KSKE 6 Co 238/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/238/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106222209 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7106222209.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a Mgr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobkyne : G. Z., X.. X.X.XXXX, bytom v F., F.. X. XX, zast. Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štrbská 4, proti žalovaným : 1/ K. Z., X.. X.XX.XXXX, bytom v F.A., F.. X. XX, zast. JUDr. Štefanom Strakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, 2/ E.. E. Š., X.. XX.X.XXXX, bytom v F., R. X, 3/ A.. L. L., X.. XX.X.XXXX, bytom v Ž., M. XXX/XX, 4/ Ľ. L., X.. XX.XX.XXXX, bytom v Ž., M. XXX/XX, 5/ J. L., X.. X.X.XXXX, L. Y. A., M. XXX/ XX, 6/ H. E., bytom v F., R. XX, zast. H. Š., bytom v F., C. XX, 7/ H. E., bytom v F., W. XX, zast. H. Š., bytom v F., C. XX, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o prevode členských práv a povinností člena bytového družstva, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 14C 41/2006-341 zo dňa 27.5.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch, ktorými bolo určené, že :

1/ zmluva o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva I Košice, Vojenská 14, Košice, uzavretá dňa 3.8.2006 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná,

2/ zmluva o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva I Košice, Vojenská 14, Košice, uzavretá dňa 22.9.2006 medzi žalovaným v 2. rade a žalovanými v 3. a 4. rade je neplatná,

3/ zmluva o pôžičke č. 0308/2006, uzavretá dňa 3.8.2006 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná.

Odmieta odvolanie proti výroku o určení neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva I Košice, Vojenská 14, Košice, uzavretej dňa 27.11.2006 medzi žalovanou v 5. rade a žalovanými v 6. a 7. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa :

I . Určil, že zmluva o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva I Košice, Vojenská 14, Košice, uzavretá dňa 3.8.2006 medzi žalovaným v 1. rade ako prevádzajúcim členom a žalovaným v 2. rade ako nadobúdateľom je neplatná.

II. Určil, že zmluva o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva I Košice, Vojenská 14, Košice, uzavretá dňa 22.9.2006 medzi žalovaným v 2. rade ako prevádzajúcim členom a žalovanými v 3. a 4. rade ako nadobúdateľmi je neplatná.

III. Určil, že zmluva o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva I Košice, Vojenská 14, Košice, uzavretá dňa 27.11.2006 medzi žalovanou v 5. rade ako prevádzajúcou členkou a žalovanými v 6. a 7. rade ako nadobúdateľmi je neplatná.

IV. Určil, že zmluva o pôžičke č. 0308/2006, uzavretá dňa 3.8.2006 medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako veriteľom je neplatná.

V. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodol tak po zistení, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli manželstvo dňa 28.9.2002, ktoré doposiaľ trvá. Žalovaný v 1. rade zmluvou o prevode členských práv a povinností, ktorú uzavrel dňa 11.9.2002 s Ľ. Z., získal do nájmu trojizbový družstevný byt, nachádzajúci sa v F., na ul. F.. X. Č.. XX. Uzavretím manželstva vzniklo žalobkyni a žalovanému v 1. rade právo spoločného nájmu bytu. Dňa 3.8.2006 uzavrel žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade zmluvu o pôžičke č. 0308/2006, pri ktorej podpise odovzdal žalovaný v 2. rade žalovanému v 1. rade 150.000,-Sk. Úrok z pôžičky bol dohodnutý na 36% ročne z požičanej sumy, t.j. 54.000,-Sk (1.792,47 €) . Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že žalovaný v 1. rade uhradí aj manipulačný poplatok vo výške 5% z požičanej sumy do 3 dní od podpisu zmluvy a dohodli sa aj na antiinflančnej doložke vo výške 10% z požičanej sumy ročne. Žalovaný v 1. rade bol povinný pôžičku vrátiť celú naraz dňa 3.8.2010. Úrok z pôžičky bol povinný splácať v štvrťročných splátkach po 13.500,-Sk, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroka na účet žalovaného v 2. rade. V roku 2006 mala byť prvá splátka úroku splatná do 10 dní od podpisu tejto zmluvy a v roku 2010 spoločne s istinou, t.j. 3.8.2010. Účastníci zmluvy sa dohodli, že ak sa žalovaný v 1. rade dostane do omeškania s platením manipulačného poplatku, úroku z omeškania, antiinflačnej pohľadávky alebo istiny, stáva sa okamžite splatným celý dlh, vrátane všetkých uvedených súm za celé štyri roky. V článku III. zmluvy o pôžičke sa žalovaní v 1. a 2. rade dohodli, že osobitnou zmluvou žalovaný v 1. rade prevedie členské práva a povinnosti člena Stavebného bytového družstva I Košice, súvisiace s nájmom bytu Č.. XX na ul. F.. X. XX Y. Ko, na žalovaného v 2. rade, že prevod členských práv a povinností slúži na zabezpečenie všetkých peňažných záväzkov dlžníka a že ak si dlžník bude plniť riadne a včas všetky svoje peňažné záväzky voči veriteľovi, je veriteľ povinný previesť podmienečne nadobudnuté členské práva v družstve späť na dlžníka , a to do 3 dní od riadneho a včasného splnenia celého dlhu dlžníkom. Z uvedeného článku vyplýva, že v prípade, že sa žalovaný v 1. rade ocitne v akomkoľvek omeškaní s plnením peňažných záväzkov a stane sa splatným celý dlh, týmto okamihom sa veriteľ stane definitívnym vlastníkom prevedených členských práv a povinností a nájomcom bytu, pričom bude môcť si predmetný byt odkúpiť do vlastníctva a následne ho aj scudziť. Zároveň dňa 3.8.2006 uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade zmluvu o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva, na základe ktorej sa členom SBD I Košice, Vojenská 14, Košice a nájomcom trojizbového bytu Č.. XX na ul. F.. X. XX Y. Ko stal žalovaný v 2. rade. Z výsluchu žalobkyne zistil, že žalovaný v 1. rade uzavrel vyššie uvedené zmluvy počas trvania ich manželstva a bez jej súhlasu, z ktorého dôvodu namietala relatívnu neplatnosť týchto právnych úkonov. Vzhľadom na podmienky dohodnuté v zmluve o pôžičke, v zmysle ktorých žalovaný v 2. rade žiadal okrem istiny zaplatiť aj 36% ročný úrok z pôžičky (54.000,-Sk ročne) , poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške 5% z požičanej sumy (8.500,-Sk) a antiinflačnú prirážku vo výške 10% z požičanej sumy ročne (15.000,-Sk ročne) a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade pôžičku vo výške 150.000,-Sk žiadal zabezpečiť aj prevodom členských práv a povinností k trojizbovému družstevnému bytu, ktorý mal hodnotu cca 1.500.000,-Sk, namietala absolútnu neplatnosť týchto zmlúv pre ich rozpor s dobrými mravmi. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedených právnych úkonov prezentovala tak, že v prípade nevyhovenia jej žaloby by sa ocitla vo vážnej životnej situácii a jej právne postavenie nájomkyne, resp. spoločnej nájomkyne bytu by bolo neisté. Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil, že v roku 2006 sa ocitol vo vážnych finančných problémoch, kedy pri hrách na automatoch prehral veľké sumy peňazí. Na hry si požičiaval finančné prostriedky a tieto svoje finančné problémy pred žalobkyňou tajil zo strachu, že príde o rodinu. Pôžičku získal od žalovaného v 2. rade bez toho, aby sa vopred dohodli na jej podmienkach. Zmluvu o pôžičke vypracoval žalovaný v 2. rade

a žalovaný v 1. rade ju bez prečítania podpísal. V tom čase bol v takom psychickom stave, že nebol schopný reálne rozmýšľať. Až s odstupom niekoľkých dní po jej prečítaní bol zhrozený, aké poplatky má žalovanému v 2. rade okrem istiny zaplatiť. Rovnako podpísal aj zmluvu o prevode členských práv a povinností žalovanému v 2. rade, ktorej uzavretie s nikým nekonzultoval a nepovedal o žiadnej z týchto zmlúv ani svojej manželke, ani matke. Následne sa jeho matka dozvedela o prevode členských práv a povinností na žalovaného v 2. rade a mala záujem mu v tejto situácii pomôcť, požičala si peniaze, ktoré chcela žalovanému v 2. rade vrátiť, avšak žalovaný v 2. rade iba naťahoval čas, aby sa naplnili podmienky zmluvy o pôžičke, t.j. aby sa celý dlh stal splatným ihneď a aby on mohol bytom slobodne nakladať. Už 22.9.2006 previedol takto získané členské práva a povinnosti k družstevnému bytu na žalovaných v 3. a 4. rade a títo dňa 30.10.2006 ich previedli na svoju dcéru - žalovanú v 5. rade. Žalovaná v 5. rade dňa 27.11.2006 previedla členské práva a povinnosti na žalovaných v 6.a 7. rade. Z výpovede žalovaného v 2. rade súd zistil, že žalovaný v 1. rade súhlasil so všetkými podmienkami zmluvy o pôžičke, a preto je táto platná. Pokiaľ žalobkyňa s touto zmluvou nesúhlasila, ide o vzájomný vzťah žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nedodržal platobné podmienky dohodnuté v zmluve o pôžičke, preto ako definitívny člen družstva a nájomca bytu sa rozhodol previesť členské práva a povinnosti k družstevnému bytu na niekoho iného, aby sa problému so žalovaným v 1. rade zbavil. Z výsluchu žalovaných v 3. a 4. rade súd zistil, že títo sa rozhodli uzavrieť zmluvu o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu so žalovaným v 2. rade z dôvodu, že chceli vyriešiť bytovú situáciu svojej dcéry, ktorá študovala v Košiciach a aj potom tam chcela zostať bývať. Následne zmluvou previedli členské práva a povinnosti na svoju dcéru, žalovanú v 5. rade. Z výpovede žalovanej v 5. rade súd zistil, že byt, ktorý získala prevodom od svojich rodičov, bol obsadený žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, preto po čase sa rozhodla previesť členské práva a povinnosti k bytu na žalovaných v 6. a 7. rade. Týchto oboznámila s tým, že byt nie je fyzicky voľný a oni aj napriek tejto skutočnosti zmluvu podpísali. Z výpovede svedkyne Ľ. Z., matky žalovaného v 1. rade, súd zistil, že na žalovaného v 1. rade previedla členské práva a povinnosti pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Za účelom vyrovnania dlhu žalovaného v 1. rade si požičala peniaze a chcela dlh žalovanému v 2. rade čím skôr splatiť, aby zachránila byt pre rodinu. Žalovaný v 2. rade spočiatku súhlasil s riešením situácie, avšak následne niekoľko termínov schôdzok zrušil. Preto požiadala o pomoc jeho matku. Dňa 21.9.2006 sa stretla so žalovaným v 2. rade, mala so sebou aj väčšiu sumu peňazí, ktorú bola ochotná ihneď žalovanému v 2. rade odovzdať za účelom splatenia dlhu za žalovaného v 1. rade, avšak žalovaný v 2. rade chcel celú záležitosť oddialiť tvrdením, že musí si spočítať výdavky v súvislosti s poskytnutím pôžičky a dohodol ďalší termín stretnutia na 25.9.2006, ktorý následne zrušil. Potom zistila, že žalovaný v 2. rade už 20.9.2006 uzavrel zmluvu o prevode členských práv a povinností k predmetnému družstevnému bytu so žalovanými v 3. a 4. rade.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 3, § 40a, § 145, § 657, § 658, § 700 ods. 1, 3, § 704 ods. 1, § 701 ods. 1 Obč. zákonníka, § 229 a § 230 Obch. zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že žalovaný v 1. rade počas manželstva a trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavrel so žalovaným v 2. rade zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalovaný v 2. rade poskytol 150.000,-Sk a žalovaný v 1. rade sa zaviazal vrátiť túto istinu naraz dňa 3.8.2010 a 36% úrok z pôžičky ročne v štvrťročných splátkach po 13.500,-Sk. Okrem toho sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť žalovanému v 2. rade manipulačný poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške 5% z pôžičky do 3 dní od podpisu zmluvy a inflačnú prirážku vo výške 10% z požičanej sumy ročne. Žalobkyňa a žalovaný v 2. rade nevystupovali spoločne ako účastníci zmluvy o pôžičke a žalovaný v 1. rade ani nezastupoval žalobkyňu na základe plnomocenstva. Žalobkyňa neudelila súhlas s uzavretím zmluvy o pôžičke. Konštatoval, že uzavretie zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej je požičanie finančnej čiastky vo výške 150.000,-Sk, nemožno považovať vzhľadom na konkrétne finančné a majetkové pomery manželov za vybavovanie bežných vecí a keďže ju uzavrel jeden z manželov bez súhlasu druhého manžela, je podľa § 145 ods. 1 Obč. zákonníka takýto právny úkon neplatný. S odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 26/2010 uviedol, že pre aplikáciu § 145 ods. 1 Obč. zák. nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy) , či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Právnym dôsledkom tohto úkonu je právny stav, že v prípade neplnenia záväzku žalovaným v 1. rade sa veriteľ môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda predajom spoločných vecí - hnuteľných či nehnuteľných, tvoriacich masu bezpodielového spoluvlastníctva. Z tohto pohľadu sa nesporne javí, že účinky tohto právneho úkonu (zmluvy o pôžičke) sa môžu prejaviť aj

vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli práve § 145 ods. 1 Obč. zákonníka. Z okolností prípadu uzavrel, že žalovaný v 1. rade nevlastnil majetok relevantnej hodnoty mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo uzavretím manželstva v roku 2002 a jeho rozsah nebol následne dohodou v zmysle § 143a Obč. zákonníka modifikovaný. V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov konania a eliminovania extrémnych nespravodlivých dôsledkov rozsudku pre žalobkyňu, súd v tejto časti žalobe vyhovel a uzavrel, že nedostatok súhlasu žalobkyne so zmluvou o pôžičke má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Obč. zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. Zároveň zmluvu o pôžičke posúdil aj ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obč. zákonníka, nakoľko ide o úkon priečiaci sa dobrým mravom. Žalovaný v 2. rade vyhotovil zmluvu o pôžičke, v ktorej určil lehoty na zaplatenie jednotlivých poplatkov tak, že žalovaný v 1. rade ich nemohol vzhľadom na finančnú situáciu dodržať. Do troch dní od podpisu zmluvy bol žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť manipulačný poplatok 8.500,-Sk, do 10.8.2006 bol povinný zaplatiť antiinflačnú prirážku 15.000,-Sk a úrok z pôžičky vo výške 13.500,-Sk bol povinný zaplatiť do 10 dní od podpísania zmluvy. Tieto platby mal poukázať na účet, ktorý nebol účtom žalovaného v 2. rade, ale občianskeho združenia Basketbalový klub Viktória Košice, teda ak žalovaný v 1. rade aj chcel riadne a včas plniť svoje záväzky zo zmluvy o pôžičke, reálne to ani nebolo možné, pretože by nebol plnil veriteľovi, ale tretej osobe, ktorá v zmluve nebola uvedená. V článku III. zmluvy o pôžičke žalovaný v 2. rade si vymienil, že porušením povinnosti dlžníka na základe prepadnej kauzuly sa veriteľ definitívne stáva vlastníkom všetkých prevedených členských práv a definitívnym nájomcom bytu. Tento spôsob výkonu práva veriteľa sa prieči dobrým mravom podľa § 3 Obč. zákonníka. Z uvedeného uzavrel, že zmluva o pôžičke bola uzavretá za tým účelom, aby pohľadávka veriteľa bola uspokojená zabezpečovacím prevodom práva. V danom prípade ide o úkon priečiaci sa dobrým mravom, a teda neplatný podľa § 39 Obč. zákonníka. Dňa 3.8.2006 uzavreli žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade aj zmluvu o prevode členských práv a povinností, ktorú posúdil súd ako samostatný právny úkon a nie ako akcesorický, pretože v tejto zmluve nie je uvedený zabezpečovací záväzok, určené právo, ktoré dlžník prevádza na veriteľa a nie je v nej uvedené, že sa jedná o podmienečný prevod práv a povinností a že riadnym a včasným splnením pôvodného záväzku je veriteľ povinný previesť nadobudnuté členské práva a povinnosti na dlžníka. Zo zmluvy, ktorá má slúžiť na zabezpečenie záväzku, musí byť zrejmé, že ide o zmluvný zabezpečovací prevod, čo v danom prípade v zmluve o prevode členských práv a povinností chýba. Súd vyhovel žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a povinností uzavretej medzi žalovaným v 1. a 2. rade, pretože medzi bežné veci v zmysle ust. § 701 ods. 1 Obč. zákonníka, ktoré by mohol vybavovať jeden z manželov (spoločných nájomcov bytu) , nepatrí zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, ktorou by mal byť podstatne zmenený obsah spoločného práva manželov k bytu potiaľ, že by toto právo zaniklo. Takýto právny úkon musí byť urobený vo vzájomnej zhode oboma manželmi. Na základe uvedeného teda platí, že ak je byt v spoločnom nájme manželov, musia byť subjektami zmluvy o prevode práv a povinností, spojených s členstvom v bytovom družstve, obaja manželia. Nedostatok súhlasu niektorého z manželov má za následok relatívnu neplatnosť takejto zmluvy. Keďže žalobkyňa ako spoločná nájomkyňa družstevného bytu nebola účastníčkou zmluvy o prevode členských práv a povinností a ani následne k tejto zmluve nedala súhlas a v zákonnej lehote sa žalobou na súde dovolala neplatnosti tohto právneho úkonu, súd žalobe v tejto časti vyhovel. Ak je neplatnou zmluva o prevode členských práv a povinností, ktorú uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade, potom sú neplatné aj ďalšie zmluvy o prevode členských práv a povinností, ktoré na túto zmluvu nadväzovali.

Vzhľadom na väčší počet účastníkov konania, ako aj väčší počet uplatnených nárokov, súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2. rade z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo tým, že napriek odvolaniu plnej moci JUDr. Jozefovi Horákovi dňa 3.9.2009 a napriek jeho smrti v septembri 2010, súd predvolanie pre žalovaného v 2. rade na pojednávania na deň 2.3.2011 a 30.3.2011 adresoval nebohému JUDr. Jozefovi Horákovi a na jeden z týchto termínov aj JUDr. Danielovi Blyšťanovi, ktorý nezastupoval

žalovaného v súdnom konaní. Namietal ďalej, že nebol riadne predvolaný na pojednávanie na deň 11.5.2011, napriek tomu súd pojednával v jeho neprítomnosti, vychádzajúc z domnienky doručenia predvolania podľa ust. § 46 ods. 2 O.s.p. Za deň doručenia predvolania žalovanému pritom označil deň uloženia zásielky na pošte, hoci týmto dňom mal byť deň, keď bola zásielka vrátená súdu. Naviac domnienku doručenia nebolo možné aplikovať aj z toho dôvodu, že v čase doručovania sa v Košiciach nezdržiaval, pretože svoje pracovné povinnosti v mesiaci apríl 2011 vykonával nepretržite v Bratislave. Pri ich telefonickom kontakte dňa 29.3.2011 pritom nebol upovedomený o termíne, čase a mieste pojednávania namiesto pojednávania 30.3.2011. V dôsledku tohto postupu sa nezúčastnil pojednávania 11.5.2011 a nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a predniesť záverečnú reč, ako aj rozporovať tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne. Na ďalšie pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 27.5.2011, nebol predvolaný v lehote určenej v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p., pretože predvolanie mu bolo doručené až dňa 26.5.2011. Ani na tomto pojednávaní preto žalovaný v 2. rade nemal danú možnosť uplatniť svoje procesné oprávnenia účastníka konania. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa bol takto žalovaný v 2. rade vylúčený z dokazovania vo veci samej. Namietal pochybenie súdu v otázke posúdenia platnosti zmluvy o pôžičke, v otázke posúdenia právnej závislosti a vzájomnej previazanosti a podmienenosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o prevode členských práv a povinností a pochybil aj v otázke právneho vplyvu režimu spoločného nájmu bytu manželov na možnosť jedného z nich disponovať takou majetkovou hodnotou, ktorá netvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na to, že poskytnutá pôžička žalovanému v 1. rade dňa 3.8.2006 nikdy nebola ani nemala byť tzv. spoločnou vecou manželov, zaťažujúcou ich BSM, pretože bola zabezpečená relevantnou majetkovou hodnotou vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktorú nadobudol pred vznikom manželstva darovaním. Takto pôžička nezaťažovala bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalovaný v 1. rade uzavretím zmluvy zaťažil výlučne vlastný majetok, aby ním ručil za splnenie pôžičky. Poskytnutá pôžička zanikla najneskôr ku dňu 22.9.2006 bez toho, aby sa akokoľvek dotkla majetku žalobkyne a žalovaného v 1. rade v bezpodielovom spoluvlastníctve, nebola tzv. spoločnou vecou v zmysle § 145 Obč. zákonníka. Z týchto dôvodov nebol potrebný súhlas žalobkyne na jej uzavretie. V zmysle ust. § 145 ods. 1 Obč. zákonníka teda zmluva o pôžičke ani nemohla byť pre nedostatok takého súhlasu relatívne neplatná podľa § 40a Obč. zákonníka v spojení s ust. § 145 ods. 1 Obč. zákonníka. Pokiaľ súd aplikoval rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 26/2010, neuviedol, v čom je prejednávaný prípad totožný resp. odlišný, ani prečo by sa zaťaženie a dispozícia majetkom mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov malo považovať za spoločnú vec, resp. v čom je sekundárny, nepriamy vzťah konania žalovaného na sféru bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého dôvodu je tento záver nepreskúmateľný. Bez náležitého dokazovania uzavrel, že žalovaný v 1. rade nedisponoval takou relevantnou majetkovou hodnotou mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá by bola spôsobilá byť predmetom exekučného uspokojenia veriteľa. Nad akúkoľvek pochybnosť bolo pritom zrejmé, že členské práva a povinnosti v bytovom družstve, teda obchodný podiel v bytovom družstve, vlastnil výlučne žalovaný v 1. rade a tieto teda boli takým majetkom mimo bezpodielového spoluvlastníctva, ktorý mohol byť predmetom exekučného uspokojenia veriteľa. Nesúhlasil ani so záverom súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke. Túto neplatnosť súd vyvodil z lehôt splatnosti jednotlivých splátok istiny, resp. príslušenstva v spojení s vtedajšími majetkovými pomermi žalovaného v 1. rade, z určenia inkasného miesta, ktorého vlastníkom bola tretia osoba odlišná od veriteľa (účet tretej osoby) , z článku zmluvy, ktorý obsahoval dohodu o zabezpečovacom práve veriteľa v prípade, ak dlžník poruší zmluvu a zo samotného faktu, že potom, čo dlžník zmluvu porušil, veriteľ vykonal svoje právo zabezpečovacím práva voči obchodnému podielu. Žalovaný dňa 3.8.2006 obdržal peňažnú sumu 150.000,-Sk, teda okamžite disponoval touto peňažnou sumou, ktorá mu umožňovala len z týchto požičaných peňazí uhradiť veriteľovi jednorázový manipulačný poplatok 8.500,-Sk do troch dní, o 7 dní jednorázové plnenie 15.000,- Sk a o 10 dní prvú splátku 13.500,-Sk. Ak teda preukázateľne disponoval peňažnou sumou 150.000,-Sk, nebolo nemožné veriteľovi v najbližších dňoch vrátiť 37.000,-Sk. Termíny splatnosti jednotlivých splátok boli pritom výsledkom vzájomnej dohody a nie vecou jednostrannej vôle žalovaného v 2. rade. Pokiaľ ide o určenie platobnému miesta, plnenie veriteľovi neznamená plniť fyzicky priamo a iba veriteľovi, ale plniť podľa vôle veriteľa a vzájomnej dohody. Vôľou veriteľa a podľa vzájomnej dohody s dlžníkom sa malo plniť na existujúci bankový účet vedený pod č. 0472570247/0900. Aj keď nešlo o účet veriteľa, dlžník by sa podľa zmluvy platne zbavil záväzku zaplatiť riadne a včas, ak by bol platby poukázal na účet uvedený v zmluve. Takto tvrdenia o reálnej nemožnosti plnenia zo strany žalovaného v 1. rade na účet označený v zmluve súd nekriticky prevzal od právneho zástupcu žalobkyne. Poukázal ďalej na to, že samotná okolnosť, že súčasťou vzájomných vzťahov je aj podľa zákona prípustný spôsob zabezpečenia záväzku podľa § 553 Obč. zákonník nemôže byť rozporná s dobrými mravmi. Taktiež namietal záver súdu, že účelom pôžičky bolo iba, aby pohľadávka veriteľa bola uspokojená zabezpečovacím prevodom

práva. Účelom zmluvy o pôžičke bolo odplatné obojstranne výhodné poskytnutie pôžičky a iba pre prípad, že by dlžník svoj dlh nesplácal, pôžička bola zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva podľa § 553 Obč. zákonníka. Namietal ďalej, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože vyslovením neplatnosti zmluvy o pôžičke sa jej právne postavenie nezmení. Ak je zmluva o pôžičke platná, pôžička bola uspokojená najneskôr 22.9.2006 z majetku, ktorý nepatril žalobkyni a ak je zmluva o pôžičke neplatná, žalovaný môže byť uspokojený speňažením členských práv a povinností žalovaného v 1. rade, ktoré sú jeho výlučným majetkom. Žalobkyňa teda za žiadnych okolností nemá na určení absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke naliehavý právny záujem. Nesúhlasil tiež s posúdením zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ako dvoch samostatných právnych úkonov, pretože tieto zmluvné vzťahy boli vzájomne podmienené a skutkovo spolu súviseli. Z vykonaného dokazovania pritom nepochybne vyplynulo, že žalovanému v 1. rade bolo od počiatku jasné, že zábezpekou za pôžičku bude prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu. Vzájomnej vôli oboch zmluvných strán zodpovedal aj text oboch zmlúv s tým, že v danom čase príslušné bytové družstvo iný prevod členských práv a povinností ako prostredníctvom formulára predtlačeného bytovým družstvom, neakceptovalo. Práve preto zmluvné strany zvolili z technickej stránky taký postup, že ich zmluvné vzťahy rozdelili medzi dve listiny pri rešpektovaní vyššie uvedeného formulára. Zmluva o pôžičke odkazuje na osobitnú zmluvu o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu, preto súvislosť týchto právnych úkonov je nepochybná. Žalovaný v 1. rade by členské práva a povinnosti nebol nikdy samostatne previedol, ak by nemali slúžiť práve na podmienečné, dočasné zabezpečenie pôžičky. Tomu zodpovedajúco sa zmluvné strany dňa 3.8.2006 na dvoch listinách aj reálne dohodli a takto aj neskôr fakticky konali. Tým je daná skutková súvislosť a aj právna podmienenosť oboch zmluvných vzťahov. Išlo teda o typický zabezpečovací prevod práva. Namietal aj nesprávny výklad použitého judikátu Najvyššieho súdu ČR ohľadne otázky dispozície s členskými právami. Súd stanovisko Najvyššieho súdu ČR v skutkovo úplne odlišnom prípade iba prekopíroval, hoci Najvyšší súd v ČR sa v tomto rozhodnutí nezaoberal ani otázkou platnosti prevodu výlučného majetku počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani otázkou platnosti zmluvy o prevode družstevného bytu a už vôbec nie vplyvom a vzájomnými vzťahmi ust. § 145 Obč. zákonníka a § 703 Obč. zákonníka a aby navodil zdanie, že prevzatý právny názor sa hodí aj na prejednávaný prípad, zmluvu o nájme zamenil za zmluvu o prevode členských práv a povinností a zmenu v trvaní nájomného vzťahu z doby neurčitej na dobu určitú zamenil za zánik nájomného vzťahu. Takto vlastne falzifikoval právnu vetu. Zmluva o prevode členských práv a povinností zo dňa 3.8.2006 nevyžadovala podľa relevantnej právnej úprav pre svoju platnosť súhlas žalobkyne, táto je preto platná a sú platné aj ďalšie napadnuté zmluvy o prevode členských práv. Nakoniec namietal aj niektoré nesprávne skutkové zistenia súdu tak, ako tieto boli už aj vyššie uvádzané. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Odvolacie námietky považovala za nedôvodné.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu rovnako navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť a pokiaľ ide o podanie odvolania proti výroku o určení neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a povinností, uzavretej dňa 27.11.2006 medzi žalovanou v 5. rade a žalovanými v 6.a 7. rade, žalovaný v 2. rade nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania.

Výrok rozsudku, ktorým súd vyslovil neplatnosť zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 27.11.2006, uzavretej medzi žalovanou v 5. rade a žalovanými v 6. a 7. rade, nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť vzhľadom na skutočnosť, že oprávnené osoby - žalovaní v 5., 6. a 7. rade nepodali odvolanie proti tomuto rozsudku.

Predmetom odvolacieho prieskumu bol teda rozsudok v prevyšujúcej časti.

Rozsudok je v napadnutých výrokoch (tak, ako sú tieto uvedené vo výroku tohto rozhodnutia) vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.2.2012 o 9.15 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 7.2.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaný v 2. rade namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré podľa písm. f/ patrí aj odňatie účastníkovi práva konať pred súdom postupom súdu.

O odňatie práva účastníkovi konať pred súdom ide vtedy, ak postupom súdu je mu znemožnená realizácia jeho procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho intepretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vec prejednal dňa 11.5.2011 v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, pričom pre takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď súd účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.) .

Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný (§ 51 O.s.p.) .

Žalovaný v 2. rade bol na pojednávanie dňa 11.5.2011 predvolaný telefonicky dňa 29.3.2011, kedy mu bol oznámený nielen dátum pojednávania, ale aj čas tohto pojednávania a miesto tak, ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 29.3.2011 na č.l. 322. Tento úradný záznam bol spísaný potom, čo sudkyňa prejednávajúca vec určila namiesto termínu pojednávania dňa 30.3.2011 termín pojednávania na deň 11.5.2011 o 13.00 hod. do miestnosti č. dv. 137/I. posch. (a to už 28.3.2011, ako vyplýva z č.l. 318) , z ktorého dôvodu nie sú dôvody pochybovať o pravdivosti údajov v tomto úradnom zázname.

Žalovaný v 2. rade bol na pojednávanie riadne predvolaný dňa 29.3.2011, na ktorú skutočnosť nemá vplyv ani konštatovanie súdu v zápisnici o pojednávaní zo dňa 11.5.2011, že doručenie predvolania u žalovaného v 2.rade je vykázané uložením na pošte dňa 1.4.2011 a na pojednávanie sa nedostavil bez toho, aby požiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu a aby svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Takto žalovaný v 2. rade svojím vlastným konaním zavinil, že nemohol uplatňovať svoje procesné práva, ktoré mu ako účastníkovi konania Občiansky súdny poriadok priznáva. Nejde teda o odňatie možnosti konania postupom súdu tak, ako to namieta žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní.

Keďže na tomto pojednávaní došlo už aj k ukončeniu dokazovania a účastníkom bolo dané aj právo záverečnej reči a toto pojednávanie bolo odročené už len za účelom vyhlásenia rozhodnutia, nedošlo k odňatiu žalovanému v 2. rade práva konať ani tým, že nebol včas predvolaný na pojednávanie dňa 27.5.2011, na ktorom došlo už iba k vyhláseniu rozsudku, teda najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. V prípade odročenia pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku nemožno trvať na lehote na prípravu pojednávania, keďže na tomto pojednávaní sa už nemôže vykonávať žiadne dokazovanie, a na tomto pojednávaní súd už aj doručuje rozsudok prítomným účastníkom. Na pojednávaní dňa 27.5.2011 už teda žalovaný v 2. rade nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, nemohol navrhovať ďalšie dôkazy a nemohol predniesť už ani záverečnú reč, preto nemožno konštatovať, že postupom súdu, kedy nebol včas na toto pojednávanie predvolaný, došlo k znemožneniu realizácie týchto jeho práv. Aj v prípade včasného predvolania na toto pojednávanie a aj v prípade jeho účasti na tomto pojednávaní by rovnako vyššie uvedené procesné práva účastníka realizovať už nemohol.

Z vyššie uvedeného dôvodu nie je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., lebo postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného v 2. rade konať pred súdom.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa riadil právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Košiciach v uznesení

č.k. 6 Co 153/2010-281 z 13.7.2010, preto odvolací súd jeho rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 1 O.s.p.) .

Žalovaný v 2. rade argumentuje skutočnosťami, s ktorými sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci samej vecne správne vyporiadal a jeho námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmlúv o prevode členských práv a povinností zo dňa 3.8.2006 a 22.9.2006 a zmluvy o pôžičke zo dňa 3.8.2006 (iba neplatnosť týchto zmlúv bola predmetom odvolacieho konania - poznámka odvolacieho súdu) z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení súdu prvého stupňa, ku ktorým dôvodom a k odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade uvádza následovné:

Zmluva o pôžičke, uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade zo dňa 3.8.2006 je neplatná predovšetkým z dôvodu, že jej účelom bolo zo strany žalovaného v 2. rade získanie členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Košice I, a teda aj družstevného bytu, ktorého hodnota je zjavne neprimeraná poskytnutej pôžičke. O tomto účele svedčí samotné uzavretie zmluvy o prevode členských práv a povinností v deň uzavretia zmluvy o pôžičke ako podmienka uzavretia zmluvy o pôžičke, pričom zo zmluvy o prevode členských práv a povinností je zrejmé, že nejde o zabezpečovací prevod práv v zmysle ust. § 553 Obč. zákonníka, ako to bolo deklarované v zmluve o pôžičke, keďže zmluvou o prevode členských práv a povinností nedošlo iba k dočasnému prevodu členských práv a povinností na žalovaného v 2. rade a neobsahuje ani náležitosti predpísané v zmysle ust. § 553a Obč. zákonníka, charakteristické pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva tak, ako ich podrobne uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zmluvu o pôžičke teda žalovaný v 2. rade použil ako prostriedok na získanie neprimeranej majetkovej výhody. V deň uzavretia zmluvy o pôžičke sa žalovaný v 2. rade stal členom SBD I Košice, dňa 5.9.2006 aj nájomcom družstevného bytu Č.. XX Y. Ko X. N.. F.. X.Z. XX, a to bez povinnosti spätného prevodu členských práv a povinností na žalovaného v 1. rade a už dňa 6.9.2006 požiadal o prevod uvedeného bytu do osobného vlastníctva.

Vzhľadom na hodnotu členského podielu v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (cca 1.000.000,-Sk - poznámka odvolacieho súdu) v pomere k hodnote poskytnutej pôžičky 150.000,-Sk takto žalovaný v 2. rade získal zjavne neprimeranú výhodu na úkor žalovaného v 1. rade, ktorá skutočnosť robí zmluvu o pôžičke neplatnou pre rozpor s dobrými mravmi, lebo je v rozpore s požiadavkou vyváženosti práv a povinností účastníkov právnych vzťahov a primeranosti rozsahu práv konkrétneho účastníka k právam ostatných účastníkov.

O vyššie uvedenom úmysle nakoniec svedčí aj konanie žalovaného v 2. rade, keď nebol ochotný dohodnúť sa o (predčasnom) vrátení poskytnutej pôžičky a spätnom prevode členských práv a povinností na žalovaného v 1. rade a už 20.9.2006 previedol členské práva a povinnosti na tretí subjekt. Toto konanie nemožno ospravedlniť argumentáciou žalovaného v 2. rade, že tým zanikli povinnosti žalovaného v 1. rade zo zmluvy o pôžičke práve vzhľadom na vzájomný nepomer plnenia získaného žalovaným v 1. rade a plnenia získaného žalovaným v 2. rade. Takto uzavretá zmluva o pôžičke bola pre žalovaného v 1. rade zjavne nevýhodná, lebo plnenie, ktoré ňou získal, je v zjavnom nepomere k plneniu, ktoré poskytol a ktoré získal žalovaný v 2. rade.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, je zmluva o pôžičke neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi.

K námietke o nedostatku naliehavého právneho záujmu na tomto určení odvolací súd uvádza, že nepochybne tento naliehavý právny záujem žalobkyne bol daný, keďže plnenie z takejto zmluvy mohlo

mať nepriaznivý vplyv na bezpodielové spoluvlastníctvo jej a žalovaného v 1. rade, konkrétne na jeho hodnotu, lebo uspokojenie dlhu mohlo byť realizované i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci išlo len o záväzok žalovaného v 1. rade ako jedného z manželov. Za tejto situácie nemožno žalobkyni uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke, lebo táto má priamy vplyv na jej majetkové postavenie.

Pokiaľ ide o záver súdu o relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 3.8.2006, súd prvého stupňa sa pri posudzovaní otázky, či v prípade tejto zmluvy o pôžičke išlo o vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí v zmysle ust. § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, riadil závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu SR I. ÚS 26/2010 zo dňa 8.12.2010 a tieto závery správne aplikoval na daný prípad.

Ani odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od záverov vyslovených v tomto rozhodnutí.

Možné dôsledky uvedenej zmluvy o pôžičke na sféru bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplývajú z tej skutočnosti, že v prípade nesplnenia záväzku žalovaného v 1. rade by sa žalovaný v 2. rade ako veriteľ mohol domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade vlastnil výlučný majetok mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý by bolo možné použiť na uspokojenie žalovaného v 2. rade ako veriteľa. Tým je daný vzťah daného právneho úkonu k spoločným veciam, kedy je namieste aplikácia ust. § 145 ods. 1 Obč. zákonníka a vzhľadom na skutočnosť, že táto pôžička vzhľadom na zistené finančné a majetkové pomery účastníkov konania nebola bežnou vecou, vyžadoval sa pre jej uzavretie aj súhlas žalobkyne ako manželky žalovaného v 1. rade. Vzhľadom na nedostatok tohto súhlasu a vzhľadom na žalobkyňou včas vznesenú námietku relatívnej neplatnosti, je zmluva o pôžičke neplatná v zmysle ust. § 40a Obč. zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nemal iný majetok vo výlučnom vlastníctve, ktorý by mohol použiť na uspokojenie žalovaného v 2. rade bez toho, aby tým došlo k ohrozeniu aj majetkovej sféry žalobkyne, lebo aj keď bol výlučným vlastníkom majetkového podielu v družstve, s týmto nemohol disponovať bez toho, aby to nemalo prípadne nepriaznivý vplyv na majetkové postavenie žalobkyne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v čase poskytnutia pôžičky žalovaný v 1.rade bol nezamestnaný, jeho manželka bola na materskej dovolenke, mali maloleté dieťa a mal dlhy, ktoré nebol schopný uspokojiť zo svojho majetku, z ktorého dôvodu aj uzavrel uvedenú zmluvu o pôžičke. Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalovaného v 2. rade, že poskytnutá pôžička nie je tzv. spoločnou vecou manželov, zaťažujúcou ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, lebo bola zabezpečená majetkovou hodnotou vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade.

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ak posudzoval zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 3.8.2006 a zmluvu o prevode členských práv a povinností uzavretú medzi žalovaným v 1. a 2. rade v ten istý deň ako samostatné právne úkony, pretože aj keď v zmysle zmluvy o pôžičke mala byť uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva, nakoniec k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo.

Zmluvu o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve uzavretú medzi žalovaným v 1. a 2. rade zo dňa 3.8.2006 nemožno považovať za zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v zmysle ust. § 553 a nasl. Obč. zákonníka z dôvodov, ako ich uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ako aj z dôvodov, ako súd uvedené odvolacím súdom vyššie. V súvislosti s námietkou žalovaného v 2. rade, že súd mal posúdiť tieto právne úkony ako vzájomne podmienené a skutkovo súvisiace, odvolací súd dáva tiež do pozornosti výpoveď žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 4.12.2008 (č.l. 146) , kedy sám prehlásil, že zmluvu o prevode členských práv a povinností, ktorú uzavrel so žalovaným v 1. rade, v žiadnom prípade nemožno spájať so zmluvou o pôžičke, pretože táto je samostatným právnym úkonom a nie je zabezpečovacím právom zmluvy o pôžičke, z ktorého dôvodu navrhol, aby súd na to prihliadol ako na dva samostatné právne úkony. Z tohto pohľadu potom túto jeho obranu možno považovať iba za účelovú a bez právneho významu.

K námietke nesprávnej aplikácie judikátu Najvyššieho súdu ČR ohľadne otázky dispozície s členskými právami v bytovom družstve odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní otázky, či zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve len jedného z manželov patrí medzi bežné veci v zmysle ust. § 701 ods. 1 Obč. zákonníka, ktoré by mohol vybavovať len jeden z manželov, sa súd prvého stupňa riadil rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 151/2005, ktorý sa zaoberal riešením tejto otázky.

V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pokiaľ je byt v spoločnom nájme manželov, subjektami dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve podľa § 230 Obch. zákonníka musia byť obaja manželia, inak je táto dohoda za splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. § 40a Obč. zákonníka neplatná. Relatívnej neplatnosti v zmysle ust. § 40a Obč. zákonníka sa možno dovolať rôznymi kvalifikovanými prejavmi, adresovanými účastníkom právneho vzťahu, prípadne aj v občianskom súdnom konaní vrámci návrhu, námietky a pod. Bežnou vecou v zmysle ust. § 701 Obč. zákonníka, ktorú by mohol vybavovať jeden z manželov (spoločných nájomcov bytu) , nie je zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, ktorou by mal byť podstatne zmenený obsah spoločného práva manželov k bytu potiaľ, že by toto právo zaniklo. Takýto právny úkon musí byť urobený vo vzájomnej zhode oboma manželmi. V prípadoch, v ktorých je účastníkom dohody o prevode členských práv a povinností jeden z manželov, je vždy potrebný písomný súhlas druhého manžela, a to aj vtedy, keď sa prevádza iba individuálne členstvo manžela.

Uvedené rozhodnutie je aplikovateľné aj na prejednávanú vec, keďže žalobkyňa a žalovaný v 1. rade boli spoločnými nájomcami družstevného bytu a odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od tohto vysloveného právneho názoru.

Tak, ako správne uzavrel súd prvého stupňa, žalobkyňa ako spoločná nájomkyňa družstevného bytu nebola účastníčkou zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 3.8.2006 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, k tejto zmluve nedala ani následný súhlas a v zákonnej lehote žalobou dovolala sa neplatnosti tohto právneho úkonu, preto je vyššie uvedená zmluva neplatná.

Keďže zmluvou nemožno previesť na iného viac práv než prevádzajúci má, neplatná je aj zmluva o prevode členských práv a povinností uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalovanými v 3. a 4. rade.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Keďže výrokom o určení neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a povinností, uzavretej dňa 27.11.2006 medzi žalovanou v 5. rade a žalovaným v 6. a 7. rade, sa nerozhodovalo o právach a povinnostiach žalovaného v 2. rade, nie je tento osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie v tejto časti v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.