KSKE 6 Co 47/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 Co 47/2012

KS v Košiciach, dátum 14.03.2012, sp.zn. KSKE 6 Co 47/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111231774 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111231774.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: X. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, E. X, proti odporkyni: S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., Y. XX, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. zo dňa 12.12.2011, č.k. 34C/78/2011-27

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť umožniť navrhovateľovi vstup do bytu č. 1, nachádzajúceho sa v O., na Y. J. Č.. XX, súp.č. 617, na pozemku parc.č. 530/1, obec O.- X. P., kat.úz. X. P., zapísaný na LV č. XXXXX a zároveň jej uložil povinnosť odovzdať navrhovateľovi kľúč od tohto bytu, vrátane vstupnej brány. Uložil navrhovateľovi, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia predbežného opatrenia podal na súd návrh na začatie konania vo veci samej o určenie spôsobu rozsahu užívania vyššie uvedeného bytu. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia v znení , ako o tom bolo rozhodnuté výrokom napadnutého uznesenia. Tento návrh podal navrhovateľ pred začatím konania vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedeného bytu, v tomto byte má trvalé bydlisko a nachádzajú sa tam aj jeho osobné veci. Po rozvode manželstva nedošlo medzi účastníkmi konania k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva ani k dohode o ďalšom užívaní tohto bytu. Dňa 19.októbra 2011 chcel vstúpiť do bytu, a vtedy zistil, že odporkyňa ho do bytu nechce pustil, nakoľko kľúč od vchodovej brány bol z vnútornej strany. Po výmene zámku odmietla mu vydať nový kľúč, čím mu znemožnila užívať tento byt, hoci je jeho spoluvlastníkom a znemožňuje mu tak užívať veci osobného charakteru v jeho výlučnom vlastníctve, pričom na opakované výzvy na sprístupnenie bytu nereaguje. Uvedené konanie pritom oznámil aj na príslušnom Obvodnom oddelení PZ Košice - Staré mesto. Keďže má záujem na užívaní nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a má tam aj svoje osobné veci, je daná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a návrhom vo veci samej sa mieni domáhať určenia spôsobu rozsahu užívania tohto bytu.

Súd prvého stupňa po zistení, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené dňom 10.5.2006, že medzi účastníkmi konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov do troch rokov od jeho zániku, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 1, nachádzajúceho sa v O.G., A. Y. J.. Č.. XX, zapísaného na LV č.XXXXX, okres O. G.. a že navrhovateľ podal dňa 19.10.2011 na Obvodnom oddelení PZ Košice - Staré mesto ústne oznámenie ohľadom výmeny zámku na bráne do svojho bytu s poukazom na ust. § 74 až § 76 O.s.p. ako aj s poukazom na ust. § 123, §

126 a § 137 OZ dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnený. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a tiež preukázal naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože odporkyňa svojim konaním znemožňuje navrhovateľovi nerušený výkon jeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a svojim konaním bráni navrhovateľovi riadne byt užívať, čím obmedzuje jeho spoluvlastnícke práva k bytu. Z týchto dôvodov návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a zároveň uložil navrhovateľovi podať návrh vo veci samej. Keďže návrh bol podaný pred začatím konania vo veci samej, rozhodoval aj o náhrade trov predbežného opatrenia a keďže úspešný navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, tieto mu s poukazom na ust. § 151 ods.1 O.s.p. nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť. V dôvodoch odvolania uviedla, že od podania návrhu na rozvod, t.j. 23.3.2004, navrhovateľ finančne neprispieval na réžiu uvedeného bytu, neprispel ani na rekonštrukciu strechy, vykonanej v novembri 2011, ktorá stála 5.180 €, hoci chce užívať všetky vymoženosti tohto bytu. V byte sa pritom nenachádzajú žiadne jeho osobné veci, pretože tie si z bytu zobral, keď sa odsťahoval a odišiel bývať k priateľke. Od podania žiadosti o rozvod manželstva navrhovateľ mal kľúč od brány aj od bytu a za celé tie roky chodieval do bytu nepravidelne, hlavne, kedy sa mu zachcelo. Následne začal chodievať domov aj vtedy, keď nikto nebol doma a začal kradnúť veci výlučne v jej vlastníctve. Do bytu začal chodiť aj bez ohlásenia, a to výlučne po 22.00 hod., čím narúšal a nerešpektoval jej súkromie a jej osobné práva, takže zámerom návštevy bola jej provokácia a párkrát jej aj vynadal. Navrhovateľ je pre ňu cudzí človek a ona nesúhlasí s tým, aby do bytu chodieval bez ohlásenia, lebo danú situáciu začal zneužívať vo svoj prospech a na úkor jej súkromia. Dňa 15.10.2011 prišiel do bytu bez ohlásenia po 22.00 hod., kedy on už spala a synovia ešte neboli doma. Na stolíku kúsok od postele mala položený mobilný telefón, z ktorého navrhovateľ napísal jej priateľovi vulgárnu SMS správu presne o 22.54 hod., čo zistila až nasledujúci deň. Vtedy si uvedomila, aké nebezpečenstvo jej hrozí, že je schopný urobiť čokoľvek, ohroziť aj jej život, a to bez dôkazov a svedkov. Bojí sa o svoj život, o svoju bezpečnosť a zdravie a taktiež o svoj majetok a súkromie. Po vzájomnej dohode so synmi sa rozhodli vymeniť zámok na bráne a dohodli sa, že ak navrhovateľ bude chcieť prísť do bytu, tak len v prípade prítomnosti jedného zo synov. Taktiež si navrhovateľ môže zobrať svoje osobné veci, aj keď nevedno aké, keďže tieto si už zobral , ale len v prítomnosti synov. Dňa 31.októbra 2011 bola vypovedať na ORPZ a všetko uviedla aj do zápisu. Z týchto dôvodov žiada predbežné opatrenie zrušiť, navrhuje, aby navrhovateľ mohol vstúpiť do bytu len v prítomnosti jedného zo synov a žiada tiež úhradu polovice nákladov na réžiu bytu, a to od roku 2004.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril (toto mu bolo doručené dňa 27.1.2012 - poznámka odvolacieho súdu) .

Krajský súd v Košiciach ako odvolací prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.

Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods.1 O.s.p.) .

Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 75 ods.1 O.s.p.) .

Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania (§ 75 ods.6 O.s.p.) .

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, najmä aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (§ 76 ods.1 písm.f/ O.s.p.) .

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení jednoznačne vyplýva, že tieto upravujú pomery účastníkov konania iba predbežne (dočasne) , resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne im nepriznané. Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je :

1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana,

2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,

3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či predbežným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože nie je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

Aj keď navrhovateľ osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. svoje spoluvlastnícke právo k vyššie uvedenému bytu, neosvedčil skutočnosť, že bez okamžitej úpravy pomerov bude jeho právo ohrozené.

Z obsahu spisu je zrejmé, že bývaním vo vyššie uvedenom byte navrhovateľ dlhodobo neuspokojuje svoju bytovú potrebu a rovnako neosvedčil svoje tvrdenie, že v tomto byte má stále svoje osobné veci, preto nie je osvedčená naliehavá potreba nariadenia predbežného opatrenia. Navrhovateľ nepreukázal, resp. neosvedčil, že by mu bez nariadenia tohto predbežného opatrenia hrozila akákoľvek ujma.

Pokiaľ je medzi účastníkmi konania nezhoda o výkone práv a povinností ako spoluvlastníkov uvedeného bytu a nevedia sa dohodnúť o jeho užívaní, navrhovateľ má možnosť podať žalobu v zmysle ust. § 139 ods.2 OZ. Samotná táto skutočnosť nie je bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu, v akom sa ho domáha navrhovateľ.

O tom, že nejde o naliehavú potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov konania a umožniť navrhovateľovi vstup a užívanie do uvedeného bytu bez obmedzenia svedčí aj tá skutočnosť, že od rozvodu manželstva v roku 2006 navrhovateľ neprejavil záujem vyriešiť otázku vlastníctva tohto bytu, či už podaním návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo podaním návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prípadne podaním žaloby v zmysle ust. § 139 ods.2 OZ.

Výkon práv navrhovateľa ako spoluvlastníka nemôže bez právneho dôvodu zasahovať do rovnako chránených práv odporkyne, ktorá naviac užíva byt pre uspokojovanie svojej bytovej potreby. Má v ňom svoje osobné veci a veci tvoriace jej vlastníctvo a je logické, že táto situácia si vyžaduje aj ochranu jej súkromia. Nie je preto v záujme účastníkov konania, aby navrhovateľ mal neobmedzený vstup

do bytu a je potrebné tento stav riešiť, či už podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo žaloby podľa § 139 ods.2 OZ, a teda spôsob užívania bytu určiť buď dohodou účastníkov alebo rozhodnutím súdu.

Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci stav neužívania bytu navrhovateľom na uspokojenie vlastnej bytovej potreby jeho neužívaním do skončenia konania vo veci samej, v prípade podania niektorej z vyššie uvedených žalôb alebo do dosiahnutia dohody o užívaní bytu medzi účastníkmi konania, nevznikne mu žiadne ujma. Pokiaľ navrhovateľ má v byte nejaké osobné veci, odporkyňa deklarovala vôľu dobrovoľne mu tieto veci vydať, preto ani z tohto hľadiska mu nehrozí žiadna ujma.

Za danej situácie, keď nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o splnení všetkých zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie vecne nesprávne.

Keďže predbežné opatrenie je výnimočným opatrením, umožňujúcim súdu okamžitý zásah v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a o takýto výnimočný prípad v prejednávanej veci nejde, odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách celého konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods.2 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods.1 O.s.p.

Aj keď odporkyňa bola v konaní o návrhu navrhovateľa úspešná v celom rozsahu a vzniklo jej právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, náhradu trov konania nežiadala priznať, a keďže o náhrade trov konania rozhoduje súd len na návrh a tento v prejednávanej veci nebol daný, odvolací súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.