KSKE 6 Co 9/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 Co 9/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210220214 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210220214.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : B. R. K..Q..X.., K. K. N. E., Č. XX, P.: XX XXX XXX, zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725, v mene ktorej koná JUDr. Peter Kerecman, advokát a konateľ, proti žalovanej Q. E., H. XX. Z. XXXX, C. N. E., S. XXX/XX, o zaplatenie 89,60 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25. októbra 2011 č.k. 16C/190/2011-35 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 25. októbra 2011 č.k. 16C/190/2011-35 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 89,60 € spolu s úrokmi z omeškania

- 9 % ročne zo sumy 17,92 € od 16. mája 2009 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 17,92 € od 16. júna 2009 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 17,92 € od 16. júla 2009 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 17,92 € od 16. augusta 2009 do zaplatenia,

- 9% ročne zo sumy 17,92 € od 16. septembra 2009 do zaplatenia,

a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 74,12 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p., (v zmysle ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť) . Trovy konania žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 €, z trov právneho zastúpenia v sume 85,48 € odmena za 3 úkony právnej služby, (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 25. októbra 2011) , a to za každý á 16,60 €, paušálna náhrada hotových výdavkov 2 x 7,21 € a 1 x 7,41 € a náhrada dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z trov právneho zastúpenia v sume 14,40 € (podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len citovaná vyhláška ) .

Pretože predmet konania neprevyšoval sumu 500 €, išlo o drobný spor (§ 200ea O.s.p.) , súd trovy konania žalobcu ako neprimerané znížil a priznal žalobcovi ich náhradu len vo výške 74,12 €, ktorú považoval za zodpovedajúcu uplatnenému nároku. Súd priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 €, trovy právneho zastúpenia v sume 57,62 €; a to za 2 úkony právnej služby á 16,60 €, paušálnu náhradu nákladov vo výške 2 x 7,41 € a náhradu DPH vo výške 20 % (navýšenie odmeny a paušálnej náhrady) v sume 9,60 €. Pri stanovení výšky trov konania súd vychádzal z charakteru sporu, v ktorom žalobca uplatňoval nárok na základe spotrebiteľskej zmluvy, ako aj zo skutočností známej súdu z jeho činnosti. Žalobca vedie väčší počet obdobných súdnych sporov, v ktorých je zastúpený tým istým právnym zástupcom, v dôsledku čoho nie je v týchto sporoch potrebná rozsiahlejšia príprava zastúpenia, lebo práva a povinnosti účastníkov sú upravované typizovanými zmluvami s rovnakými zmluvnými podmienkami.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že súd zaviaže žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 101,98 € k rukám právneho zástupcu žalobcu. Žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18,85 €. Odvolanie podal z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Záver prvostupňového súdu, že v týchto sporoch nie je potrebná rozsiahlejšia príprava zastúpenia, považoval za nesprávny, lebo príprava zastúpenia v tejto veci z hľadiska časovej a odbornej náročnosti vyžadovala dostatočný priestor a jej náročnosť je porovnateľná s náročnosťou prípravy zastúpenia v iných štandardných sporoch, založených na žalobe o plnenie. Na tejto skutočnosti nič nemení ani záver prvostupňového súdu o tom, že práva a povinnosti účastníkov sú upravené typizovanými zmluvami, nakoľko žalobca ako poskytovateľ viacerých samostatných služieb, používa viaceré typy zmlúv, v ktorých sú práva a povinnosti zmluvných strán upravené odlišným spôsobom. Rovnako podmienky poskytovania služieb sa líšia v závislosti od charakteru zákazníka, t.j. sú rozdielne pre podnikateľov, nepodnikateľov, zákazníkov v bytových domoch a zákazníkov v rodinných domoch. Žalobca okrem poskytovania uvedených služieb poskytuje svojim zákazníkom rôzne druhy koncových zariadení, (napríklad IP telefóny, LAN zariadenia, set-top boxy) formou bezplatného zapožičania alebo nájmu za poplatok, takže predmetom žalôb sú aj iné nároky vyplývajúce z týchto zmlúv (vrátenie zariadení, náhrady škody, zaplatenie zmluvnej pokuty a podobne) , a preto právny zástupca žalobcu musel pred podaním žaloby skúmať, či boli takéto zariadenia zapožičané žalovanej vrátené, etc.. Nie je správny ani záver súdu, že služby sú poskytované na základe rovnakých zmluvných podmienok, nakoľko žalobca od roku 2008, kedy bola uzatvorená vyššie uvedená zmluva medzi žalobcom a žalovanou, menil, rozširoval a prispôsoboval všeobecné zmluvné podmienky a tarify k jednotlivým službám tak, aby boli v súlade s aktuálnymi právnymi predpismi, ako aj požiadavkami zákazníkov a technickými zmenami. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, ako aj účasť na pojednávaní 25. októbra 2011 v danom prípade vyžadovali dôslednú prípravu, časový priestor, ako aj odborné znalosti, ktoré zodpovedajú výške uplatnených trov právneho zastúpenia.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. nevyhnutným predpokladom pre zníženie trov konania v drobných sporoch je neprimeranosť trov konania vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, pričom vzhľadom k účelu tohto ustanovenia, primárnym kritériom pre určenie tejto neprimeranosti je skúmanie primeranosti, resp. neprimeranosti výšky uplatnených trov konania vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Charakter sporu a väčší počet obdobných súdnych sporov na strane žalobcu nemôžu byť sami osebe dostatočným dôvodom pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p.. Preukázanie týchto skutočností nemôže nahradiť povinnosť súdu skúmať primeranosť výšky pohľadávky vo vzťahu k výške trov konania. Žalobca zastáva názor, že v danom prípade nebola výška uplatnených a účelne vynaložených trov konania neprimeraná vo vzťahu k pohľadávke.

Podľa názoru žalobcu pomer uplatnených trov konania vo vzťahu k pohľadávke je neprimeraný v prípade, ak výška trov konania je niekoľkonásobne vyššia, ako výška súdom priznanej pohľadávky, ktorá bola predmetom sporu, čo nebol predmetný prípad. Žalobca uplatnil náhradu trov konania v minimálnej výške, ktorá bola nevyhnutná k bráneniu práva. Poukázal na iné rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktoré v rámci odvolacieho konania zmenili rozhodnutia okresných súdov vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi priznali náhradu trov konania v plnej výške v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odôvodnení rozhodnutí okrem iného uviedli, že okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania na danú

vec nesprávne aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p., lebo pre zníženie trov konania neboli splnené zákonné podmienky.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v medziach, v ktorých sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca podal odvolanie len proti výroku o trovách konania, a tak právoplatnosť výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vo veci samej s príslušenstvom vyhovené, nebol odvolaním žalobcu dotknutý (§ 206 ods. 3 O.s.p.) .

Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku o trovách konania.

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. v znení novely zákona č. 384/2008 Z.z. účinnej od 15. októbra 2008, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citované ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. zaviedlo do nášho právneho poriadku, podobne ako nariadenie Európskej rady a Rady ES č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, možnosť nepriznania alebo zníženia trov konania súdom, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané.

Podľa bodu 29 nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd (alebo tribunál) nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočností, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom, alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerne hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné.

Z dôvodovej správy k novele O.s.p. realizovanej zákonom č. 384/2008 Z.z. vysvitá, že v týchto konaniach (drobné spory) trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta spoločností, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú. Majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo zaujímané. Pre porovnanie Nariadenia o tzv. drobných sporoch uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané voči pohľadávke, (resp. neúmerne hodnote pohľadávky) vo veciach do 2.000 €. Navrhovaným ustanovením sa navrhuje nepriznanie neprimeraných trov voči pohľadávke len v sporoch o tieto nižšie sumy.

Podľa § 200 ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet sporu sumu 500 €, od tohto okamihu ide o drobný spor. Zároveň v ods. 2 § 200ea O.s.p. je vymenované, čo sa nepovažuje za drobné spory.

Aplikácia moderačného práva súdu upravená v § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy tak proti žalobcovi, ako aj proti žalovanému podľa toho, ktorý z nich by mal nárok na náhradu trov konania. Musí však byť splnená podmienka, že sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, zákon neustanovuje. Záver, že ide o neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, je výsledkom voľnej úvahy súdu v prejednávanej veci. Tak isto je ponechané na voľnú úvahu súdu, či trovy zníži alebo či ich vôbec neprizná. Ako prvé a rozhodujúce kritérium pre rozhodnutie o náhrade trov konania by mala byť účelnosť vynaložených trov konania, a až potom možnosť uvažovať o zohľadnení primeranosti trov konania.

Z uvedeného je zrejmé, že určenie rozsahu trov, ktoré sú primerané (trovy konania) voči pohľadávke, je výsledkom úvahy súdu, pričom neprimeranosť trov v podstate znamená, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 125/2010.

Nespornou skutočnosťou je, že v danom prípade ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p. a že žalobcom požadované trovy konania vo výške 101,98 € sú neprimerané voči pohľadávke žalobcu v sume 89,60 € s príslušenstvom, lebo prevyšujú jej výšku, a tak boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p..

Určenie rozsahu trov, ktoré sú primerané voči pohľadávke, ako už bolo vyššie uvedené, je výsledkom úvahy súdu, a keďže v prejednávanej veci úvaha súdu prvého stupňa nevybočila z medzí a hľadísk určených zákonom, nemožno postupu súdu prvého stupňa, ktorý znížil trovy konania na sumu 74,12 €, predstavujúcich zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 57,62 €, vytknúť vecnú (ne) správnosť.

Súd prvého stupňa totiž posudzoval primeranosť výšky trov konania vo vzťahu k výške žalobcom uplatnenej a súdom priznanej pohľadávky, a zároveň zohľadnil, ktoré trovy konania boli účelne vynaložené. Neprimeranosť trov konania v podstate znamená, že ich výška presahuje hodnotu pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je preto nevyhnutné, aby trovy konania niekoľkonásobne prevyšovali hodnotu priznanej pohľadávky. Touto zásadou sa riadil aj súd prvého stupňa a v tomto smere sú odvolacie námietky žalobcu nepatričné.

Pokiaľ súd prvého stupňa pri určovaní výšky trov konania vychádzal z charakteru sporu, že ide o spor mnohonásobne typovo sa opakujúci u právneho zástupcu žalobcu, a že ide o typizovanú zmluvu, aj podľa názoru odvolacieho súdu možno prihliadnuť na tieto skutočnosti pri aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., a aj z týchto dôvodov pristúpiť k zníženiu náhrady trov konania. Okolnosť, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, nebola podstatnou pri znížení trov konania.

S prihliadnutím na totožný právny problém je aj podľa názoru odvolacieho súdu prácnosť jednotlivých administratívnych prác, ako aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach značne znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie veci sú určitým spôsobom zničené aj hotové výdavky.

Pre úplnosť treba poznamenať, že trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku skutočne treba považovať za účelne vynaložené, ktorých zníženie neprichádza do úvahy ani s odvolaním sa na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., lebo bez zaplatenia súdneho poplatku by súdne konanie nemohlo prebehnúť; avšak ohľadom ostatných trov vzniklých v tomto konaní je dôvodne ich nepriznanie tak, ako to podrobne rozviedol súd prvého stupňa.

Treba zdôrazniť, že súd prvého stupňa správne využil svoje moderačné právo v predmetnom prípade, keď znížil trovy konania na sumu 74,12 €, pretože priznaním ďalších trov by ich výška nesplnila požiadavku primeranosti voči pohľadávke, a tak isto aj požiadavku účelnosti.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.