KSKE 6 Co 288/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/288/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206391 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812206391.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: BRE BANK SPOLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, Poľská republika, IČO: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom organizačnej zložky Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpenej B & S Legal, s.r.o., so sídlom Grösslingova 5, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanej: Q. W., O. B. Y., S. XXXX/XX, o zaplatenie 2.010,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, zo dňa 17. septembra 2012, č. k. 13Ro/137/2012-42 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 17.9.2012, č.k. 13Ro/137/2012-42.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len okresný súd ) uznesením zo dňa 17. septembra 2012 č. k. 13Ro/137/2012-42 uložil žalobkyni v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov podaní v sume 6,50 eur podľa položky č. 20a sadzobníka súdny poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie. Vyčítala okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci. Pod položkou č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov, je poznámka, podľa ktorej v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podaných zaručeným elektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. . Zákon o súdnych poplatkoch totiž rozlišuje medzi povinnosťou zaplatiť súdny poplatok a povinnosťou nahradiť trovy konania. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu a podal návrh na vydanie platobného rozkazu v elektronickej podobe v súlade s § 42 ods. 1 O.s.p. Skutočnosť, že podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, nie je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice neznamená, že vzniká povinnosť zaplatiť súdny poplatok, či nahradiť trovy konania podľa položky č. 20a sadzobníka o súdnych poplatkov. Práve zmyslom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná náhrada nákladov súvisiacich s konaním. Ukladanie povinnosti žalobkyni nahradiť trovy konania, ktoré vznikli súdu v súvislosti s úkonom urobeným elektronickým spôsobom so zaručeným elektronickým podpisom (ďalej len ZEP ) , je vylúčené, nakoľko (to) odporuje samotnej podstate zákonnej možnosti podávať návrhy elektronickým spôsobom za použitia ZEP. Elektronické podanie ZEP vylučuje povinnosť účastníka predkladať prílohy v potrebnom počte rovnopisov.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na základe odvolania žalobkyne preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom (§ 42 ods. 1 veta prvá O.s.p.) .

Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba (§ 42 ods. 1 veta druhá O.s.p.) .

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné (§ 42 ods. 3 veta druhá O.s.p.) .

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 veta tretia O.s.p.) .

Súdne poplatky (ďalej len poplatky ) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len poplatkový úkon ) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len sadzobník ) , ktorý tvorí prílohu tohto zákona (§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 71/1992 Zb. ) .

Poplatky sa vyberajú aj za konania a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.) .

Za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektrickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, je súdny poplatok za každú stranu 0,06 eur, najmenej však 6,50 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, a najmenej 1,50 eur za ostatné podania s prílohami (položka 20 sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) .

Ustanovenie § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p. bolo do Občianskeho súdneho poriadku včlenené novelou vykonanou zákonom č. 353/2003 Z. z. účinnou od 1. septembra 2003. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu uvedeným ustanovením sa riešia praktické problémy, ktoré nastavajú v prípadoch, keď návrh na začatie konania nie je predložený v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami a výzva, ktorú je potrebné často krát opakovať, zbytočne predlžuje súdne konanie a nevedie k náprave. Preto sa súdom dáva možnosť vyhotoviť potrebný počet kópií a uložiť účastníkovi konania, ktorý túto povinnosť zanedbal, nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu ich vyhotovením.

Aj keď zmyslom súdnych poplatkov je aj aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany účastníkov tohto konania, nemožno povinnosť účastníka konania zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb., stotožňovať s jeho (prípadnou) povinnosťou (vyplývajúcou z § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p.) nahradiť trovy (vecné náklady) , ktoré vznikli štátu vyhotovením kópií podania a príloh v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti samotným účastníkom. Pokiaľ štát vynaloží vecné náklady na vyhotovenie kópií podania a príloh, hoci tak mal urobiť účastník, má právo na náhradu týchto nákladov bez ohľadu na výsledok konania a o povinnosti účastníka nahradiť tieto trovy rozhoduje súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Naproti tomu poplatkovú povinnosť účastníka za úkon súdu uvedený v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorým je vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, je treba posudzovať podľa ustanovení zákona o súdnych poplatkoch vrátane tých, ktoré upravujú vecné a osobné oslobodenie od súdnych poplatkov.

Povinnosť zaplatiť súdny poplatok a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti, preto pomer špeciality medzi § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p. a ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch neprichádza do úvahy. Tento záver potvrdzuje aj poznámka k položke 20a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. Zákon č. 71/1992 Zb. tak sám výslovne rozlišuje medzi súdnym poplatkom za úkon súdu vymedzený v položke č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov a úhradou vecných nákladov podľa uvedeného ustanovenia O.s.p.

Podľa názoru odvolacieho súdu aj bez existencie tejto poznámky, v prípade vyhotovenia rovnopisu podania a príloh urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, by ukladanie povinnosti účastníkovi nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu v súvislosti s týmto úkonom, neprichádzalo do úvahy. Vyplýva to jednak z ustanovenia § 42 ods. 1 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom písomne doplniť netreba, a jednak zo samotnej povahy elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom. Táto povaha (elektronická forma) vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov aj s prílohami. Ak by totiž účastník konania aj v takomto prípade túto povinnosť mal, možnosť elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom by pre neho prakticky nemala význam. Ak teda v prípade takéhoto podania účastník konania nemá povinnosť predložiť podanie s potrebným počtom rovnopisom a s prílohami, potom mu nemožno ani ukladať povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah bolo potrebné poplatkovú povinnosť žalobkyne posudzovať výlučne podľa zákona č. 71/1992 Zb. a podľa názoru odvolacieho súdu nevznikla jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za úkon súdu vymedzený v položke č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý bol vykonaný súdom v konaní ako nevyhnutný dôsledok zákonom akceptovanej možnosti urobiť podanie elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.

Vzhľadom na to, že okresný súd zaujal nesprávny právny názor, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len napadnuté uznesenie zrušiť podľa § 12 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.