KSKE 6 Co 286/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 Co 286/2011

KS v Košiciach, dátum 21.05.2012, sp.zn. KSKE 6 Co 286/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/286/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809204996 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809204996.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: C. Q., R.. X.X.XXXX, bytom N., S.. Ž. XXX/X, zastúpený JUDr. Imrichom Hrončekom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul. 1. Mája 40, proti žalovaným:1/ S. K., nar. X.X.XXXX, bytom v W., D. XX, 2/ O. K., R.. XX.X.XXXX, bytom v W., I. XX, 3/ Z. K., R.. X.XX.XXXX, bytom v J. N., H. XXX, všetci zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, v konaní o určenie, že majetkové podiely patria do dedičstva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k. 9C/78/2009-114 zo dňa 8.11.2011

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd konanie o určenie, že majetkové podiely patria do dedičstva, zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

O zastavení konania rozhodol v zmysle ust. § 96 O.s.p. na základe späťvzatia žaloby žalobcom a súhlasu žalovaných so späťvzatím. Dôvodom späťvzatia žaloby bola tá skutočnosť, že vykonaným dokazovaním v súdnom konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu v menoslove pôvodných podielnikov Pasienkového spoločenstva obce Krásnohorské Podhradie zo dňa 10.10.1927 sa nenachádza.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. v spojení s ust. § 150 O.s.p.. Konštatoval, že späťvzatie žaloby je potrebné hodnotiť ako procesný neúspech žalobcu v konaní, kedy žalovaní by mali právo na náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 150 O.s.p. však žalovaným náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd videl v okolnostiach prípadu, konkrétne v tom, že žalobca, vychádzajúc zo zoznamu podielnikov, použitého pri znovuzaložení Urbárneho a pasienkového pozemkového spoločenstva v obci Krásnohorské Podhradie z roku 1996, na základe ktorého bolo toto pozemkové spoločenstvo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou, sa dôvodne domnieva, že jedným z pôvodných podielnikov bývalého Pasienkového spoločenstva obce Krásnohorské Podhradie bol aj jeho právny predchodca S. Q., R.. XX.X.XXXX a zomrelý XX.XX.XXXX, z ktorého dôvodu sa domáhal žalobou určenia majetkových podielov z nehnuteľností vlastnícky patriacich svojmu právnemu predchodcovi do dedičstva po ňom. Až vykonaným dokazovaním v súdnom konaní, konkrétne oboznámením sa s menoslovom podielnikov Pasienkového spoločenstva obce Krásnohorské Podhradie zo dňa 10.10.1927 bolo zistené, že právny predchodca žalobcu sa v menoslove pôvodných podielnikov nenachádza.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania účastníkov, v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a navrhli napadnuté uznesenie zmeniť tak, že im bude priznaná náhrada všetkých trov konania, alternatívne navrhli zrušiť uznesenie v napadnutom výroku a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Poukázali na to, že v zmysle ust. § 150 O.s.p. súd iba celkom výnimočne nemusí priznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, ktoré ustanovenie má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha, či ide o výnimočný prípad, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu. V posudzovanej veci nie sú dané žiadne také výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré by im nemala byť priznaná náhrada trov konania. Žalobca, zastúpený právnym zástupcom, pri náležitej opatrnosti mohol zistiť, že jeho právny predchodca S. Q. nebol medzi pôvodnými podielnikmi bývalého Pasienkového spoločenstva obce Krásnohorské Podhradie. Pokiaľ tak neučinil a spoliehal sa na náhodu, že dve osoby rovnakého mena nemôžu byť, mal by znášať aj zodpovednosť s tým spojenú v podobe povinnosti nahradiť žalovaným trovy konania. Žalobca mohol vedieť, že uvedená pasienková spoločnosť zrejme nie náhodou koná so žalovanými a považuje ich za svojich členov, nie náhodou im poskytuje deputát dreva a podobne. O nedobromyseľnosti žalobcu svedčí aj fakt, že nepochybne musel mať vedomosti o tom, že jeho matka, ako dcéra S. Q., tiež si bola vedomá skutočnosti, že jej nepatria po otcovi žiadne podiely, lebo si žiadne nároky v zmysle zákona 229/1991 Zb. neuplatnila a nehlásila sa za svojho života ani k týmto podielom, ktoré sú v súčasnosti evidované na žalovaných. Nakoniec poukázali na skutočnosť, že sú sociálne odkázaní dôchodcovia, ktorí nemajú iný príjem, než svoj starobný dôchodok, kým žalobca je zamestnaný a svojím nezodpovedným prístupom vyrobil im nemalé výdavky na trovách a v podstate ich pripravil o ich dôchodky v sume týchto trov. V závere namietali aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže súd neuvádza, v zmysle ktorého odseku ustanovenia § 150 O.s.p. súd rozhodol.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaní si uplatňovali svoj spoluvlastnícky podiel po nebohom S. Q., ktorý bol v zozname pod radovým číslom XXX a zároveň si uplatňovali aj ďalší podiel zrejme po svojom otcovi S. K., pod radovým číslom XXX. V skutočnosti podľa zápisnice z ustanovujúcej schôdze Pasienkového spoločenstva Krásnohorské Podhradie bolo preukázané, že v skutočnosti bola prihlásená vdova C. Q., o ktorej skutočnosti žalovaní nevedeli, teda uplatňovali si v pasienkovom spoločenstve podiel po osobe, ktorá nebola zakladateľom spoločenstva, a tento bol aj týmto titulom žalovaným vydaný. Týmto konaním uviedli do omylu pasienkové spoločenstvo aj žalobcu, keď tvrdili, že zakladateľom pasienkového spoločenstva bol S. Q. a nie vdova C. Q., pretože S. Q. zomrel v roku XXXX, teda nemohol byť zakladateľom spoločenstva v roku 1927. Keďže týmito skutočnosťami dostali žalobcu do omylu, správne súd prvého stupňa nepriznal trovy konania v zmysle ust. § 150 O.s.p..

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je výrok o trovách konania účastníkov.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., pretože pre aplikáciu tohto ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenia a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov

konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkovi v konaní.

Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. môžu byť aj okolnosti danej veci, t.j. konkrétneho prejednávaného prípadu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okolnosti daného prípadu, konkrétne tú okolnosť, že žalobca podával žalobu vychádzajúc z údajov uvedených v zozname pôvodných podielnikov, použitého pri zakladaní novovzniknutého Urbárneho a pasienkového pozemkového spoločenstva v Krásnohorskom Podhradí v roku 1996 v presvedčení, že medzi pôvodnými podielnikmi bývalého Pasienkového spoločenstva obce Krásnohorské Podhradie bol aj jeho právny predchodca Ján Lach a až vykonaným dokazovaním v súdnom konaní oboznámením sa s menoslovom podielnikov Pasienkového spoločenstva obce Krásnohorské Podhradie zo dňa 10.10.1927 bolo zistené, že právny predchodca žalobcu v menoslove pôvodných podielnikov sa nenachádza.

Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa nestotožňuje, pretože vyššie uvedené skutočnosti nemožno hodnotiť ako okolnosti danej veci, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a ktoré by teda zakladali výnimočnosť prípadu na účely aplikácie ust. § 150 O.s.p. tak, ako ich má na mysli zákonodarca.

V občianskom súdnom konaní majú účastníci konania nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, to znamená, že sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd potom rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná a môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci. Následne súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Rozhodnutiu vo veci teda predchádza vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdení tak žalobcu ako aj obrany žalovaného, pričom obe procesné strany nesú zodpovednosť v prípade neunesenia dôkazného bremena vo forme neúspechu v konaní.

Ak teda žalobca označenými dôkazmi nepreukáže svoje tvrdenia v žalobe, má to za následok zamietnutie jeho žaloby a v tomto prípade musí znášať všetky následky spojené s procesným neúspechom v konaní, vrátane vzniku povinnosti hradiť trovy úspešnej strane, ktoré jej vznikli v súvislosti s bránením práva proti žalobcovi.

Skutočnosť, že žalobca pri podaní žaloby vychádzal z údajov uvedených v zozname pôvodných podielnikov, použitého pri zakladaní novovznikajúceho Urbárneho a pasienkového pozemkového spoločenstva v Krásnohorskom Podhradí v roku 1996, ktorý nasvedčoval, že medzi pôvodnými podielnikmi bol aj jeho právny predchodca S. Q. a táto skutočnosť bola následne vyvrátená vykonaným dokazovaním v súdnom konaní - vyžiadaním listinného dôkazu zo štátneho archívu (menoslov podielnikov Pasienkového spoločenstva obce Krásnohorské Podhradie zo dňa 10.10.1927) , nemôže byť na ujmu žalovaných a túto nemôže súd zohľadniť ako dôvod, pre ktorý neprizná žalovaným náhradu trov konania. V tomto smere je potrebné stotožniť sa s odvolacími námietkami žalovaných, že žalobca

pri náležitej opatrnosti túto skutočnosť mohol zistiť ešte pred podaním žaloby vzhľadom na dostupnosť uvedeného listinného dôkazu - menoslovu pasienkového spoločenstva v Štátnom archíve v Košiciach, pobočka Rožňava a predísť tak podaniu tejto žaloby, ako aj vzniku s tým súvisiacich trov žalovaných.

Ide o typicky procesnú situáciu, kedy žalobca označenými dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia v žalobe a neuniesol tak teda svoje dôkazné bremeno a musí znášať všetky následky spojené s týmto procesným neúspechom v konaní.

Žalovaným v súvislosti s bránením ich práva proti žalobcovi vznikli trovy konania, preto je tieto trovy povinný uhradiť žalobca, ak nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., spočívajúceho v sociálnej situácii účastníkov.

Úlohou súdu po vrátení veci bude teda opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkov, pričom v prvom rade sa súd vyporiada s otázkou, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v okolnostiach na strane účastníkov (v ich sociálnej situácii) pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Pri skúmaní sociálnej situácie (všetkých) účastníkov konania súd zváži okolnosti prípadu tak na strane žalobcu, v ktorého prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane žalovaných, ktorým náhrada trov konania prislúcha a ktorým pri aplikácii tohto ustanovenia nárok priznaný nebude, resp. bude priznaný len čiastočne. Súd musí mať na zreteli, že ide skutočne o výnimočné ustanovenie, ktoré má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a aplikáciou uvedeného ustanovenia nesmie neprimerane zasiahnuť do osobných a majetkových pomerov žiadneho z účastníkov konania. Aj pri posudzovaní sociálnej situácie účastníkov, to znamená pri posúdení ich osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov je potrebné vziať do úvahy aj ostatné okolnosti konkrétneho prípadu, t.j. okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania, ako aj okolnosť, či žalovaní uviedli skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril, okrem prípadu, že nemohli tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, ako sú vyššie uvedené, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným a pri rozhodnutí je potrebné zohľadniť aj výšku trov konania, ktoré patria žalovaným z toho hľadiska, či ich priznaním, resp. nepriznaním nebude neprimerane zasiahnuté do majetkovej sféry niektorého z účastníkov konania.

Ak súd nezistí dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., rozhodne o náhrade trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., keďže v prejednávanej veci jednoznačne k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, ktorý zobral žalobu späť, pričom žalovaní svojím správaním nezadali žiadnu príčinu pre späťvzatie žaloby.

V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.