KSKE 6 Co 174/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/174/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611214825 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611214825.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: N. C. A. , A..P..U.., A. A. Z. K., Ú. X, T.: XX XXX XXX, zast. E. C. A..P..U.., so sídlom v K., Ú. X, T.: XX XXX XXX, proti žalovanému: V.Q. V. , G.. L..L..L., G. K. Z. W., I. L., zast. opatrovníkom B.. Ľ.Í. Ď., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v O., Z. XX, J.. B.. T. Š., advokátom so sídlom vo A., F.. A.. I. L., v konaní o zaplatenie l l50,66 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/2/2012-80 zo dňa 27.4.2012

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 24,10 € a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu E. C., A..P..U.. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd konanie o zaplatenie 1 150,66 € s prísl. zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 3l9,73 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol, že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 62,37 € prostredníctvom príslušného Daňového úradu Bratislava.

O zastavení konania rozhodol v zmysle ust. § 96 ods.l O.s.p. potom, čo žalobca zobral návrh v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť podaním zo dňa 3.4.2012 bez uvedenia dôvodu.

O trovách konania účastníkov rozhodol v zmysle ust. § l46 ods.1 písm.c/ O.s.p., keďže konanie bolo zastavené.

O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 3l9,73 € za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu zo dňa 23.l2.20ll a vyjadrenie zo dňa 26.2. 20l2) - 3 x 8l,33 € a 3 x režijný paušál 7,4l €. Vrátane 20% DPH tak odmena advokáta činí 3l9,73 €.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka zobral do úvahy tú skutočnosť, že k späťvzatiu návrhu došlo potom, čo do konania vstúpil vedľajší účastník. Po vstupe vedľajšieho účastníka si zrejme žalobca uvedomil, že žalovanému bude poskytnuté kvalifikované právne poradenstvo zo strany vedľajšieho účastníka a že žalovaná pohľadávka bola s najväčšou pravdepodobnosťou uplatnená ako pohľadávka premlčaná.

V danom prípade preto uzavrel, že pokiaľ žalobca vzal späť návrh, ktorým uplatňoval premlčanú pohľadávku, z tohto dôvodu mu vznikla povinnosť znášať trovy vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane žalovaného.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý výrok odvolacím súdom zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 24,10 € s DPH. V dôvodoch odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, pretože v danom prípade nemožno hovoriť o trovách vedľajšieho účastníka účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Preto spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Samotné združenie má vo svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, a pritom má možnosť využiť aj podporu ministerstva. Preto vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Navyše zastupovanie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom je nehospodárne z toho dôvodu, že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov. V prejednávanej veci žalovaný bol zastúpený opatrovníkom v zmysle ust. § 29 ods.2 O.s.p., ktorý disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka - žalovaného. Právnym zastúpením vedľajšieho účastníka dochádza preto k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto by súd mal prihliadať podľa ust. § 150 O.s.p. Priznanie náhrady za úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia je nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Navyše, vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu) , pričom všetky tieto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril (bolo mu doručené 25.5.2012) .

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p., t.j. preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Správne súd prvého stupňa vec právne posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka aplikoval ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. Pre aplikáciu ust. § 146 ods.1 písm.c/, § 146 ods.2 veta druhá a § 150 ods.1 O.s.p. totiž neboli splnené zákonné podmienky.

Rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania upravuje ustanovenie § 146 O.s.p.

Podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/ mohlo sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Ak však návrh je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, že účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby žalobcom nedošlo pre správanie sa žalovaného a žalobca dôvod späťvzatia žaloby ani neuviedol. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný svojim správaním po podaní žaloby zapríčinil stav, kedy žalobca bol nútený zobrať žalobu späť, teda zastavenie konania nezavinil. K späťvzatiu žaloby došlo výlučne na základe rozhodnutia žalobcu a z obsahu spisu nie je preukázané, že by na toto rozhodnutie malo vplyv správanie sa žalovaného (zaplatenie pohľadávky) a nakoniec túto skutočnosť netvrdí ani sám žalobca. Keďže otázka zavinenia na zastavení konania sa skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku, jednoznačne v danom prípade zastavenie konania zavinil žalobca, preto v zmysle ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. vzniklo žalovanému, ale aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. V prejednávanom prípade nebol daný žiaden dôvod ani pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p..

Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia podľa ust. § 14 ods.1 písm.a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (ďalej len vyhláška) , za odpor zo dňa 23.12.2011 a za vyjadrenie zo dňa 26.2.2012, 3 x 81,33 € a 3 x režijný paušál 7,41 €, čo spolu činí 266,44 €. Vrátane 20% DPH vo výške 53,29 € tak trovy právneho zastúpenia spolu činia 319,73 €.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené, a to z dôvodu, že jeho úkony neboli nevyhnutné pre účelné bránenie práva žalovaného.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) , musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl. 47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj

na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

Odvolací súd preto skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v konaní pred súdom prvého stupňa boli účelne vynaložené.

Pokiaľ vedľajší účastník uplatňuje trovy právneho zastúpenia za podanie odporu, odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu, keďže toto právo podľa povahy veci mu nepatrí a O.s.p. mu takéto právo nepriznáva. Na oprávnenie vedľajšieho účastníka podať opravné prostriedky ust. § 93 ods.4 O.s.p. nedopadá a právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobnému rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len žalovaný a vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle ust. § 201 O.s.p., je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor (pomocou argumentu e silentio legis) . K zrušeniu platobného rozkazu v prejednávanej veci preto nemohlo dôjsť podaním odporu vedľajším účastníkom. Správne preto mal súd prvého stupňa zrušiť platobný rozkaz pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk podľa ust. § 173 ods.2 O.s.p., a teda bez ohľadu na podanie odporu vedľajším účastníkom. Za tejto situácie podanie odporu vedľajším účastníkom nemalo vplyv na zrušenie platobného rozkazu a nejde preto o prostriedok, ktorým vedľajší účastník bránil práva žalovaného.

Pokiaľ došlo k späťvzatiu žaloby, z obsahu spisu nemožno uzavrieť, že by k tomu došlo v dôsledku procesných úkonov vedľajšieho účastníka, konkrétne ním vznesenej námietky premlčania. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom sa k nej žalobca vyjadril tak, že ju považuje za vznesenú neoprávnenou osobou a napriek tejto námietke trval na podanej žalobe (vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 8.3.2012) . Následne na základe vlastného rozhodnutia bez uvedenia dôvodu zobral žalobca žalobu späť. Nemožno preto uzavrieť, že dôvodom späťvzatia žaloby bola práve námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom. Po späťvzatí žaloby došlo k zastaveniu konania, a teda vec bola ukončená bez meritórneho rozhodnutia vo veci a bez uloženia akýchkoľvek povinností žalovanému.

Vzhľadom na vyššie uvedené, úkony vedľajšieho účastníka - podanie odporu a vyjadrenie zo dňa 26.2.2012, ktorým reagoval na stanovisko žalobcu k vznesenej námietke premlčania, nie sú úkonmi vedľajšieho účastníka, potrebnými na účelné bránenie práva žalovaného, na strane ktorého v konaní vystupoval. Keďže vedľajší účastník nevykonal žiadne úkony v prospech účastníka, na ktorého strane vystupoval, ktoré by boli účelne vynaložené, nie je účelným ani úkon - prevzatie a príprava zastúpenia.

Vedľajšiemu účastníkovi preto náhrada trov konania za úkony, ktoré vyúčtoval, nepatrí.

Úvaha súdu prvého stupňa, že vstup vedľajšieho účastníka do konania spôsobil späťvzatie návrhu, nie je ničím podložená a nevyplýva ani z obsahu spisu, keďže k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania došlo dňa 1.12.2011 a k späťvzatiu návrhu dňa 10.4.2012. Preto ani z postupu žalobcu v konaní z časového hľadiska nemožno takýto záver vyvodiť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto neboli účelne vynaložené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Účastníkmi odvolacieho konania boli (iba) žalobca a vedľajší účastník, keďže o právach

a povinnostiach žalovaného sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo a predmetom odvolacieho konania bolo iba rozhodovanie o trovách konania vedľajšieho účastníka.

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, nemožno mu však ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, a tak ako má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, možno mu v prípade jeho neúspechu ukladať aj povinnosti nahradiť trovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 24,10 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (odvolanie) vo výške 12,45 € (1/2 z 24,90 €) podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods.3 písm.b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom tarifnou hodnotou veci je výška trov konania priznaná vedľajšiemu účastníkovi v prvostupňovom konaní (319,73 €) . Žalobcovi patrí aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ust. § 16 ods.3 cit. vyhl. vo výške 7,63 €. Vrátane 20% DPH (4,02 €) tak trovy právneho zastúpenia činia 24,10 € (12,45 € + 7,63 € + 4,02 €) .

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uložil vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť trovy odvolacieho konania žalobcu k rukám jeho právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods.1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.