KSKE 6 Co 83/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 Co 83/2011

KS v Košiciach, dátum 17.09.2012, sp.zn. KSKE 6 Co 83/2011

§ 80 ods. 1 písm. c) OSP § 80 OSP § 3 ods. 1 zákona č. 95/2002 § 37 ods. 1 zákona č. 95/2002 § 39 zákona č. 95/2002 § 575 ods. 1 zákona č. 95/2002 § 788 ods. 1 zákona č. 95/2002 § 800 ods. 1 zákona č. 95/2002 § 9 ods. 1 zákona č. 95/2002 § 12 ods. 1 zákona č. 95/2002 § 14a ods. 1 zákona č. 95/2002 § 31a zákona č. 95/2002 § 50a ods. 3 zákona č. 95/2002 § 142 ods. 1 OSP § 18c ods. 6 OSP § 7 ods. 11 OSP § 4 ods. 2 písm. za) OSP § 2 ods. 2 OSP § 205 ods. 2 písm. a) OSP § 153 ods. 2 OSP § 31a zákona č. 8/2008 § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 § 70a zákona č. 186/2004 § 67 zákona č. 95/2002 § 31a OSP § 575 OSP § 37 ods. 2 OSP § 118 ods. 2 OSP § 575 zákona č. 95/2002 § 109 ods. 1 písm. c) OSP § 214 ods. 2 OSP § 212 ods. 1 OSP § 219 ods. 1 OSP § 156 ods. 1 OSP § 221 ods. 1 OSP § 221 ods. 1 písm. f) OSP § 205 ods. 2 písm. b) OSP § 205 ods. 2 písm. c) OSP § 205 ods. 2 písm. d) OSP § 132 OSP § 133 OSP § 205 ods. 2 písm. f) OSP § 135 OSP § 219 OSP § 219 ods. 2 OSP § 80c OSP § 799 OZ § 575 OZ § 575 ods. 1 OZ § 2 ods. 1 OZ § 1 OZ § 2 ods. 2 OZ § 1 ods. 1 zákona č. 95/2002 § 31a OZ § 575 ods. 2 OZ § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 § 224 ods. 1 OSP § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 655/2004 § 13 ods. 2 zákona č. 655/2004 § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 655/2004 § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 655/2004 § 15 zákona č. 655/2004 § 16 ods. 3 zákona č. 655/2004 § 18 ods. 3 zákona č. 655/2004 § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/83/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229204 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108229204.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobcov: 1) H. S., J.. XX. XX. XXXX, G. I. K., I. XXXX/XX, 2) Jozef S., J.. XX. X. XXXX, G. I. K., I. XXXX/XX, zastúpených JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vozárová 5, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 310 690 904, zast. JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Ondavská 17, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie, že poistný vzťah trvá, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 19C/258/2008-267 zo dňa 29.11.2010 a proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 19C/258/2008-265 zo dňa 29.11.2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 19C/258/2008-267 zo dňa 29. 11. 2010.

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 19C/258/2008-265 zo dňa 29. 11. 2010.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania spolu vo výške 86,18 € k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Ivana Jurčišina, advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 19C/258/2008-267 zo dňa 29. 11. 2010 určil, že zrušenie poistnej zmluvy č. 5001500223 zo dňa 22. 12. 1997 zo strany žalovanej, vykonané listom adresovaným žalobkyni v 1. rade zo dňa 9. 6. 2008, je neplatné a poistný vzťah založený touto poistnou zmluvou naďalej trvá. Určil, že zrušenia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 1. 1998 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2002 zo strany žalovanej, vykonané listami adresovanými žalobcovi v 2. rade zo dňa 20. 6. 2008, sú neplatné a poistné vzťahy založené uvedenými poistnými zmluvami naďalej trvajú. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania na účet ich právneho zástupcu, každému vo výške po 468,83 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 19C/258/2008-265 zo dňa 29. 11. 2010 vyrubil žalovanej súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 597 €, ktorý jej uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Napadnutým rozsudkom rozhodol o nárokoch žalobcov uplatnených žalobou a upravených na pojednávaní dňa 9. 10. 2009, ktorými sa žalobkyňa v 1. rade domáhala určenia, že zrušenie poistnej zmluvy č. 5001500223 zo strany žalovanej, vykonané listom adresovaným žalobkyni v 1. rade zo dňa

9.6.2008 je neplatné, a že poistný vzťah založený touto poistnou zmluvou zo dňa 22. 12. 1997 trvá naďalej. Žalobca v 2. rade sa domáhal určenia, že zrušenie poistnej zmluvy č. 5001500238 zo dňa 28. 1. 1998 a č. 4047700501 zo dňa 15. 11. 2002 zo strany žalovanej, vykonané listami adresovanými žalobcovi v 2. rade zo dňa 20. 6. 2008, je neplatné a že poistný vzťah založený uvedenými poistnými zmluvami naďalej trvá. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 80 ods. 1 písm. c) O. s. p. ( správne má byť § 80 písm. c) O.s.p.- poznámka odvolacieho súdu ) , § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 575 ods. 1, ods. 2, § 788 ods. 1, § 800 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 12 ods. 1 až 3, § 14a ods. 1 a 2 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov uzavrel, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na predmetnom určení, pretože týmto sa odstráni stav právnej neistoty žalobcov ohľadne ich právneho postavenia, vyplývajúceho z predmetných poistných zmlúv. Žalovaná im v podaniach zo dňa 9.6.2008 a zo dňa 20.6.2008 uviedla, že poistné udalosti, ktoré nastanú po 16.5.2008, už nie sú poistnou zmluvou kryté. V prípade, pokiaľ by poistná udalosť nastala, žalovaná by na základe vyššie uvedeného neuhradila poistné plnenie, a to aj napriek tomu, že žalobcovia svoju povinnosť riadne platiť poistné neporušili. Pasívna legitimácia žalovanej vyplýva z toho, že práve ona je nositeľom povinností vyplývajúcich z predmetnej poistnej zmluvy. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by došlo k dohode o zmene poistných zmlúv, pokiaľ ide o možnosť ukončenie poistenia, ani že by bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúca neplatnosť predmetných poistných zmlúv. V oznámeniach o zániku poistenia žalovaná oznámila, že k zániku poistenia došlo v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s. Podľa uvedeného ustanovenia však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenia žalovanej teda nemohli spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutého na základe predmetných poistných zmlúv. V danom prípade nemožno konštatovať, že by uzavretie predmetných zmlúv bolo neplatné pre chyby v písaní a počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strane nepochybný. Dojednaná výška poistných súm bola bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcov viedli k uzavretiu zmlúv so žalovanou. Nemožno hovoriť ani o tom, že by tieto zmluvy obsahom alebo účelom odporovali zákonu alebo ho obchádzali, ani že by boli v rozpore s dobrými mravmi. Poisťovňa, ako aj iní podnikatelia musí rátať s určitým rizikom z podnikania. Neboli to žalobcovia, ktorí ponúkali produkt UDP - K, ale žalovaná. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcov, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ust.§ 50a ods. 3 Obč. zákonníka, ktorý sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Jurisprudencia o nemožnom plnení uvažuje len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, a to počiatočnej nemožnosti, objektívnej nemožnosti a fyzickej nemožnosti plnenia. Žalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa stalo nemožným, a teda v tej časti zaniklo. Ak je splnenie nemožné len subjektívne - iba pre dlžníka (napr. pre jeho platobnú neschopnosť) , záväzok nezaniká. Zo skutočnosti (ktorá navyše nebola preukázaná) , že v zmluve nebola určená výške poistného na základe poistno-matematických metód v zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, nemožno všeobecne usudzovať, že by táto inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojim obsahom a účelom odporovala zákonu. V danom prípade ide o odlišné okolnosti, ako sú uvedené v rozsudku NS SR sp.zn. 1Cdo/169/96 z 20. 3. 1997 a pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jej záväzkov voči poistníkovi) , resp. ušlého zisku. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by bolo poistenie zaniklo niektorým zo zákonom stanovených spôsobov uzavrel, že poistné vzťahy založené predmetnými zmluvami naďalej trvajú. Z týchto dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej, každému vo výške 468,83 €.

Napadnutým uznesením súd vyrubil žalovanej súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 597 € v zmysle ust. § 18c ods. 6, § 7 ods. 11, § 4 ods. 2 písm. za) , § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. b) prílohy zák. č. 71/1992 Zb. Keďže žalobcovia sa žalobou domáhali šiestich určovacích výrokov, poplatková povinnosť činí 6 x 99,50 €, spolu vo výške

597 €. Žalobcovia podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona sú oslobodení od súdnych poplatkov a v konaní boli úspešní, preto prešla poplatková povinnosť na žalovanú, ktorá nie je od poplatku oslobodená.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, ktoré následne doplnila, z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) , b) , c) , d) a f) O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania predovšetkým namietla, že návrh žalobcov znel na určenie neplatnosti zrušenia poistných zmlúv a na určenie platnosti poistných zmlúv. Napriek takto znejúcemu petitu žaloby rozsudok súdu prvého stupňa znie okrem určenia neplatnosti zrušenia poistných zmlúv aj na určenie, že poistný vzťah naďalej trvá, hoci takéhoto určenia sa žalobcovia nedomáhali. Preto podľa ustanovenia § 153 ods. 2 O. s. p. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že poistné vzťahy naďalej trvajú, súd rozhodoval o inom, ako bolo žalobcami vytýčené a prisúdil niečo iné ako to, čoho sa žalobcovia domáhali, pričom nejde o prípad, keď mohlo konanie začať aj bez návrhu, a z právneho predpisu nevyplýva žiaden spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Platnosť poistných zmlúv, uzatvorených medzi žalobcami a žalovanou, nebola žalovanou nikdy spochybňovaná. Žalobcovia sa tak domáhali určenia niečoho, čo medzi účastníkmi nebolo sporné a spochybňované, a na takomto určení žalobcovia nemohli mať žiaden právny záujem, nakoľko ich právne postavenie nebolo z tohto pohľadu neisté. Súd prvého stupňa preto mal pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobu zamietnuť. Žalobcovia v súčasnosti už nemajú z predmetných poistných zmlúv voči žalovanej žiadne povinnosti (uhrádzať poistné) , preto ich právne postavenie nie je neisté. Súd vec prejednal a rozhodol o nej, a to naviac ultrapetitum, prejednal vec, ktorá nebola spornou a rozsudok súdu na doterajšom postavení žalobcov (ani žalovanej) nič nemení. V konečnom dôsledku nielen neexistencia naliehavého právneho záujmu, ale aj neexistencia samotného sporu medzi stranami o tom, či je zmluva platná alebo nie, mala mať za následok zamietnutie žaloby. Základnou spornou otázkou v konaní bola otázka, či došlo k zániku právneho vzťahu, založeného medzi účastníkmi konania poistnými zmluvami alebo nie, t.zn. určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je. V nadväznosti na to prirodzene aj otázka, ako došlo k zániku tohto právneho vzťahu. Podľa názoru žalovanej v priebehu trvania právneho vzťahu došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik tohto právneho vzťahu, a to v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia) , majúcej svoj pôvod v zmene právneho predpisu, zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, ďalej len zákon o poisťovníctve ) , ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi žalobcami a žalovanou. Zákonom č. 186/2004 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, do ktorého bol s účinnosťou od 1. 5. 2004 v súvislosti so vstupom SR do EÚ vložený úplne nový § 31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (pozn. dnes § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve) . Dokazovaním v rámci tohto konania bolo spoľahlivo preukázané (predloženými listinnými dôkazmi vrátane znaleckého posudku č. 4/2008 spoločnosti AUDIT - spol. s.r.o. ako aj protokolu Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007) , že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, teda že poistné bolo určené v nižšej výške, ako správne poistno-matematicky malo byť. Podľa ustanovenia § 70a zák. č. 186/2004 Z. z. bolo povinnosťou žalovanej postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami zák. č. 95/2002 Z. z. V dôsledku toho, že žalobcovia neakceptovali návrh žalovanej na vykonanie dohody o zmene obsahu predmetných zmlúv, došlo u žalovanej ku vzniku objektívnej, následnej právnej nemožnosti plnenia, nakoľko nemohla ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j. nemohla byť naďalej viazaná poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno-matematicky byť. Vznikom tejto právnej skutočnosti preto došlo k zániku poistenia, minimálne v časti poistného plnenia. S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/169/96 zo dňa 20.3.1997 (R 109/1998) , preto zmena zákona mala za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie sa stalo nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter, spočívajúci v zmene právneho predpisu, uskutočnenej po vzniku záväzku. V dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj

záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Predmetné poistné zmluvy spadajú plne do režimu podľa ustanovenia § 67 zákona o poisťovníctve, to znamená, že aj napriek tomu, že poistné zmluvy žalovanej vznikli pred účinnosťou tohto zákona, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona a poistné musí byť od účinnosti tohto zákona určené v súlade s § 31a, čo však v prípade predmetných poistných zmlúv bolo preukázané, že tak nie je. Pokiaľ nedošlo k dohode o zmene obsahu zmlúv v tomto smere, zakladá tento nový právny stav u žalovanej následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia, ako plnenia nedovoleného, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu. Názor žalobcov o tom, že plnenie v tomto prípade je možné splniť za sťažených podmienok, je mylný. Plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, nie je plnením za sťažených podmienok, ale je plnením zakázaným, teda právne nemožným, pričom ignorovanie právnej nedovolenosti plnenia by znamenalo znášať dôsledky s takým konaním spojené, a to v podobe závažných sankcií za porušenie zákona. Za subjektívne nemožné plnenie, majúce za následok zánik záväzku, podľa ustálenej judikatúry súdov možno považovať aj tzv. hospodársku nemožnosť (nejedná sa o platobnú neschopnosť) , pri ktorej plnenie je síce možné tak subjektívne, ako aj objektívne, ale bolo by pre dlžníka také ťažké a nevýhodné, že by ho nebolo možné od neho dôvodne požadovať. Domáhať sa výkonu práva za okolností hrozby aj opakovaného uloženia vysokých pokút zakladá nemožnosť od žalovanej spravodlivo a dôvodne takéto konanie požadovať. Ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Názory žalobcov smerujúce k rezervnému fondu a jeho využitiu a úvahy o stratách, či poklesoch zisku žalovanej sú z pohľadu tohto konania úplne irelevantné a vôbec sa ho nedotýkajú. Rovnako s touto vecou nesúvisiace a na túto vec sa nehodiace sú aj názory žalobcov a súdu prvého stupňa o znášaní podnikateľského rizika žalovanou. Závery súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zmene vzájomných práv a povinností, vyplývajúcich z predmetných poistných zmlúv, nie sú dôvodné, keďže žalovaná v konaní túto skutočnosť ani netvrdila. Žalovaná taktiež nikdy netvrdila skutočnosti preukazujúce neplatnosť zmlúv ani ich nedokazovala, pretože platnosť zmlúv nikdy nespochybňovala. Občiansky zákonník v ustanovení § 575 zakotvuje účinky následnej, a nie počiatočnej nemožnosti plnenia, pričom tieto účinky spočívajú v zániku platne dojednaného záväzku, ktorého plnenie bolo na začiatku možné a až po vzniku právneho vzťahu nastala skutočnosť, ktorá spôsobila jeho následný zánik pre následnú nemožnosť plnenia, ktorá naviac nemusí byť len fyzická, ale môže byť aj právna a dokonca môže byť aj subjektívna. Súd prvého stupňa preto nesprávne posúdil daný prípad z pohľadu ustanovenia § 37 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré pojednáva o počiatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na počiatočnú nemožnosť plnenia žalovaná v konaní nepoukazovala a od začiatku sa dovolávala účinkov následnej nemožnosti plnenia v zmysle ustanovenia § 575 Obč. zákonníka. Záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná nepreukázala, že výška poistného v produkte UDP-K nebola správne určená, nie je v súlade s listinnými dôkazmi predloženými žalovanou, ktorými bolo nad akékoľvek pochybnosti preukázané, že výška poistného pri tomto poistnom produkte nebola určená v súlade s neskôr prijatým zákonným ustanovením (§ 31a zákona o poisťovníctve) . Súd prvého stupňa nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz, keď si nevyžiadal z Ministerstva financií SR, resp. od NBS správny spis, obsahujúci rozhodnutie Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30. 5. 1995, ktorého vykonanie navrhla žalovaná ako dôkaz za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií SR došlo v roku 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v roku 2004 dostalo do rozporu so zákonom a spôsobilo nemožnosť plnenia na strane žalovanej. V prejednávanej veci sa všetky poistné zmluvy žalobcov dostali vplyvom dvoch okolností (schválenie nesprávnych vzorcov MF SR a zmena zákona o poisťovníctve) do rozporu so zákonom, a to od 1. 5. 2004. Konkrétne v prejednávanej veci budú subjektami oprávnenými žiadať náhradu škody žalobcovia a nie žalovaná a subjektom zodpovedným za škodu bude štát (Ministerstvo financií SR) , a nie žalovaná. Preto zodpovednou za túto situáciu v súvislosti s následnou zmenou právneho predpisu nie je žalovaná, ale štát. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď oznámenie žalovanej o zániku poistenia, ktorou oznámila žalobcom vznik objektívnej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik poistenia, považoval za jednostranný právny úkon žalovanej, ktorým malo byť neplatne ukončené poistenie. Oznámenie o zániku poistenia nebolo právnym úkonom žalovanej, ktorým by bolo v rozpore so zákonom ukončené poistenie žalobcov. Nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola žalovaná uvedená do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K, schválený štátom určenou autoritou, nemá nedostatky a že ho žalovaná môže ponúkať. Rozsudok súdu prvého stupňa autoritatívne ukladá žalovanej, aby konala niečo, čo zákon zakazuje, preto je v rozpore s Ústavou SR. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený NBS (nízke poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Žalovaná sa v krátkom čase po zistení uvedenej novej okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobcami dohodu,

ktorou by rozpor so zákonom odstránila. Iniciatíva žalovanej nebola úspešná. Zásada, že zmluvy sa majú plniť, nie je absolútna a má svoje obmedzenia. Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností, o ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných strán. Je preto okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady pakta sund servanda v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku alebo jeho zániku. Takýto záver podporujú aj Princípy európskeho zmluvného práva, ktoré majú slúžiť ako všeobecné pravidlá zmluvného práva, ktoré obsahujú výkladové argumenty a majú charakter univerzálnych právnych princípov. Podľa týchto princípov v situácii, ak sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenie zo zmluvy pre niektorú zo strán extrémne obtiažnym, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, vzniká právo, aby dotknutá strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy (článok 6: 111 Princípov európskeho zmluvného práva) . V opačnom prípade by žalobcovia nadobudli plnenie za neprimeranú cenu, síce ekonomicky výhodné, avšak poskytnutie súdnej ochrany takejto situácii by bolo v rozpore so štandardami spotrebiteľského práva. Súd by mal preto k tejto otázke zaujať eurokomformný prístup. Žalobcami navrhované usporiadanie pomerov nie je správne, a ani spravodlivé. Trvanie na zmluvnom vzťahu, v ktorom je inkorporovaná neprimeraná cena, spôsobuje výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, nemôže byť preto v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Je faktom, že podmienky, za akých zmluvné strany uzatvorili poistenie, sa pod vplyvom vonkajších okolností podstatne zmenili. Za danej situácie je nutná korekcia nespravodlivosti vyplývajúcej zo zmluvnej nerovnováhy spôsobenej následnými udalosťami, ktoré strany nemohli odôvodnenie pri uzavieraní zmluvy predvídať. Toto je možné dosiahnuť iba za pomoci rozhodovacej činnosti súdu. Namietla taktiež, že prvostupňový súd opomenul vykonať procesnú povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a dôkazy listinami nevykonal v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) , f) O. s. p. a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. V dôvodoch odvolania uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/192 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože v tomto konaní žalobcovia sa nedomáhali ochrany svojich práv podľa osobitného predpisu (zákona o ochrane spotrebiteľa) , ale domáhali sa určenia neplatnosti právnych úkonov a platnosti zmlúv. Pre toto konanie žalobcovia preto neboli oslobodení od súdnych poplatkov. Okrem vyššie uvedených skutočností žalovaná by nemala byť zaviazaná na náhradu súdneho poplatku ani podľa výsledku v spore, nakoľko súd prvého stupňa prisúdil žalobcom niečo iné, ako sa títo domáhali. Žalobcovia sa totiž nedomáhali určenia, že poistný vzťah naďalej trvá. Platnosť poistných zmlúv, uzatvorených medzi žalobcami a žalovanou, nebola žalovanou nikdy spochybňovaná.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti rozsudku vo veci samej poukázali na to, že pozornosti žalovanej zrejme ušlo, že na pojednávaní dňa 9. 10. 2009 došlo zo strany žalobcov k zmene petitu, ktorá bola súdom pripustená. Je nesporné, že žalobcovia uzatvorili so žalovanou platné poistné zmluvy. V čase uzatvárania týchto poistných zmlúv žalovanou uvádzané ustanovenia zák. č. 95/2002 Z.z. ešte neboli účinné. K základným princípom právnej istoty pritom patrí zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Právne úkony realizované za účinnosti jedného zákona musí neskorší zákon rešpektovať. Preto je potrebné uvedené zmluvy a právne vzťahy z nich vznikajúce posudzovať podľa platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. V zmysle zákazu retroaktivity je neprípustné, aby zmena právnej úpravy ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzatvorených zmlúv. Nebolo preukázané, že práve uvedené zmeny právneho predpisu boli dôsledkom zisteného nedostatku zo strany orgánu dohľadu. O opaku hovorí aj tlačová správa NBS zo dňa 22. 5. 2008, podľa ktorej NBS zdôraznila, že žalovanej neuložila zvýšiť poistné u produktu UDP-K. Neobstojí preto obrana žalovanej, že k zániku záväzku došlo z dôvodu nemožnosti plnenia pre zmenu právneho predpisu. Nemožnosť plnenia podľa § 575 Obč.zákoníka zakotvuje zánik záväzku dlžníka plniť, ak sa plnenie stane nemožným, avšak plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi. Žalovaná je solventnou spoločnosťou, s dostatočnými finančnými rezervami, ktoré v momente, keď dôjde k povinnosti plnenia zo strany žalovanej, budú postačovať na splnenie jej záväzku. Žalovaná nemohla ukončiť poistné vzťahy jednostranným úkonom v rozpore so zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a Občianskym zákonníkom. Poistná zmluva je občianskoprávnym vzťahom

medzi žalobcami a žalovanou, v ktorom platí zásada pakta sund servanda, ale aj rovnosť postavenia účastníkov tohto vzťahu. Vzťah žalovanej a konkrétneho orgánu dohľadu nemôže ovplyvňovať vzťah súkromného práva, ide výlučne o vzťah žalovanej a orgánu dohľadu. Vykonanie dohľadu NBS nad poisťovníctvom preto nie je dôvodom pre ukončenie konkrétneho poistného vzťahu, ktorý sa spravuje súkromným právom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolaní, rozhodol o návrhu žalovanej na prerušenie konania uznesením č.k. 6Co/83/2011-312 zo dňa 13.6.2012, ktorým zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 6. 2012.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolania žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a) , b) , c) d) a f) O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolania žalovanej voči rozsudku a uzneseniu nie sú dôvodné, preto im nie je možné vyhovieť.

Napadnutý rozsudok a uznesenie sú vo výroku vecne správne, preto ich odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.9.2012 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.9.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p..

Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) , b) , c) , d) a f) O. s. p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) .

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k iným vadám, ako sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto,

že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov, nie je odvolanie dôvodné. Odvolanie žalovanej proti rozsudku nie je dôvodné ani pre ďalšie odvolacie dôvody ňou uvádzané.

Namietané procesné pochybenie, že súd prvého stupňa rozhodol nad návrh žalobcov a priznal im niečo, čoho sa nedomáhali, nie je dôvodné. Súd prvého stupňa uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 9. 10. 2009 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania pripustil zmenu návrhu a o tomto zmenenom návrhu aj rozhodol.

Z obsahu zápisníc o pojednávaní (zo dňa 9.10.2009, 1.2.2010 a 29.11.2010) vyplýva, že súd na nich oboznamoval obsah prednesov a vykonaných dôkazov , teda postupoval v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku predvídateľnosti pre účastníkov. Účastníci v priebehu konania mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku oboznámil obsah listinných dôkazov obsiahnutých v spise a z týchto dôkazov pri rozhodnutí vo veci samej aj vychádzal.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ani ďalšie odvolacie dôvody, uvádzané žalovanou nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.) .

Odvolacie argumenty žalovanej boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej, odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 80c O.s.p..

Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti.

V prejednávanej veci požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty žalobcov ohľadom ich právneho postavenia voči žalovanej, vyplývajúci z predmetných poistných zmlúv, keďže spornou otázkou v tomto konaní bolo, či zrušenie predmetných poistných zmlúv je platné a či poistný vzťah trvá. Samotná žalovaná totiž tvrdí, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania z predmetných poistných zmlúv zanikol. Žalovaná vo svojej argumentácii však prehliada, že existencia zmluvného vzťahu nemá vplyv len na povinnosť poisteného platiť poistné, ale dotýka sa aj ďalších jeho práv a povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy, z poistných podmienok, ale i zo zákona (§ 799 Občianskeho zákonníka) . Preto zodpovedanie otázky, či došlo k platnému zrušeniu poistných zmlúv a či predmetné poistné vzťahy trvajú, za situácie, keď ich existenciu samotná žalovaná popiera, zakladá opodstatnenosť predmetnej žaloby. Žalobcovia preto splnili základnú podmienku na podanie žaloby o určenie, keďže na takomto určení majú naliehavý právny záujem.

V preskúmavanej veci nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku poistného vzťahu na základe predmetných poistných zmlúv. Sporným a pre rozhodnutie vo veci podstatným zostalo, či došlo medzi zmluvnými stranami k zániku poistenia.

Správne preto súd prvého stupňa v prejednávanej veci skúmal, či medzi účastníkmi konania nedošlo k zmene poistných zmlúv, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, či nedošlo k zániku poistenia zo zákona, alebo či k zániku poistenia nedošlo iným spôsobom výslovne v zmluve dohodnutým (zrušenie poistenia v zmysle článku 11 bod 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie) . Zároveň správne súd prvého stupňa ako predbežnú otázku posudzoval, či nedošlo k naplneniu niektorých zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť predmetných poistných zmlúv v nadväznosti na petit žalobného návrhu.

Správny je záver súdu prvého stupňa, že k zániku poistenia nedošlo zo žiadneho z dôvodov predpokladaných dohodou zmluvných strán (poistná zmluva a všeobecné poistné podmienky pre úrazové poistenie) alebo zo zákona tak, ako je bližšie uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré odvolací súd poukazuje. Zo skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvého stupňa

nemožno vyvodiť iný právny záver než ten, že zrušenie predmetných poistných zmlúv je neplatné a že predmetné poistné vzťahy naďalej trvajú.

K odvolacej námietke žalovanej, že v daných prípadoch došlo k zániku poistenia z dôvodu nemožnosti plnenia podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka, majúcej svoj pôvod v zmene právneho predpisu (zák. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve) , ktorá nastala po uzatvorení predmetných poistných zmlúv, a že zotrvávanie v tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu by znamenalo porušenie kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany orgánu dohľadu, odvolací súd uvádza následovné:

Podľa ustanovenia § 575 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaná nepreukázala nemožnosť plniť z predmetných poistných zmlúv v zmysle vyššie citovaných ust.§ 575 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, preto v prejednávanom prípade z tohto dôvodu nedošlo k zániku poistenia.

Žalovaná uzavretím predmetných poistných zmlúv vstúpila so žalobcami do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§2 ods.1 Občianskeho zákonníka) . Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom.

Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex specialis derogat legi generali) . Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť súkromného práva (§1,§2 ods.2,3 Občianskeho zákonníka) .

Zákon č. 195/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z.)

Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzavierania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, preto ani námietka žalovanej týkajúca sa aplikácie tohto zákona (vrátane §67) na daný právny vzťah je nepatričná. Ust. § 31a tohto zákona síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych vzťahov (zmlúv) , keďže to zákon výslovne neustanovuje. K zániku predmetných poistných vzťahov preto nedošlo ani podľa vyššie uvedeného zákona o poisťovníctve.

Dôvody uvádzané žalovanou nespôsobujú nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože žalovaná prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi, ako len zmenou poistných zmlúv, ktorú síce navrhla žalobcom, títo ju však odmietli.

Pokiaľ preto fakticky a právne je záväzok splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že možno plniť s väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (§ 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka) . Pretože plnenie zo zmluvy nie je vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktorý odkazuje žalovaná (zak. č. 95/2002 Z. z.) , nejde o nemožné plnenie.

Nepatričná je aj námietka žalovanej, že súd prvého stupňa bezdôvodne skúmal platnosť predmetných zmlúv, keďže ich platnosť nespochybňovala, pretože súd prvého stupňa otázku platnosti predmetných zmlúv skúmal ako prejudiciálnu otázku, vzhľadom na petit žalobného návrhu.

Pokiaľ súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalovanej vykonať dôkaz oboznámením sa so spisom Ministerstva financií SR, resp. NBS, obsahujúcom rozhodnutie Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií v roku 2005 došlo k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo určené nesprávne poistné v produktoch UDP-K, správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ takýto dôkaz nevykonal, pretože vykonanie navrhnutého dôkazu je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci.

Nepatričné sú aj námietky žalovanej o zodpovednosti štátu (Ministerstva financií SR) za škodu vzniknutú žalobcom, keďže táto otázka nebola predmetom tohto konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, vrátane výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči uzneseniu, súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, preto aj napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd potvrdil.

Správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ podľa ustanovenia § 2 ods.2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh žalovanú. V tomto konaní žalobcovia sa domáhali ochrany svojho práva zo zmluvného vzťahu, ktorý má všetky znaky vzťahu spotrebiteľského (zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) , preto sa osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti vzťahuje na všetky poplatkové úkony, alebo konania súdov, pokiaľ ich žiada žalobca ako spotrebiteľ.

Keďže žalobcovia v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. sú oslobodení od súdnych poplatkov, a boli úspešní, prešla poplatková povinnosť na žalovanú, ktorá nie je od poplatku oslobodená.

Odvolacia námietka žalovanej, že súd prvého stupňa prekročil návrhy účastníkov, je nedôvodná, pričom v tej súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené vyššie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil aj napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov konania. Úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnili vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Úspešným žalobcom patrí náhrada trov právneho zastúpenia podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) , § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b) , § 14 ods. 3 písm. b) , § 15, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení novely č. 232/2010 za jeden úkon právnej služby vo výške 28,50 € (50 % z 57 €) , čo činí 28,50 €, režijný paušál 7,41 € a 20 % z DPH, čo činí 7,18 €, spolu 43,09 €. Keďže ide o zastupovanie dvoch osôb, žalobcom patrí 2 x 43,09 €, čo činí 86,18 €.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.