KSKE 6 Co 9/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/9/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7904110783 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7904110783.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Miroslava Sogu, v právnej veci navrhovateliek: 1. K. Š., T.. XX. X. XXXX, H. I. R. XXX, 2. I. N., T.. XX. X. XXXX, H. C. XX, zastúpených Advokát Futó s.r.o., so sídlom v Trebišove, L. Svobodu 2412/8, proti odporkyni: Y.W. Y., T.. XX. X. XXXX, H. I. R. XXX, zast. JUDr. Petrom Pandym, advokátom, so sídlom v Kráľovskom Chlmci, L. Kossutha 99, v konaní o zaplatenie 7.317,81 € s prísl., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, č.k. 6C/168/2004-840 zo dňa 8.9.2010 a o odvolaní navrhovateliek proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov č.k. 6C/168/2004-857 zo dňa 26.11.2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania účastníkov.

O d m i e t a odvolanie navrhovateliek voči uzneseniu Okresného súdu Trebišov č.k. 6C/168/2004-857 zo dňa 26.11.2010.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konanie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke v 1. rade 3.191,78 € a navrhovateľke v 2. rade 3.191,78 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v prevyšujúcej časti zastavil. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 6C/168/2004-857 zo dňa 26.11.2010 určil znalcovi V.. W. H., H. D. M., M. XX znalečné celkom vo výške 1.772,67 €, ktorú sumu upravil poukázať učtáreň Okresného súdu Trebišov ako odmenu a náhradu hotových výdavkov znalcovi z finančných prostriedkov štátu. Navrhovateľkám a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu pripojenou zloženkou v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na trovách znaleckého dokazovania každej po 590,89 €.

Rozsudkom rozhodol o nároku navrhovateliek na zaplatenie pôvodne uplatňovanej sumy 7.317,81 € s príslušenstvom titulom vzniknutého schodku, ktorý mala spôsobiť odporkyňa ako ich zamestnanec. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa vzal za preukázané, že odporkyňa pracovala u navrhovateliek na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 7. 1998 s uvedeným druhom práce predavačka - vedúca predajne v predajni Trio Centrum GMM Malý Horeš. Odporkyňa podpísala dohodu o hmotnej zodpovednosti so zamestnávateľom a v súvislosti s prevzatím funkcie predavačka - vedúca predajne prevzala na základe inventarizácie tovar, obaly, peniaze a zariadenie, pričom z uvedenej dohody vyplýva, že všetky hodnoty riadne a priebežne bude vyúčtovávať a urobí všetko, aby nevznikali

škody na zverenom majetku a súčasne, že preberá zodpovednosť za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázala, že schodok nezavinila. Pre prípad zisteného schodku na zverených hodnotách za ktoré prevzala zodpovednosť, sa odporkyňa zaviazala nahradiť ho v plnej finančnej hodnote. Z obsahu dohody vyplýva, že táto zaniká ukončením pracovného pomeru a odstúpením v zmysle § 177 Zákonníka práce. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že odporkyňa ukončila pracovný pomer odovzdávajúcou, poslednou inventúrou zo dňa 30. 4. 2001. Počas trvania pracovného pomeru a výkonu práce odporkyňa pracovala v predajni sama, mala kľúče od predajne, navrhovateľky tieto kľúče nemali a okrem toho do prevádzky mali prístup aj rodinní príslušníci odporkyne. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovede odporkyne. Po právnom posúdení veci podľa ust. 176 ods. 1, ods. 3 Zákonníka práce v znení platnom do 31.3.2002 dospel k záveru, že návrh navrhovateliek výške, vo výške preukázanej znaleckým dokazovaním v sume 6.383,57 € je dôvodný. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu odporkyne voči navrhovateľkám titulom náhrady škody podľa ust. § 176 ods. 1 Zákonníka práce sú dané. Preukázaná bola existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody vo forme schodku, uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a zavinenie zamestnanca. Pokiaľ odporkyňa namietala neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti z dôvodu, že túto podpísala iba jedna z navrhovateliek, súd vyhodnotil, že dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná, spĺňa všetky zákonné náležitosti a platnosti tejto dohody nebráni ani tá skutočnosť, že túto podpísala iba jedna z navrhovateliek, ktoré tvorili združenie, pretože druhou spoločníčkou bola poverená a splnomocnená na podpísanie takejto dohody. Námietku odporkyne, že v danom prípade nárok navrhovateliek je premlčaný, súd posúdil taktiež ako nedôvodnú. V prejednávanom prípade sa dňa 30.4.2001 vykonala odovzdávajúca inventúra, ale navrhovateľky nemohli ukončiť rekapituláciu inventúry, keďže odporkyňa až v mesiaci august 2001 začala poskytovať súčinnosť pri uzatváraní inventúry a až 20.12.2001 bolo ukončené odsúhlasenie výkazov a ich rekapitulácia, ktorú odporkyňa odmietla podpísať. O výsledkoch inventúry a o tom, že vznikol schodok, sa navrhovateľky mohli dozvedieť až pri dokončení rekapitulácii inventúry dňom 20.12.2001, kedy sa preukázateľne dozvedeli o výške škody. Preto tento deň je relevantným z hľadiska uplynutia času ako právnej skutočnosti, na ktorej je založené premlčanie nároku podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K premlčaniu nároku navrhovateliek by malo dôjsť márnym uplynutím termínu 20.12.2003, avšak keďže dňa 14.8.2003 bolo začaté vo veci trestné stíhanie na podnet navrhovateliek, kedy odporkyňa bola dňa 13. 10. 2003 obvinená zo spáchania trestného činu sprenevery a trestné stíhanie bolo zastavené s odkazom, že navrhovateľky si majú uplatniť svoj nárok v civilnom konaní, uplatnením navrhovateliek nároku v trestnom konaní došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby, ktorá následne pokračovala až po skončení trestného stíhania. Pokiaľ teda navrhovateľky podali svoj návrh na súd dňa 12. 5. 2004, ich nárok nie je premlčaný. Keďže odporkyňa v priebehu konania nepreukázala, že by zistený schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia, nevzniesla žiadne námietky, týkajúce sa vytvorených pracovných podmienok a neuviedla ani iné skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvod čo i len čiastočného zbavenia sa jej zodpovednosti za vzniknutú škodu, po ustálení výšky škody v zmysle znaleckého posudku V.. H. a jeho dodatku č. 1 na sumu 6.383,57 €, súd prvého stupňa rozhodol tak, že každej z navrhovateliek priznal voči odporkyni nárok vo výške 3.191,78 €.

V prevyšujúcej časti konanie zastavil, pretože navrhovateľky v tejto časti zobrali svoj návrh späť a žiadali konanie zastaviť podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže úspešné navrhovateľky si náhradu trov konania neuplatnili.

Uznesením č.k. 6C/168/2004-857 zo dňa 26.11.2010 súd prvého stupňa určil v zmysle vyhl. MS SR č. 491/2004 Z.z. znalcovi V.. W. H., H. D. M.Ň., znalečné celkom vo výške 1.772,67 €, ktorú sumu upravil poukázať učtáreň Okresného súdu Trebišov ako odmenu a náhradu hotových výdavkov znalcovi z finančných prostriedkov štátu. Navrhovateľkám a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu na trovách znaleckého dokazovania každej po 590,89 €. Ide o trovy štátu, ktoré uložil nahradiť účastníkom konania.

Proti rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku, v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) , f) O.s.p. a navrhla rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a návrh navrhovateliek v celom rozsahu zamietnuť.

Odvolanie odôvodnila tým, že dôkazy, ktoré predložili navrhovateľky, nepreukazujú vznik manka, nie je zrejmé, ktorou inventúrou a v akej výške vznikol schodok a z čoho pozostáva. Inventúrny zoznam z roku 1998 a ďalší z roku 2001, ako aj výkazy rentability od roku 1998 do roku 2001 nie sú dostačujúce a prehľadné, aby z nich bolo možné zistiť schodok. Iba z týchto dvoch inventúrnych zoznamov, bez toho, aby sa zohľadnil pohyb tovaru v predajni v čase od 1.8.1998 do 30.4.2001, nie je možné ustáliť výšku spôsobeného schodku. Schodok spôsobila navrhovateľka v 2.rade tým, že nevystavila výdavkové doklady, keď kúpila tovar od Tokajského družstva a od COOP Jednoty. Navrhovateľka v 2.rade jej totiž potvrdila, že za predmetný tovar zaplatila tak, že kúpnu cenu kompenzovala predajom chleba. Túto skutočnosť však v účtovníctve neuviedla.

Navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zo samotného odvolania nie je zrejmé, resp. nebolo tam špecifikované, ktoré skutkové zistenia prvostupňového súdu sú odporkyňou považované za nesprávne a v čom vidí ich nesprávnosť. Konštatovanie odporkyne, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je tiež v odvolaní konkretizovaný. Zároveň uvádza tvrdenia o okolnostiach, ktoré už boli predmetom znaleckého skúmania a zo záverov ktorého súd vychádzal pri meritórnom rozhodnutí. Navyše v poslednom odseku uvádza tvrdenia, ktoré počas dokazovania v konaní na prvom stupni neuvádzala a ani relevantne nepreukázala. Odvolanie odporkyne je preto nedôvodné, účelové a nepreskúmateľné.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. 6C/168/2004-857 zo dňa 26.11.2010 podali odvolanie navrhovateľky v 1.a 2.rade, ktorým požiadali o zohľadnenie ich zlej finančnej a sociálnej situácie, pretože obe poberajú starobný dôchodok, navrhovateľka v 1.rade vo výške 300 € a navrhovateľke v 2.rade vo výške 230,99 €, preto nemôžu splniť povinnosť uloženú im súdom. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhujú zmeniť alebo zrušiť výrok napadnutého uznesenia, ktorým im bola uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporkyne proti rozsudku a odvolanie navrhovateliek proti uzneseniu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a ust. § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne vo veci samej nie je možné vyhovieť a odvolanie navrhovateliek proti uzneseniu je potrebné odmietnuť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.3.2012 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti číslo dverí 202, 2.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 19.3.2012 v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku vo veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odporkyňa uplatňuje odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/. O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok vo veci samej vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania účastníkov ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Odporkyňa v odvolaní opakovane poukazuje na skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd pri svojom rozhodovaní náležite a správne vyporiadal. Odvolacie námietky odporkyne preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo veci samej.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na námietky odporkyne odvolací súd dodáva:

Podľa ust. § 176 ods. 1 veta prvá zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.3.2002 , ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hodnoty v hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

Podľa ust. § 176 ods. 3 vyššie citovaného zákona zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa ust. § 251 ods. 1 prechodných ustanovení zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom od 1.4.2002 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.

aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1.aprílom 2002, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ vec právne posúdil podľa zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.3.2002 a nárok navrhovateliek na náhradu škody posudzoval podľa ust. § 176 ods. 1 veta prvá a ods. 3 cit. zákona.

Schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca; pri tejto zodpovednosti sa jeho zavinenie predpokladá. Pri zodpovednosti za schodok zamestnávateľ nemusí existenciu zavinenia preukazovať. Ak sa chce zamestnanec zbaviť tejto zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil (že schodok vznikol napríklad živelnou udalosťou, alebo že schodok vznikol zavinením iných osôb a podobne) . Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti napríklad vtedy, keď preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami alebo vtedy, keď preukáže, že zverená hodnota mu bola odcudzená a podobne.

V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľky s odporkyňou uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú správne súd prvého stupňa vyhodnotil ako platnú, keďže bola podpísaná jednou z navrhovateliek, poverenou a splnomocnenou na podpísanie tejto dohody. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná aj existencia schodku na hodnotách, ktoré bola odporkyňa povinná vyúčtovať, tzv. manko a nevyúčtovanie týchto hodnôt odporkyňou, preto sú dané všetky predpoklady pre zodpovednosť odporkyne za škodu uplatňovanú navrhovateľkami.

Existencia škody je nepochybne preukázaná na základe znaleckého dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa znaleckým posudkom V.. W. H. č. 8/2009 (č.l. 254-469 spisu) a jeho doplnkom č. 1, znaleckým posudkom č. 15/2009, ktorého úlohou bolo posúdiť, či odporkyňa spôsobila schodok v predajni Malý Horeš navrhovateľkám, za aké obdobie a z ktorej inventúry je to evidentné. Účelom znaleckého posudku bolo zistiť rozdiel medzi účtovným stavom a vykonanou inventúrou za obdobie kalendárnych rokov 1998 až 2001 v predajni potraviny Malý Horeš. Zo záveru týchto znaleckých posudkov vyplýva celkový schodok vykázaný za obdobie od 20.7.1998 do 30.4.2001 v predajných cenách vo výške 192.311,45 Sk (6.383,57 €) . Vykázaný schodok tovarových zásob je evidentný z vykázanej inventúry zo dňa 20.7.1998 preberacej, 31.12.1999 ročnej inventúry, 31.12.2000 ročnej inventúry, 30.4.2001 ročnej inventúry, výkazu rentability, odsúhlasením dokladov medzi majiteľmi firmy a vedúcou predajne a účtovnými dokladmi zo dňa 17.4.2009 a 15.10.2009, výkazmi predloženými k overeniu tovarových zásob k 30.4.2001 a výkazom rentability zo dňa 20.12.2001. V doplnku č. 1 k znaleckému posudku znalec zohľadnil predložené doklady a písomné stanoviská odporkyne a navrhovateliek po vyhotovení znaleckého posudku č. 8/2008. Ide o námietky odporkyne k znaleckému posudku, obsiahnuté v písomnom podaní odporkyne zo dňa 9.6.2009 na č.l. 489 spisu, ale aj ďalšie námietky odporkyne, prednesené na pojednávaní dňa 5.10.2009 za prítomnosti znalca, ktorý bol na tomto pojednávaní vypočutý a ktoré sa týkali aj tej skutočnosti, že od Tokajského družstva Trebišov bol na predmetnú prevádzku prevzatý tovar, ktorý prevzala odporkyňa, ale nákupnú cenu za tovar odporkyňa neuhrádzala, pretože táto bola kompenzovaná dodávkou chleba pre tokajské družstvo. Už v spomínanom doplnku k znaleckému posudku č. 15/2009 znalec sa vyjadril k týmto námietkami odporkyne a tieto zohľadnil tak, ako vyplýva zo záveru znaleckého posudku, znížením schodku, pričom zohľadnil aj ďalšie námietky týkajúce sa výkazov rentability. Pri zohľadnení týchto námietok odporkyne celkový schodok vykázaný od 20.7.1998 do 30.4.2001 v predajných cenách činí 192.311,45 Sk. K doplnku č. 1 znaleckého posudku boli zo strany odporkyne vznesené námietky aj písomným podaním zo dňa 16.11.2009 (č.l. 699 spisu) , ku ktorým námietkam zaujal znalec stanovisko písomným podaním zo dňa 17.11.2009 (č.l. 704 spisu a nasledujúcich) a ďalším písomným stanoviskom zo dňa 10.12.2009 (č.l. 715 a nasledujúcich spisu) .

Existencia a výška škody je preukázaná v priznanej výške znaleckým posudkom č. 8/2009 a jeho doplnkom č. 1 znalca V.. W. H., zo záveru ktorého je zrejmé, ktorou inventúrou a v akej výške vznikol schodok a z čoho pozostáva. Tieto posudky vo svojich záveroch, predovšetkým ide o znalecký posudok

č. 15/2009 na str. 560-566, podrobne uvádzajú výšku schodku za jednotlivé účtovné obdobia a aj podrobne rozvádzajú, z čoho a z akých položiek schodok pozostáva. Schodkom v danom prípade je objektívne zistený rozdiel na hodnotách zverených na vyúčtovanie, ktoré boli zistené fyzickými inventúrami za jednotlivé účtovné obdobia.

V tejto súvislosti námietka odporkyne, že celkový schodok bol vyčíslený po zohľadnení iba dvoch inventúr z roku 1998 a z roku 2001 a z výkazov rentability, preto nie je dôvodná a taktiež nie je dôvodná ani námietka, že znalec nezohľadnil pohyb tovaru v predajni. Znalec V.. W. H. podrobne uvádza v znaleckých posudkoch z akých dokladov vychádzal, že vychádzal aj z výkazov rentability, ktoré spracúvala odporkyňa a ktorých podkladom boli prvotné doklady odsúhlasené účastníkmi konania od roku 1998 do roku 2001, pričom v doplnku č. 1 k znaleckému posudku zapracoval aj výhrady odporkyne k predmetným výkazom rentability.

Ani námietka odporkyne, že schodok spôsobila navrhovateľka v 2.rade, keď nevystavila výdavkové doklady pri kúpe tovaru od Tokajského družstva a COOP Jednoty a kúpnu cenu kompenzovala predajom chleba, pričom v účtovníctve to neuviedla, nie je dôvodná. Touto námietkou sa súd prvého stupňa zaoberal. Znalec námietku odporkyne v tomto smere zohľadnil v doplnku č. 1 k znaleckému posudku v jeho závere bod 3.1, keď v tej súvislosti prepočítal vykázaný schodok. Súd prvého stupňa v súvislosti s touto námietkou vyžiadal účtovné doklady od COOP Tatry, s.r.o. Prešov (č.l. 723-794 spisu) . Posledným písomným vyjadrením odporkyne vo veci bolo vyjadrenie zo dňa 18.6.2010, v ktorom odporkyňa nenavrhla súdu prvého stupňa vykonať ďalšie dôkazy v tomto smere, na pojednávaní dňa 21.6.2010 cestou právneho zástupcu uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a svoje stanovisko zopakovala aj na pojednávaní dňa 30.8.2010, predtým ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Z dôvodov vyššie uvedených, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania účastníkov ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania navrhovateliek voči uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. 6C/168/2004-857 zo dňa 26.11.2010, skúmal včasnosť podania odvolania a zistil, že právnemu zástupcovi navrhovateliek advokát Futó s.r.o., Mgr. Ladislavovi Futó, bolo napadnuté uznesenie doručené dňa 13.12.2010, 15 dňová lehota pre podanie odvolania tak uplynula 28.12.2010 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.12.2010. Navrhovateľky podali odvolanie na poštovú prepravu dňa 4.1.2011, urobili tak preto po lehote na podanie odvolania.

O odmietnutí odvolania preto odvolací súd rozhodol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. a odmietol odvolanie navrhovateliek, ktoré bolo podané oneskorene.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešné navrhovateľky si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.