KSKE 6 Co 225/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 Co 225/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/225/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7505206611 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7505206611.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: T. J., L.. XX.X.XXXX, J. E. Š. Č..XX, zast. I.. C. N., advokátkou, so sídlom v T., C. Q. X, proti odporcovi: I. J., L.. XX.X.XXXX, J. E. Š. Č..XX, zast. I.. S. I., advokátkou, so sídlom v T., T. XX, v konaní o zákaz vstupu do domu, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 14C/156/2005-145 zo dňa 9.6.2011

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľka domáhala, aby súd zakázal odporcovi, ktorý je jej bývalým manželom, vstup do domu v Š., D. D..Č.. XX, evidovanom na LV č.XX a ležiacom na parc.č. XXX o výmere XXXXmX, T..Ú.. Š., M. T.-M.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Konanie zastavil podľa ust. § 96 ods.1,3 O.s.p., pretože navrhovateľka podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.5.2011 oznámila, že svoj návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. bez bližšieho zdôvodnenia.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie odporca podľa ust. § 200 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (správne má byť § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu) a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že navrhovateľke uloží povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 344,48 €, ktoré pozostávajú z náhrady súdneho poplatku vo výške 16,50 € a náhrady trov právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške 292,82 € a odvolacieho konania vo výške 35,16 €. V odvolaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k dôvodom späťvzatia, pretože súd prvého stupňa mu písomné podanie, ktorým navrhovateľka vzala návrh späť nedoručil. S poukazom na ust. § 146 ods.2 O.s.p. a judikatúru k uvedenému ustanoveniu (R 49/1993) , podľa ktorých, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods.2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, preto mu vzniká povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania, súd prvého stupňa podľa názoru odporcu vec nesprávne právne posúdil, ak na daný prípad aplikoval ust. § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p. Návrh navrhovateľky bol podaný neopodstatnene a navrhované rozhodnutie nemalo oporu v žiadnom ustanovení Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu podľa jeho obsahu navrhla potvrdiť napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa. Odporca podľa navrhovateľky svojim správaním dal príčinu na podanie návrhu

na začatie konania, pretože navrhovateľka nemala inú možnosť, než súdnou cestou sa domáhať, aby odporcovi bolo zakázané vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, pretože vzhľadom na jeho doterajšie správanie existovala reálna hrozba, že vo svojom konaní bude pokračovať a súdnou cestou tomu chcela zamedziť zákonom dovoleným spôsobom. Navrhovateľka z obavy o svoj život a zdravie opustila nehnuteľnosť, ktorú mala s odporcom v bezpodielovom spoluvlastníctve a bola odkázaná výlučne na pomoc svojich detí, ktoré jej poskytli strechu nad hlavou. Nehnuteľnosť bola v konečnom dôsledku prikázaná odporcovi do výlučného vlastníctva rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 15C/224/2005 s povinnosťou vyplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 24.569,54 €. Výrok tohto rozsudku nadobudol právoplatnosť v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 5Co/297/2010-409 zo dňa 20.4.2011, je teda právoplatný a vykonateľný dňom 13.6.2011. Doposiaľ však odporca navrhovateľke nezaplatil vyššie uvedenú sumu a ani ju nekontaktoval za účelom jej úhrady. Navrhovateľka z dôvodu, že jej hrozí bezprostredná ujma a rovnako i v záujme jej rýchlej a účinnej ochrany práv podala dňa 21.7.2011 návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý pripojila v prílohe a v ktorom sa domáha zákazu pre odporcu nakladať s právami vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporu. Navrhovateľka je starobná dôchodkyňa, jej jediným príjmom je dôchodok a nevlastní ani žiaden majetok relevantnej hodnoty. V súčasnosti nemá žiadnu strechu nad hlavou, a keďže odporca jej neuhradil ani časť sumy zodpovedajúcej vyrovnaniu jej podielu, z objektívnych príčin nie je schopná zabezpečiť si vlastnú strechu nad hlavou a túto otázku potrebuje urgentne riešiť z dôvodu, že dočasne prebýva u dcéry v Košiciach, ktorá je tehotná. Odporca i po rokoch, kedy navrhovateľka bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, spôsobuje jej svojim konaním nadmerný stres, ktorý veľmi ťažko znáša a znásobuje v nej psychickú traumu, ktorú utrpela dôsledkom násilného správania sa odporcu v minulosti. Žalobný návrh vzala späť výlučne z dôvodu, že došlo k vyporiadaniu BSM medzi ňou a navrhovateľom a predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu. Z toho je evidentné, že aktuálnosť potreby užívania spoločnej veci z objektívnych príčin zanikla a z toho dôvodu nie je možné zo strany navrhovateľky ďalej trvať na podanom žalobnom návrhu. Návrh bol podaný dôvodne a v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal náhradu trov konania odporcovi priznať. Nebol to odporca, ale navrhovateľka, ktorá bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, doslova z nej utiecť. Navrhovateľka nemá finančné prostriedky ani na zabezpečenie vlastnej strechy nad hlavou, keďže jej odporca do dnešného dňa žiadnu sumu neposkytol a ako starobná dôchodkyňa je nútená zvažovať vzhľadom na výšku dôchodku výdavky potrebné na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Nevie sa zaobísť bez pomoci detí, preto aj v prípade, že by súd rozhodol o jej povinnosti nahradiť trovy konania odporcovi vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a doterajšie správanie sa odporcu, by išlo o neprimerane prísne rozhodnutie.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p., t.j. v napadnutom výroku o trovách konania účastníkov a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je opodstatnené.

Výrok o trovách konania je nepreskúmateľný, lebo v odôvodnení uznesenia súd iba odkázal na ust. § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania, z odôvodnenia však nie je zrejmé, ako sa vyporiadal so splnením podmienok podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Uznesenie súdu prvého stupňa je tak vo výroku o trovách konania nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd podľa ust. § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., lebo takýmto postupom súdu došlo k odňatiu práva účastníka konať pred súdom.

Podľa ust. § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vyššie citované ustanovenie § 146 ods.2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti zo zastavenia konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku, a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Dôvodnosť podania žaloby sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby, ale to, že žalovaný splní, čoho sa žalobca domáha, a len preto žalobca vezme žalobu späť. Ak vzal žalobca návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak však návrh je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný.

Až keď nie je daný dôvod pre postup podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p. platí, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ bolo konanie zastavené (ust. § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p.) .

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude preto skúmať, ktorý z účastníkov procesne zavinil zastavenie konania a v tej súvislosti, či odporca má právo na náhradu trov konania. Aj v prípade záveru, že odporca má právo na náhradu trov konania, bude úlohou súdu prvého stupňa skúmať, či v prejednávanom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 150 ods.1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania vzhľadom na okolnosti danej veci ako aj vzhľadom na osobné a majetkové pomery oboch účastníkov konania. Úlohou súdu prvého stupňa bude svoje rozhodnutie náležite odôvodniť podľa ust. § 157 ods.2 O.s.p., v spojení s ust. § 167 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (ust. § 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.