KSKE 6 Co 175/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/175/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107214110 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107214110.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a Mgr. Dany Ferkovej, v právnej veci navrhovateľky : H.. J. X., advokátka so sídlom v X., Š. XX, zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Poštová 14, proti odporkyni : X. M., Q.. XX.X.XXXX, bytom v X., X. XX, v konaní o 90.954,-Sk (3.019,12 €) s prísl., o odvolaní navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 24C 107/2007-126 zo dňa 24.2.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.327,76 € od 20.1.2007 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 24C 107/2007-151 z 19.5.2011.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke 1.327,76 € s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 20.1.2007 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti (o zaplatenie sumy 1.691,36 € s prísl.) návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala zaplatenia 90.954,-Sk s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 14.1.2007 do zaplatenia titulom odmeny za právne služby poskytnuté odporkyni na základe príkaznej zmluvy zo dňa 7.11.2005.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 7.11.2005 uzavreli príkaznú zmluvu, na základe ktorej sa navrhovateľka zaviazala za odmenu prevziať zastupovanie odporkyne v súdnom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenú na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 23C 9/2005. V tejto zmluve sa účastníčky konania dohodli na paušálnej odmene v prospech navrhovateľky vo výške 10% z hodnoty vyporiadacieho podielu na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve. Splatnosť odmeny bola dohodnutá tak, že zálohu vo výške 10.000,-Sk zaplatí odporkyňa v deň podpísania príkaznej zmluvy a zvyšok odmeny sa zaplatí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa 7.11.2005 odporkyňa zaplatila navrhovateľke 10.000,-Sk titulom zálohy na odmenu za právne služby. Dňa 7.12.2006 odporkyňa vypovedala zmluvu o zastupovaní a požiadala navrhovateľku o vyúčtovanie zálohy 10.000,-Sk.

Navrhovateľka faktúrou č. 2Kn 31/5 z 10.1.2007 vyúčtovala odporkyni odmenu za vykonanú prácu v zmysle príkaznej zmluvy vo výške 100.954,-Sk a vzhľadom na úhradu zálohy vo výške 10.000,-Sk požadovala zaplatenie 90.954,-Sk do 3 dní. V uvedenej faktúre špecifikovala aj jednotlivé vykonané úkony v celkovom rozsahu 11. Odmenu účtovala ako dohodnutú paušálnu odmenu v zmysle § 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Spolu s faktúrou navrhovateľka zaslala odporkyni aj list s výzvou na plnenie, ktorý podala na poštovú prepravu dňa 15.1.2007 ako doporučenú zásielku adresovanú odporkyni. Zásielka sa vrátila nevyzdvihnutá v odbernej lehote, pričom odporkyni bola oznámená dňa 16.1.2007. Odporkyňa uznala nárok navrhovateľky čo do výšky 40.000,-Sk, t.j. 1.327,76 €. Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 23C 9/2005 súd zistil, že po vypovedaní plnej moci navrhovateľke odporkyňu nezastupoval žiaden právny zástupca a odporkyňa v tomto období sama vykonala 15 úkonov. Navrhovateľka do vypovedania príkaznej zmluvy vykonala 11 úkonov. Uznesením č.k. 23C 9/2005-345 zo dňa 17.5.2010 Okresný súd Košice II schválil zmier účastníkov konania, v zmysle ktorého Jozef Veselý sa zaviazal zaplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu 17.592,77 € do troch mesiacov od právoplatnosti zmieru. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dna 15.6.2010. Za nespornú považoval súd skutočnosť, že účastníčky konania sa dohodli na paušálnej odmene navrhovateľky za poskytované právne služby v zmysle ustanovení § 5 a § 6 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Spornou však bola otázka, v akej výške bola dohodnutá paušálna odmena v prospech navrhovateľky. Výška paušálnej odmeny v príkaznej zmluve nebola výslovne vyjadrená uvedením konkrétnej sumy 100.954,-Sk tak, ako si ju uplatňovala navrhovateľka. Navrhovateľka vychádzala z hodnoty vyporiadacieho podielu odporkyne na zaniknutom BSM v deň podpísania príkaznej zmluvy, a teda v čase začatia poskytovania právnej služby (t.j. 1.009.546,Sk) , kým odporkyňa tvrdila, že hodnota vyporiadacieho podielu mala byť zrejmá až po skončení konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom poukazovala aj na dohodu o splatnosti odmeny 3 dni od právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd konštatoval, že z ustálenej súdnej praxe a súdnej judikatúry vyplýva, čo sa rozumie pod pojmom vyporiadací podiel v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Stanoveniu výšky vyporiadacieho podielu predchádza samotné konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda až potom, čo súd vykoná vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je zrejmé, aká bude výška vyporiadacieho podielu. Výška vyporiadacieho podielu tak, ako tento pojem vníma súdna prax, teda nemôže byť objektívne známa v čase podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov niektorým z bývalých manželov, pretože účastníci konania majú zväčša rôzne predstavy a názory jednak na rozsah majetku, ktorý má byť predmetom vyporiadania a jednak aj na hodnotu tohto majetku. Ustálenie rozsahu majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj určenie jeho hodnoty je až výsledkom vykonaného dokazovania. Ďalej konštatoval, že dohodnutá odmena za poskytovanie právnych služieb nepochybne sa môže odvíjať aj z hodnoty vyporiadacieho podielu v čase uzavretia príkaznej zmluvy. Táto dohoda však nepochybne musí zo zmluvy vyplývať, resp. nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o zhodnej zmluvnej vôli oboch zmluvných strán. Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov konania o zmluvnej vôli, vzťahujúcej sa k dohode o výške zmluvnej odmeny, súd sa zaoberal skutočnou vôľou zmluvných strán vo vzťahu k tejto otázke. Z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že skutočnosť, že zmluvné strany mali vôľu odvíjať výšku zmluvnej odmeny z hodnoty vyporiadacieho podielu, aký tu bol v čase uzavretia príkaznej zmluvy, sa nepremietla do žiadneho zo zmluvných ustanovení. K písomnému jazykovému prejavu takejto vôle nedošlo. Tvrdenie navrhovateľky o existencii zhodnej zmluvnej vôle spochybňuje aj spôsob, akým bola paušálna odmena v danom prípade v zmluve písomne vyjadrená. Ak navrhovateľka požadovala od odporkyne odmenu v konkrétnej výške 100.954,-Sk, pretože práve táto suma mala zodpovedať 10% z vyporiadacieho podielu v čase uzavretia zmluvy a táto výška jej bola známa už v čase uzavretia príkaznej zmluvy, nič nebránilo tomu, aby takto presne vyčíslená paušálna odmena bola zakotvená aj v texte príkaznej zmluvy, čím by boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o výške dojednanej odmeny. Pochybnosti mohli byť vylúčené aj uvedením hodnoty vyporiadacieho podielu, ak bola táto hodnota známa už v čase uzavretia zmluvy, a teda, že táto mala byť vo výške 1.009.546,- Sk. V texte zmluvy však hodnota vyporiadacieho podielu odporkyne na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nie je takto uvedená a takáto hodnota nevyplýva ani z jednotlivých položiek, ktoré podľa odporkyne mali byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možno usudzovať, že vôľa zmluvných strán bola práve taká, ako to tvrdila navrhovateľka. Keďže účastníčky konania prejavili svoju vôľu vo vzťahu k výške zmluvnej odmeny tak, že v zmluve použili iba písomné slovné vyjadrenie vo výške 10% z hodnoty vyporiadacieho podielu a vôľu, že malo ísť o hodnotu, ktorá tu bola v čase uzavretia zmluvy, písomne ani inak neprejavili, a teda neobjektivizovali tak, aby táto vôľa bola spoznateľná a zrozumiteľná aj pre iné subjekty, súd uzavrel, že ani s použitím výkladového pravidla nemožno už raz

učinený prejav vôle doplňovať tak, aby to zodpovedalo predstave iba jednej zo zmluvných strán. Z týchto dôvodov súd pri určení paušálnej odmeny navrhovateľky vychádzal z hodnoty vyporiadacieho podielu, ktorý bol určený právoplatným rozhodnutím súdu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. 17.592,77 € (530.000,-Sk) . Paušálna odmena vychádzajúc z tejto hodnoty takto predstavuje 53.000,-Sk a táto by patrila navrhovateľke v celej výške, pokiaľ by poskytovala právne služby odporkyni až do úplného vybavenia veci, resp. za celé dohodnuté obdobie, a teda až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM. Navrhovateľke v zmysle ust. § 6 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení s ust. § 732 Obč. zákonníka patrí iba pomerná časť z takto určenej paušálnej odmeny, keďže došlo k predčasnému zániku záväzkovo-právneho vzťahu. Pri posudzovaní otázky, aká časť dohodnutej paušálnej odmeny zodpovedá práci vykonanej navrhovateľkou, súd prihliadol na uznávací prejav odporkyne, ktorá uznala nárok navrhovateľky vo výške 40.000,-Sk, t.j. 1.327,76 €, ktorá suma zodpovedá 75,47% z celkovej výšky paušálnej odmeny 53.000,-Sk. Po zohľadnení skutočnosti, že odporkyňa už navrhovateľka zaplatila zálohu na odmenu vo výške 10.000,-Sk, t.j. 331,94 € je zrejmé, že odporkyňa bola ochotná zaplatiť ako pomernú časť dohodnutej paušálnej odmeny spolu sumu vo výške 50.000,-Sk, t.j. 1.659,76 €, čo predstavuje 94,33% z celkovej výšky paušálnej odmeny. Vzhľadom na uvedený pomer, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bolo ukončené v roku 2010, pričom v období rokov 2007 až 2010 navrhovateľka odporkyňu už nezastupovala a najpodstatnejšia časť dokazovania bola vykonaná práve v tomto období, súd považoval za nehospodárne a nadbytočné podrobnejšie sa zaoberať odôvodňovaním výšky pomernej časti paušálnej odmeny patriacej navrhovateľke za vykonanú prácu. Vo všeobecnej rovine však z porovnania počtu úkonov, ktoré vykonala navrhovateľka v čase trvania právneho vzťahu, t.j. 11 úkonov právnej služby s úkonmi, ktoré vykonala odporkyňa v súdnom konaní sama, t.j. 15 úkonov, je zrejmé, že navrhovateľka vykonala približne polovicu úkonov, za čo by jej mala patriť ako pomerná časť dojednanej odmeny suma vo výške 26.500,-Sk. Súdom priznaná suma navrhovateľke spolu so zaplatenou zálohou sa takto rovná takmer celej odmene, ktorá by navrhovateľke patrila v prípade, ak by odporkyňu zastupovala až do úplného vybavenia veci. Z týchto dôvodov zaviazal odporkyňu na zaplatenie 1.327,76 € a v prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 1.691,36 € návrh ako nedôvodný zamietol. Zároveň priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vlády 87/1995 Zb. a v spojení s ust. § 563 Obč. zákonníka. Keďže pri nároku na pomernú časť odmeny v prípade zániku príkaznej zmluvy jej odvolaním nie je ustanovený čas plnenia a účastníčky konania pre tento prípad čas plnenia v zmluve nedohodli, súd vychádzajúc z ust. § 563 Obč. zákonníka uzavrel, že odporkyňa bola povinná zaplatiť pomernú časť odmeny v prvý deň potom, čo ju navrhovateľka požiadala o splnenie. Navrhovateľka zaslala výzvu na plnenie odporkyni dňa 15.1.2007, odporkyňa si túto zásielku neprevzala, hoci jej bola dňa 16.1.2007 oznámená, keďže sa však v čase doručovania v mieste doručovania zdržiavala, dňom 16.1.2007 sa predmetná výzva dostala do jej dispozície. V zmysle faktúry mala splniť dlh v lehote 3 dní, t.j. do 19.1.2007 a nasledujúcim dňom, t.j. 20.1.2007 sa dostala do omeškania s plnením. Z týchto dôvodov súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy od 20.1.2007 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva za obdobie od 14.1.2007 do 19.1.2007 návrh zamietol a rovnako zamietol aj návrh v časti príslušenstva zo zamietnutej sumy 1.691,36 €.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka mala v konaní úspech vo výške 40%, odporkyňa vo výške 60%, celkový úspech odporkyne takto predstavoval 20%, keďže si však právo na náhradu trov konania neuplatnila, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe účastníčky konania.

Navrhovateľka podala odvolanie proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania štátu a v napadnutej časti navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že sudkyňa vec prejudikovala vo svojom uznesení o prerušení konania, ktoré následne ako nezákonné bola nútená sama zrušiť v autoremedúre. Opätovne poukázala na to, že v prejednávanej veci bola paušálna odmena dohodnutá vo výške 10% z vyporiadacieho podielu odporkyne na zaniknutom BSM a hoci nebola určená konkrétnou sumou, bola

dohodnutá tak, že ju možno určiť spôsobom vylučujúcim pochybnosti o jej výške. Malo ísť o 10% z hodnoty vyporiadacieho, teda požadovaného podielu odporkyňou na zaniknutom BSM. Z vyjadrenia odporkyne v konaní Okresného súdu Košice II sp.zn. 23C 9/2005 je zrejmé, že odporkyňa sa domáhala prikázania vyporiadacieho podielu na zaniknutom BSM v hodnote 1.009.546,-Sk a táto suma bola rozhodujúca v čase uzavretia dohody o zmluvnej odmene pri určení výšky zmluvnej paušálnej odmeny. Odporkyňa pritom spočiatku výšku dojednanej zmluvnej paušálnej odmeny nespochybňovala a túto začala spochybňovať až počas konania tvrdiac, že výška vyrovnacieho podielu bude zrejmá až po ukončení konania o vyporiadanie BSM. Bola ochotná doplatiť 50.000,-Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o vyporiadanie BSM odporkyne a jej bývalého manžela došlo k vyporiadaniu iba nehnuteľností na žiadosť účastníkov tohto konania, odporkyňa takto umelo znížila odmenu navrhovateľky, ktorá sa mala odvíjať od vyporiadacieho podielu. Výška vyrovnacieho podielu, ako vyplynula z konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pre túto prejednávanú vec právne irelevantná. Pokiaľ teda súd vychádzal z hodnoty vyporiadacieho podielu, ktorý bol určený právoplatným rozhodnutím súdu v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je nezákonný. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok v napadnutej časti.

Odporkyňa podala odvolanie čo do výroku o povinnosti zaplatiť 9,5% úrok z omeškania ročne od 20.1.2007 až do zaplatenia zo sumy 1.327,76 € z dôvodu, že k omeškaniu nedošlo jej pričinením. Konanie o vyporiadanie BSM bolo ukončené zmierom dňa 17.5.2010 a až následne mohlo byť rozhodnuté v prejednávanej veci dňa 24.2.2011, čo však nie je jej zavinenie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky s týmto nesúhlasila a podľa obsahu vyjadrenia navrhla rozsudok v navrhovateľkou napadnutej časti potvrdiť.

Uznesením č.k. 24C 107/2007-151 súd uložil navrhovateľke, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 101 € podľa položky č. 1a sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť. Poukázala na to, že súd nepostupoval v súlade s ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb., keďže jej nebola doručená žiadna výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podanie odvolania, v dôsledku čoho považuje tento postup súdu za nesprávny. V zmysle cit. ust. pritom ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním odvolania, súd vyzve poplatníka, aby súdny poplatok zaplatil v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania navrhovateľky proti rozsudku a uzneseniu a odvolanie odporkyne proti rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých výrokoch vecne správny, rovnako aj napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto odvolací súd napadnuté uznesenie a rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok i uznesenie boli verejne vyhlásené na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.1.2012 o 8.45 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 9.1.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Navrhovateľka namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odporkyňa podľa obsahu odvolania namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Veľmi podrobné, presvedčivé, precízne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Navrhovateľka v odvolaní argumentuje tvrdeniami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa dáva odpoveď na všetky argumenty navrhovateľky uvádzané v odvolaní, ktoré sú právne významné pre rozhodnutie vo veci a jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že dohoda o určení paušálnej odmeny vo výške 10% z hodnoty vyporiadacieho podielu odporkyne na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v čase uzavretia príkaznej zmluvy preukázaná nebola, lebo k písomnému prejavu takejto

vôle nedošlo, takáto dohoda nevyplynula ani z ostatného textu príkaznej zmluvy a ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že zmluvné strany mali vôľu odvíjať výšku zmluvnej odmeny z hodnoty vyporiadacieho podielu, aký tu bol v čase uzatvorenia príkaznej zmluvy. V tomto smere navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia.

Správne preto súd vychádzal z hodnoty vyporiadacieho podielu odporkyne určeného právoplatným rozhodnutím súdu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v nadväznosti na uznávací prejav odporkyne, v zmysle ktorého navrhovateľke celkom bude vyplatených titulom odmeny za poskytnuté služby právnej pomoci 50.000,-Sk, t.j. 1.659,69 € (10.000,-Sk záloha + 40.000,-Sk na základe rozsudku súdu) , pričom súd prvého stupňa tento svoj postup podrobne odôvodnil a v tomto smere mu nemožno vytýkať vecnú nesprávnosť, nezákonnosť či svojvôľu. Výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú totiž prijať iný záver.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade preukázania dohody o výške paušálnej odmeny 100.954,-Sk, táto by navrhovateľke nepatrila v celej výške, ale patrila by jej len pomerná časť v zmysle ust. § 6 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorá vychádzajúc z celkového počtu úkonov vykonaných v konaní o vyporiadanie BSM 26, z ktorých navrhovateľka vykonala 11 úkonov, predstavuje 42%. V číselnom vyjadrení 42% zo sumy 100.954,-Sk predstavuje 42.401,-Sk, pričom navrhovateľka dostane 50.000,-Sk, teda viac, ako by jej prislúchalo aj v prípade preukázania ňou tvrdenej dohody o výške paušálnej odmeny.

Nenáležitá je námietka navrhovateľky o prejudikovaní veci súdom prvého stupňa v uznesení o prerušení konania, lebo právnym názorom vysloveným v tomto uznesení súd pri konečnom rozhodovaní vo veci samej nie je viazaný.

Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľky nedôvodné.

Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne proti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, k jej odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že povinnosť odporkyne plniť nebola závislá na ukončení konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože nešlo o poskytnutie právnych služieb v celom rozsahu. Odporkyni vznikla povinnosť plniť po ukončení právneho vzťahu z príkaznej zmluvy na základe výzvy navrhovateľky na plnenie tak, ako správne uzavrel súd prvého stupňa, ktorý správne aj ustálil začiatok omeškania a správne určil aj výšku úroku z omeškania, preto odvolací súd rozsudok aj v tejto časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku v tejto časti.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.327,76 € od 20.1.2007 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti ako vecne správne potvrdil.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách prvostupňového konania, preto odvolací súd rozsudok aj v tejto časti ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok vo výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľke 1.327,76 € nebol napadnutý odvolaním, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu takto zostáva celý rozsudok nezmenený.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, lebo navrhovateľka je poplatníkom v zmysle ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.,

keďže podala odvolanie a zároveň nie je od súdneho poplatku oslobodená (rovnako ani konanie nie je oslobodené od súdneho poplatku) . Poplatková povinnosť vznikla navrhovateľke v zmysle ust. § 5 ods. 1 cit. zákona podaním odvolania, a keďže navrhovateľka si túto povinnosť nesplnila, súd správne rozhodol o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť tento súdny poplatok. Správne bola určená aj výška tohto súdneho poplatku podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6% z ceny predmetu odvolania navrhovateľky, ktorou je v zmysle ust. § 7 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch suma 1.691,36 €, preto odvolací sú napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ navrhovateľka namieta, že jej nebola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v čase podania odvolania, t.j. 14.4.2011, v zmysle ktorého : Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený .

Z tohto ustanovenia je zrejmé, že uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na prípad nezaplatenia poplatku za podané odvolanie, pretože v prípade nezaplatenia poplatku za podané odvolanie nie je možné konanie zastaviť.

Navrhovateľka sa odvoláva na znenie ust. § 10 ods. 1 účinné iba do 30.6.2007, ktoré vzhľadom na stratu jeho účinnosti nie je možné v prejednávanej veci aplikovať.

Povinnosťou navrhovateľky bude zaplatiť súdny poplatok do 3 dní od právoplatnosti uznesenia č.k. 24C 107/2007-151, inak ho bude súd vymáhať.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.