KSKE 6 Co 43/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 Co 43/2012

KS v Košiciach, dátum 05.07.2012, sp.zn. KSKE 6 Co 43/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7604899971 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7604899971.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Y. D. O. Y., W. W. B. Y., K. O. XX, H.: XX XXX XXX, zast. X.. Š. S., advokátom so sídlom v S., V. U. X, proti odporcovi : J. W. Y., Š. V., W. W. B. O. O., K. W. X, H.: XX XXX XXX, zast. X.. H. W., advokátkou so sídlom v S., Z. XX, v konaní o vydanie nehnuteľností, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 3C 45/2004-314 zo dňa 31.10.2011

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa konanie o vydanie pivnice osadenej pod úrovňou zeme, bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. 1343/1 - stavba murovaná o výmere 6 m2 zastavil. Zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 722,40 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodol tak potom, čo rozsudkom zo dňa 25.2.2010 sp.zn. 3C 45/2004 v spojení s opravnými uzneseniami uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. K. W., a to stavbu so súpisným č. 190 - hájenku, stavbu so súpisným č. 707 - maštaľ a stavbu so súpisným č. 708 - stodolu a návrh na vydanie parcely C - KN č. 1343 v kat. úz. W. a pivnice, osadenej pod úrovňou zeme, bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele 1343/1 zamietol. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6 Co 254/2010-290 zo dňa 31.5.2011 bol vyššie uvedený rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku potvrdený a zrušený vo výroku o zamietnutí žaloby o vydanie pivnice a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci odporca listom zo dňa 16.8.2011 oznámil, že pivnicu je potrebné považovať za súčasť parcely C-KN 1343/1 kat. úz. K. W. a navrhovateľ dňa 30.8.2011 oznámil, že návrh v časti pivnice berie späť, s ktorým späťvzatím odporca súhlasil. V zmysle ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. preto konanie o vydanie pivnice zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., vychádzajúc zo záverov, že návrhu navrhovateľa bolo v časti vyhovené a vo zvyšnej časti k zastaveniu konania došlo pre zavinenie odporcu, pretože tento až po skončení odvolacieho konania oznámil, že pivnica je súčasťou parcely 1343/1 a o tejto už bolo rozhodnuté v inom súdnom konaní. Z týchto dôvodov zaviazal na náhradu trov konania odporcu.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o povinnosti nahradiť trovy konania, v zákonnej lehote podal odvolanie odporca a navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a priznať odporcovi náhradu trov konania, alternatívne zrušiť napadnutý výrok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Nesúhlasil so záverom súdu, že zavinil zastavenie konania o vydanie pivnice s tým, že až po skončení odvolacieho konania oznámil, že pivnica je súčasťou parcely. V dôvodoch odvolania ďalej uviedol, že bolo povinnosťou navrhovateľa už v podanom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, na ktoré sa dovoláva a aj v priebehu dokazovania bolo dôkazné bremeno na ňom, aby preukázal skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoj návrh. V kontexte týchto zásad je potom rozporuplný záver súdu, že to bol odporca, ktorý zavinil zastavenie konania, lebo neuviedol dôkazy, ktoré by mali preukazovať tvrdenie navrhovateľa. Takto je mu kladené dokonca za vinu, že ani navrhovateľ a ani súd nezistili, že konanie o parcele 1343/1 kat. úz. K. W. už je právoplatne skončené. Konanie sa preto muselo zastaviť v dôsledku správania sa navrhovateľa a z tohto dôvodu by trovy mali byť priznané odporcovi a nie navrhovateľovi, ktorý podal žalobcu, hoc existovala prekážka res iudicata.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že odporca nepochybne mal vedomosť o tom, že pivnica sa nachádza na parcele 1343/1 kat. úz. W. a jeho povinnosťou ako osoby vykonávajúcej správu majetku štátu bolo poskytnúť navrhovateľovi ako oprávnenej osobe súčinnosť, k čomu nedošlo. Navrhovateľ napokon zobral späť návrh v časti vydania pivnice z dôvodu, že táto schátrala. Odporca bol povinný túto pivnicu navrhovateľovi riadne vydať no nevydal ju a počas súdneho konania sa mal o túto pivnicu riadne starať. Keďže ďalšie dokazovanie ohľadne tejto pivnice by bolo nákladné a nie hospodárne vzhľadom na jej schátralosť, navrhovateľ zobral z tohto dôvodu žalobu späť. Navrhovateľ teda podal návrh na začatie konania dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 213 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o výrok o zastavení konania, proti tomuto výroku účastníci nepodali odvolanie, tento výrok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok o náhrade trov prvostupňového konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.

Pokiaľ súd aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov vyššie citované zákonné ustanovenia, vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nesprávne a bolo ho potrebné v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ zrušiť.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.) .

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.) .

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokátovi počíta z výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3 O.s.p.) .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) .

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že toto je možné aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov iba v tom prípade, ak niektorý z nich mal plný úspech vo veci.

V prípade iba čiastočného úspechu vo veci prichádza do úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 2 a § 142 ods. 3 O.s.p.

O prípad iba čiastočného úspechu sa jedná aj v prejednávanej veci, preto aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania neprichádza do úvahy.

Ako totiž vyplýva z obsahu spisu, návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal vydania piatich nehnuteľností (parcela C-KN 1343, kat. úz. K. W., hájenka, maštaľ, stodola a pivnica, všetky v kat. úz. K. W.) , de facto teda uplatnil päť samostatných nárokov, keďže vydania každej z týchto nehnuteľností mohol sa domáhať aj samostatnou žalobou. Jeho žalobe bolo vyhovené v časti o vydanie stodoly, hájenky a maštale, teda ohľadne týchto troch nárokov bol úspešný. Žaloba v časti o vydanie parcely bola zamietnutá, teda ohľadne tohto nároku bol neúspešný.

Pokiaľ ide o nárok na vydanie pivnice, v tejto časti zobral návrh navrhovateľ späť z dôvodu, že pivnica je v schátralom stave a ďalšie konanie ohľadne jej vydania by bolo nehospodárne.

Dôvod späťvzatia návrhu na začatie konania tak, ako bol navrhovateľom vymedzený a súdu aj oznámený v čiastočnom späťvzatí návrhu zo dňa 24.8.2011 a ako bol zopakovaný aj vo vyjadrení k odvolaniu, nemožno stotožniť so správaním sa odporcu, ktoré bolo dôvodom späťvzatia návrhu.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) .

Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, vtedy je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta) . Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

Druhou výnimkou je, ak pre správanie odporcu sa vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, napr. vtedy, keď odporca po podaní žaloby plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho tento vzal žalobu späť (§ 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.) .

Ak teda navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania v zastavenej časti, pretože ako vyplýva z vyššie uvedeného obsahu spisu, k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa odporcu a tomuto preto nemohla vzniknúť povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania, ako ho uviedol navrhovateľ v späťvzatí, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu, bol schátralý stav pivnice, ktorú žiadal vydať a možný vznik ďalších trov

konania, ktoré by boli nehospodárne. Odporca žiadnym svojim správaním po podaní návrhu na začatie konania nezapríčinil stav, kedy navrhovateľ bol nútený zobrať návrh na začatie konania späť a teda zastavenie konania nezavinil. K späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo výlučne na základe rozhodnutia navrhovateľa a z obsahu spisu nie je preukázané, že by na toto rozhodnutie malo vplyv správanie sa odporcu. Odporca totiž dobrovoľne nárok navrhovateľa v tejto časti neuspokojil po podaní návrhu na začatie konania. Naviac navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť bez toho, aby bolo preukázané doručenie oznámenia odporcu, adresovaného súdu, v zmysle ktorého pivnicu treba považovať za súčasť parcely 1343/1. Avšak aj v prípade preukázania doručenia tohto oznámenia navrhovateľovi pred doručením čiastočného späťvzatia žaloby by nebolo možné konštatovať zavinenie odporcu na zastavení konania, pretože vždy je na zvážení navrhovateľa, či bude v konaní napriek tejto zistenej skutočnosti pokračovať alebo nie. Naviac nie je možné jednoznačne ani konštatovať dôvodnosť podania návrhu v tejto časti, pretože za predpokladu, že skutočne pivnica je súčasťou parcely 1343/1 kat. úz. K. W., o tomto predmete konania už bolo právoplatne rozhodnuté v inom súdnom konaní. Za týchto okolností nemožno teda konštatovať zavinenie odporcu na zastavení konania, a preto je potrebné vychádzať z vyššie uvedenej zásady, že v takomto prípade zásadne platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ.

Pokiaľ teda došlo k zastaveniu konania v časti o vydanie pivnice, v tejto časti je potrebné hodnotiť výsledok konania ako neúspech navrhovateľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z piatich uplatnených nárokov bol navrhovateľ úspešný v časti troch nárokov a neúspešný v časti dvoch nárokov. Takto úspech navrhovateľa predstavuje 3/5 a úspech odporcu 2/5 a celkový úspech navrhovateľa takto predstavuje 1/5.

Keďže nemožno hovoriť iba o nepatrnom neúspechu, nie je možná aplikácia ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ani pre nesplnenie ostatných v tomto zákonnom ustanovení uvedených podmienok, a preto na rozhodovanie o trovách konania je potrebné aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.

Pokiaľ súd právne posudzoval vec podľa iných právnych ustanovení, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho bolo potrebné jeho rozhodnutie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a v zrušenom rozsahu vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru, teda aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu jeho celkového úspechu, t.j. v rozsahu 1/5.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.