KSKE 6 Co 257/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/257/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206200169 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206200169.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : D. O. - C. Y. D., so sídlom v J., C. XX, IČO: XX 686 832, zast. I.. C. T., advokátom so sídlom v J., N. XX, G..M..J. XXX, proti žalovaným : 1/ Q. D., M..Q..G.., S..D.. v likvidácii, so sídlom E. Ko, G. XX, IČO: XX 733 034, 2/ D. D. S. re, T..D.., so sídlom E. Pre, D. XX, správca úpadcu N. S..D.. v konkurze, so sídlom E. Snine, D. XXXX, IČO: XX 453 676, 3/ J., S..D.., so sídlom E. Humennom, L. D. XX, IČO: XX 455 032, 4/ N., S..D.. v likvidácii, so sídlom E. Snine, D. XXXX, IČO: XX 457 132, 5/ P., D..O..M.., so sídlom E. Nacinej , K. X, IČO: XX 679 510, zast. I.. C. W., advokátkou so sídlom E. E. L. P., Y. XXX, 6/ C. T., bytom E. Hanu L. P., J. XX, 7/ W.. P. T., bytom E. J., Č. L. P. XXX, 8/ W.. C. Š., bytom E. E. L. P., L. D. XXX, 9/ Q..D..W.. - Q., S..D.., so sídlom E. E. L. P., Y. XXX, IČO: XX 453 641, 10/ W.. C. T., bytom E. E. L. P., L. D. XX, zast. I.. J. T., advokátom so sídlom E. E. L. P., C..O.. Š. XXX, 11/ W.. I. G., bytom E. Bratislave, T. XX, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 8. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 12C 1/06-1013 zo dňa 19.9.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

V prevyšujúcej časti o d m i e t a odvolanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa konanie proti žalovanému v 1. rade Q. D., M..Q..G.., S..D.. v likvidácii Košice, IČO: XX 733 034 a žalovanému v 9. rade Q..D..W.. - Q., S..D.., E. L. P., IČO: XX 453 641 zastavil. Návrh žalovaných v 4. a 8. rade na prerušenie konania zamietol. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 9. rade rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti komisionárskych zmlúv, uzavretých medzi účastníkmi konania, týkajúcich sa prevodu akcií vo vlastníctve žalobcu a vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s., ako aj určenia neplatnosti záložných zmlúv, vzťahujúcich sa k akciám, ktoré boli predmetom prevodu, a to žalobou zo dňa 4.1.2006.

Po zistení, že žalovaní v 1. a 9. rade ako právnické osoby zanikli bez právneho nástupcu, čím stratili právnu subjektivitu, podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p. konanie voči nim zastavil.

Návrh žalovaného v 8. rade ako účastníka konania a súčasne ako osoby oprávnenej konať v mene žalovaného v 4. rade v podaní zo dňa 10.6.2011, ktorým navrhoval prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že títo účastníci podali na Ústavný súd SR sťažnosť, týkajúcu sa porušenia ich práv v súdnom konaní, keď súd mal na ujmu ich práv ako účastníkov sporu vykonať

pojednávanie aj v ich neprítomnosti, zamietol. Súd prvého stupňa uzavrel, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože sťažnosť žalovaných v 4. a 8. rade podaná na Ústavný súd SR pre porušenie práv na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že súd pojednával v ich neprítomnosti, aj keď na to neboli splnené podmienky, nie je konaním, ktoré by riešilo otázku majúcu význam pre rozhodnutie a postup súdu v prejednávanej veci, keďže sa svojim charakterom žiadnym spôsobom nevzťahuje na prípadné meritórne rozhodnutie. Nakoľko súdne konanie naďalej prebieha, žalovaní majú možnosť uplatňovať svoje procesné práva v riadnom konaní, za predpokladu ich riadnej súčinnosti so súdom, ktorú zákon vyžaduje a predpokladá.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 9. rade rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 8. rade, a to voči všetkým jeho výrokom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď konanie zastavil len voči žalovaným v 1. a 9. rade. Keďže predmetom konania na súde je posúdenie platnosti komisionárskych a záložných zmlúv medzi účastníkmi týchto zmlúv, nemal by súd posudzovať zmluvy, keď jeden z účastníkov sa k ich obsahu už nemôže vyjadriť. Súd prvého stupňa mal zastaviť konanie nielen proti žalovaným v 1. a 9. rade, ale z dôvodu zániku žalovaných v 1. a 9. rade, mal zastaviť konanie aj voči žalovaným v 2. až 8. rade a voči žalovanému v 10. a 11. rade. Zo zmlúv, ktoré žalobca predložil, je totiž zrejmé, že v každej zmluve je jednou zmluvnou stranou buď žalovaný v 1. rade alebo v prípade záložných zmlúv žalovaný v 2. rade. Pri vydaní napadnutého uznesenia preto súd prvého stupňa pochybil, keď konanie zastavil len proti žalovaným v 1. a 9. rade, pretože zároveň mal z vyššie uvedených dôvodov zastaviť konanie aj proti žalovaným v 2. až 8. rade a aj voči žalovaným v 10. a 11. rade. Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh žalovaných v 4. a 8. rade na prerušenie konania zamietol, vec nesprávne právne posúdil, pretože konanie mal prerušiť kvôli podanej ústavnej sťažnosti proti vyhlásenému uzneseniu na pojednávaní dňa 27.4.2011, na základe ktorého súd pojednával podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaných v 3. až 8. rade a 11. rade. Toto uznesenie do dnešného dňa nebolo týmto žalovaným doručené. Žalovaní preto nemali možnosť proti tomuto uzneseniu podať odvolanie. Súd si pritom musel byť vedomý pri vyhlásení tohto uznesenia, že nie sú splnené podmienky na jeho vyhlásenie podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože žalovaní v 4. a 8. rade sa riadne a včas písomne ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní a požiadali súd o odročenie pojednávania, o čom je v spise dôkaz. Uznesenie súdu prvého stupňa vyhlásené na pojednávaní dňa 27.4.2011, ktorým súd rozhodol, že sa bude pojednávať aj v neprítomnosti žalovaného v 8. rade, je preto nesprávne, hodlá ho napadnúť a tým anulovať jeho účinky, ktoré nastali na pojednávaní dňa 27.4.2011.

Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 8. rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je dôvodné a odvolanie v prevyšujúcej časti je potrebné odmietnuť ako podané osobou neoprávnenou.

Uznesenie je v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.) .

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva:

Žalovaní v 4. rade a 8. rade navrhli prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že podali na Ústavný súd SR sťažnosť, týkajúcu sa porušenia ich práv v súdnom konaní, keď súd mal na ujmu ich práv ako účastníkov konania pojednávať dňa 27.4.2011 v ich neprítomnosti. Podanie adresované Ústavnému súdu SR podľa názoru žalovaného v 8. rade začne konanie, ktoré má vplyv aj na konanie vo veci samej.

Súd môže prerušiť konanie, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet ( § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ).

Podľa právnej teórie v tomto ust. zákon stanovuje, že predbežné otázky, t.j. právne otázky, ktoré nie sú samy predmetom občianskeho súdneho konania, ale od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie vo veci samej, si môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, môže však aj prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Súd v civilnom konaní je však viazaný rozhodnutiami uvedenými v ust. § 135 ods. 1 O.s.p..

Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, t. zn. prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky) , slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Podľa citovaného ustanovenia ide o riešenie otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, vždy však ide o predbežnú otázku, ktorú by si mohol súd sám vyriešiť podľa ust. § 135 ods. 2 O.s.p

Fakultatívne prerušenie súdneho konania znamená, že súd nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Ak sa však rozhodne, že konanie nepreruší a neurobí ani iné vhodné opatrenie, danú otázku - pre výsledok jeho konania zásadného významu - si musí rozriešiť sám v podobe rozhodnutia o predbežnej otázke. Riešenie predbežnej otázky pritom súd nevyjadrí formou výroku, ale sa prejaví v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej.

Otázka procesných práv účastníka konania nie je predbežnou otázkou, ktorá by mohla byť dôvodom pre prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože ide o procesný postup súdu, ktorý je upravený Občianskym súdnym poriadkom.

Správne súd prvého stupňa uzavrel, že sťažnosť žalovaného v 4. rade a žalovaného v 8. rade podaná na Ústavný súd SR pre porušenie ich práv na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že súd pojednával v ich neprítomnosti, aj keď na to neboli splnené podmienky, nie je konaním, ktoré by riešilo otázku majúcu význam pre rozhodnutie a postup súdu v prejednávanej veci.

Rozhodnutie Ústavného súdu o sťažnosti žalovaných nemá podstatný vplyv a význam pre meritórne rozhodnutie vo veci a nemôže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Doposiaľ vo veci súdom prvého stupňa rozhodnuté nebolo, súdne konanie naďalej prebieha, preto všetci účastníci konania, vrátane žalovaného v 8. rade, majú možnosť uplatňovať svoje procesné práva v riadnom konaní v zmysle

Občianskeho súdneho poriadku. Prerušenie konania z dôvodu uvedeného žalovanými v 4. a 8. rade by teda bolo v rozpore s účelnosťou a hospodárnosťou konania.

Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bolo na úvahe súdu a táto úvaha nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, nemožno rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, resp. konanie neprerušil, vytknúť vecnú nesprávnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil v zmysle ust. § 219 ods.1 O.s.p.

Odvolanie žalovaného v 8. rade proti výroku o zastavení konania proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 9. rade a proti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 9. rade odvolací súd v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol, lebo žalovaný v 8. rade nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti týmto výrokom rozhodnutia.

V zmysle ust. § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním za predpokladu, že zákon to nevylučuje. Zároveň musí ísť o rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v neprospech účastníka konania alebo ktorým bol poškodený na svojich právach alebo ktorým mu bola spôsobená ujma na jeho právach.

Rozhodnutím o zastavení konania proti žalovanému v 1. a 9. rade a o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 9. rade sa nerozhodovalo o právach, ani o povinnostiach žalovaného v 8. rade, týmito výrokmi nebolo rozhodnuté v jeho neprospech, nebol nimi poškodený na svojich právach a ani mu nebola spôsobená žiadna ujma, bez ohľadu na toto rozhodnutie sa jeho postavenie v konaní žiadnym spôsobom nezmenilo a vzhľadom na túto skutočnosť nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti týmto výrokom. Preto odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. v prevyšujúcej časti odmietol odvolanie žalovaného v 8. rade.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný v 8. rade bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom trovy konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.