KSKE 6 Co 204/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/204/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899320 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899320.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: REALFIN, s.r.o., so sídlom v Čani, Osloboditeľov 123, IČO: 31 735 843, zastúpený Ladislavom Suchým, advokátom so sídlom v Košiciach, Letná 45, proti žalovaným: V.. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., B. X, zastúpený JUDr. Jaroslavom Homzom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, 2/ Ing. N. H., nar.X.X.XXXX, bytom v Y., R. X, zastúpený JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Alžbetina 3, v konaní o 122.676,43 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 14C/655/1997-177 zo dňa 11.7.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o trovách konania účastníkov.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania vo výške 69,65 € a tieto zaplatiť k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Závodskej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd konanie o zaplatenie 122.676,43 € zastavil. Zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v 1.rade trovy konania v sume 1.397,52 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet JUDr. Jaroslava Homzu a žalovanému v 2.rade trovy konania v sume 2.420,57 € do 3 dní do právoplatnosti uznesenia na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Závodskej. Rozhodol, že vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 3.286,20 € prostredníctvom Daňového úradu Košice V do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia daňovému úradu.

O zastavení konania rozhodol v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. potom, čo žalobca zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu. Súhlas žalovaných so späťvzatím v zmysle ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nebol potrebný z dôvodu, že k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, keďže všetky pojednávania boli odročené bez prejednania veci.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a zaviazal na ich náhradu žalobcu, ktorý z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu, t.j. dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaných. Žalovanému v 1.rade priznal náhradu trov konania vo výške 1.397,52 € a žalovanému v 2.rade náhradu trov konania vo výške 2.420,52 € tak, ako ich špecifikácia vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol napadnuté výroky uznesenia

zmeniť tak, že súd náhradu trov prvostupňového konania účastníkom neprizná v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., príp. aj v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., alternatívne zruší napadnuté výroky a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že žalobu podal proti žalovaným z dôvodu plynutia času bez uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní v tom čase. Namietal tiež, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že svojím uznesením zo dňa 29.3.1999 prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného konania. Úkony právnej služby vykonané počas prerušeného konania teda neboli účelným bránením práva a súd pochybil, keď v prerušenom konaní vytyčoval ústne pojednávania. Bez ohľadu na túto skutočnosť považoval za neúčelné úkony označené ako ďalšia porada s klientom, keďže v civilnom konaní boli žalovaní zastúpení identickými právnymi zástupcami ako v trestnej veci. Poukázal na to, že v danom prípade sa konanie nemuselo zastaviť a v tomto konaní mohol žalobca pokračovať aj ďalej bez ohľadu na výsledok trestnoprávneho konania, z ktorého dôvodu nesúhlasí s aplikáciou ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.. Pokiaľ súd nebude aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. navrhol nepriznať trovy prvostupňového konania účastníkom z dôvodov okolností hodných osobitného zreteľa vo veci. Za takéto okolnosti považuje skutočnosť, že žalobu o náhradu škody podával dňa 2.7.1997 z dôvodu hrozby uplynutia doby, v čase začatia trestného konania. Po uplynutí takéhoto času od vzniku jeho nároku by už nevedel zabezpečiť najmä svedecké výpovede a pokračovanie prerušeného civilného sporu považuje takto za neúčelné a s neistým výsledkom, z ktorého dôvodu zobral žalobu späť.

Žalovaný v 1.rade sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol zamietnuť odvolanie žalobcu (správne potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania - poznámka odvolacieho súdu) a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 408,24 € na účet jeho právnej zástupkyne. V dôvodoch odvolania uviedol, že nakoľko žalobca zobral svoj návrh v celom rozsahu späť, konanie sa muselo zastaviť. Ust. § 96 ods. 1 O.s.p. v takomto prípade nedáva súdu možnosť úvahy a súd konanie zastaviť musel. Z procesného hľadiska teda zastavenie konania zavinil žalobca a jeho tvrdenie o možnosti pokračovať v konaní bez ohľadu na výsledok trestnoprávneho konania je bez právneho významu. Nesúhlasil tiež s námietkou neúčelnosti vykonaných úkonov právnej služby počas prerušeného konania, pretože bol povinný v súlade s ust. § 101 O.s.p. dostaviť sa na pojednávanie vytýčené súdom. Vytyčovanie pojednávaní počas prerušeného konania je vecou súdu, za ktorú nenesie zodpovednosť žalovaný a pre túto skutočnosť nemôže byť ukrátený na svojom práve na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o úkony právnej služby - porada a rokovanie s klientom, tieto sú plnohodnotnými úkonmi právnej služby v zmysle vyhl. 163/2002 Z.z., ako aj v zmysle vyhl. 653/2004 Z.z., z ktorého dôvodu nie sú namieste žalobcove tvrdenia o účelovosti a nedôvodnosti týchto úkonov. Zo všetkých týchto dôvodov sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výroku o trovách konania účastníkov.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., t.j. preskúmal uznesenie vo výrokoch o trovách konania účastníkov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Uznesenie je v napadnutých výrokoch o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému v 1.rade trovy konania v sume 1.397,52 € a žalovanému v 2.rade trovy konania v sume 2.420,57 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet ich právnych zástupcov vecne správne, preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, ak aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.. Pre aplikáciu ust. § 146 ods. 1 písm. c/, § 146 ods. 2 druhej vety a 150 ods. 1 O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky.

Rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania upravuje ustanovenie § 146 O.s.p.

Podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/ mohlo sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Ak však návrh je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, že účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby žalobcom nedošlo pre správanie sa žalovaných a žalobca dôvod späťvzatia žaloby ani neuviedol. Žalovaní žiadnym svojím správaním po podaní žaloby nezapríčinili stav, kedy žalobca bol nútený zobrať žalobu späť, teda zastavenie konania nezavili. K späťvzatiu žaloby došlo výlučne na základe rozhodnutia žalobcu a z obsahu spisu nie je preukázané, že by na toto rozhodnutie malo vplyv správanie sa žalovaných a nakoniec túto skutočnosť netvrdí ani sám navrhovateľ. Keďže otázka zavinenia na zastavení konania sa skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku, jednoznačne v danom prípade zastavenie konania zavinil žalobca a v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. je teda povinný nahradiť trovy konania žalovaným tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

Zároveň v prejednávanej veci nejde o prípade v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania, pretože v danom prípade procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania je jednoznačne preukázané.

Odvolací súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Okolnosti podania žaloby v tejto veci, ako ich opisuje žalobca vo svojom odvolaní, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. a iné okolnosti žalobca neuvádza.

Nedôvodné sú odvolacie námietky aj ohľadne neúčelnosti trov konania vzniknutých v súvislosti s úkonmi právnej služby - ďalšia porada s klientom, keďže tieto porady sa realizovali v súvislosti s vytýčením pojednávaní vo veci samej, a teda nemožno uzavrieť, že by šlo o neúčelné úkony. Za tieto úkony patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky 655/2004 Z.z., ako aj v zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. b/ vyhlášky 163/2002 Z.z..

Bez právneho významu je aj skutočnosť, že odmena bola priznaná za úkony uskutočnené počas prerušeného súdneho konania, pretože túto skutočnosť účastníci konania nemohli ovplyvniť. Pokiaľ súd napriek prerušeniu konania vo veci nariadil pojednávanie, bolo povinnosťou účastníkov konania sa na toto pojednávanie dostaviť, a preto ak im v súvislosti s tým vznikli trovy konania, vrátane porady, ktorá predchádzala pojednávaniu, ide o účelné vynaložené trovy v súvislosti s účelne vykonanými úkonmi smerujúcimi k uplatňovaniu alebo bráneniu ich práva, a teda patrí im odmena za úkony právnej služby vykonané aj počas prerušeného konania.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a odvolací súd uznesenie v napadnutých výrokoch o trovách prvostupňového konania účastníkov podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok o zastavení konania, ani výrok o vrátení súdneho poplatku, pretože v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostáva teda uznesenie súdu prvého stupňa nezmenené v celom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy konania úspešným žalovaným.

Žalovaný v 1.rade si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, trovy odvolacieho konania mu ani nevznikli, preto v zmysle ust. § 151 os. 1 O.s.p. odvolací súd o trovách odvolacieho konania žalovaného v 1.rade nerozhodoval (o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh) .

Žalovaný v 2.rade žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny a náhrady hotových výdavkov za 1 úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.8.2011. Keďže predmetom odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 2.rade bola suma priznanej náhrady trov konania 2.420,57 €, táto suma je tarifnou hodnotou veci v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z.. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 2.420,57 € predstavuje 101,25 €. Keďže v prejednávanej veci ide o odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky patrí za vyjadrenie k odvolaniu odmena vo výške1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 1/2 zo sumy 101,25 €, čo predstavuje 50,63 €. Za tento úkon patrí aj režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 7,41 €. Takto odmena a náhrada hotových výdavkov predstavuje 58,04 € a po pripočítaní 20 % DPH v zmysle ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky predstavujú trovy právneho zastúpenia, a teda trovy odvolacieho konania žalovaného v 2.rade sumu 69,65 € . V zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný tieto trovy zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovaného v 2.rade JUDr. Jany Závodskej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.