KSKE 6 Co 253/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/253/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612204067 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612204067.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 6/A, t.č. Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporkyni O. S., J.. XX.X.XXXX, G. I. H. XXX, Q.. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 631,49 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.7.2012, č.k. 13C/44/2012-60 a o návrhu na prerušenie konania takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania.

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi (ďalej len okresný súd ) uznesením zo dňa 12.7.2012 č.k. 13C/44/2012-60 konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 30,87 € prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 5.3.2012 bol okresnému súdu doručený návrh, v ktorom sa navrhovateľ domáhal vydania platobného rozkazu, ktorý by odporkyni uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 631,49 € s prísl.. Okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa, a dňa 19.3.2012 vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podala odporkyňa odpor s odôvodnením. Vedľajší účastník písomným podaním doručeným súdu dňa 4.5.2012 vstúpil do konania (z vlastného podnetu) na strane odporkyne. Navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť podaním, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 20.6.2012 a žiadal konanie zastaviť. Pretože navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania, súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Vrátenie súdneho poplatku odôvodnil podľa § 11 ods. 3,4 zák. č. 71/1992 Zb..

Proti výroku uznesenia o trovách prvostupňového konania podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť výrok o trovách prvostupňového konania tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 58,96 €, ktoré je povinný zaplatiť na účet (špecifikovaný v odvolaní) právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku v lehote do 3 dní. Zároveň žiadal priznať vedľajšiemu účastníkovi aj trovy odvolacieho konania vo výške 34,06€ na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku v lehote do 3 dní. Tvrdil, že v danej veci mal súd výrok o trovách konania medzi hlavnými účastníkmi odôvodniť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., lebo z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ. Navrhovateľ vzal návrh späť

až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania, lebo je mu známa právna argumentácia vedľajšieho účastníka o zmluvnej pokute ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Z návrhu je zrejmé, že okrem absolútne neplatnej zmluvnej pokute si navrhovateľ uplatňoval aj nárok na hovorné , ktoré je premlčané. Uviedol, že postup okresného súdu pri nepriznaní trov vedľajšiemu účastníkovi je v rozpore s legislatívou Európskej únie, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a Slovenskou právnou teóriou. Poukázal aj na nové znenie § 137 O.s.p. s účinnosťou od. 1.1.2012. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odôvodniť z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelné vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Samotná skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania nie je (dúfa) sporná, ale napriek tomu vedľajší účastník poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010 sp.zn. 5Cdo/71/2010, ako aj na najnovšie komentáre O.s.p. (autorov Števček/Ficová a kolektív) , prípadne Drápal/Bureš a kolektív OSŘ Velké komentáře CH Beck 2009 str. 607) . Vymenoval niekoľko uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove, v ktorých vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania v dôsledku späťvzatia návrhov (žalôb) . Pre prípad, že odvolací súd sa nestotožní s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka, navrhol prerušiť konanie, a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach:

1.Či pod právom na súdnu ochranu podľa článku 47 v spojení s článkom 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov (ďalej len Združenie ) podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania.

2a/ Či sa má článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 47 v spojení s článkom 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky, podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.5.2005 v nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

2b/ Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov v súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní Združením.

3/ Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa článku 47 v spojení s článkom 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov, napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené.

4/ Či právna úprava podľa § 142 až § 151 (Slovenského) Občianskeho súdneho poriadku odporuje právu Európskej únie, ak neumožňuje Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov priznať plnú náhradu trov konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na druhej strane dodávateľovi náhradu trov konania priznať umožňuje.

5/ Či článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 38 až 47 Charty základných práv Európskej únie treba vykladať tak, že bránia takej aplikácii vnútroštátneho procesného práva, ktorá označuje právne zastúpenie Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov za neúčelné, napriek tomu, že po vstupe Združenia do konania dodávateľ zobral žalobu späť.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení navrhol odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť s poukazom na § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ako odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Poukázal na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto prípade možno úkony advokátov, ktorí zastupujú občianske združenia považovať za tzv. formulárové úkony, keďže sú v každom prípade rovnaké a podávajú sa hromadne. Samotní advokáti, ktorí zastupujú Združenie na ochranu spotrebiteľa, podávajú oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania (v rámci ktorého požadujú doručenie listín uložených v spise a náhradu trov konania) , následne namietajú zmluvnú pokutu (formou automatizovaného vzoru) alebo namietajú jej premlčanie (formou automatizovaného vzoru) . V rámci jednotlivých úkonov si advokáti Združenia na ochranu spotrebiteľa vyčíslia aj svoje trovy konania. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené formulárové podania na súdy sa opakujú a predmet sporov sa týka peňažného plnenia vyplývajúceho z rovnakých právnych nárokov, tak nie je účelným uplatňovaním náhrady trov konania uplatňovanie trov advokáta.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na základe podaného odvolania prejednal vec v medziach v ktorých sa vedľajší účastník domáhal preskúmania rozhodnutia podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie dôvodné.

Vedľajší účastník podal odvolanie len čo do výroku o nepriznaní trov prvostupňového konania, a tak právoplatnosť ostatných výrokov nebola odvolaním vedľajšieho účastníka dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.) .

Predmetom odvolacieho prieskumu zostal len výrok o trovách konania.

Z obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves zn. 13C/44/2012 vyplýva, že dňa 5.3.2012 bol Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručený návrh navrhovateľa zo 4. januára 2012 proti odporkyni o zaplatení sumy 631,49 € s prísl..

Okresný súd dňa 19. marca 2012 č.k. 1Ro/85/2012-31 vydal platobný rozkaz, ktorým odporkyni uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 631,49 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.6.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 37,50 €, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde.

Odporkyňa platobný rozkaz prevzala dňa 24.4.2012 a v zákonnej lehote podala proti uvedenému platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, (ktorý bol doručený okresnému súdu 30. apríla 2012) .

Okresnému súdu Spišská Nová Ves bolo dňa 4. mája 2012 doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 27.4.2012, v ktorom vedľajší účastník oznamuje, že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu účastníka S. O.. Plnomocenstvo pre JUDr. Ambróza Motyku je zaregistrované na Okresnom súde Spišská Nová Ves v správnom registri pod č. 1 Spr V/8/2012. Žiadali o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh, a navrhli, aby im súd priznal náhradu trov konania .

Okresný súd listom zo dňa 14. mája 2012 zaslal navrhovateľovi odpor, ktorý podala odporkyňa na vyjadrenie a zároveň mu oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania a vyzval ho o zaslanie rovnopisu návrhu na začatie konania s prílohami v lehote 10 dní.

Podaním zo dňa 18.6.2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 20.6.2012 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

Ako už bolo vyššie uvedené, Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 12. júla 2012 č.k. 13C/44/2012-60 konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené ( § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) .

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca ( § 146 ods. 2 O.s.p.) .

Ak zastavuje súd konanie z dôvodu späťvzatia návrhu, zapodieva sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

Zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené, môže napr. spočívať v tom, že účastník (navrhovateľ) vzal návrh na začatie konania späť. Zavinenie je tu treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku) .

Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.

Odporkyni v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, lebo jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, (uznesením okresného súdu z 12. júla 2012, č.k. 13C/44/2012.58 - poznámka odvolacieho súdu) , a tak nie je povinná zaplatiť súdny poplatok (ani) z odporu voči platobnému rozkazu.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.) .

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu 10a (v odkaze pod čiarou je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 93 ods. 2 O.s.p.) .

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.) .

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( § 93 ods. 4 O.s.p.) .

Účastník môže napadnúť rozhodnutie okresného súdu odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.) .

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán) . Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka

na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva) , alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu, ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napr. neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie) , kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor]. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.

Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.

Vzhľadom na to, že vedľajší účastník vystupoval na strane odporkyne, a k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia navrhovateľa, lebo vzal späť návrh na začatie konania, bol by navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania odporkyni, a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka na strane ktorého vystupuje, mal by vedľajší účastník právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v odvolaní sú účelné. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo ako v danom prípade procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

V tomto konaní nemožno považovať trovy vynaložené vedľajším účastníkom alebo lepšie povedané vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy konania neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom odporkyne, resp. vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

V súdenom prípade v dôsledku účinného späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom nedošlo ani k vysloveniu procesného postoja odporkyne ani vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia vo všeobecnosti treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech vo veci, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa k predmetu konania.

Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania a najmä, ak sa vedľajší účastník dá zastúpiť advokátom bez toho, aby vo veci zaujal procesný postoj k predmetu konania, skutočne navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana konkrétneho spotrebiteľa (odporkyne) , ale len získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania. Inštitút vedľajšieho účastníka neslúži (len) na ochranu tretích osôb (vedľajšieho účastníka) , ale má slúžiť na ochranu záujmov hlavného účastníka (v danom prípade odporkyne) .

Úvaha vedľajšieho účastníka, že vstup vedľajšieho účastníka do konania spôsobil späťvzatie návrhu je iluzórna predstava vedľajšieho účastníka, lebo navrhovateľovi bol iba oznámený vstup vedľajšieho účastníka do konania, a doručená žiadosť súdu o zaslanie rovnopisu návrhu na začatie konania pre vedľajšieho účastníka.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S prihliadnutím na štádium konania, keď už súd nerozhoduje vo veci samej, nie je tu žiadna otázka, ktorej vyriešenie by malo z hľadiska prebiehajúceho súdneho konania význam, a preto odvolací súd nevyhovel návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože by sa tým zbytočne predlžovalo konanie.

Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zakladá povinnosť súdu prerušiť konanie vedené podľa Občianskeho súdneho poriadku ak sa rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Posúdenie potreby podania prejudiciálnej otázky je vo výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý ako jediný priamo pozná skutkový stav, a tvrdenia účastníkov a zodpovedá za súdne konanie. Vnútroštátny súd musí sám posúdiť opodstatnenosť právnych otázok, ktoré sa v konaní vyskytnú, ako aj potrebu prejudiciálneho rozhodnutia, od ktorého závisí rozhodnutie vo veci samej. Ak ide teda o otázku, ktorej riešenia nemá z hľadiska prebiehajúceho vnútroštátneho konania význam, vnútroštátny súd nemá povinnosť predkladať prejudiciálnu otázku a zbytočne tým predlžovať konanie.

Vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu a právoplatné zastavenie konania o veci samej nie je právne významné ani zodpovedanie prejudiciálnych otázok tak, ako ich koncipoval vedľajší účastník vo svojom návrhu na prerušenie konania, ktorý je obsiahnutý v odvolaní. Nehovoriac o tom, že odvolací súd (v tomto rozhodnutí) sa vyporiadal aj s účelnosťou trov konania vynaložených na právnu pomoc vyplývajúcu z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Vedľajší účastník nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Navrhovateľ nepodal návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.