KSKE 6 Co 220/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/220/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508203174 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7508203174.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: X. O. J., G.. XX.X.XXXX, K. Z. XXX, 2. B. J., P.. Z., G.. XX.X.XXXX, K. Z. XXX obaja zast. B.. Ľ. P., advokátkou so sídlom v C., F.. M. Č..X, proti žalovaným: 1. Q. B., P.. K., G.. XX.X.XXXX, K. Z. Č..X, zast. B.. M. A., advokátom so sídlom v C., C. Č..XX, 2. M. B.Á., P.. K. G.. XX.XX.XXXX, K. Z. Ď. Č..XXX, zast. B. B.A., K. Z. Č.. XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 16C/70/2008-90 zo dňa 15.4.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobcovia sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanej v 1.rade trovy odvolacieho konania vo výške 21,84 € a tieto zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu B.. M. A. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. územie Ď., parc.č. XXX/X - orná pôda s výmerou 2079 m2. Žalobcom uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanej v 1.rade trovy konania v sume 247,13 € k rukám právneho zástupcu B.. M. A., advokáta, so sídlom v C., G. C. X, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že na pojednávaní dňa 15.4.2011 vzali žalobcovi žalobu späť a žiadali konanie zastaviť z dôvodu, že budú hľadať so žalovanými možnosť mimosúdneho riešenia sporu. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili. Súd prvého stupňa preto podľa ust. § 96 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., a preto, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, uložil im povinnosť nahradiť žalovanej v 1.rade trovy konania, ktoré si uplatnila písomným podaním zo dňa 18.4.2011. Žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov konania v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a/, § 14 ods.1 písm. a/, c/. vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 31.5.2010 za dva úkony právnej služby po 53,49 € (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 23.10.2009 a vyjadrenie k návrhu vo veci samej zo dňa 3.11.2009) a v zmysle vyššie citovanej vyhlášky v znení účinnom od 1.6.2010 za zastupovanie na pojednávaní dňa 17.2.2011 priznal odmenu vo výške 57 € a za zastupovanie na pojednávaní dňa 15.4.2011, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie priznal odmenu vo výške 1/4-iny v sume 14,25 €. Podľa ust. § 15, § 16 ods.3 a § 18 ods.3 vyššie citovanej vyhlášky priznal paušálnu náhradu za úkony vykonané v roku 2009 2x6,95 € a za úkony vykonané v roku 2011 2x7,21 €. Odmenu a náhradu za úkony právnej služby zvýšil o 19% DPH v roku 2009 a 20% DPH v roku 2011, celková odmena advokáta a náhrady zvýšené o príslušnú sadzbu dane z pridanej hodnoty tak predstavujú sumu 247,13 €.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2.rade a navrhli napadnutý výrok zmeniť tak, že odvolací súd účastníkom konania neprizná náhradu trov konania, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. V dôvodoch odvolania uviedli, že považujú povinnosť na náhradu trov konania uloženú žalobcom v 1. a 2.rade voči žalovanej v 1.rade za nespravodlivú. Žalobcovia majú za to, že vzniknutý skutkový stav, späťvzatie žalobného návrhu na pojednávaní dňa 15.4.2011, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil, ak na daný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a ustálil, že žalobcovia zavinili zastavenie konania. Dôvod, pre ktorý žalobcovia vzali návrh na začatie konania späť, súdom prvého stupňa zohľadnený nebol, a popierajúc zásadu priamosti a ústnosti civilného procesu, nebol tento dôvod ani dostatočne vyhodnotený. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž nevyplýva, akými dôvodmi a úvahami súd prvého stupňa preukázal zavinenie žalobcov, že sa konanie muselo zastaviť. Z toho dôvodu žalobcovia napádajú výrok uznesenia pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Dôvod, pre ktorý bol návrh na začatie konania vzatý späť, bol vyjadrený súhlasne oboma účastníckymi stranami a výslovne, že vec sa bude riešiť mimosúdne, zmierlivo. Dôvod riešenia veci bez zaťaženia súdnych orgánov a nárastu trov konania je dôvodom blízkym pre zastavenie konania zmierom. Ak by účastníci na strane žalovaných neprejavili výslovne ochotu riešiť vec mimosúdnou cestou, logicky by k späťvzaitu žaloby zo strany žalobcov nedošlo a konanie by pokračovalo. Z tejto skutočnosti žalobcovia dedukujú, že z pozitívnej vôle žalovaných riešiť vec mimosúdne, teda aj pre správanie žalovaných, bol návrh zo strany žalobcov na začatie konania vzatý späť. Je teda nespravodlivé priznať žalovanej v 1.rade náhradu trov konania, ak k zastaveniu konania došlo dohodou strán o riešení veci mimosúdne, čím zavinenie zastavenia konania je možné pripísať obom stranám.

Žalovaná v 1.rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý výrok uznesenia a uplatnila trovy odvolacieho konania vo výške 77,29 € voči žalobcom. Vo vyjadrení uviedla, že dňa 15.4.2011 žalobcovia vzali žalobu späť a žiadali konanie zastaviť z dôvodu, že budú hľadať so žalovanými možnosť mimosúdneho riešenia veci. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, preto ich zaviazal nahradiť žalovanej v 1.rade trovy konania. Nie je pravdou, že by sa strany dohodli na vyriešení veci mimosúdne. Žalovaní v žiadnom prípade neiniciovali a nedali podnet na začatie konania a majú za to, že tu jednoznačne neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bolo určené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Žalobcovia, aby tento nezákonný stav nemuseli riešiť odkúpením nehnuteľnosti, účelovo a špekulatívne voči žalovaným v 1. a 2.rade v domnení, že títo sa nebudú pre svoj vek vedieť brániť, uplatnili žalobu o určenie, že vlastníctvo nadobudli vydržaním, a to dokonca k niekoľkonásobne väčšej ploche, ako je nezákonne zastavaná plocha rodinného domu postaveného na cudzom pozemku. Taktiež samotný návrh na začatie konania vykazoval také nedostatky a vady, že žalobcovia boli súdom niekoľkokrát vyzývaní na doplnenie podania a opravu návrhu. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa predpisov hmotného práva, preto ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods.2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (R 49/1993) . Z týchto dôvodov sa žalovaná v 1.rade domnieva, že nie vôľa žalobcov a žalovaných riešiť vzniknutú situáciu mimosúdne, ako ani správanie žalovaných v zmysle ust. § 146 ods.2 druhá veta O.s.p. boli dôvodom na späťvzatie návrhu na začatie konania, ako tvrdí právny zástupca v odvolaní, ale práve pravdepodobný neúspech žalobcov vo vyššie uvedenej právnej veci.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p. ). Odvolacie námietky žalobcov nemajú vplyv na

vecnú správnosť napadnutého výroku uznesenia a nie sú spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech žalobcov.

K odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

Podľa ust. § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa ust. § 146 ods.2 veta druhá O.s.p., ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) . Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, vtedy je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta) . Pri použití ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. treba otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Druhou výnimkou je, ak pre správanie žalovaného sa vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, napr. vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.) . Ak však žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Ide i o prípad, keď žalobca vezme návrh späť napr. z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a pod.

V prejednávanom prípade odvolací súd z obsahu spisu, predovšetkým zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.4.2011 zistil, že po prerušení pojednávania, o ktoré požiadali žalobcovia so svojou právnou zástupkyňou za účelom dohodnutia ďalšieho postupu vo veci, po návrate do pojednávacej miestnosti predstúpila právna zástupkyňa žalobcov a predniesla, že žalobcovia berú žalobu v celom rozsahu späť a žiadajú celé konanie zastaviť, a vzhľadom na stav veci budú v súčinnosti so žalovanými hľadať možnosti pre prípadné mimosúdne vyriešenie veci. Na to predstúpili zástupcovia žalovaných v 1. a 2.rade a uviedli, že súhlasia so späťvzatím žaloby, pričom právny zástupca žalovanej v 1.rade uplatnil náhradu trov konania. Na to súd uznesením konanie zastavil a rozhodol o povinnosti žalobcov nahradiť žalovanej v 1.rade trovy konania, ktoré uviedol, že budú vyčíslené v písomnom vyhotovení uznesenia.

Z obsahu vyššie uvedenej zápisnice vyplýva, že žalobcovia zobrali návrh na začatie konania späť na základe svojho rozhodnutia z dôvodu, že v súčinnosti so žalovanými budú hľadať možnosti pre prípadné mimosúdne vyriešenie veci. Dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcov nebola mimosúdna dohoda, prípadne správanie žalovaných, ktoré by svedčilo o tom, že žaloba bola podaná dôvodne, preto nemožno hovoriť o rovnakom zavinení žalobcov a žalovaných zastavení konania. K späťvzatiu žaloby došlo výlučne na základe rozhodnutia žalobcov a ani z obsahu spisu nie je zrejmé, že by žalovaní uznali vlastnícke právo žalobcov, určenia ktorého sa domáhajú, alebo inak zavinili zastavenie konania. K späťvzatiu žaloby teda nedošlo pre správanie sa žalovaných. Zastavenie konania z procesného hľadiska zavinili žalobcovia, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, pokiaľ výrok o trovách konania účastníkov oprel o ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a z tohto dôvodu zaviazal na náhradu trov konania vzniknutých žalovanej v 1.rade žalobcov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, preto im nepatrí náhrada trov odvolacieho konania. Úspešná žalovaná v 1.rade si náhradu trov odvolacieho konania uplatnila, preto súd zaviazal žalobcov nahradiť žalovanej v 1.rade trovy odvolacieho konania v sume 21,84 €. Tarifnou hodnotou v tomto prípade je suma 247,13 € (náhrada trov konania) , ktorá sa stala predmetom odvolacieho prieskumu. Podľa ust. § 10 ods.1 odmena z tejto tarifnej hodnoty predstavuje 21,58 €. Podľa § 14 ods. 3 písm.b/ cit. vyhl. však odmena za vyjadrenie k odvolaniu patrí len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, lebo ide o vyjadrenie k odvolaniu proti inému rozhodnutiu, než vo veci samej. Táto patrí žalovanej v 1.rade náhrada trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci v sume 10,79 € (vyjadrenie k odvolaniu) , z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky 7,41 € a 20% DPH v sume 3,64 €, spolu 21,84 € (10,79 € + 7,41 € + 3,64 €) , ktoré sú žalobcovia povinní zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovanej v 1.rade B.. M. A. v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.