KSKE 6 Co 189/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/189/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211225515 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211225515.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky A.. E. F., narodenej X.X.XXXX, bývajúcej v F., F. XX, zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti odporcovi MK BAŤA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 45, IČO: 36 694 118, zastúpenému JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 40, o určenie vlastníctva osobného motorového vozidla, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 27. apríla 2012, č.k. 24C 93/2011-88, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 217,44 €, ktorú je povinný zaplatiť advokátke navrhovateľky JUDr. Anne Lacovej, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len okresný súd ) uznesením zo dňa 27.4.2012 č.k. 24C 93/2011-88 konanie zastavil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 707,58 € na účet (bližšie nešpecifikovaný) právnej zástupkyne navrhovateľky (JUDr. Anny Lacovej - poznámka odvolacieho súdu) do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 23.4.2012 vzala návrh v celom rozsahu späť, lebo odporca v súlade so závermi pojednávania zo dňa 10.4.2012 poskytol súčinnosť a vydal navrhovateľke potrebné doklady a listiny, a tak došlo k zápisu zmeny vlastníctva motorového vozidla na Dopravnom inšpektoráte Policajného zboru v Košiciach. Poznamenala, že odporca prepis auta na navrhovateľku nebol ochotný vykonať, aj keď potrebnými dokladmi disponoval už od 14.7.2011; navrhovateľkou bol k prepisu vyzvaný. Konanie súd zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., lebo návrh, ktorý bol podaný dôvodne, bol vzatý späť pre správanie odporcu (k vydaniu potrebných dokladov došlo až po podaní návrhu na začatie konania) . Z tohto dôvodu bola odporcovi uložená povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 707,58 €, a to za 4 úkony právnej služby :

- za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 210,81 €,

- za písomné podanie zo dňa 19.9.2011 vo výške 210,81 €,

- za účasť na pojednávaní dňa 10.4.2012 bez prejednania veci vo výške 52,70 € a za späťvzatie návrhu vo výške 210,81 €.

Súd priznal aj 2 x režijný paušál á 7,41 € a 1 x režijný paušál v sume 7,63 €. Nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľky odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 10.4.2012 vo výške 210,81 € ako si ju vyčíslila právna zástupkyňa, ale len vo výške 52,70 € s poukazom na § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z., lebo išlo o zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci a tak patrí odmena len vo výške 1/4-iny.

Proti výroku o trovách konania podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu vo výroku o trovách konania a nepriznať žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne. Odporca nárok navrhovateľky nepopieral ani pred súdnym konaním, ani počas konania, avšak sám odporca bez poskytnutia súčinnosti navrhovateľky prepis vozidla vykonať nemohol. Navrhovateľka si mohla kedykoľvek za tých istých podmienok vykonať prepis držiteľa motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel. Základnou náležitosťou potrebnou na vykonanie prepisu osobného motorového vozidla je predloženie dokladu o existencii povinného zmluvného poistenia, čo navrhovateľka nevedela predložiť. Už od 14.7.2011 si mohla navrhovateľka vykonať prepis motorového vozidla, čo však nevykonala. Teda navrhovateľka dala svojím správaním príčinu na dané súdne konanie a zapríčinila vzniknuté trovy. Navyše na odročenom pojednávaní dňa 10.4.2012 sa sporné strany dohodli na tom, že žiaden z účastníkov si nebude uplatňovať náhradu trov konania. K späťvzatiu návrhu došlo skôr ako sa začalo pojednávanie. Odporca namietal aj hodnotu jedného úkonu, ktorý (podľa neho) mal byť výške 57 € za rok 2011 s režijným paušálom 7,41 € a v sume 58,69 € za rok 2012 s režijným paušálom 7,63 €, ako spor s neoceniteľným plnením, lebo sa jednalo o určovaciu žalobu. Odporca považoval právny úkon, t.j. písomné podanie vo veci zo dňa 19.9.2011 a späťvzatie návrhu za úkony, za ktoré navrhovateľke neprináleží náhrada trov právneho zastúpenia. Išlo o neúčelné úkony.

V písomnom vyjadrení zo dňa 25.6.2012 k odvolaniu odporcu, navrhovateľka navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedla, že odporca v konaní proklamoval, že mal záujem na vykonaní zmeny vlastníckeho práva na Dopravnom inšpektoráte Policajného zboru v Košiciach, no v skutočnosti to tak nebolo. Kontaktu s navrhovateľkou sa vyhýbal a úmyselne jej aj touto formou dával najavo, že on určuje podmienky, ktoré navrhovateľka nemôže ovplyvniť. Listinami potrebnými k prepisu vlastníctva motorového vozidla disponoval odporca už od júla 2011. K návrhu sa vyjadril až v decembri 2011, kde opätovne uviedol, že je ochotný auto prepísať, ale opätovne tak neurobil. K prepisu auta došlo až v rámci konania pred súdom. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 113,04 €.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal uznesenie v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je len čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o výrok o zastavení konania, proti tomuto výroku odvolanie podané nebolo, a tak tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.) .

Predmetom prieskumu zostal len výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Ako z dôvodov odvolania vyplýva, odporca namieta rozhodnutie súdu prvého stupňa o jeho povinnosti nahradiť trovy konania navrhovateľke podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. tvrdiac, že v danom prípade mal súd postupovať podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. dôvodiac, že návrh nebol podaný dôvodne a odporca nezavinil tento spor.

Dôvod späťvzatia návrhu na začatie konania tak, ako bol navrhovateľkou vymedzený a súdu oznámený aj v podaní o späťvzatí návrhu, a ako bol zopakovaný aj vo vyjadrení k odvolaniu odporcu, možno stotožniť so správaním odporcu, ktoré bolo dôvodom späťvzatia návrhu.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy konania. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Otázka zavinenia zastavenia konania má pri rozhodovaní o náhrade trov konania osobitný význam; pokiaľ totiž účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, súd prizná druhej procesnej strane náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri riešení otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, treba vychádzať výlučne z procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok.

Pre prípad zavinenia zastavenia konania, ako ho má na mysli § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nejde vtedy, ak dôvodom pre zastavenie konania bolo späťvzatie takého návrhu, ktorý bol podaný dôvodne a navrhovateľ ho vzal späť len so zreteľom na správanie sa odporcu (spočívajúce napr. v tom, že odporca až na základe proti nemu smerujúcemu návrhu pristúpil k splneniu povinností požadovaných v návrhu) ; v takom prípade sa neuplatní § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ale ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.

Keďže v danom prípade k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania [ (až na ktorom súd vykonáva dokazovanie (viď § 122 ods. 1 O.s.p.) , dôkaznými prostriedkami uvedenými v § 125 O.s.p.], nemuselo byť podkladom pre súdne rozhodnutie o zastavení konania a o náhrade trov konania úplné zistenie skutkových okolností tak, ako sa vyžaduje pri meritórnom rozhodnutí vo veci samej. Otázku dôvodnosti podania návrhu pri tom posudzuje súd len z procesného hľadiska (hľadiska vzťahu medzi výsledkom správania sa odporcu a požiadavkou navrhovateľky vyjadrenou v návrhu) , pri ktorom nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok (konania) vtedy, ak by nedošlo k späťvzatiu návrhu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania (ktorý bol doručený Okresnému súdu Košice II dňa 19.9.2011 - poznámka odvolacieho súdu) došlo z dôvodu správania sa odporcu, ktorý poskytol súčinnosť (t.j. vydal potrebné listiny k prepisu motorového vozidla až po podaní tohto návrhu na začatie konania, v mesiaci apríli 2012, aj napriek tomu, že predmetné listiny mal už k dispozícii v mesiaci júl 2011.

Obrana odporcu spočívajúca v tom, že k prepisu držiteľa motorového vozidla na Dopravnom inšpektoráte Policajného zboru v Košiciach nedošlo len z toho dôvodu, že navrhovateľka neposkytla súčinnosť, je účelová, pretože odporca mohol navrhovateľke predložiť, resp. zaslať žiadané listiny už na základe výzvy, ktorú navrhovateľka adresovala odporcovi pred začatím konania na súde.

Pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.

Opodstatnené sú ale námietky odporcu pokiaľ ide o základnú sadzbu tarifnej odmeny.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len citovanej vyhlášky ) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Z citácie § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovený výpočtom v závislosti od tarifnej odmeny tak, ako je to presne stanovené v tomto ustanovení.

Podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky platí, že ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytnutia právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

V preskúmavanej veci podala navrhovateľka návrh o určenie, že je vlastníčkou osobného motorového vozidla továrenskej značky Škoda Octavia červenej farby (bližšie špecifikovaného v petite návrhu) . Hodnotu predmetu požadovaného určenia vlastníckeho práva nebolo možné vyjadriť v peniazoch, lebo osobné motorové vozidlo bolo vyrobené v roku 1998, a ako dátum prvotnej evidencie vozidla v Slovenskej republike bol 19.6.1998. Návrhom na určenie vlastníckeho práva sa domáhala (len) z dôvodu, aby sa odstránila existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky predmetu v tom, že navrhovateľka je vlastníčkou osobného motorového vozidla a odporca mal poskytnúť súčinnosť na Dopravnom inšpektoráte Policajného zboru v Košiciach pri prepise osobného motorového vozidla na navrhovateľku.

V prípadoch určovacích žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (aj podľa ustálenej súdnej praxe) sa náhrada trov konania v časti odmeny advokáta za zastupovanie vo veci v režime citovanej vyhlášky určuje podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky a teda platí, že hodnotu takejto veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch.

Vzhľadom na to, že okresný súd pri určovaní trov právneho zastúpenia považoval za základ výpočet tarifnej odmeny hodnotu jedného úkonu právnej služby cenu vozidla (ktorá ale v spisovom elaboráte nebola určená) napriek tomu, že vzhľadom na charakter návrhu mal vziať za základ pre výpočet tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby výpočtový základ predstavujúci 1/13 priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Po prešetrení jednotlivých úkonov poskytnutej právnej služby právnou zástupkyňou navrhovateľky a porovnaní s jej vyúčtovaním, ktoré sa nachádza na č.l. 83-84 tohto spisu, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľke patria trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby :

- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 12.9.2011 v sume 57 € - výpočtový základ - priemerná mesačná mzda v prvom polroku 2010 činila 741 € - (podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) ,

- za písomné podanie - návrh na začatie konania zo dňa 13.9.2011 (doručený súdu dňa 19.9.2011) v sume 57 € (podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) ,

- za účasť na pojednávaní dňa 10.4.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v sume 14,67 € (1/4 zo sumy 58,69 € - výpočtový základ - priemerná mesačná mzda za prvý polrok 2011 činila 763 €) [podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ a v spojení s § 14 ods. 5 písm. b/ citovanej vyhlášky],

- za písomné podanie - späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 20.4.2012 v sume 58,69 € (§ 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) .

Odmena za uvedené úkony právnych služieb je tak reprezentovaná sumou 187,36 € (57 € + 57 + 14,67 € + 58,69 €) .

Navrhovateľke patrí aj náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, a to za dva úkony urobené v roku 2011 v sume á 7,41 € (výpočtový základ roku 2011 - priemerná mesačná mzda za prvý polrok 2010 činila 741 €) a dva úkony urobené v roku 2012 v sume á 7,63 € výpočtový základ - priemerná mesačná mzda v prvom polroku 2011 činila 763 €) . Náhrada uvedených výdavkov tak činila sumu 30,08 € (7,41 € x 2 + 7,63 € x 2) .

Navrhovateľke tak patria trovy konania v sume 217,44 € (187,36 € + 30,08 €) .

Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. a uložil odporcovi nahradiť navrhovateľke trovy prvostupňového konania vo výške 217,44 €, ktoré je povinný zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľky JUDr. Anne Lacovej v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Námietky odporcu, že odmena za podanie zo dňa 19.9.2011 navrhovateľke nepatrí, ako aj za podanie, ktorým zobrala späť návrh na začatie konania, nie sú opodstatnené. Za návrh na začatie konania patrí odmena vyššie uvedená podobne, ako aj za späťvzatie návrhu na začatie konania, lebo ide o úkon, ktorým navrhovateľka oznamuje súdu, že už nemieni v konaní ďalej pokračovať; naviac v tomto späťvzatí návrhu uvádza aj dôvod, ktorý ju viedol k späťvzatiu návrhu.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 142 ods. 2 O.s.p. Odporca mal v odvolacom konaní úspech čiastočný, podobne ako aj navrhovateľka, a preto odvolací súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.