peňažná suma, ktorú navrhovateľ požaduje, t. j. uplatnený peňažný nárok musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o výšku. Súdu totiž od začatia konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Okrem toho uplatnenou sumou je v konaní a pri rozhodovaní viazaný a môže sa od nej odchýliť iba v prípadoch uvedených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p.

V tomto smere je súdna prax dlhodobo ustálená a nepripúšťa žiadne výnimky.

Navrhovateľ nie je zbavený povinnosti podať riadny žalobný návrh ani v prípade, že nemá podklady potrebné pre presné vyčíslenie ním požadovaného peňažného plnenia (napr. z dôvodu, že sa tieto nachádzajú u odporcu, ktorý nie je ochotný poskytnúť súčinnosť) a ani v prípade, že výška peňažného plnenia závisí od znaleckého posudku.

Ide teda o podstatnú náležitosť žalobného návrhu, nedostatok ktorej bráni pokračovaniu v konaní. Ak predmetom žaloby o splnenie povinnosti je peňažné plnenie, neúplnosť žalobného návrhu spočívajúca v tom, že navrhovateľ neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa domáha, treba preto považovať za taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. V takomto prípade je povinnosťou súdu pokúsiť sa neúplnosť žaloby ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odstrániť. V prípade, že navrhovateľ tento nedostatok neodstráni, neostáva súdu iné, než podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odmietnuť.

Navrhovateľom uplatnený peňažný nárok - náhrada za trvalé následky zostáva bez konkretizácie, pokiaľ ide o jej výšku.

Tak ako už bolo vyššie uvedené, od tejto povinnosti navrhovateľ nie je oslobodený ani v prípade, že nemá potrebné podklady na presné vyčíslenie ním požadovaného peňažného plnenia a ani v prípade, že výška peňažného plnenia závisí od znaleckého posudku (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdod/270/2007 z 25. 6. 2008) .

Keďže v danom prípade nepochybne ide o žalobu o splnenie povinnosti, ktorej predmetom je peňažné plnenie, v časti nároku, v ktorom žalobca uplatňuje náhradu za trvalé následky, neuvedenie sumy, ktorej sa navrhovateľa domáha, je takým nedostatkom, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. O konaní možno preto povedať, že je postihnuté vadou, pokiaľ súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s cit. ust. § 43 O.s.p. a nepokúsil sa odstrániť vadu konania spočívajúcu v neúplnosti žalobného návrhu, a napriek tomu vec prejednal a vo veci rozhodol. Ide preto o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Napadnuté rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitostí nemá, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nevyplýva, či súd prvého stupňa skúmal všetky predpoklady pre vznik práva na plnenie z úrazového poistenia, predovšetkým to, či došlo k poistnej udalosti, t. j. úrazu, ktorým sa pre účely úrazového poistenia v zmysle predmetnej poistnej zmluvy rozumie neočakávané a náhle pôsobenie vonkajších síl, alebo vlastnej telesnej sily, alebo neočakávané a neprerušené pôsobenie vysokých, alebo nízkych vonkajších teplôt, plynov, pár, žiarenia a jedov (s výnimkou jedov bakteriálnych a látok imunotoxických) , ktorým bolo poistenému spôsobené telesné poškodenie, ktoré bolo lekárom ošetrené a podľa jeho pokynov liečené. Podľa obsahu poistnej zmluvy vznik poisťovne plniť je viazané k poistnej udalosti, a vzťahuje sa na úrazy, ku ktorým dôjde pri výkone povolania i v ostatnom dennom živote.

Podstatným preto pre posúdenie nároku navrhovateľa v tomto prípade bolo zistenie, či došlo k poistnej udalosti, teda k úrazu, či už neočakávaným a náhlym pôsobením vonkajších síl, alebo vlastnej telesnej sily, alebo neočakávaným a neprerušeným pôsobením vysokých, alebo nízkych vonkajších teplôt. Tejto otázke však súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť a aj keď v odôvodnení napadnutého rozsudku nastoľuje riešenie tejto otázky, v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, či úrazový dej, ku ktorému došlo podľa tvrdení navrhovateľa v dňoch 5. až 6. 1. 2003, možno považovať za úraz, teda poistnú udalosť, v zmysle ktorej vznikla poisťovni povinnosť plniť.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len neočakávané a náhle pôsobenie vonkajších síl alebo vlastnej telesnej sily, alebo neprerušené pôsobenie vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt, môže byť poistnou udalosťou, preto je nevyhnutné, aby súd vo svojom odôvodnení vysvetlil, na základe akých úvah dospel k záveru, že telesné poškodenie, spôsobené navrhovateľovi dňa X. - X. X.XXXX, možno považovať za úraz.

Súd prvého stupňa nevysvetlil ani to, na základe akých úvah dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia síce vyplýva, že pri stanovení prvotnej príčiny v súvislosti s ochorením navrhovateľa vychádzal zo záverov znaleckého posudku MUDr. Mileny Hrehorovskej, avšak nie je zrejmé, prečo sa súd prvého stupňa pri vyhodnotení dôkazov priklonil práve k záverom znaleckého posudku MUDr. Mileny Hrehorovskej, najmä za situácie, keď zo znaleckého posudku MUDr. Miloslava Sedláka takýto záver nevyplýva.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie MUDr. Milenou Hrehorovskou, a keďže so závermi tohto znaleckého posudku navrhovateľ nesúhlasil, nariadil (doplňujúce) znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Miloslavom Sedlákom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pri hodnotení dôkazov vychádzal z oboch znaleckých posudkov, ktoré považoval za hodnoverné dôkazy, ale i z ostatných vykonaných dôkazov. Zo záverov oboch znaleckých posudkov podľa názoru súdu prvého stupňa vyplýva zhoda v tom, že predmetné ochorenie u navrhovateľa vzniklo ako následok súbehu jeho zníženej imunity s podielom herpes simplex 1.sin, za pôsobenia vonkajších síl, s neočakávaným a neprerušeným pôsobením nízkych vonkajších teplôt. Zatiaľ čo MUDr. Miloslav Sedlák nevedel jednoznačne uviesť, ktorá z príčin bola prvotná, MUDr. Milena Hrehorovská vyslovila záver, že pôsobenie vetra a chladu neboli prvotnou príčinou ochorenia navrhovateľa, ale iba provokujúcim faktorom. Súd po takto vykonanom dokazovaní uzavrel, že nebolo jednoznačne preukázané, že prvotnou príčinou vzniku predmetného ochorenia navrhovateľa bolo práve neočakávané a náhle pôsobenie vonkajších síl, alebo vlastnej telesnej sily, alebo neočakávané a neprerušené pôsobenie vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt. Z tohto dôvodu žalobu zamietol.

Ak však mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s odlišnými závermi, rozhodujúcimi pre posúdenie veci, z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplynúť, ktorý z nich a z akých dôvodov vzal za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádzal zo záverov druhého znaleckého posudku, najmä za situácie, keď tieto znalecké posudky si vzájomne odporovali. Súd prvého stupňa však takto nepostupoval, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, prečo vychádzal práve zo záverov jedného znaleckého posudku. Za účelom odstránenia rozporov nevypočul znalcov a nepokúsil sa odstrániť tieto rozpory ich výsluchom, prípadne nariadením kontrolného znaleckého dokazovania.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto predovšetkým odstrániť procesné pochybenia, ktorých sa odpustil, teda odstrániť neúplnosť žalobného návrhu, spočívajúcu v nedostatku žalobného petitu ako odstrániteľný nedostatok konania postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p..

Pokiaľ sa týmto postupom súdu prvého stupňa podarí odstrániť nedostatok konania, bude potrebné zistiť, či u navrhovateľa v dňoch X. až X. X. XXXX došlo k poistnej udalosti, t. j. k úrazu. Za tým účelom bude potrebné vykonať dokazovanie vyžiadaním správy o počasí od Slovenského hydrometeorologického ústavu, a to nielen v dňoch X. až X. X. XXXX, ale aj v dňoch týmto dňom predchádzajúcim (aspoň týždeň vopred) za účelom zistenia, či v danom prípade bolo možné chladné a mrazivé počasie považovať za neočakávanú udalosť, či vonkajšie teploty boli adekvátne ročnému obdobiu, kedy malo dôjsť k poistnej udalosti, nakoľko v zimnom období je predpoklad chladného počasia. Preto bude potrebné zistiť, či v dňoch, kedy malo dôjsť k poistnej udalosti, bolo možno počasie predvídať, či išlo o náhlu zmenu počasia a aký vplyv mohlo mať počasie na následok, teda telesné poškodenie, ktoré utrpel navrhovateľ. Až po zistení, že navrhovateľ utrpel úraz, bude treba zistiť, či sú splnené aj ďalšie podmienky plnenia odporkyne, teda či mu bolo spôsobené telesné poškodenie, ktoré bolo lekárom ošetrené, a či bolo podľa

pokynov lekára liečené. Úlohou súdu bude pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa doplniť dokazovanie výsluchom znalcov za účelom odstránenia rozporov v znaleckých posudkoch, týkajúcich sa zistenia prvotnej príčiny úrazu, prípadne nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné vo veci rozhodnúť. Zároveň povinnosťou súdu bude v odôvodnení rozsudku uviesť v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., akými úvahami sa pri hodnotení (všetkých) dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, a na ktoré dôkazy neprihliadol a z akých dôvodov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania účastníkov, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.