KSKE 6 Co 17/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208201306 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208201306.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a Mgr. Dany Ferkovej, v právnej veci navrhovateľa: T.. I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. W., Y. XX, zastúpený Y.. T. P., advokátom so sídlom v W., T. X, proti odporkyni: T.. U. P., L.., nar. XX.X.XXXX, bytom v W., I. XX, zastúpená Y.. T. W., advokátom so sídlom v T., B. U. X, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 24C/8/2008-277 zo dňa 19.10.2010, v spojení s opravným uznesením č.k. 24C/8/2008-314 zo dňa 23.11.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom v spojení s opravným uznesením vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne prikázal nehnuteľnosť - pozemok parc.č. X/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 717 m2, zapísanú na LV XXX, kat.územie P. W., každému v 1/2 v zostatkovej hodnote 2.622,32 eur.

Do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal byt č. 1 v bytovom dome súp.č. XXXX na parc. č. XXX/XXX a na parcele č. XXX/XXX, nachádzajúci sa v W., B. I. ul.č. XX, XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2399/100000, zapísané na LV č. XXXXX kat. územie Y. T., C. W. - Y., C. W. N. v celosti v zostatkovej hodnote 66.387,84 eur.

Do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal zostatok na stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX vo P. A., H..U.. vo výške 5.815,98 €, zostatok na účte vedenom v Č., H..U.. na meno odporkyne č. účtu: XXXXXXXX/XXXX vo výške 440,69 eur, zostatok na účte vedenom v U., H..U.. na meno odporkyne č. účtu:XXXXXXXXXXX/XXXX vo výške 767,65 €.

Do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal zostatok na účte vedenom v U. H..U.. na meno navrhovateľa č.účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 52,84 € a zostatok na účte vedenom v O. H..U.. na meno navrhovateľa č.účtu: XXXXXXXXXX vo výške 597,14 €.

Do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v podiele 1/2 prikázal zostatok úveru č. XXXXXXXX/ XXXX vo P. A.U., H..U.. vo výške 2.188,80 €. Do podielového spoluvlastníctva odporkyne v podiele 1/2 prikázal zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vo P. A. H..U.. vo výške 2.188,80 €.

Zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva sumu 35.219,30 € v lehote do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Zaviazal účastníkov konania každého osobitne zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 1.150 € na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak po zistení, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 30C/334/2003 zo dňa 11.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.4.2005. Rozsah vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd zisťoval na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a ich výsluchom. Takto zistil, že počas manželstva účastníci konania nadobudli pozemok v kat.úz. P. W., a to parcela č.X/X-zastavané plochy a nádvoria s výmerou 717 m2, zapísaná na LV č.XXX, kat.úz. P. W. a byt č.1 vo vchode 38 v W.N., B. I. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č.XXXX, na parc.č. XXX/XXX H. XXX/XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2399/100000, zapísaný na LV XXXXX kat.úz. Y. T.. Pozemok bol ohodnotený znaleckým posudkom č.7/2008 N.R.. T. K. vo všeobecnej hodnote 79.000,-Sk a byt, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bol ohodnotený znaleckým posudkom č. 95/2008 N.. H. L. v hodnote 2.000.000,-Sk. Takto určené hodnoty nehnuteľností neboli medzi účastníkmi konania sporné. Okrem nehnuteľností mali účastníci konania ku dňu zániku BSM, teda ku dňu 23.4.2005, zostatky na účtoch vedených na meno navrhovateľa, resp. na meno odporkyne, a to zostatok:

1/ na účte vedenom v U. U., H..U.., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX na meno navrhovateľa vo výške 1.591,59 Sk,

2/ na účte vedenom v O., H..U.., č.ú. XXXXXXXXXX na meno navrhovateľa vo výške 17.989,45 Sk,

3/ na účte č. XXXXXXXX/XXXX vedenom v Č. na meno odporkyne vo výške 13.276,32 Sk,

4/ na účte vedenom v U. U., H..U.., č.ú. XXXXXXXXXXX/XXXX vedenom na meno odporkyne vo výške 23.126,10 Sk.

Zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vo P. A.U., a.s. k 23.4.2005 predstavoval 131.879,40 Sk. Medzi účastníkmi konania nebol sporný rozsah vecí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva a neboli sporné ani zostatkové hodnoty týchto vecí. Účastníci zhodne navrhli prikázať pozemok vo P. W. do ich podielového spoluvlastníctva každému v 1/2-ici, prikázať byt do výlučného vlastníctva odporkyne s povinnosťou vyplatiť podiel navrhovateľa, resp. podľa návrhu odporkyne bez povinnosti zaplatiť podiel navrhovateľa a úvery a zostatky na účtoch navrhli prikázať každému v 1/2-ici. Odporkyňa žiadala, aby súd pri vyporiadaní prihliadol na to, kto akým spôsobom sa pričinil na získaní vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Poukázala na to, že v čase pred uzavretím manželstva dňa 8.9.1989 dostala finančný dar od rodičov vo výške 147.000,-Sk, z tejto darovanej sumy časť peňazí použili účastníci konania na svoju výživu, nakoľko v čase uzavretia manželstva obidvaja študovali, časť vo výške 70.000,-Sk použili na kúpu osobného motorového vozidla a časť vo výške 70.000,- Sk použili na kúpu členských práv k vyššie uvedenému bytu v roku 1991. Odporkyňa žiadala byt prikázať do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti zaplatiť navrhovateľovi jeho podiel z dôvodu, že odstupné za nadobudnutie členských práv k bytu bolo v celej výške 70.000,-Sk zaplatené z jej výlučných finančných prostriedkov, ktoré dostala do daru od svojich rodičov pred uzavretím manželstva a tým výlučne ona sa pričinila o nadobudnutie bytu. Z výpovede odporkyne zistil, že pred uzavretím manželstva v septembri 1989 jej rodičia odovzdali vkladnú knižku s vkladom 147.000,-Kčs v pobočke v U. U. P. U.. Po uzavretí manželstva sa na uvedenú knižku vložili ďalšie finančné prostriedky vo výške asi 30.000,- Kčs, ktoré dostala odporkyňa ako svadobné dary a vo výške asi 20.000,-Kčs, ktoré dostala z polnočného tanca. Uvedenú vkladnú knižku v U. zrušila a vybrala celý vklad za prítomnosti navrhovateľa niekedy v novembri 1989. Z týchto finančných prostriedkov kúpili osobné motorové vozidlo za 66.000,-Kčs a

zvyšok odovzdala navrhovateľovi, aby ich uložil na vkladnú knižku, ktorú mal založiť v pobočke U. U. P. W.. V roku 1991 výlučne z týchto finančných prostriedkov bolo zaplatené odstupné za členské práva k spornému bytu vo výške 70.000,-Kčs. Podľa jej výpovede o nadobudnutie bytu a celého majetku sa pričinila výlučne ona, pretože výlučne jej rodičia im pomáhali finančnými príspevkami na zariadenie a chod domácnosti , na dovolenku, réžiu bytu ako aj materiálnymi príspevkami. Po uzavretí manželstva navrhovateľ dostával ako študent štipendium a neskôr sa zamestnal, ale jeho príjem bol taký nízky, že to ledva stačilo na ich živobytie a naďalej boli odkázaní na pomoc jej rodičov, navyše odporkyňa bola v tom čase na materskej dovolenke. Aj počas trvania manželstva s navrhovateľom sa ona v prevažnej miere pričinila o zachovanie spoločného majetku z dôvodu, že jej rodičia stále počas trvania manželstva prispievali rôznymi finančnými čiastkami a tiež z dôvodu, že jej mzda bola v prevažnej miere vyššia ako mzda navrhovateľa. Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil finančný dar rodičov odporkyne vo výške 147.000,-Kčs pred uzavretím manželstva, tvrdil však, že tento bol uložený na vkladnej knižke vedenej v pobočke U. U. P. U. a nakladali s ním rodičia odporkyne, nikdy nie on. Peniaze vyberali podľa potreby, vždy rodičia odporkyne v U.. Krátko po uzavretí manželstva z týchto finančných prostriedkov kupovali osobné auto, nábytkovú stenu asi za 30.000 až 40.000,-Kčs a sedaciu súpravu za 30.000,- Kčs. Navrhovateľ založil jedinú vkladnú knižku v septembri 1990, na ktorú vložil vklad 70.000,-Kčs a ktorá mala slúžiť ako platobný nástroj na zaplatenie odstupného za členské práva sporného bytu. Suma 70.000,-Kčs pochádzala v polovici, t.j. v sume 35.000,-Kčs z výlučných prostriedkov odporkyne, pochádzajúcich z vyššie uvádzanej vkladnej knižky, ktoré mu odovzdala odporkyňa v hotovosti a v polovici, t.j. v sume 35.000,-Kčs z výlučných prostriedkov navrhovateľa, pochádzajúcich z daru od jeho matky. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že v júli 1990 mu jeho matka darovala finančné prostriedky v sume 50.000,-Kčs, nakoľko v dedičskom konaní po jeho otcovi (zomrelom 18.3.1990) dedičia (navrhovateľ, jeho brat a matka) uzavreli dedičskú dohodu, na základe ktorej navrhovateľ dostal z dedičstva po otcovi menej ako jeho brat, čo mu jeho matka kompenzovala uvedeným darom. Po kúpe členských práv k predmetnému bytu čerpali ešte mladomanželskú pôžičku na zariadenie bytu v sume 50.000,-Kčs, ktorú splatili spoločne. V skutočnosti po uzavretí manželstva im pomáhali rodičia odporkyne predovšetkým finančne, ale pomáhala aj matka navrhovateľa, ktorá im zabezpečila nájom jednoizbového bytu, v ktorom bývali po uzavretí manželstva pred kúpou sporného bytu, uhrádzala nájomné a neskôr sa každodenne osobne starala o ich maloleté deti, preto mohla odporkyňa nastúpiť do zamestnania a profesionálne postupovať. Výšku odstupného za predmetný byt, t.j. 70.000,-Kčs súd vzal za preukázanú z čestného prehlásenia, podľa ktorého účastníci konania odovzdali manželom Š. odstupné za byt č. X B. I. D.. Č.. XX v septembri 1990 vo vyššie uvedenej výške. Z výpovede svedka T. W., otca odporkyne, vzal súd za preukázané, že pred svadbou účastníkov konania dňa 8.9.1989 odovzdal odporkyni vkladnú knižku založenú na jej meno v U. U.B. P. U., na ktoré bola uložená suma cca 150.000,-Kčs. Po odovzdaní mala odporkyňa oprávnenie nakladať s týmto vkladom. Od odporkyne vedel, že časť vo výške 70.000,-Kčs bola použitá na kúpu bytu a za zvyšok kupovali účastníci zariadenie bytu. Okrem toho odporkyňa dostala peňažné svadobné dary, z ktorých bolo kúpené osobné motorové vozidlo. Aj počas manželstva účastníkov im svedok viackrát finančne pomohol, poskytol im 10.000,-Kčs na zaťahovacie dvere, 10.000,-Kčs na rohovú lavicu, 30.000,-Kčs na zahraničnú dovolenku a 10.000,-Kčs na skrine. Z výpovede svedkyne Ľ. T., tety odporkyne, vzal súd za preukázané, že rodičia odporkyne dňa 8.9.1989 za prítomnosti svedkyne, jej manžela a navrhovateľa odovzdali odporkyni vkladnú knižku s vkladom 147.000,-Kčs. O výške vkladu sa svedkyňa osobne presvedčila pri odovzdaní vkladnej knižky. Svadobné dary preberala osobne svedkyňa a následne ich odovzdala odporkyni a takto odovzdala peňažné dary v celkovej výške 52.000,-Kčs. Z polnočného tanca odporkyňa mala 20.000,-Kčs. Od účastníkov konania vedela, že krátko po svadbe z uvedených peňazí kúpili osobné vozidlo. Od svojej nebohej sestry - matky odporkyne sa dozvedela, že účastníci vyberali z vkladnej knižky peniaze, za ktoré ktoré si kúpili byt. Od odporkyne vedela, že si kupovali zariadenie do bytu, avšak presne ako naložili s ďalšími peniazmi svedkyňa uviesť nevedela. Od otca odporkyne a svojej sestry - matky odporkyne vedela, že títo finančne vypomáhajú účastníkom konania. Z výpovede svedkyne T. J., sesternice odporkyne, súd zistil, že pred svadbou účastníkov konania rodičia odporkyne za jej prítomnosti ako aj za prítomnosti pani T., jej manžela aj navrhovateľa odovzdali odporkyni vkladnú knižku. Neskôr sa od matky odporkyne dozvedela, že išlo o vklad 150.000,-Kčs. Nevedela sa vyjadriť, ako sa s vkladom naložilo, iba z rozhovorov s matkou odporkyne vedela, že z týchto peňazí si účastníci kúpili byt a zariadenie. Z výpovede svedkyne H. P., matky navrhovateľa, súd zistil, že účastníci konania po uzavretí manželstva bývali v prenajatom byte, za ktorý platila nájomné svedkyňa, keďže obaja študovali. Dňa 18.3.1990 zomrel jej manžel (otec navrhovateľa) a dedičia v dedičskom konaní uzavreli dohodu, podľa ktorej navrhovateľ dostal z dedičstva po svojom otcovi menej ako jeho brat, preto na vyrovnanie jeho podielu z dedičstva mu dňa 18.7.1990 za prítomnosti brata navrhovateľa darovala finančnú hotovosť vo výške 50.000,-Kčs, ktoré našetrili ešte

s nebohým mužom a túto hotovosť mala doma a nebola predmetom dedičského konania. Túto sumu odovzdala navrhovateľovi s podmienkou, aby bola použitá na kúpu bytu. Od navrhovateľa sa následne dozvedela, že darovanú hotovosť uložil na vkladnú knižku. Svedkyňa potvrdila, že účastníkom konania v priebehu 14-tich rokov trvania ich manželstva denne pomáhala pri starostlivosti o ich maloleté deti, pri vedené domácnosti, aj pri úprave bytu. Z výpovede svedka L. P., brata navrhovateľa, vzal súd za preukázané, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi uzavreli dedičia dedičskú dohodu, podľa ktorej svedok zdedil osobné motorové vozidlo bez povinnosti vyplatiť podiel navrhovateľa, z ktorého dôvodu sa dohodli, že ich matka zo svojich úspor daruje navrhovateľovi 50.000,-Kčs, k čomu došlo pred narodeninami navrhovateľa v byte ich matky za prítomnosti svedka. Matka odovzdávala hotovosť navrhovateľovi s tým, že sú to peniaze na kúpu bytu.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 143, § 148, § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní vychádzal zo záveru, že účastníci nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku v celkovej hodnote 76.684,46 €, ktorú sumu považoval za hodnotu tvoriacu bezpodielového spoluvlastníctvo účastníkov konania (ďalej len BSM) . Odporkyňa žiadala zohľadniť, že na kúpu bytu boli použité finančné prostriedky v celkovej sume 70.000,-Sk, patriace do jej výlučného vlastníctva, získané darom od jej rodičov pred uzavretím manželstva a taktiež, že počas trvania manželstva sa výlučne ona pričinila o nadobudnutie majetku vzhľadom na finančnú výpomoc od rodičov a vyšší zárobok oproti navrhovateľovi. Žiadala preto prikázať byt do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti vyplatiť podiel navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že navrhovateľka na kúpu bytu prispela zo svojich výlučných prostriedkov polovicou sumy, t.j. 35.000,-Sk a druhú polovicu poskytol navrhovateľ zo svojich výlučných prostriedkov, získaných darom od matky. Takto uzavrel, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporkyňa prispela zo svojich výlučných prostriedkov sumou 35.000,-Sk. Ohľadom zvyšnej časti kúpnej ceny bytu v sume 35.000,-Sk obaja účastníci tvrdili, že išlo o ich výlučné prostriedky, ktorú skutočnosť preukazovali listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že obaja účastníci mali vo svojom výlučnom vlastníctve sumu 35.000,-Sk, ale ani jeden z vypočúvaných svedkov nevedel jednoznačne potvrdiť, že práve finančné prostriedky navrhovateľa alebo odporkyne boli použité na kúpu bytu, nakoľko ohľadne tejto skutočnosti mali svedkovia len sprostredkované informácie. Vzhľadom na skutočnosť, že manžel, ktorý vynaložil na spoločnú vec, v danom prípade byt, prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená táto hodnota späť do jeho výlučného vlastníctva, pričom na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci nemožno prihliadnuť, lebo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí spoločná vec v takto zvýšenej hodnoty, súd zohľadnil v prospech odporkyne sumu 35.000,-Sk, ktorá medzi účastníkmi konania nebola sporná. Z vecí patriacich do BSM súd prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne pozemok zapísaný na LV XXX kat. úz. P. W., každému v podiele 1/2-ice v zostatkovej hodnote 2.622,32 €, do výlučného vlastníctva odporkyne byt v W., B. I. Č..XX v hodnote 66.387,84 €, obom účastníkom prikázal účty v peňažných ústavoch vedené na ich meno so zostatkami uvedenými vo výroku rozsudku, pričom zostatok na účtoch vedených na meno odporkyne a prikázaných do jej výlučného vlastníctva bol vyšší (spolu 211.614,62 Sk, t.j. 7.024,32 €) ako zostatok na účtoch vedených na meno navrhovateľa a prikázaných do jeho výlučného vlastníctva (spolu 19.581,36 Sk, t.j. 649,98 €) . Pri čistej hodnote majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov vo výške 76.684,46 €, polovica pripadajúca na jedného účastníka je 38.342,23 € (76.684,46 : 2) . Odporkyňa získala hodnotu 74.723,32 € a navrhovateľ hodnotu 1.961,14 €, teda navrhovateľ získal zo spoločného majetku o 36.381,09 € menej ako odporkyňa (38.342,23 - 1.961,14) , preto po zohľadnení sumy 1.161,79 € (35.000,-Sk) , ktoré odporkyňa vynaložila na spoločný majetok zo svojich výlučných prostriedkov, je povinná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu z BSM sumu 35.219,30 € (36.381,09 - 1.161,79) . Uvedenú sumu súd v súlade s ust. § 160 ods.1 O.s.p. uložil zaplatiť odporkyni v lehote 6-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

O povinnosti účastníkov konania zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol podľa ust. § 2 ods.1 písm.c/ zák. 71/1992 Zb. v platnom znení v spojení s položkou 6 písm.b/ Sadzobníka súdnych poplatkov za vyporiadanie BSM vo výške 3% z predmetu konania, vychádzajúc z ust. § 7 ods.8 cit. zák., podľa ktorého základom poplatku je cena všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadajú. Za základ poplatku súd považoval hodnotu BSM v sume 76.684,46 € , z čoho 3% predstavujú 2.300,50 €, a teda každý z účastníkov je povinný zaplatiť súdny poplatok po 1.150 €.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov vyslovil, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa, a to proti výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 35.219,30 € v lehote do 6-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2 písm.a/ v spojení s ust. § 221 ods.1 písm.f/ a z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. a v tomto výroku navrhla rozsudok zmeniť tak, že byt č.X B. I. D.. Č.. XX, Č.. XX P. W. bude prikázaný do výlučného vlastníctva odporkyne bez povinnosti zaplatiť navrhovateľovi vyrovnávací podiel. Namietala nepreskúmateľnosť rozsudku, keďže súd sa v odôvodnení rozsudku relevantne nevyporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami účastníkov a svedkov. Navrhovateľ o svojom tvrdení, týkajúcom sa dedičského konania po svojom otcovi, konkrétne svoje tvrdenie o dedičskej dohode žiadnym spôsobom nepreukázal a súd tomuto tvrdeniu uveril, napriek výpovedi odporkyne, ktorá uviedla, že sa nepamätá, že by navrhovateľovi matka darovala nejaké finančné prostriedky po uzavretí manželstva, resp. aj neskôr a napriek tomu, že podľa výpovede odporkyne v dedičskom konaní po otcovi navrhovateľa tomuto pripadla záhradka, z čoho bol navrhovateľ sklamaný a bolo im sľúbené zo strany matky navrhovateľa, že to bude kompenzovať osobnou starostlivosťou. O sume 50.000,- Kčs teda odporkyňa nič nevedela. Súd teda ani nehodnotil dôkazy tak, ako to má na mysli ust. § 132 až § 136 O.s.p., čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. Trvala na tom ,že suma 70.000,-Sk za prevod členských práv a povinnosti k predmetnému bytu v septembri 1990 bola manželom Š. zaplatená výlučne z jej finančných prostriedkov, ktoré získala darom od svojich rodičov. K nadobudnutiu bytu do vlastníctva došlo až neskôr, a to za zostatkovú hodnotu. Bez predchádzajúcich členských práv by pritom účastníkom nevznikol nárok na odkúpenie sporného bytu do BSM. Navrhovateľ pritom nespochybnil dar od rodičov odporkyne v sume 147.000,-Kčs. Aj na základe výsledkov ostatného dokazovania možno uzavrieť, že navrhovateľ na odkúpenie členských práv k bytu neprispel zo svojho majetku. Tvrdenia navrhovateľa bez predloženia alebo označenia dôkazov nemajú žiadnu dôkaznú silu. Za bizardné považovala, že v dedičskom konaní bolo prejednané osobné motorové vozidlo, ktoré dostal brat navrhovateľa, záhradka a byt, v ktorom bývali rodičia navrhovateľa a práve inkriminovaných 50.000,-Kčs, ktoré dostal navrhovateľ, v dedičskom konaní neboli prejednané a neboli doň ani prihlásené. To spôsobuje nevierohodnosť o peniazoch z pozostalosti po nebohom otcovi navrhovateľa. Navrhovateľ pritom nepredložil dedičskú dohodu, z ktorej by jednoznačne vyplývala uvedená kompenzácia na sumu 50.000,-Kčs, ani že ju dostal ako kompenzáciu voči bratovi. Nakoniec namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, konkrétne nesprávnu aplikáciu ust. § 150 Občianskeho zákonníka, lebo súd nezohľadnil všetko, čo odporkyňa vynaložila na spoločný majetok, hoci sa toho domáhala. Na druhej strane navrhovateľ sa nikdy takejto ochrany voči odporkyni nedomáhal a ani ju nijako skutkovo ani právne nezdôvodnil. Vierohodnosť dôkazného bremena navrhovateľa je spochybnená tým, že predkladal listinné dôkazy až po vrátení veci krajským súdom. Súd teda neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané a vyplynuli z prednesov účastníkov a z predložených dôkazov a tieto nezohľadnil, ba naviac nevyporiadal tento právny vzťah spôsobom predpísaným ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Ide o teda o svojvôľu pri výklade a aplikácii zákonných predpisov súdom prvého stupňa. Navrhla teda zopakovať a doplniť dokazovanie odvolacím súdom a následne v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmeniť rozsudok tak, že byt bude prikázaný do výlučného vlastníctva odporkyne bez povinnosti vyplatiť navrhovateľovi vyrovnávací podiel, alternatívne navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie odporkyne považuje za všeobecné a teoretické bez konkretizácie, k akému pochybeniu súdu malo dôjsť vydaním napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o dar 50.000,-Sk navrhovateľovi, odporkyňa evidentne účelovo zatajovala svoju vedomosť o tejto sume, ktorú navrhovateľovi darovala jeho matka. Táto skutočnosť však bola preukázaná svedeckými výpoveďami matky a brata navrhovateľa. Na tieto dôkazy súd prihliadol pri rozhodovaní vo veci samej. Súd rozhodol na základe riadne vykonaného dokazovania, a riadne zistil skutkový stav, vyporiadal sa so všetkými vykonanými dôkazmi, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, z ktorého dôvodu je jeho rozsudok vecne správny.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.2 písm.d/ O.s.p. a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.2 pím.a/, d/, a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok v celom rozsahu, aj keď odporkyňou je napádaný iba výrok o jej povinnosti vyplatiť navrhovateľovi 35.219,30 €, pretože v prípade vyporiadania BSM manželov spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu (Občiansky zákonník) , kedy v zmysle ust. § 212 ods.2 písm.d/ O.s.p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo všetkých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.mája 2012 o 8.45 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.mája 2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.1, 3 O.s.p.

Odporkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.2 písm.a/, v spojení s ust. § 221 ods.1 písm.f/, § 205 ods.2 písm.d/ a § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu.

Odňatím možnosti konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Odporkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej. Odvolacie námietky odporkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané odporkyňou v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa dôsledne zistil masu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a vyporiadanie vykonal v zmysle zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, riadiac sa pritom právnym názorom vysloveným uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/133/2009-202 zo dňa 18.februára 2010. Vychádzal teda zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké a vzhľadom na zásadu, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, zohľadnil sumu 35.000,-Sk, ktorá bola vynaložená z výlučných finančných prostriedkov odporkyne na nadobudnutie spoločného majetku, v tom čase členských práv a povinností k bytu, ktorý následne účastníci konania získali do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ aj odporkyňa žiadala zohľadniť sumu 70.000,-Sk, o ktorej tvrdila, že bola použitá z jej výlučných finančných prostriedkov na získanie bytu, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nebolo preukázané vynaloženie sumy presahujúcej 35.000,-Sk z výlučných finančných prostriedkov odporkyne tak, ako to uvádza súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zohľadnená suma 35.000,-Sk bola ustálená na základe zhodného tvrdenia účastníkov a pokiaľ ide o zvyšok sumy 35.000,-Sk, v tejto časti žiaden z účastníkov nepreukázal, že to boli práve finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré boli použité na získanie bytu, preto správne tieto súd nezohľadnil ani u jedného z účastníkov konania, naviac navrhovateľ ani nepožadoval, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Podľa ustálenej súdnej praxe investície z oddeleného majetku niektorého z manželov do spoločného majetku (BSM) sa hradia vo výške (hodnote) , v akej boli vynaložené. Táto investícia sa nevracia vo vyššej sume, než ako bola vynaložená, a to ani v prípade zvýšenia hodnoty spoločnej veci, na nadobudnutie ktorej boli investície z výlučného majetku jedného z manželov použité. Ak teda v dobe vyporiadania bola hodnota takejto veci vyššia než pôvodná (nadobúdacia) hodnota, tak sa k tomuto zvýšeniu pri stanovení náhrady nákladov vynaložených iba z prostriedkov jedného z manželov neprihliada. Do BSM manželov totiž patrí spoločná vec v takto zvýšenej hodnote a z tejto zvýšenej hodnoty sa vychádza aj pri stanovení ich podielov na spoločnom majetku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri vyporiadaní bytu, patriaceho do BSM manželov, vychádzal z jeho trhovej hodnoty v čase vyporiadania, ktorá je vyššia oproti nadobúdacej hodnote členských práv a povinnosti a na druhej strane pri zohľadnení investícii vynaložených z výlučného majetku odporkyne na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej veci neprihliadol a investície zohľadnil iba v tej výške (hodnote) , v akej boli vynaložené, resp. v rozsahu preukázania vynaložených investícii. Z týchto dôvodov sú odvolacie námietky odporkyne bez právneho významu a nemožno sa stotožniť s tvrdením odporkyne, že jej výlučné finančné prostriedky, za ktoré nadobudli s navrhovateľom členské práva k spornému bytu, sa zhodnotili zo sumy 70.000,-Kčs na sumu 2 mil. Sk, predstavujúcu terajšiu trhovú hodnotu bytu (č.l.192 spisu) .

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o povinnosti účastníkov konania zaplatiť súdny poplatok a o trovách konania účastníkov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v týchto výrokoch ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Neúspešná odporkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešný navrhovateľ si trovy odvolacieho konania neuplatnil, pričom v zmysle ust. § 151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.