KSKE 6 Co 49/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105229954 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7105229954.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. Y.. Q. S., J.., C.. XX.X.XXXX, bytom v I., Š. XX, 2. K. S.C., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., Š. 12, obaja zastúpení JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1. Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., M. XX, 2. Q. M., nar.XX.X.XXXX, bytom v I., M. XX, 3. B. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., M. XX, 4. B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., M. XX, 5. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., M. XX, X. M. I., C.. XX.X.XXXX, S. A. I., M. XX, X. M. H., nar. X.X.XXXX, bytom v I., M. XX, 8. Y.. M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., M. XX, 9. EQULIBRIA, s.r.o., Poštová 13, Košice, IČO: 365 82 051, 10. M. I., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, I., 11. Y.. Ľ. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., W. D.. Č.. XX, 12. B.. W. A., bytom v I., W. D.. XX, 13.Y.. Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., S. XX, 14. Y.. Ľ. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., S. XX, 15. Ing. B. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., M. XX, zast. Ľubomírom Daněkom, bytom v Košiciach, Poštová 13, na základe plnej moci, 16. M. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v I. XXX, 17. B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., XX. rade X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., S. 9, 19. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., S. X, 20. M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., I. XX, 21.MUDr. V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v I. I. XX, žalovaní v 1. až 7., 9-12., 16.až 21. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563 v konaní o určenie neplatnosti hlasovania, zákazu vstavby a neplatnosti zmluvy o vstavbe, o odvolaní žalobcov a žalovaných v 1. až 7. rade, 9. až 12. rade a v 16. až 21. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18C/201/2005-400 zo dňa 29.10.2010 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 18C/201/2005-436 zo dňa 18.2.2011 a č.k. 18C/201/2005-460 zo dňa 14.12.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 18C/201/2005-436 zo dňa 18.2.2011 a č.k. 18C/201/2005-460 zo dňa 14.12.2011.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami súd prvého stupňa určil, že žalovaní v 1.,2.,10.,11.,12.,13., a 14.rade nemajú právo urobiť vstavbu bytov na obytnom dome č.súp. XXX-X na M. P. Č.. XX A. I., nachádzajúceho sa na parc.č. XXX/X a č. XXX/X, zapísaného na LV č XXXXX, kat.úz. O. B. do ďalšieho hlasovania na schôdzi vlastníkov domu č. XXX-X na ul. M. XX A. I. o tejto otázke. Určil, že zmluva o vstavbe bytov č. V - 3 999/08 zo dňa 25.4.2008 je absolútne neplatná. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali vyslovenia neplatnosti hlasovania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu č. XXX-X C. P.. M. XX A. I. zo dňa 25.10.2005, určenia, že žalovaní, ako sú uvedení vo výroku rozsudku, nemajú právo urobiť vstavbu bytov na vyššie uvedenom dome a určenia neplatnosti zmluvy o stavbe bytov V-3999/08 zo dňa 25.4.2008.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že účastníci konania sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na Poštovej 13 v Košiciach a podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, ako aj spoločných častí a zariadení domu tak, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXXX, Katastrálneho úradu v Košiciach, okres Košice I, obec Košice-Staré mesto, I. Ú. O.-B.. Dňa 25.10.2005 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá mala riešiť otázku rekonštrukcie strechy na bytovom dome a vstavbu bytov do strešného priestoru tohto bytového domu. Na tejto schôdzi vlastníkov bytov bolo rozhodnuté o rozdelení strechy a vstavbe bytov pre žalovaných v 1.,2., 10. až 14. rade, s čím žalobcovia nesúhlasili a sami mali záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu na spoločnej streche za účelom výstavby bytu. Nesúhlasili s bezodplatným prevodom vlastníckych práv k streche v prospech žalovaných, ktorí majú vstavbu bytov realizovať. Žalobcovia nepodpísali uznesenie zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 25.10.2005, ani zmluvu o vstavbe bytov z toho istého dátumu. Z uznesenia z domovej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 25.10.2005 súd zistil, že na konci uznesenia sú podpísaní účastníci tejto schôdze s tým, že súhlasia s bezodplatným prevodom vlastníckych práv k podkrovným priestorom predného traktu obytného domu na Poštovej 13 horeuvedeným záujemcom, menovite Y.. Y. S., M. I., Y.. Ľ. A. X. B.. Y. M.. Súčasťou uznesenia je aj prezenčná listina z tejto schôdze a zápisnica z domovej schôdze vlastníkov bytov, ktorá bola vyhotovená 1.11.2005. Zo zmluvy o vstavbe bytov uzavretej podľa § 21 a nasl. zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov súd zistil, že táto bola podpisovaná vlastníkmi bytov a nebytových priestorov domu na M. XX A. I.Š.. Chýbajú však na nej podpisy žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 15. a 20. rade. Podľa čl. III uvedenej zmluvy predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán o tom, že v spoločnej časti domu - v podkroví bytového domu na ul. M. Č.. XX A. I., si postaví zmluvná strana č. 1 byt č. 14 o výmere 73,928 m2, zmluvná strana č. 2 byt č. 15 o výmere 118,742 m2, zmluvná strana č. 3 byt č. 16 o výmere 118,57 m2 a zmluvná strana č. 4 byt č. 17 o výmere 106,12 m2. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že stavebníci zabezpečia a uhradia rekonštrukciu strechy ako protihodnotu za prevod spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemkoch. V dôsledku toho boli v čl. VI upravené spoluvlastnícke podiely k spoločným častiam a zariadeniam domu jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Zmluva o vstavbe bytov spolu s dodatkom zo dňa 23.4.2008 bola vkladovaná v katastri nehnuteľností dňa 25.4.2008 pod č. 3999/08.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 14 ods. 1 až 4 zák. č. 182/1993 Z.z. a podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. a v prvom rade sa zaoberal posúdením otázky platnosti zvolania schôdze vlastníkov bytov, ako aj spôsobu hlasovania schôdze vlastníkov bytov. Dospel k záveru, že schôdza bola zvolaná riadnym spôsobom, 10 dní pred konaním tejto schôdze, spôsobom obvyklým v bytovom dome, vyvesením na vývesnej tabuli. Žalobcom bola pozvánka doručovaná poštou a o konaní sa dozvedeli včas. Aj keď pozvánka bola doručená iba jednému z nich, takýto spôsob zvolania schôdze je v súlade so zákonom a nerobí zvolanie tejto schôdze neplatnou. Zaoberal sa ďalej posúdením otázky, či žalobca žalobcov o určenie neplatnosti hlasovania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 25.10.2005 bola podaná včas. Na posúdenie tejto otázky aplikoval ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2007. Žaloba vo veci bola podaná 16.11.2005, schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa uskutočnila 25.10.2005 a prebehlo na nej aj hlasovanie vlastníkov. Zákon pre spôsob hlasovania neuvádza predpísanú formu, iba vylučuje možnosť použitia hlasovania písomnou formou, ktoré sa však vykonáva bez zvolania schôdze vlastníkov. Napriek tomu, že toto hlasovanie neprebehlo dvíhaním rúk, súd uznal, že prebehlo obvyklým spôsobom ; hlasujúci prejavili svoju vôľu podpisom pod uznesenie, ktoré bolo oboznámené na začiatku schôdze. Hneď po ukončení schôdze bolo zrejmé, že tí, čo boli za uznesenie, predstavovali viac ako 2/3 väčšinu. Pokiaľ sa hlasovanie o otázke vstavby do strešného priestoru uskutočnilo dňa 25.10.2005, potom žalobcovia mohli podať žalobcu do 15 dní od tohto dátumu, t.j. do 9.11.2005.Keďže žaloba bola podaná dňa 16.11.2005, bola podaná po uplynutí tejto lehoty, z ktorého dôvodu súd žalobu žalobcov o určenie neplatnosti hlasovania zamietol. Pokiaľ ide o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o vstavbe bytov zo dňa 25.4.2008, naliehavý právny záujem žalobcov bol preukázaný tým, že táto zmluva bola vkladovaná v katastri nehnuteľností napriek tomu, že nebola podpísaná všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a touto zmluvou im bolo odňaté vlastnícke právo k podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu na M. XX A. I. bez ich súhlasu, ako aj tým, že žalovaní mienia nakladať so spoločnými priestormi v strešnej časti bytového domu a priznávajú si väčšie práva k spoločným priestorom, než im v skutočnosti patria. Z týchto dôvodov súd sa zaoberal posúdením platnosť zmluvy o vstavbe bytov a z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že žalobcovia, ani žalovaná v 15. rade nesúhlasili s bezodplatným prevodom svojho podielu

na spoločných častiach a zariadeniach domu, nepodpísali zmluvu o vstavbe bytov, napriek tomu zmluva bola vkladovaná v katastri a na základe nej prešlo vlastníctvo k podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu zo žalobcov na stavebníkov, čo sa preukázalo znížením vlastníckeho podielu žalobcov na spoločných častiach a zariadeniach domu a zvýšením vlastníckych podielov stavebníkov. Za takýchto okolností táto zmluva je v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák., a preto súd určil, že zmluva je neplatná. Neplatnosť tejto zmluvy súvisí s ochranou vlastníckeho práva, ktorá je upravená v § 123 Obč. zák. a rovnako aj s ustanovením čl. 20 ods. 3 vety prvej Ústavy SR. Rovnako súd vyhovel žalobe aj v časti určenia, že žalovaní uvedení vo výroku rozsudku nemajú právo urobiť vstavbu bytov na obytnom dome na M. XX A. I. až do najbližšieho hlasovania schôdze vlastníkov bytov o tejto otázke z toho dôvodu, že zmluva o vstavbe bytov už bola vkladovaná v katastri nehnuteľností, a preto uvedení žalovaní kedykoľvek môžu začať s vstavbou týchto bytov. V tejto súvislosti súd poukázal na tú skutočnosť, že je podstatný rozdiel medzi hospodárením so spoločnými časťami a zariadeniami domu a prevodom podielov spoluvlastníkov. Ust. § 139 ods. 2 Obč. zák., ako aj § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. upravuje spôsob hospodárenia so spoločnou vecou a zákon má na mysli také práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z existujúceho podielového spoluvlastníctva, ktorým zodpovedajú vynútiteľné práva a povinnosti ostatných spoluvlastníkov a nezhody, ktoré sa týkajú týchto práv a povinností. Právo na udelenie súhlasu k prevodu spoluvlastníckeho podielu však takýmto právom nie je, preto toto neprislúcha všetkým spoluvlastníkom, je osobným právom každého spoluvlastníka a nikto iný o tomto práve rozhodovať nemôže, len tento spoluvlastník. Preto o bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu ktoréhokoľvek spoluvlastníka v bytovom dome na M. XX A. I. nebolo možné rozhodnúť uznesením spoluvlastníkov, ani zmluvou o vstavbe do podkrovného priestoru bytového domu. Za takého stavu, že zmluva o vstavbe bytov bola vkladovaná v katastri nehnuteľností, bolo potrebné zakázať označeným žalovaným realizovať túto vstavbu bytov v záujme toho, aby nenastal nezvratný stav v neprospech žalobcov. Tento zákaz vstavby nemôže platiť absolútne, pretože po opätovnom prerokovaní tohto problému na ďalšej schôdzi vlastníkov môže dôjsť ku konsenzu medzi žalobcami a žalovanými.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na čiastočný úspech žalobcov, ako aj žalovaných. Predmetom konania boli 4 určovacie výroky, z ktorých v dvoch boli úspešní žalobcovia a v dvoch úspešní žalovaní, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. (Predmetom konania bolo aj určenie, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú oprávnení užívať časť strechy obytného domu č. 540/1 na M. XX A. I. o výmere 85,3 m2, ktorý nárok bol zamietnutý predchádzajúcim rozsudkom - poznámka odvolacieho súdu) .

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a žalovaní, okrem žalovaného v 8. rade a žalovanej v 15. rade.

Žalobcovia napadli rozsudok v jeho zamietavom výroku, t.j. ktorým bola ich žaloba o určenie neplatnosti hlasovania zo dňa 25.10.2005 zamietnutá z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhli v tejto časti rozsudok zmeniť a ich žalobe vyhovieť. Namietali, že schôdzu 25.10.2005 nezvolal správca, ktorým je Byfos s.r.o. - Správa bytov a budov, T. XX, I., ale predsedníčka dozornej rady vlastníkov bytov na M. XX A. I. M. I., ktorá toto oprávnenie nemala. Namietali ďalej, že schôdza nebola zvolaná písomnou formou doručenou každému vlastníkovi bytov a nebytových priestorov, pretože zvolanie schôdze verejnou vyhláškou na vývesnej tabuli nie je takýmto spôsobom. Zvolanie schôdze teda bolo vykonané v rozpore so záklonom. Výsledok hlasovania nebol oznámený bezodkladne, t.j. po skončení hlasovania, keďže stanoviská niektorých vlastníkov boli známe až dodatočne, keďže sa mali rozhodnúť do 31.10.2005. Výsledky hlasovania boli obsiahnuté až v zápisnici, ktorá bola vyhotovená dodatočne a aj výsledky hlasovania boli vyhlásené dodatočne na vývesnej tabuli a žalobcom M. I.I. odovzdala zápisnicu zo schôdze až 2.11.2005. Namietali ďalej zákonnosť priebehu hlasovania, pretože podpis vopred vypracovaného uznesenia a podpis zmluvy o vstavbe bytov nie je zákonným spôsobom hlasovania v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z.. Schôdza teda nebola zvolaná zákonným spôsobom, hlasovanie neprebehlo zákonným spôsobom, výsledok hlasovania nebol oznámený bezodkladne spôsobom v dome obvyklým, z ktorých dôvodov je toto hlasovanie neplatné a žaloba je preto v tejto časti dôvodná. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov celého konania.

Žalovaní v 1. až 7. rade, v 9. až 12. rade a 16. až 21. rade podali odvolanie proti vyhovujúcim výrokom rozsudku a proti výroku o trovách konania z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhli rozsudok zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu trov celého konania. Namietali, že zmluvou o vstavbe bytov nebolo rozhodnuté o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva, pretože žalovaní ponúkli ako protihodnotu kompletnú rekonštrukciu strechy, ktorá bola vzhľadom na jej havarijný stav viac ako nevyhnutná a mala sa realizovať tiež z finančných prostriedkov žalovaných v 1.,2.,10. až 14. rade bez náhrady vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Súd teda dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, ktoré sa týka bezodplatnosti prevodu časti spoluvlastníckych podielov. Nesúhlasili ani s rozhodnutím súdu, že zmluva o vstavbe je absolútne neplatná. Odmietli názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého rozhodnutie o vstavbe bytov a rekonštrukcii strechy ako spoločnej časti domu nepatrí medzi práva a povinnosti upravené ust. § 139 ods. 2 Obč. zák. a ust. § 14 zák. č. 182/1993 Z.z.. Uskutočnenie vstavby v obytnom dome, opravy strechy a vynaloženie značných investícií je považované za dôležitú zmenu veci, na ktorú sa vzťahuje ust. § 139 ods. 3 Obč. zák. a o ktorej sa rozhoduje väčšinou hlasov. Podľa ust. § 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. sa rozhoduje o vstavbe alebo o nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takáto zákonná úprava je daná z dôvodu, že jednomyseľné rozhodnutie by sa často nedalo dosiahnuť kvôli jednému alebo dvom problémovým vlastníkom a takáto svojvôľa jedného vlastníka by výrazne obmedzovala práva značnej väčšiny vlastníkov. Žalobcovia svojim konaním sa snažia docieliť, aby zákonom stanovená väčšina spoluvlastníkov nemohla slobodne rozhodnúť, ako sa so spoločnou vecou naloží, čím zneužívajú svoje vlastníctvo. Zmluva o vstavbe je podpísaná takmer všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a žalobcovia svojim správaním zabraňujú väčšine vlastníkov, aby mohli s predmetom svojho vlastníctva nakladať, čo je v rozpore s ust. § 123 Obč. zák.. O vstavbe bytov sa teda rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a je preto prirodzené, že aj na platnosť zmluvy o vstavbe postačuje dvojtretinová väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žiadne ustanovenie zákona o vlastníctve bytov výslovne nezakotvuje podmienku podpísať zmluvu o vstavbe všetkými vlastníkmi. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluvou o vstavbe bytov nebol nikomu odňatý jeho spoluvlastnícky podiel, len sa ňou pomerne zmenili spoluvlastnícke podiely vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo nemá žiaden vplyv na užívanie spoločných priestorov a zariadení domu. Vkladom zmluvy o vstavbe bytov teda nedošlo k obmedzeniu vlastníckeho práva všetkých spoluvlastníkov v prospech stavebníkov. Zmluva o vstavbe bytov je platná, je v súlade so špecifickou úpravou zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov riadne zapísaná v katastri nehnuteľností, z ktorého dôvodu nesúhlasia s rozhodnutím súdu o zákaze vstavby bytov do ďalšieho hlasovania na schôdzi vlastníkov o tejto otázke. Javí sa, že žalobcovia nemajú záujem dosiahnuť konsenzus a nebudú súhlasiť so vstavbou dovtedy, kým im žalovaní v plnom rozsahu nevyhovejú, a teda žalobcovia budú až dovtedy zneužívať svoje vlastníctvo. Nesúhlasili ani s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov konania.

Žalovaní v 13. a 14. rade podľa obsahu odvolania rovnako napadli vyhovujúce výroky rozsudku z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhli rozsudok zmeniť a žalobu aj v tejto časti zamietnuť. Majú za to, že zmluva o vstavbe bytov je platná a majú právo urobiť vstavbu bytov na obytnom dome na M. XX A. I.. Zmluvou o vstavbe bytov sa iba zmenil podiel žalobcov na spoločných častiach a zariadeniach domu. Títo nikdy samostatne nevlastnili podkrovné priestory, a teda nikdy nemohlo dôjsť k narušeniu ich vlastníckeho práva. Dňa 25.10.2005 došlo k dohode vlastníkov domu na M. XX A. I.Y., pri ktorej viac ako dve tretiny všetkých vlastníkov vyslovili súhlas so vstavbou a podpísali zmluvu o vstavbe, ktorá bola následne aj riadne zavkladovaná v katastri nehnuteľností. Rovnako namietali záver súdu prvého stupňa, že išlo o bezodplatný prevod spoluvlastníckych podielov, pretože v zmysle zmluvy o vstavbe bytov, stavebníci mali zabezpečiť a uhradiť rekonštrukciu strechy ako protihodnotu za prevod spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Nielen hlasovanie sa uskutočnilo dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov, ale aj zmluva o vstavbe bola podpísaná viac než dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov, z ktorého dôvodu je táto platná. Z týchto dôvodov navrhli rozsudok v jeho vyhovujúcich výrokoch zmeniť a žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd pred prejednaním vyššie uvedených odvolaní vyzval účastníkov konania v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 19 ods. 1, § 20,21,22 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.6.2007

a § 123 Obč. zák. pri rozhodovaní v tejto veci, ktoré sa vzťahujú na danú vec a ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité.

Žalobcovia a žalovaný v 8. rade súhlasili s možným použitím vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Ostatí účastníci konania sa k výzve v určenej lehote, a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalobcov aj žalovaných, okrem žalovaných v 8. a 15. rade, ktorí odvolanie nepodali a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo všetkých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. júna 2012 o 9.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18. júna 2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p..

Žalobcovia a žalovaní namietajú odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa riadil právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Košiciach v uznesení č.k. 6 Co 266/2009-329 zo dňa 18.11.2009, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) . Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci a odvolacie námietky účastníkov konania nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o zamietavú časť rozsudku, teda zamietnutie žaloby v časti o určenie, že hlasovanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 25.10.2005 je neplatné, súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov ohľadne zvolania schôdze dňa 25.10.2005 a hlasovania na nej, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a svoje závery ohľadne jednotlivých námietok podrobne vysvetlil, hoci vzhľadom na zánik práva žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti hlasovania v zmysle ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2007 sú tieto námietky bez právneho významu.

Žalobcovia v odvolaní argumentujú skutočnosťami, uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej a tieto námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v jeho zamietavom výroku. Odôvodnenie rozsudku ohľadne zamietavého výroku teda obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané žalobcami v odvolaní, ktoré sú naviac právne irelevantné.

Lehota 15 dní na podanie žaloby na súd o neplatnosť hlasovania v zmysle ust. § 14 ods. 4 cit. zák. č. 182/1993 Z.z. sa počíta od hlasovania (je určená objektívne) a pre začiatok jej plynutia nie je rozhodujúce, kedy sa prehlasovaný vlastník o výsledku hlasovania dozvedel (nie je rozhodujúca subjektívna vedomosť) . V prejednávanej veci hlasovanie sa uskutočnilo 25.10.2005, lehota teda začala plynúť dňa 26.10.2005 a uplynula dňa 9.11.2005. Keďže žalobcovia vyššie uvedené právo neuplatnili v tejto lehote, lebo žaloba na súd bola nimi podaná až 16.11.2005, došlo k zániku tohto práva, na ktorú skutočnosť prihliadne súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti a zaniknuté právo nemôže priznať.

Vecne správne preto rozhodol súd prvého stupňa, ak z dôvodu zániku práva žalobcov domáhať sa vyslovenia neplatnosti hlasovania, žalobu o určenie neplatnosti hlasovania zamietol.

Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v odvolacom konaní neskúmal správnosť záverov súdu prvého stupňa ohľadne platnosti hlasovania a zákonnosti zvolania schôdze, pretože tieto závery sú pre rozhodnutie veci bez právneho významu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zamietavej časti potvrdil ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ ide o vyhovujúcu časť rozsudku, t.j. určenie, že žalovaní v 1., 2., 10. a 14. rade nemajú právo urobiť vstavbu bytov na obytnom dome č. súp. 540-1 na M. XX A. I. a určenie, že zmluva o vstavbe bytov č. B-3999/08 zo dňa 25.4.2008 je absolútne neplatná, rovnako sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tejto časti a na zdôraznenie správnosti týchto záverov a k odvolacím námietkam žalovaných uvádza nasledovné :

Podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 30.6.2007 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zák. č. 182/1993 Z.z.) vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len schôdza vlastníkov) . Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne 10 dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania sa oznamuje bezodkladne spôsobom v dome obvyklým.

Podľa ust. § 14 ods. 2 citovaného zákona pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených.

Podľa ust. § 14 ods. 3 citovaného zákona, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru, o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome, o zmene spôsobu výkonu správy a o zmluve o spoločenstve, rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na toto hlasovanie sa nevzťahujú ustanovenia ods. 2 a 6.

Podľa ust. § 19 ods. 1 cit. zák. spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.

Podľa § 20 cit. zák. vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo previesť svoje vlastníctvo na inú osobu. Na prechod alebo prevod vlastníctva sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 21 ods. 2 cit. zák. vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len zmluva) uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.

Podľa ust. § 21 ods. 1 citovaného zákona zmluvou sa vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa ust. § 21 ods. 3 cit. zák. na účinnosť zmluvy a jej zmien je potrebný zápis do katastra nehnuteľností.

Podľa ust. § 22 ods. 1 cit. zák. zmluva obsahuje najmä :

a/ určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v dome,

b/ vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva a prípadne určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu alebo pozemok budú užívať len niektorí vlastníci,

c/ vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestorov, na príslušenstve a na pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome,

d/ úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru,

e/určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

f/spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia vlastnej práce stavebníkov.

Podľa ust. § 22 ods. 2 cit. zák., ak stavbou alebo nadstavbou vzniknú v dome nové byty alebo nebytové priestory, zmluvu so stavebníkom uzatvára vlastník domu alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluva musí okrem náležitostí uvedených v ods. 1 obsahovať presné vymedzenie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, alebo spoločných nebytových priestorov, v ktorých sa bude uskutočňovať vstavba alebo nadstavba.

Podľa ust. § 123 Obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je špeciálnym zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, upravujúcim vlastníctvo bytov a nebytových priestorov a z toho vyplývajúce práva a povinnosti vlastníkov bytov bytových domov, jednotlivých bytov a nebytových priestorov a vzájomné vzťahy vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 1 ods. 1 cit. zák.) , vrátane úpravy hospodárenia so spoločnou vecou, teda použitie Občianskeho zákonníka je iba subsidiárne. Cit. ust. § 14 zákona o vlastníctve bytov je teda špeciálnym ustanovením vo vzťahu ku všeobecnému ustanoveniu § 139 Obč. zák. a vylučuje použitie tohto všeobecného ustanovenia na rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve domu a pozemku. Vo všeobecnosti sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak (§ 14 ods. 2) , napríklad aj v ust. § 14 ods. 3, ktoré uvádza prípady rozhodovania dvojtretinovou väčšinou.

Vyššie citované zákonné ustanovenia teda upravujú postup, ktorý musí predchádzať samotnej realizácii vstavby bytov.

V prvom rade sa vyžaduje rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vstavbe bytov, a to hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§ 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov) . Pre rozhodnutie realizovať vstavbu bytov sa teda nevyžaduje jednomyseľné rozhodnutie a stačí súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Pre samotnú realizáciu vstavby však nestačí iba toto rozhodnutie, ale vyžaduje sa ešte uzavretie zmluvy o vstavbe bytov v zmysle ust. § 21 a 22 zákona o vlastníctve bytov, ktorú so stavebníkom uzatvárajú doterajší vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Uzavretie zmluvy o vstavbe bytov a hlasovanie o takejto zmene veci nemožno navzájom stotožňovať. Rovnako podmienky platnosti hlasovania (dvojtretinová väčšina všetkých vlastníkov) nemožno stotožňovať s podmienkami uzavretia platnej zmluvy o vstavbe bytov (súhlas všetkých doterajších vlastníkov bytov a nebytových priestorov) .

Z jazykového výkladu cit. ust. § 21 zákona o vlastníctve bytov nepochybne vyplýva, že takúto zmluvu musia uzavrieť všetci doterajší vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome bez ohľadu na to, či sa zúčastnili hlasovania a ako hlasovali, inak je zmluva neplatná. Iný výklad (že stačí uzavretie zmluvy dvojtretinovou väčšinou vlastníkov) je v rozpore s ust. § 123 Obč. zák., v zmysle ktorého vlastník je

v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Požiadavka, aby zmluvu uzavreli všetci vlastníci, je odôvodnená tým, že vstavbou bytov dochádza k zmenám spoluvlastníckych podielov doterajších vlastníkov bytov a nebytových priestorov na spoločných častiach a zariadeniach domu, spravidla k ich zmenšeniu, preto takúto zmenu možno realizovať len s ich súhlasom - na základe zmluvy s nimi uzavretej, inak dochádza k neprípustnému odňatiu ich vlastníckeho práva, či už za náhradu alebo bez náhrady. Je teda na vôli jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, či svoj spoluvlastnícky podiel (vôbec) prevedú odplatne alebo bezodplatne. Rozhodovanie o prevode (spolu) vlastníckych práv nie je rozhodovaním o hospodárení so spoločnou vecou, ale ide o dispozíciu s vlastníckymi právami konkrétneho spoluvlastníka v zmysle ust. § 123 Obč. zák.. Ide teda o výlučné právo toho ktorého spoluvlastníka a jeho vôľu preto nemožno nahrádzať (väčšinovou) vôľou ostatných spoluvlastníkov, ako je to v prípade hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zák. a § 14 zák. č. 182/1993 Z.z..

Za hospodárenie so spoločnou vecou možno považovať úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej veci, ak sa na ich vykonanie z hľadiska platnosti nevyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov. Hospodárením je teda jej užívanie, údržba, opravy, úpravy, zhodnotenie, eventuálne znehodnotenie, zmeny a podobne. O hospodárení so spoločnou vecou sa rozhoduje, v prípade, že sa nedosiahne dohoda spoluvlastníkov, nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníckych hlasov tak v zmysle ust. § 139 ods. 2 Obč. zák., ako aj § 14 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov.

Za hospodárenie so spoločnou vecou nemožno považovať realizáciu právnych úkonov, ktoré by bolo možné za hospodárenie považovať, avšak ku ktorým sa vzhľadom k ich závažnosti vyžaduje obligatórny súhlas všetkých spoluvlastníkov.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že o vstavbe bytov rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním na schôdzi dňa 25.10.2005 dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, avšak zmluva o vstavbe bytov z 25.10.2005 nebola uzavretá so všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, je teda v rozpore s ust. § 21 a § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., z ktorého dôvodu je neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák. tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa. Neobstojí preto námietka žalovaných, v zmysle ktorej, ak sa rozhoduje o vstavbe bytov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aj na platnosť zmluvy o vstavbe postačuje dvojtretinová väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov aj s ohľadom na skutočnosť, že žiadne ustanovenie zákona nezakotvuje podmienku podpísať zmluvu o vstavbe všetkými vlastníkmi. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, podmienka podpísania zmluvy o vstavbe bytov všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov vyplýva z ust. § 21 a § 22 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. v spojení s ust. § 123 Obč. zák. a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Uvedenou zmluvou o vstavbe bytov malo dôjsť k zmenšeniu spoluvlastníckych podielov žalobcov na spoločných častiach a zariadeniach domu a takúto zmenu možno realizovať len s ich súhlasom - dohodou o prevode spoluvlastníckeho podielu, či už odplatne, alebo bezodplatne, lebo ide o dispozíciu s vlastníckym právom v zmysle ust. § 123 Obč. zák.. Je preto bez právneho významu, že v prejednávanej veci nešlo o bezodplatný prevod, keďže protihodnotou mala byť rekonštrukcia strechy stavebníkmi na ich náklady, ako to v odvolaní namietajú žalovaní. Rozhodujúce je, že nebol daný súhlas na prevod ich spoluvlastníckeho podielu, resp. jeho časti na niektorých žalovaných.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o vstavbe bytov zo dňa 25.10.2005 je neplatná a doposiaľ nedošlo k uzavretiu (inej) platnej zmluvy o vstavbe bytov, nemajú žalovaní v 1.,2.,10. až 14. rade právo urobiť vstavbu bytov na bytovom dome na Poštovej 13 v Košiciach. Ide o právny následok neplatnosti zmluvy o vstavbe bytov, a to aj bez jeho výslovného určenia súdom, a to až do doby uzavretia platnej zmluvy o vstavbe bytov. S poukazom na naliehavý právny záujem žalobcov na tomto určení, vyplývajúci z tej skutočnosti, že došlo k zápisu zmluvy do katastra nehnuteľností, je v záujme zabránenia začatia so

stavbou bytov výslovné určenie neexistencie takéhoto práva žalovaných, preto vecne správne rozhodol súd prvého stupňa, ak vyhovel žalobe v časti o určenie, že žalovaní uvedení vo výroku rozsudku nemajú právo urobiť vstavbu bytov na bytovom dome na M. XX A. I. do doby ďalšieho hlasovania o tejto otázke.

Keďže v prejednávanej veci bola rekonštrukcia strechy spojená so vstavbou bytov, rozhodovanie o týchto dvoch otázkach nemožno oddeľovať. Vzhľadom na skutočnosť, že vstavbu bytov a tým aj rekonštrukciu strechy spôsobom, ako to bolo odsúhlasené na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 25.10.2005, nie je možné realizovať pre nesúhlas niektorých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bude potrebné o tejto otázke opätovne rozhodovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a do tej doby je dôvodné de facto vyslovenie zákazu žalovaným realizovať vstavbu bytov.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a konštatuje, že odvolania z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nie sú opodstatnené.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania účastníkov v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na rovnaký pomer (ne) úspechu žalobcov a žalovaných, preto odvolací súd rozsudok aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil a aj v tejto časti odkazuje na podrobné dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

Účastníci aj v odvolacom konaní boli (ne) úspešní v rovnakom rozsahu, lebo odvolací súd ich odvolaniam nevyhovel (žalobcovia aj žalovaní boli neúspešní v rozsahu svojho odvolania a úspešní v rozsahu odvolania protistrany) , preto žiadny z nich nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.