KSKE 6 Co 52/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/52/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208201277 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208201277.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu : N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. V., F. XX, zast. Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12, proti žalovanému : Bytový podnik mesta Košice, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, v konaní o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy 3.983,27 € (120.000,-Sk) , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 22C 10/2008-56 zo dňa 10.12.2010 a uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 22C 10/2008-58 zo dňa 7.1.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 22C 10/2008-58 zo dňa 7.1.2011.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o protinávrhu žalobcu, ktorý uplatnil v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II sp.zn. 22C 387/2003 v podaní označenom ako odpor zo dňa 14.2.2003 a v podaní označenom ako odvolanie zo dňa 10.3.2004, ktorými sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť väčší finančný obnos neprávom získaný a prisvojený. Tieto podania žalobca doplnil písomným podaním, ktoré doručil súdu prvého stupňa dňa 14.12.2004, kde nárok špecifikoval ako dlžobu za neprevedené služby, neprávom prisvojené finančné prostriedky a ničím nepodložené fakturácie. Podaním zo dňa 3.3.2005 doplnil svoj protinávrh tým, že žalovaný zámerne a účelovo konal v rozpore s dobrými mravmi, vypracoval zmätočné vyúčtovanie, o nič sa nestaral a účtoval služby a opravy, ktoré nikdy nepreviedol. Protiprávne prisvojené finančné prostriedky za roky 1993 až 2004 si prisvojil žalovaný. Susedia na vlastné náklady nechali previesť výmenu stúpacích vedení a nútenej cirkulácie, žalobca sám nepoužíval TV anténu, mal prehnitú kuchynskú linku a vstavanú skriňu, strechu musel opraviť na vlastné náklady, tým mu od roku 1993 do 31.3.1999 vznikla škoda vo výške 87.948,-Sk. Požadoval odškodné vo výške 3.000,-Sk za to, že mu boli účtovné 4 osoby, pričom v byte býval sám, za opravu vstavaných skríň a bytového jadra vo výške 10.000,-Sk, za účelové a zavádzajúce dezinformácie ohľadom šetrenia a nevyužívania služby za kúrenie vo výške 4.000,-Sk a za psychickú ujmu a šikanovanie, ponižovanie a iné minimálne vo výške 120.000,-Sk. Rozsudkom č.k. 22C 387/2003-109 zo dňa 31.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2007, súd prvého stupňa rozhodol tak, že N. K. (v tomto konaní žalobcu) zaviazal zaplatiť Bytovému podniku mesta Košice (právny predchodca žalovaného v tomto konaní) 1.633,50 Sk s prísl. a

žalobu v časti o zaplatenie 997,50 Sk zamietol. Protinávrh N. K. v časti o zaplatenie 29.128,-Sk zamietol a v časti o zaplatenie 120.000,-Sk vylúčil na samostatné konanie.

V prejednávanej veci predmetom konania je protinávrh žalobcu na zaplatenie finančnej náhrady za psychickú ujmu, šikanovanie, ponižovanie a iné, vo výške 120.000,-Sk.

Súd prvého stupňa vytýčil vo veci viacero pojednávaní, na ktorých bol žalobca vyzvaný na opísanie rozhodujúcich skutočností a na ich preukázanie. Na pojednávaní dňa 26.9.2008 žalobca uviedol, že dôkazný materiál súdu označiť nevie, má ho však doma prichystaný. Žalobca v priebehu konania žiadne dôkazy neprodukoval, len na pojednávaní dňa 3.8.2010 uviedol, že žalovaný s ním konal ponižujúco, šikanoval ho a robil rôzne kroky, v dôsledku ktorých je práceneschopný a liečený na psychiatri bez ďalšej špecifikácie. Listom zo dňa 22.11.2010 požiadal o odročenie pojednávania, pretože sa mu nepodarilo zozbierať všetky dostupné podklady. Tie však bližšie nešpecifikoval. Súd prvého stupňa vzal za preukázané a medzi účastníkmi ani nebola sporná tá skutočnosť, že žalobca bol vlastníkom bytu č. 13 U. V. W. G.. F. XX a žalovaný vykonával správu v bytovom dome, kde sa nachádzal aj byt žalobcu. Predmetom konania bola ochrana osobnostných práv žalobcu, ktoré mal žalovaný porušiť tým, že žalobcu šikanoval, konal s ním ponižujúco a robil rôzne kroky, v dôsledku ktorých je žalobca práceneschopný a liečený na psychiatrii. Právne preto posudzoval nárok žalobcu v zmysle ust. § 11 až § 16 Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa však uzavrel, že žalobca v priebehu konania svoje tvrdenia o zásahu do jeho osobnostných práv žalovaným žiadnym spôsobom nepreukázal. Označenie porušených osobnostných práv žalobcu tým spôsobom, že žalovaný ho mal šikanovať bez konkrétneho opísania a preukázania skutočností, v čom žalobca šikanovanie alebo ponižujúce konanie vnímal, je nedostatočné a nejasné. Takéto tvrdenia nie sú preto spôsobilé vyvodiť zodpovednosť žalovaného. Súd pritom žalobcovi poskytol dostatočný časový priestor na to, aby skutkovo špecifikoval a podložil svoje tvrdenia, a to aj prostredníctvom svojho zástupcu. Žalobca však ani s právnym zástupcom nespolupracoval a v požadovanej miere mu neposkytol súčinnosť. Keďže občianskoprávna ochrana osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak došlo k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ak tento zásah je protiprávny a objektívne spôsobilý vyvolať negatívne následky, súd ustálil, že konanie žalovaného, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, nie je takým konaním, ktoré by bolo spôsobilé na vyvodenie záveru, že žalovaný ohrozil práva žalobcu chránené ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žiadosť žalobcu zo dňa 22.11.2010 vyhodnotil ako účelovú, pretože žalobca mohol skutkovo označiť a odôvodniť aspoň tú časť, na ktorú odkazoval na pojednávaní dňa 26.9.2008, keď uviedol, že dôkazný materiál má doma prichystaný. V žiadosti bližšie nešpecifikoval, aké podklady sa mu nepodarilo zozbierať, a ktoré chce súdu predložiť. Súd prvého stupňa napriek žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania dňa 10.12.2010 vo veci pojednával a aj rozhodol. Vo veci samej dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, v dôsledku čoho nie sú splnené predpoklady pre poskytnutie mu ochrany v zmysle ust. § 11 a nasl. Obč. zákonníka, preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, a patrilo by mu právo na náhradu trov konania, žiadne trovy v súvislosti s vedením konania neuplatnil, preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Uznesením č.k. 22C 10/2008-58 zo dňa 7.1.2011 rozhodol tak, že zmenil uznesenie č.k. 22C 10/2008-39 zo dňa 10.5.2010 tak, že ho zrušil v časti, v ktorej bolo Centrum právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12, ustanovené za zástupcu žalobcu v tomto konaní.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi bol uznesením č.k. 22C 10/2008-39 zo dňa 10.5.2010 ustanovený zástupca na ochranu jeho záujmov v tomto konaní, a to Centrum právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12. Napadnutým uznesením v tejto časti uznesenie zmenil tak, že ho zrušil v časti, v ktorej bolo Centrum právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12, ustanovené za zástupcu žalobcu v konaní podľa ust. § 30 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 13 ods. 1, ods. 2 a 3 a § 14 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní pomoci osobám v materiálnej núdzi, na základe návrhu ustanoveného zástupcu v podaní zo dňa 23.11.2010, ktorým požiadal o zmenu tohto uznesenia z dôvodov, že žalobca neposkytoval Centru právnej pomoci potrebnú súčinnosť na riadne poskytnutie

právnej pomoci, a preto nie je v možnostiach Centra právnej pomoci riadne ho v konaní zastupovať. Žalobca sa odvolával na rôzne doklady, opakovane bol vyzývaný telefonicky aj písomne výzvou zo dňa 20.10.2010, ktorú si prevzal dňa 11.11.2010, aby sa dostavil do kancelárie, avšak bezvýsledne. Keďže žalobca je povinný poskytovať ustanovenému zástupcovi súčinnosť tak, aby ho mohol náležite zastupovať, súd vyhodnotil konanie žalobcu v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, ktorými je mu uložená povinnosť poskytovať súčinnosť, preto návrh Centra právnej pomoci považoval za dôvodný a jeho návrhu na zmenu uznesenia vyhovel.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa obsahu odvolania aj bez výslovného odkazu na zákonné ustanovenie rozsudok napadol z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Odvolanie odôvodnil tým, že dňa 22.11.2010 požiadal súd o odročenie pojednávania stanoveného na deň 10.12.2010 a o určenie nového termínu v mesiacoch február - marec 2011. Dôvodom jeho žiadosti bola skutočnosť, že sa mu nepodarilo zozbierať všetky dostupné podklady pre vyhovenie výzve súdu a splnenie povinnosti tvrdenia a unesenia dôkazného bremena. Súd jeho žiadosť vyhodnotil ako účelovú a dospel k záveru, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol. S týmto konštatovaním však nesúhlasí, pretože predmetný spor je skutkovo náročný a je náročný aj na dokazovanie. Preto si potrebuje zabezpečiť listinné dôkazy z OR PZ, zistiť svedkov, ktorí sa odsťahovali a zabezpečiť podklady aj od žalovaného, ktorý mu neposkytoval súčinnosť. Situáciu navyše komplikuje jeho zdravotný stav. Je liečený na psychiatrii a bol práceneschopný od 16.10.2009 do 16.10.2010. Celý ten čas bral silné lieky, ktoré naňho pôsobili tak, že strácal orientáciu. Dňa 16.10.2010 bola ukončená jeho práceneschopnosť, avšak lekár mu odporučil pobyt v nemocnici na psychiatrickom oddelení, nakoľko jeho stav sa nezlepšil. Hospitalizáciu odmietol, keďže v tom čase mu boli doručené listiny týkajúce sa dražby jeho bytu a tiež predvolanie na prokuratúru ohľadom vyšetrovania sprenevery peňazí jeho družkou. Zároveň ochorela jeho matka a bola hospitalizovaná v nemocnici, o ktorú sa musel starať. Všetky tieto okolnosti spôsobili, že nemohol dostatočne včas zabezpečiť a pripraviť všetko potrebné pre prebiehajúce súdne konanie a ani sa dostaviť k ustanovenému zástupcovi. Jeho žiadosť o odročenie pojednávania bola dôvodná a súd mu tým, že vo veci rozhodol, neumožnil predložiť dôkazy, vyjadriť sa k veci a svojím rozhodnutím mu odňal právo konať pred súdom.

V zákonnej lehote podal žalobca odvolanie aj proti uzneseniu a podľa jeho obsahu ho navrhol zrušiť. V dôvodoch odvolania odkázal na všetky dôvody týkajúce sa napadnutého rozsudku. Uviedol, že keď bude mať dostatočné podklady a dôkazy, poskytne súčinnosť aj ustanovenému zástupcovi. Pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 16.10.2009 do 16.10.2010, kópiu výmenného listu - poukazu na psychiatriu Y.. N. Y., všeobecného lekára, bez uvedenia dátumu a kópiu lekárskeho predpisu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, s ktorým v celom rozsahu súhlasí. Podotkol, že žalobcovi bola daná možnosť vec riadne obhájiť a doručiť ním stále prisľubované dôkazy, ktoré podľa názoru žalovaného vôbec nemali opodstatnenie. Žalovanému predmetným konaním vznikali obrovské náklady, jednak cestovné, strata času a vynaložené úsilie na predmetný právny spor. Súdom bolo žalobcovi umožnené relevantné skutočnosti a dôkazy predložiť, avšak ten ich počas celého konania nezadovážil.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku a proti uzneseniu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu proti rozsudku a proti uzneseniu nie sú dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.3.2012 o 9,40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 13.3.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p..

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nemal v konaní osvedčené splnenie podmienok, za ktorých by mohol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalobcu, a napriek tomu vo veci konal a rozhodol, a týmto postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred ním v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol vo veci dňa 10.12.2010 v neprítomnosti žalobcu, aj napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania podaním zo dňa 22.11.2010, ktorým požiadal aj o predĺženie doby na predloženie listinných dôkazov, a na zabezpečenie svedkov, pričom pre takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.) .

Predvolať účastníka možno i ústne na pojednávaní, na ktorom je prítomný (§ 51 O.s.p.) .

Žalobca bol na pojednávanie dňa 10.12.2010 riadne predvolaný, keď na predchádzajúcom pojednávaní dňa 3.8.2010, na ktorom bol osobne prítomný, zobral termín pojednávania na vedomie a súčasne bol súdom upozornený, že písomne volaný už nebude. Podaním zo dňa 22.11.2010, ktoré toho istého dňa bolo doručené súdu prvého stupňa, žalobca požiadal o odročenie pojednávania dňa 10.12.2010 a určenie nového termínu okolo mesiaca február-marec, nakoľko do dňa vyhotovenia podania sa mu nepodarilo zozbierať všetky dostupné podklady pre súdne konanie, žalovaný a jeho právna zástupkyňa mu neposkytujú súčinnosť a potrebuje nazrieť do spisov. Od polície OR PZ vyžiadal listinné dôkazy, ktoré žiadal jeho ustanovený zástupca, podklady od úradu práce a sociálnych vecí, pričom v niektorých prípadoch mu treba nazrieť do priestupkových alebo trestných spisov. Je zložitejšie zabezpečiť svedkov, nakoľko väčšina zomrela a odsťahovala sa. Vyjadril nádej, že do mesiaca február-marec sa mu to podarí.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorých účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase

rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, ale aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená) .

V prejednávanej veci síce žalobca požiadal o odročenie pojednávania, avšak dôležitý dôvod pre takýto postup nepreukázal.

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zabezpečenia dôkazov. Uviedol, že od polície vyžiadal listinné dôkazy, že musí nazrieť do priestupkových a trestných spisov, že musí vyžiadať podklady od úradu práce a sociálnych vecí a zabezpečiť svedkov.

Pokiaľ súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, neporušil ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a neodňal týmto žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobcom uvádzané dôvody pre odročenie pojednávania nie sú dôležitými dôvodmi, ide len o dôvody všeobecné, ničím nepodložené, dôkazy, ktoré hodlá doložiť, žiadnym spôsobom nekonkretizoval. Nejde navyše o také dôvody, ktoré by bránili žalobcovi zúčastniť sa pojednávania, či už z hľadiska objektívneho alebo subjektívneho. Ani práceneschopnosť žalobcu v dňoch od 16.10.2009 do 16.10.2010 nebránila žalobcovi dostaviť sa na pojednávanie dňa 10.12.2010, pretože už nebol práceneschopný. Na zabezpečenie dôkazov mal dostatok času aj napriek uvádzanej práceneschopnosti. Žalobca teda neuviedol také relevantné dôležité dôvody, ktoré by mu bránili sa na pojednávanie dostaviť.

Žalobca uplatnil nárok prejednávaný v tomto konaní prvýkrát podaním zo dňa 14.2.2003 v konaní vedenom pod sp.zn. 22C 387/2003 a potom, ako rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 2C 387/2003-109 zo dňa 31.10.2006 bol protinávrh žalovaného vylúčený na samostatné konanie a prejednávaný v tomto konaní, zo strany súdu bol žalobcovi poskytnutý dostatočný časový priestor pre to, aby mohol splniť svoju povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť.

Žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, na toto pojednávanie sa bez dôležitého dôvodu nedostavil, preto boli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., aby súd pokračoval v konaní aj v jeho neprítomnosti a vo veci aj meritórne rozhodol. V konaní pred súdom prvého stupňa tak nedošlo k takej vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a takýmto postupom súdu prvého stupňa nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Navyše žalobca bol na pojednávaní zastúpený ustanoveným zástupcom, ktorý ho na tomto pojednávaní zastupoval. Preto nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane výroku o trovách konania účastníkov, ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolanie žalobcu proti uzneseniu taktiež nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa rozhodol vo výroku vecne správne, preto odvolací súd aj napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p. ).

V čase rozhodovania súdu prvého stupňa, teda podľa právnej úpravy O.s.p. účinnej k 31.12.2011, podľa ust. § 30 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Podľa ust. § 30 ods. 2 vyššie citovaného zákona, ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, ustanovenie zástupcu zruší. Za také rozhodnutie sa považuje tiež právoplatné uznesenie súdu o úplnom odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov.

Podľa odseku 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd môže rozhodnutie podľa odseku 1 zmeniť.

Podľa ust. § 30 O.s.p. účinného od 1.1.2012 účastníka, ktorý požiadal o ustanovenie advokáta, u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Podľa ust. § 372u O.s.p. na konania začaté do 31.12.2011 sa použijú prepisy účinné od 1.1.2012.

V prejednávanom prípade bol uznesením zo dňa 10.5.2010, č.k. 22C 10/2008-39 ustanovený na ochranu záujmov žalobcu v konaní zástupca, a to Centrum právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12. Súčasne žalobcovi týmto uznesením bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ v zmysle ust. § 30 ods. 3 vtedy účinného O.s.p. uznesenie č.k. 2C 10/2008-39 zo dňa 10.5.2010 zmenil a toto zrušil v časti, v ktorej bolo Centrum právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie Slobody 12, ustanovené za zástupcu žalobcu v tomto konaní, pretože pre takýto postup súdu bol daný zákonný dôvod v zmysle ust. § 30 ods. 3 vtedy účinného O.s.p.. Takýmto dôvodom je neposkytnutie potrebnej súčinnosti žalobcu ustanovenému zástupcovi, Centru právnej pomoci, ktorá je nevyhnutná na riadne poskytnutie právnej pomoci.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa napadnutým uznesením zmenil uznesenie č.k. 22C 10/2008-39 zo dňa 10.5.2010 tak, že ho v časti, v ktorej bolo žalobcovi ustanovené za zástupcu Centrum právnej pomoci zrušil, ide o rozhodnutie, ktoré je v súlade so zákonom a z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.