KSKE 6 Co 51/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/51/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609203943 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609203943.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Viktórie Midovej a sudcov Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobcov: 1/L. I., nar.X.X.XXXX, bytom Š.Á. Č.. XXX, 2/ R. I., nar.XX.X.XXXX, bytom Švedlár č.101, proti žalovanému: M. I., nar.XX.X.XXXX, bytom v T. I. V., O., I..XXA, zast. JUDr. Pavlom Záhorským, advokátom so sídlom v Košiciach, Malinová 13, v konaní o vrátenie daru, o odvolaní žalobcov v 1. a v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/72/2009-168 zo dňa 16.11.2011

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a zmenu návrhu.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia v 1. a 2.rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 61,12 € a tieto zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Záhorského do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcov, ktorou navrhli, aby súd vyslovil, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcom, každému z nich, 1/2-icu daru, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy, spísanej na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi, JUDr. Ľubomíra Ondova, v Notárskej zápisnici č. N 274/2007, NZ 38270/2007, NCRls 37994/2007 zo dňa 26.9.2007 a predmetom ktorého boli nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území Š., na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky, parcela registra C č. 920- zastavané plochy a nádvoria o výmere 621 m2, rodinný dom, súpisné číslo 101, postavený na parcele č. 920 s príslušenstvom. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Záhorského v sume 1.902,34 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu v sume 118,82 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému vrátenia daru, každému zo žalobcov v 1/2-ici s odôvodnením, že žalovaný si protiprávne privlastnil hnuteľnosti patriace žalobcom a nachádzajúce sa v predmetnom rodinnom dome, ktoré neboli predmetom písomnej alebo ústnej darovacej zmluvy, odmieta ich vydať a dopúšťa sa voči žalobcom osočovania, ohovárania, nadávania, tiež odmietol splniť písomný záväzok uhradiť zvyšok pôžičky v Prvej stavebnej sporiteľni (termín 15.11.2007) , ktorá bola poskytnutá nebohej S. I.. Navyše listom zo dňa 24.10.2008 nedôvodne žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalobcu v 1. rade na vrátenie údajnej sumy vo výške 2.000 Eur, ktorú mu mal zapožičať dňa 10.1.2006 so splatnosťou na dobu jedného roka.

Po vykonanom dokazovaní vzal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti dňa 26.9.2007. Z výpovedí účastníkov a svedkov zistil, že po uzavretí predmetnej darovacej zmluvy sa vzťahy medzi účastníkmi zhoršili. Zároveň však konštatoval, že vzájomné vzťahy nie sú narušené len medzi účastníkmi konania, ale i v rámci širšej rodiny - súrodencov navzájom, čomu nasvedčujú konania vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 8C/137/2009 a 6C/137/2009. Narušené sú i vzájomné súrodenecké vzťahy svedkov vypočutých v konaní - I. L. D. L. Š., ktorí sú bratrancom a sesternicou žalobcu v 1.rade a žalovaného. Ohováranie žalobcov zo strany žalovaného na pohrebe tety účastníkov v V. R. V. L. súd nemal jednoznačne za preukázané vzhľadom na rozporuplnosť výpovedí svedkov I. L. D. L. Š., ktorí na obsahu svojich výpovedí trvali i po ich zopakovaní pred súdom. Po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 630 Obč.zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že i napriek tomu, že vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania nie sú úplne ideálne a dochádza medzi nimi ku konfliktom, tieto nedorozumenia nedosahujú takú intenzitu a sústavnosť, aby boli dôvodom pre vyhovenie návrhu, t.j. dôvodom pre vrátenie daru. V tejto súvislosti podotkol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč.zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti predkladaných mravných zásadách a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Správanie sa žalovaného však nemožno zaradiť pod tieto pojmové znaky. Žalobcami namietané protiprávne privlastnenie si hnuteľných vecí žalovaným, ktoré majú byť predmetom vlastníckeho práva žalobcov, nie je dôvodom pre vyhovenie žalobe s poukazom na preukázané skutočnosti, že vo vzťahu k týmto veciam, pokiaľ sa mali nachádzať v dome žalovaného, nič nebránilo žalobcom zobrať si ich v čase pred uzatvorením zmluvy. Pokiaľ sa hnuteľné veci nachádzajú v garáži, ktorá patrí žalobcom, nedochádza k zadržiavaniu vecí zo strany žalovaného. Svedeckým výsluchom L. I. súd zistil, že niektoré z popísaných vecí ani nespadajú do vlastníctva žalobcov. V konečnom dôsledku preto zo strany žalovaného nedochádza k protiprávnemu zadržiavaniu vecí tvoriacich predmet vlastníckeho práva žalobcov, a nič nebránilo žalobcom dožadovať sa ochrany svojho vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam formou žaloby na vydanie veci v zmysle ust. § 126 Obč.zákonníka. V tejto súvislosti však poukázal na obsah záznamu (č.l. 57 spisu) spísaného v Advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcov JUDr. Martina Okályho, v ktorom je zaznamenané stanovisko žalovaného, že kľúče od rodinného domu a od garáže má i žalobca, ale zrejme ich stratil a žalovaný je ochotný mu kľúče znovu zapožičať, aby si žalobca mohol urobiť nové. Tiež uviedol, že on po matke nezdedil nič, a preto nie je ochotný dlh uhradiť, keďže dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky nadobúdaného majetku. To isté sa vzťahuje aj na tvrdenia žalobcov o odmietnutí splnenia písomného záväzku žalovaného uhradiť zvyšok pôžičky v Prvej stavebnej sporiteľni, ktorá bola poskytnutá nebohej S. I.. Tvrdenia žalobcov, že žalovaný neprávom požaduje od nich vrátenie pôžičky 2.000 Eur, boli predmetom samostatného konania, o ktorom je právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 6C/137/2009-106 zo dňa 28.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co 285/2010-129 zo dňa 29.9.2011. Návrh žalovaného bol zamietnutý a rozsudok nadobudol právoplatnosť 7.11.2011. Ani skutočnosti popisované v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o tom, že žalovaný požiadal o vydanie demolačného povolenia, nie sú dôvodom pre vrátenie daru, keďže vlastník veci má právo nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, môže ju i predať ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 1998, sp.zn. 2 Cdo 81/97) . Preto návrh žalobcov ako neopodstatnený zamietol. Návrh žalobcov na doplnenie dokazovania vyžiadaním správy od Dopravného inšpektorátu H., či v čase nadobúdania vlastníctva prívesného vozíka platil zákaz vlastníctva hnuteľnej veci inej osobe než slovenskému občanovi - zamietol, pretože navrhované dokazovanie s predmetom sporu nesúvisí.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 1.173,72 €, a to odmenu za 19 úkonov právnej pomoci, pričom hodnota jedného právneho úkonu je 53,49 Eur, 6 x režijný paušál po 6,95 Eur, 6 x 7,21 Eur, 7 x 7,41 Eur a 1/4 právneho úkonu 13,37 Eur s režijným paušálom 7,21 Eur, priznal jej cestovné náklady z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť za dni 4.12.2009, 30.4.2010, 8.9.2010, 16.11.2011 vo výške 41,76 Eur, cestovné osobným motorovým vozidlom v dňoch 13.10.2010, 29.4.2011, 28.9.2011 a 16.11.2011 v sume 97,20 Eur, spotrebu pohonných hmôt 55,66 Eur a náhradu za stratu času v zmysle zák. č.655/2004 Z.z. zo dňa 4.12.2009 za šesť polhodín po 11,59 Eur v dňoch 30.4.2010, 8.9.2010, 13.10.2010, za 6 polhodín po 12,02 Eur (x3) v dňoch 29.4.2011, 28.9.2011 a 16.11.2011, za 6 polhodín po 12,35 Eur (x3) a náhradu stravného v zmysle zák. č. 615/2005 Z.z. od 5 do 12 hodín 4 x 3,60 Eur plus 3 x 3,80 Eur, celkovo priznal trovy konania vo výške 1.902,34 Eur.

O trovách štátu rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a na náhradu svedočného vo výške 118,82 Eur zaviazal neúspešných žalobcov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2.rade z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Spolu s odvolaním požiadali odvolací súd o pripustenie zmeny návrhu tak, aby odvolací súd okrem uloženia povinnosti žalovanému vrátiť žalobcom v 1. a 2.rade každému v 1/2-ici dar - predmetnú nehnuteľnosť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodol že tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do vlastníctva žalobcov v podiele každému v1/2-ici k celku. V prípade pripustenia zmeny návrhu navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie už o rozšírenom (zmenenom) návrhu a v prípade, že odvolací súd zmenu návrhu nepripustí, navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uzavrel, že vzťahy medzi účastníkmi konania po uzavretí darovacej zmluvy sa zhoršili, že dochádza medzi nimi ku konfliktom, avšak tieto nedosahujú takú intenzitu a sústavnosť, aby boli dôvodom pre vyhovenie návrhu, t.j. dôvodom pre vrátenie daru. Podľa názoru žalobcov žalovaný (obdarovaný) sa po uzavretí darovacej zmluvy k nim nevhodne správal, pričom toto jeho správanie možno kvalifikovať ako hrubé porušovanie dobrých mravov a súčasne ide o hrubé porušovanie mravných a etických noriem spoločnosti. Súd prvého stupňa sa mýli, keď citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.1998 sp.zn. 2Cdo/81/9 (správne má byť 2Cdo/81/97-poznámka odvolacieho súdu) aplikuje na konkrétnu vec bez posúdenia objektívnych skutočností. Citovaný rozsudok totiž hovorí o predaji daru, avšak nie o tom, že obdarovaný v podstate v krátkom časovom odstupe ako mu darcovia rodinný dom darovali, sa rozhodol ho zničiť, teda zbúrať. Predmetný rodinný dom bol pritom darovaný žalovanému so želaním aj právnych predchodcov darcov z dôvodu, aby sa zachoval rodičovský dom. Správanie darcu, spočívajúce v tom, že tento sa rozhodol predmetný rodinný dom zbúrať, je konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi a je prejavom skutočného nevďaku. Iná je vec možného odpredaja domu a pod., hoci aj v tomto smere judikatúra má odlišné právne názory. Súčasne súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede ohľadom správania sa žalovaného k žalobcom. Žalobcovia vyzvali žalovaného na vrátenie daru výzvou zo dňa 19.5.2008, kde konštatujú, že obdarovaný obidvoch žalobcov hrubo osočuje, neslušne im nadáva a na verejnosti ich ohovára. V písomnom podaní žalovaného zo dňa 27.4.2009, ktoré je písané vlastnou rukou je uvedené, že žalobkyňa ho vydiera, pričom uvádza pojmy kto druhému jamu kope, sám do nej spadne , každý dostane to, čo si zaslúži , označuje žalobcov za klamárov a vyhráža sa im tým, že zažijú hanbu. V ďalšom podaní zo dňa 22.9.2009 napísaného vlastnou rukou, opätovne osočuje žalobkyňu, označuje žalobcov za klamárov, žalobcu označuje za povaľača, osočuje žalobkyňu, že sa nestarala o deti, že je alkoholička, osočuje dcéru žalobcov, že ukradla nebohej matke peniaze, že žalobcovia okrádajú štát a vyhráža sa im, že uvidia, čo ich bude čakať, naznačuje, že odcudzili nebohej matke peniaze a pod.. Takéto správanie sa obdarovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súčasne žalovaný na pojednávaní konanom dňa 4.12.2009 síce formálne uvádzal, že nemá k žalobcom negatívny vzťah, avšak bezprostredne na tomto pojednávaní uviedol, že trvá na tom, že žalobcovia ho okradli, že zmizli jeho matke z vkladnej knižky peniaze a vybral ich žalobca, že žalobcovia okradli aj štát a trvá aj na tom, že žalobkyňa požíva alkohol, že sa venuje žúrom, a že ich dcéra, teda člen domácnosti darcov, okradla matku. Aj pri najpríkrejšom hodnotení týchto dôkazov v neprospech žalobcov musí byť pri ich hodnotení absolútne každému zrejmé, že ide o správanie, ktoré je skutočne hrubým porušením dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darcom. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, z výpovede svedka I. L. na pojednávaní dňa 13.10.2009 tiež bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalovaný verejne obvinil žalobcov, že zobrali jeho matke peniaze, že žalovaný ohovára žalobcov a tiež ich obvinil, že mu vzali prívesný vozík, hobľovačku, vŕtačku. Aj z výpovede svedka Š. L. na pojednávaní dňa 28.9.2011 nepriamo vyplýva, že obdarovaný sa voči darcom takto správal. Predovšetkým v závere výpovede tohto svedka je uvedené, že žalovaný sa vyjadril vo vzťahu k dcére žalobkyne, že deti za rodičov nemôžu. Je taktiež nesporné, že žalovaný po uzavretí darovacej zmluvy tvrdil, že žalobcovia mu dlhujú sumu 2.000 Eur, podal voči nim žalobu a jeho žaloba bola zamietnutá. Zo strany žalovaného ide teda o obvinenie, že mu žalobcovia dlhujú nemalé finančné prostriedky a dokonca voči nim podal aj žalobu. Aj vzhľadom na neakceptovanie čestného prehlásenia žalovaného o vyrovnaní pôžičky zo dňa 26.9.2007 je zrejmé, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, nesprávne vec právne posúdil, a teda v rozpore so zákonom návrh zamietol.

Z dôvodu, že pri podávaní žaloby došlo k určitej nepresnosti vo výroku, navrhli, aby odvolací súd pripustil zmenu návrhu, kde oproti pôvodnému výroku rozhodne, že predmetné nehnuteľnosti sa prikazujú do

vlastníctva žalobcov v podiele každému v 1/2-ici k celku. S poukazom na ust. § 95 ods. 1,2 O.s.p. majú za to, že výsledky doterajšieho konania sú podkladom pre konanie o zmenenom návrhu žalobcov, pričom zmenu návrhu možno pripustiť aj v odvolacom konaní s poukazom na ust. § 216 ods. 1, § 92 ods. 1 až 4, § 97 a § 98 O.s.p..

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci vo výške 53,49 € a 7,63 € paušál. Uviedol, že v obci Š., kde žijú žalobcovia, je všeobecne známe, že trpia neustálou zadlženosťou, čo vyplýva aj zo svedeckých výpovedí L. I., Š. L., aj samotných žalobcov. Preto sa odhodlali k veľmi pochybnému pokusu o vrátenie daru, ktorý darovali na želanie nebohej matky a k získaniu finančných prostriedkov . On im po celú dlhú dobu ako občan Nemeckej republiky finančne aj materiálne pomáhal, pozval ich aj s dcérou do Nemecka, za čo sa mu odmenili spolu s bratom, tajným prepisom rodičovského domu na seba, na ktorý nahovorili pred smrťou ťažko chorú matku. Súčasne naňho podali trestné oznámenie za údajné odcudzenie prívesného vozíka, ktorý zakúpil pre potreby bratov a priateľov, no vozík dal napísať ako cudzí štátny občan na meno žalobcu v 1.rade, čo bolo taktiež preukázané svedeckými výpoveďami Š. L., L. I. a X. A.. O vzťahu žalobkyne k nemu svedčí výpoveď svedka Š. L., ktorý potvrdil, že na jeho účet sa hanlivo vyjadrovala. Jeho reakcie na útoky žalobcov boli pomerne zmierlivé, pretože má veľmi miernu povahu, nedokáže nikomu vynadať a už vôbec nie tak, aby niekoho urazil, o čom svedčia svedecké výpovede už menovaných svedkov. Poukázal na protirečivé svedecké výpovede svedkov R. L., D. Q., matky žalobkyne a I. L., ktoré vyzneli zmätočne, protirečivo, a boli vyvrátené výpoveďami svedkov navrhnutých žalovaným. Nemožno hovoriť o hrubom porušení dobrých mravom a už vôbec nie značnej intenzity, pretože on žije v Nemecku, a na Slovensko prichádza sporadicky v priemere 1x za pol rok, v lete maximálne 1 x za štvrťrok. S poukazom na judikatúru uviedol, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Naopak za hrubý nevďak za finančnú a materiálnu podporu zo strany žalovaného možno považovať chovanie žalobcov. V súvislosti so zbúraním darovanej stavby ako vlastník konal len svoju povinnosť v súlade so stavebným zákonom, aby nedošlo k zrúteniu stavby alebo jej niektorých častí (stavba bola postavená v prvej polovici 19.storočia) . O vzťahu žalobkyne v 2.rade k alkoholu svedčia svedkovia Š. L. D. L. I. vo svojich výpovediach, ako aj samotná žalobkyňa (zápisnica zo dňa 4.12.2009) , kde vysvetľuje súdu, že jej zobrali policajti vodičský preukaz bez toho, aby jej dali fúkať. Údajné zadržovanie hnuteľných vecí žalovaným dopadlo fiaskom, keď sa na súde zistilo, že nie všetky veci, o ktorých tvrdili žalobcovia, že sú zadržiavané, im patria. U vecí, ktoré im patria, boli ním niekoľkokrát vyzvaní, aby si ich prevzali a navyše kľúče od garáže mali žalobcovia. Poukázal na svoje námietky a návrh na doplnenie zápisnice zo dňa 13.10.2010. Súčasne uviedol, že 2 roky pred smrťou matky, táto žalobcov vykázala z domu, v ktorom s ňou spolu bývali, pretože jej začali miznúť veci a peniaze (výpoveď svedka L. I. a zápisnica z pojednávania dňa 30.4.2010) .

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, rozhodoval o návrhu žalobcov na zmenu žaloby, ktorú navrhli v odvolaní voči rozsudku zo dňa 2.1.2011.

Podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konanie. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa ust. § 95 ods. 2 O.s.p., ktoré sa aplikuje aj v odvolacom konaní ( § 216 ods. 1 O.s.p. ), súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Z obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, preto nepripustil zmenu návrhu v znení, v akom ho navrhli žalobcovia.

Pri rozhodovaní o zmene návrhu nemožno obísť tú skutočnosť, že žalobcami navrhovaná zmena, v zmysle ktorej sa žalobcovia okrem uloženia povinnosti žalovanému vrátiť im predmetné nehnuteľnosti domáhajú rozhodnutia, že tieto nehnuteľnosti sa prikážu do vlastníctva žalobcov v podiele každému v 1/2 -ici k celku, sa v súdnej praxi neaplikuje (Švestka,J.,Spáčil,J.,Škárošová,M.,Hulma,M.a kol. Občanský zákonník II. Komentář.2.vydání Praha: C.H.BCK,2009,1801-1802s.) .

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že zmenu návrhu nepripustil.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( § 205 ods. 2 písm. d/ a f / O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2012 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 21.5.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p..

Žalobcovia podľa obsahu odvolania uplatňujú odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho intepretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Žalobcovia v podstatnej časti v odvolaní iba opakujú skutočnosti, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvého stupňa a ohľadne ktorých súd vykonal dokazovanie a zohľadnil ich pri rozhodovaní vo veci samej, pričom uvádzajú aj nové skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacím dôvodom len za splnenia podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať iné závery, a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza nasledovné:

V zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vzniká darcom právo domáhať sa vrátenia daru, t.j. požadovať vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania okamihom takého konania obdarovaného, ktorý svojím chovaním voči darcom alebo členom ich rodiny hrubo porušil dobré mravy. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Pokiaľ darca využije toto svoje právo, zaniká darovací vzťah okamihom, kedy prejav vôle došiel obdarovanému. Povinnosť obdarovaného vrátiť predmet darovacej zmluvy nie je závislá na tom, či darca uplatnil na súde nárok na vrátenie daru.

V preskúmavanej veci nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti, a že žalobcovia (darcovia) listom zo dňa 19.5.2008 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, teda jednostranným právnym úkonom uplatnili voči žalovanému (obdarovanému) nárok na vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Obč.zákonníka z dôvodov, že žalovaný si protiprávne privlastnil hnuteľnosti nachádzajúce sa v rodinnom v súp.č. 101 a ktoré vlastnícky stále patria žalobcovi v 1.rade (hobľovačka, cirkulár, dve kotúčové píly o priem. 60 cm, pracovný stôl so zverákom, 4 frézy, stolárske náradie, farebný televízor, satelitný prijímač, prívesný vozík, zdravotné ovčie deky, osobné šatstvo žalobcov) a tieto veci odmieta žalobcom dobrovoľne vydať s tvrdením, že ich nadobudol súčasne pri darovaní domu ako príslušenstvo. Okrem toho žalovaný žalobcov hrubo osočuje, neslušne im nadáva, na verejnosti ich ohovára. Žalovaný taktiež nesplnil svoju povinnosť, keď sa písomne zaviazal uhradiť zvyšok pôžičky v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. do 15.11.2007 poskytnutej nebohej S. I.. Žalovaný nespochybnil, že výzva mu bola doručená. Žalobcovia aj v žalobe poukazujú na list zo dňa 19.5.2008, ktorým uplatnili voči žalovanému nárok na vrátenie daru a žalobu odôvodňujú tými istými skutočnosťami, na ktoré sa odvolávajú aj v liste zo dňa 19.5.2008. Navyše v žalobe poukazujú na to, že žalovaný listom zo dňa 24.10.2008 ich vyzval na vrátenie údajnej dlžoby vo výške 2.000 €, pričom ide o neprávom uplatňovanú sumu a súčasne poukazujú na to, že žalovaný požiadal o vydanie demolačného rozhodnutia, o čom obdŕžali oznámenie Spoločného stavebného úradu R. V. X. zo dňa 12.3.2009.

Spornou sa stala skutočnosť, na ktorú aj bolo zamerané dokazovanie súdu prvého stupňa, či boli dané dôvody uvádzané žalobcami vo výzve na vrátenie daru, a či správanie žalovaného voči nim možno považovať za konanie v hrubom rozpore so dobrými mravmi, ktoré by zakladalo nárok žalobcov na vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu rovnako ako súd prvého stupňa uzavrel, že vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu nemožno kvalifikovať správanie sa žalovaného voči žalobcom za hrubé porušenie dobrých mravov. Vzťahy medzi účastníkmi sú síce narušené a k ich narušeniu došlo po uzavretí darovacej zmluvy, avšak tieto vzťahy sú narušené aj v rámci širšej rodiny, pričom nedorozumenia medzi účastníkmi konania nedosahujú takú intenzitu a sústavnosť, aby boli dôvodom pre vrátenie daru podľa ust. § 630 Obč.zákonníka. Ostatné dôvody uvádzané žalobcami vo výzve na vrátenie daru neboli preukázané.

Odvolacie námietky žalobcov týkajúce sa toho, že zamýšľané zbúranie rodinného domu zo strany žalovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o rodičovský dom, poukaz na obsah listov zo dňa 27.4.2009 a zo dňa 22.9.2009 a poukaz na vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 4.12.2009 nie sú dôvodné, keďže nejde o také skutočnosti, ktoré by boli uvádzané ako dôvody žalobcov vo výzve na vrátenie daru zo dňa 19.5.2008 a navyše tieto skutočnosti nastali až následne potom, ako bola výzva na vrátenie daru doručená žalovanému. Tieto skutočnosti preto nemôžu byť dôvodom pre vrátenie daru, a preto sa ani nestali predmetom dokazovania na odvolacom súde. Súčasne ide, okrem úmyslu zbúrať dom, o nové skutočnosti, na ktoré v zmysle ust. § 205a O.s.p. odvolací súd nemôže prihliadať.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa výsluchu svedka I. L. a Š. L. súd prvého stupňa výpovede týchto svedkov vyhodnotil samostatne, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a vo veci rozhodol, berúc do úvahy skutkové zistenia, ku ktorým na základe výpovedí týchto svedkov dospel. Skutočnosti uvádzané žalobcami, týkajúce sa výsluchu týchto svedkov, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd prvého stupňa sa vysporiadal aj s odvolacou námietkou žalobcov o vedení súdneho konania žalovaným ohľadne vrátenia pôžičky 2.000 €, ktorú uplatňuje voči žalobcom a správne uzavrel, že ani vedenie tohto konania zo strany žalovaného voči žalobcom nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. To či predmetný nárok bol dôvodný, bolo predmetom samostatného konania a uplatnenie tohto nároku súdnou cestou nemožno považovať za obvinenie žalobcov, tak ako to tvrdia v odvolaní.

Ani námietka, že žalovaný neakceptoval čestné prehlásenie zo dňa 26.9.2007, ktorým sa zaviazal vyrovnať pôžičku, nie je dôvodná. Zákon nevylučuje, aby si darca s obdarovaným v darovacej zmluve dojednal okrem zákonných predpokladov pre vrátenie daru i ďalšie podmienky, za ktorých by mohol zrušiť vzťah z darovacej zmluvy (prípadné nesplnenie záväzku žalovaného o vyrovnaní pôžičky zo dňa 26.9.2007) , avšak z obsahu darovacej zmluvy obsiahnutej v notárskej zápisnici spísanej dňa 26.9.2007 na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi pred notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom pod zn. N 274/2007 takýto záväzok žalovaného nevyplýva, nemožno preto uzavrieť, že nesplnenie tohto záväzku by mohlo byť dôvodom pre vrátenie daru. Navyše žalovaný platnosť takého dojednania popiera a žalobcovia v konaní nepreukázali, že žalovaný takýto záväzok prijal, a že by jeho nesplnenie malo za následok možnosť požadovať vrátenie daru.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolanie žalobcov z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., vrátane výroku o trovách konania účastníkov a štátu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom. Trovy odvolacieho konania žalovaného pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2007 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb činí 57 €. Žalovaný uplatnil náhradu vo výške 53,49 €, preto v tejto výške mu náhrada bola priznaná. Súčasne mu patrí režijný paušál vo výške 7,63 €, ktorý uplatnil podľa ust. § 16 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, preto žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 61,12 € (53,49 € + 7,63 €) .

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. sú žalobcovia povinní zaplatiť trovy odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Pavla Záhorského do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.