KSKE 6 Co 284/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/284/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709209879 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709209879.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: K.. Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., Z. XX, proti odporkyni: Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 69 090, zast. JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 11C/125/2009-224 zo dňa 7.11.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp.zn. 3C/04/2009 zo dňa 28.7.2009, vydaného Arbitrážnym súdom Košice, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 11C/125/2009.

Uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa vo veci samej domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 28.7.2009 sp.zn. 3C/04/2009 v zmysle ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V priebehu konania podala návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý odôvodnila tým, že môže očakávať v najbližších dňoch exekúciu, keďže rozhodcovský súd rozhodol v jej neprospech, a tým by jej mohla byť spôsobená ujma. Po právnom posúdení návrhu navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel a odložil odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, lebo by ním mohla byť spôsobená navrhovateľke finančná ujma.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, neoprávnene a hrubo zasahujúce do jej práv priznaných právoplatným rozhodnutím. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, má charakter právoplatného rozhodnutia súdu. Keďže ide o právoplatné rozhodnutie, ktorému predchádzalo rozhodcovské konanie, i všeobecný súd by mal túto okolnosť brať na vedomie, a preto povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať len o naozaj výnimočné, a v tom ktorom prípade existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť v odôvodnení presne uvedené. V prípade povolenia odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sa prelamujú účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku ešte pred rozhodnutím vo veci samej, preto by k odkladu vykonateľnosti malo dôjsť v celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch a po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností, na základe ktorých sa odklad povoľuje. Pri posúdení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je potrebné vychádzať z účelu tohto inštitútu, ktorý právna teória zaraďuje medzi zabezpečovacie prostriedky v

civilnom procese, z povahy ktorých vyplýva, že majú byť nariadené na odvrátenie závažnej ujmy hroziacej účastníkovi konania (odkaz na JUDr. Mazák, J.:Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese Iura Edition, 1997) . Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru o existencii okolností odôvodňujúcich odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, jeho rozhodnutie je preto predčasné, vychádza z hypotetických a ničím nepodložených skutočností. Výkon, resp. možnosť podania návrhu na vykonanie právoplatného exekučného titulu odporkyňou, nemôže byť bez ďalšieho predpokladom odôvodňujúcim hrozbu závažnej ujmy navrhovateľky. Predpokladom odkladu vykonateľnosti musí byť hrozba závažnej ujmy, ktorá musí byť aj reálna. V danom prípade navrhovateľke žiadna reálna ujma nehrozí. Aj v prípade začatia exekučného konania Exekučný poriadok zakotvuje inštitúty procesnej obrany povinného (napr. námietky proti exekúcii, odklad exekúcie) , ktoré môže navrhovateľka využiť na ochranu svojich práv a záujmov. Nepovolením odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak nehrozí navrhovateľke žiadna bezprostredná ujma. Ak by aj došlo k výkonu exekúcie (na základe právoplatného rozhodnutia) , odporkyňa v tom nevidí žiadnu nenapraviteľnú ujmu. Súčasne namietla absenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako predpokladu úspechu navrhovateľky v tomto konaní. Navyše odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. a § 169 O.s.p., pretože uznesenie by malo obsahovať odôvodnenie, ktoré presvedčivo, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, prečo súd rozhodol ako rozhodol, a akými úvahami sa riadil. Zmena, či odklad vykonateľnosti musí byť preto riadne zdôvodnená. Rozhodnutie o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku musí mať zákonný podklad, musí byť dostatočne skutkovo aj právne odôvodnené, musí jasne a zrozumiteľne dávať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súčasne poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR. Podľa odporkyne napadnuté uznesenie je nezákonným zásahom do jej právoplatne priznaných práv.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Súd podľa nej svoje rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku správne odôvodnil bezprostrednou hrozbou exekúcie napr. z trov rozhodcovského konania, ohľadom ktorých je voči nej vedené exekučné konanie na OS Košice, 37Er/2264/2009 a ďalej z práv jej priznaných v rozhodcovskom rozsudku, napr. poplatok, ktorý sa vymáha v exekučnom konaní na OS Košice, 12Er/787/2010, ktorým ju už odporkyňa poškodila, a to neoprávneným zadržiavaním jej peňazí, a tiež naďalej odopiera nároky plynúce z poistky ako napr. možnosť získať odkupnú hodnotu pri predčasnom zrušení poistky a pod.. Okrem toho je tu hrozba bezdôvodného obohatenia na základe práv priznaných v rozhodcovskom rozsudku. Je logické, aby súd vyčkal na rozhodnutie súdu v merite veci, či rozhodcovský rozsudok je zákonný, alebo či bude súdom zrušený. V opačnom prípade by došlo k ďalšiemu exekučnému výkonu a navrhovateľke by bola spôsobená nenapraviteľná ujma na jej majetkových právach, predovšetkým z dôvodu, že § 61 Exekučného poriadku nepripúšťa návrat do predošlého stavu. Súčasne poukázala na uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/91/2009 o povinnosti zdržať sa používania rozhodcovskej doložky dojednanej odporkyňou, kedy v konaní o vydanie predbežného opatrenia bolo preukázané zneužívanie rozhodcovského konania zo strany odporkyne. Navrhovateľka už počas rozhodcovského konania namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky, najmä z dôvodu jej neprijateľnosti, v dôsledku čoho nemohol rozhodcovský súd rozhodnúť právoplatne, pretože nesprávne preskúmal svoju právomoc a príslušnosť na konanie vo veci samej. Arbitrážny súd Košice napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že určil viacero právnych vzťahov, a to napriek tomu, že v rozhodnom čase mala odporkyňa vedomosť o tom, že existuje vykonateľné rozhodnutie súdu - predbežné opatrenie a tiež, že sú namietané všeobecné poistné podmienky odporkyne z 21.5.2007 ako neplatné. Ona nikdy neprejavila vôľu riešiť akékoľvek spory v rozhodcovskom konaní a ani neudelila odporkyni plnú moc na jej zastupovanie v rozhodcovskom konaní. O neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pre nedodržanie zákonnej písomnej formy rozhodol Okresný súd Košice v exekučnom konaní 12Er/787/2010-269 zo dňa 18.10.2011, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.11.2011. Všetky tieto uvedené okolnosti zakladajú predpoklad, že rozhodcovský rozsudok bude zrušený v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona o rozhodcovskom konaní. Súčasne uviedla, že rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 34 zák.č. 244/2002 Z.z., pretože nie je jednoznačná identifikácia, ktorý subjekt vydal rozhodcovský rozsudok, a teda tento subjekt je anonymný. Súčasne nie je jednoznačná identifikácia, kde prebiehalo rozhodcovské konanie, pretože je uvedené len bližšie nešpecifikované miesto niekde v Košiciach. Zmätočné je aj poučenie, poukazuje na nesprávne znenie predpisu 244/2002 Z.z. a neuvádza možnosť podať žalobu aj v prípade porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Rozhodnutie

je vydané vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania v zmysle § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozsudok je preto neplatný a nulitný a nemôže byť záväzný ani pre účastníkov konania a ani súdy. K odvolaniu pripojila uznesenia iných súdov týkajúce sa podobných prípadov.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.) .

Odporkyňou uvádzané dôvody v odvolaní nie súd spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam odporkyne odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom všeobecnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a zruší sa až vydaním nového rozhodnutia v konaní pred príslušným súdom. Zákon v odôvodnených prípadoch na návrh účastníka rozhodcovského konania, adresovaný príslušnému súdu, rozhodujúcemu o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, poskytuje oprávnenie odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Posúdenie podmienok odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je však na úvahe súdu, keďže zákon bližšie nešpecifikuje podmienky rozhodné pre posúdenie dôvodnosti odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pričom táto úvaha musí byť riadne odôvodnená tak, aby rozhodnutie nebolo arbitrárne.

V prejednávanej veci úvaha súdu pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nevybočila z medzí a hľadísk určených zákonom, nemožno preto postupu súdu, ktorý svoju úvahu riadne odôvodnil hrozbou finančnej ujmy na strane navrhovateľky, vytknúť vecnú nesprávnosť. Zároveň boli splnené obe zákonné podmienky pre rozhodnutie o takomto návrhu, t.j. podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku a podanie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku účastníkom konania.

Odvolacia námietka, že v danom prípade ide o zjavne neopodstatnený návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, nie je dôvodná, pretože v prípade jeho výkonu existuje na strane navrhovateľky hrozba bezprostrednej (aj finančnej) ujmy. Navrhovateľke hrozí reálna ujma z dôvodu exekúcie ohľadom trov rozhodcovského konania, o ktorých je právoplatne rozhodnuté, ale aj iná hrozba

vyplývajúca z práv a povinností priznaných rozhodcovským rozsudkom (poplatky a pod.) . V danom prípade sú preto dané dôvody pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Navyše odvolací súd dodáva, že v konaní vo veci samej je sporná samotná otázka platnosti rozhodcovskej doložky, v dôsledku čoho je spochybnená aj otázka právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, z ktorých dôvodov taktiež možno považovať návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku za dôvodný. Až do rozhodnutia súdu o otázke, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu pre vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku, je preto dôvodné exekúciu nevykonávať, čo možno zabezpečiť len odkladom jeho vykonateľnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.