KSKE 6 Co 90/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/90/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106219860 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7106219860.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobkyne: I. Z., nar. X.X.XXXX, bytom D. Y., Š. XX, proti žalovaným : 1. V.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Y., Ť. XX a 2. Z. Q., nar. XX.X.XX51, H. D. Y., Ť. XX, v konaní o zaplatenie 1.546,01 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 35C/213/2006-159 zo dňa 18.11.2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O d m i e t a odvolanie žalovanej v 2. rade.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 1.546,01 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.6.2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške 429,39 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 472,80 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy 1.546,01 € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 1.6.2006 do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne na tom skutkovom základe, že v kúpnej zmluve zo dňa 20.6.2000, uzavretej medzi predávajúcou I. W., bytom D. Y., Š. XX a kupujúcimi - žalovanými sa v čl. VI zmluvy títo zaviazali ako kupujúci uhradiť daň z prevodu nehnuteľností. Uvedený záväzok, na ktorý žalovaní bez výhrad pristúpili, nesplnili a Daňový úrad Košice I vydal daňový exekučný príkaz č. 695/350/49587/04/Haj zo dňa 28.4.2004 na výkon daňovej exekúcie zrážkami z dôchodku I. W.. Predmetný daňový nedoplatok v plnej výške bol uhradený Daňovému úradu Košice I v hotovosti dňa 14.5.2004. Predmetnú pohľadávku voči žalovaným I. W. postúpila svojej dcére - žalobkyni, o čom boli žalovaní upovedomení listom zo dňa 29.3.2006 a súčasne boli vyzvaní na zaplatenie predmetnej pohľadávky do 31.5.2006. Keďže doposiaľ predmetnú pohľadávku neuhradili, domáha sa žalobkyňa voči žalovaným uhradenia predmetnej sumy s príslušenstvom, spoločne a nerozdielne.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci v kúpnej zmluve zo dňa 20.6.2000, ktorú uzavreli s I. W. ako predávajúcou, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX - záhrady parc.č. 1045 o výmere 2500 m2, v katastrálnom

území Y.V. - Č. a v zmysle ktorej predávajúca predala v celosti túto nehnuteľnosť žalovaným ako kupujúcim za kúpnu cenu 700.000,- Sk, sa zaviazali, že uhradia daň z prevodu nehnuteľností. Dňa 28.4.2004 vydal Daňový úrad Košice I daňový exekučný príkaz na výkon daňovej exekúcie zrážkami z dôchodku voči daňovému dlžníkovi I.M. W. vo výške 46.575,- Sk a túto sumu I. W. uhradila Daňovému úradu Košice I dňa 14.5.2004. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.3.2006 I. W. ako postupca postúpila predmetnú pohľadávku vo výške 46.575,- Sk so splatnosťou 28.4.2004 titulom záväzku uvedenom v kúpnej zmluve, v ktorej sa žalovaní zaviazali uhradiť daň z prevodu nehnuteľností na postupníka - žalobkyňu. Uvedenú skutočnosť oznámil postupca - I. W. žalovaným ako dlžníkom listom zo dňa 29.3.2006 a súčasne vyzvala žalovaných na zaplatenie uvedenej pohľadávky vo výške 46.575,- Sk, vzniknutej z nezaplatenej dane z nehnuteľnosti, ktorú sa zaviazali uhradiť v kúpnej zmluve zo dňa 20.6.2000, a to v lehote do 31.5.2006. Oznámenie o postúpení pohľadávky, ako aj výzvu prevzali žalovaní 6.4.2006. Žalovaní v 1. a 2. rade ako prílohu k odporu proti platobnému rozkazu doručili súdu prvého stupňa potvrdenie zo dňa 8.3.2002, podpísané MÁ. W.Č., ktorým mala potvrdiť, že uvedeným dňom prevzala od žalovaných v 1. a 2. rade sumu 75.000,- Sk s tým, že už nebude od žalovaných v 1. a 2. rade požadovať žiadnu platbu za predmetný pozemok v Čermeli a nebude tiež požadovať zaplatenie dane z prevodu nehnuteľností, pričom prehlásila, že toto potvrdenie podpisuje pri plnom vedomí dňa 8.3.2002 o 17,45 hod. v rodinnom dome v kuchyni aj preto, že na Okresnom súde Košice I je vedené súdne pojednávanie voči žalovaným zo strany rodiny B. pod sp.zn. 20C/804/2001. Súd z dôvodu spochybnenia pravosti podpisu I. W. na predmetnom potvrdení zo dňa 8.3.2002 žalobkyňou vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) PhDr. Igorom Grajcarom, ktorý v znaleckom posudku č. 15/08 zo dňa 22.9.2008 odpovedal na danú otázku súdu, či podpis I. W. na potvrdení zo dňa 8.3.2002 je skutočne jej podpisom a nie podpisom niekoho iného tak, že sporný podpis S-1 na inkriminovanom potvrdení je jednoznačne (kategoricky) nepravým podpisom, keď sa v mene I. W. podpísal niekto iný. Jedná sa teda o falzum. Súd prvého stupňa po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 37 ods. 1, § 43, § 488, § 489, § 490, § 491 ods. 1, § 493, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1, § 563, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a ust. § 10a, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a § 8 ods. 1 zák. č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností (v znení do 31.7.2000) a § 58 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení účinnom do 30.6.2004 dospel k záveru, že v kúpnej zmluve zo dňa 20.6.2000 sa účastníci zmluvy - právna predchodkyňa žalobkyne I. W. a žalovaní v 1. a 2. rade dohodli, že záväzok uhradiť daň z prevodu nehnuteľností budú znášať žalovaní v 1. a 2. rade. Takúto dohodu medzi účastníkmi nevylučuje samotný zákon o dani z prevodu nehnuteľností, pretože v § 8 cit. zákona je určené len to, kto vo vzťahu k daňovému úradu má povinnosť platiť daň a kto za ňu ručí, čo však neznamená, že sa účastníci zmluvy nemôžu medzi sebou dohodnúť inak. Uvedenú argumentáciu podporuje aj ust. § 58 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, v zmysle ktorého je daňový úrad povinný prijať platbu na daň od akéhokoľvek subjektu. Iba v prípade, ak si daňovník túto povinnosť dobrovoľne nesplní, takúto daň vymáha daňový úrad potom od daňovníka uvedeného v § 8 cit. zákona. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade túto daň vo výške 1.546,01 € daňovému úradu neuhradili, urobila tak daňovníčka - právna predchodkyňa žalobkyne Mária LO. dňa 14.5.2004 a následne predmetnú pohľadávku aj s príslušenstvom postúpila na svoju dcéru - žalobkyňu, ktorá žalovaných v 1. a 2. rade vyzvala na zaplatenie tejto pohľadávky do 31.5.2006. Obrane žalovaných v 1. a 2. rade, že potvrdením zo dňa 8.3.2002 sa právna predchodkyňa žalobkyne vzdala predmetného nároku, súd prvého stupňa neuveril, pretože znalec jednoznačne označil podpis právnej predchodkyne žalobkyne za falzum, t.j. nepravý podpis I. W.. Taktiež výhrady žalovaných ku znaleckému posudku, že predložením podpisov právnej predchodkyne ( len z obdobia daného podpisu ) boli závery znalca čiastočne ovplyvnené, pretože právna predchodkyňa sa mala tam podpísať tak jak za mlada , súd považoval za irelevantné. Znalec totiž okrem záverov znaleckého posudku uviedol v časti Nález aj to, že autentické podpisy boli kreované ťažkopádnejšie, pomalšie, väčšmi deformované u jednotlivých litier, tlak bol monotónny, rigidný a ťažkopádnejší, čo zodpovedá menej vypísanej ruke, ťažkej ruke vyššieho veku, naopak sporný podpis je napísaný rýchlejším, svižnejším písacím tempom, bez deformovania litier, pisársky a grafický prítlak je ľahký, chýba v ňom akákoľvek ťažkopádnosť, na viacerých miestach je odľahčený a nesvedčí ťažkej starej ruke. To znamená, že znalecké závery neboli založené len na forme litier, písmen, ale zohľadňujú aj ďalšie aspekty, ktoré aj pri najlepšej vôli nemôže človek odstrániť pri písaní ako napríklad ťažkopádnosť písma, prítlak, rýchlosť písania, pretože 83- ročný človek, nezvyknutý veľa a často písať, môže maximálne zmeniť formu a vzhľad písmen, ale určite nie vyššie citované aspekty písania. Práve z tohto dôvodu súd nepristúpil k nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania, pretože to nepovažoval za hospodárne a relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Závery a odôvodnenie znalca boli absolútne presvedčivé a k týmto sa pri hodnotení dôkazov priklonil. Preto uzavrel, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.546,01 € ako riadne postúpenej

pohľadávky právnou predchodkyňou žalobkyne voči žalovaným v 1. a 2. rade je dôvodný v časti istiny ako aj príslušenstva. Nakoľko oznámenie o postúpení pohľadávky bolo právnou predchodkyňou žalobkyne žalovaným riadne oznámené, títo boli zároveň už samotnou žalobkyňou vyzvaní na úhradu žalovanej sumy do 31.5.2006, žalobkyni vznikol aj nárok na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 1.6.2006 do zaplatenia, pretože týmto dňom sa dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobkyni v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka, keďže čas plnenia nebol medzi účastníkmi zmluvne dohodnutý. Pri posudzovaní výšky úrokov z omeškania zistil, že tieto boli správne uplatnené, pretože diskontná sadzba Národnej banky Slovenska bola ku dňu 1.6.2008 4 %, čo za použitia ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 8 % ročne. Preto dospel k záveru, že nárok žalobkyne je v plnom rozsahu dôvodný a tomuto v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovaným vo výške 429,39 €, spočívajúcich v uhradenom súdnom poplatku vo výške 92,61 €, v zloženom preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 132,78 € a trovách právneho zastúpenia vo výške 204 € za 3 úkony právnej služby, za každý po 68 €. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z výšky trov uplatnených žalobkyňou.

O trovách štátu rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešných žalovaných zaviazal nahradiť štátu trovy konania, spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania vo výške 472,80 €, pozostávajúce z odmeny priznanej znalcovi PhDr. Igorovi Grajcarovi za vypracovanie znaleckého posudku č. 15/08 zo dňa 22.9.2008, priznané uznesením č.k. 35C/213/2006-121 zo dňa 27.2.2009. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal k úhrade týchto trov štátu spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 2. rade a v zákonnej lehote žalovaný v 1. rade. Žalovaní podali odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/,f/ O.s.p. a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobkyňu nahradiť žalovaným trovy konania, alternatívne navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že predovšetkým v samotnom znaleckom posudku vidia neúplnosť a nepresnosť. Nesúhlasia so závermi znalca, že podpis na potvrdení zo dňa 8.3.2002 je falzum. Opakovane viackrát prehlásili a potvrdili vo svojich výpovediach na súdnom pojednávaní, že matka žalobkyne uvedené potvrdenie podpísala pred nimi s poznámkou a teraz Vám to podpíšem ako za mlada . Sú toho názoru, že žalobkyňa nepredložila znalcovi všetky podpisy, ktoré mala k dispozícii, a tým aj čiastočne ovplyvnila závery znaleckého skúmania, predovšetkým podpisy staršieho dáta z obdobia mladosti matky žalobkyne, aby sa skutočne preukázalo to, ako sa podpisovala v mladosti. Konštatovali, že je absurdné, aby falšovali podpis matky žalobkyne, keď stačilo vziať kúpnopredajnú zmluvu a napodobniť jej podpis odtiaľ. Pred súdom prvého stupňa žiadali ustanoviť kontrolného znalca, ktorý by vyhotovil kontrolný posudok. Súd však neprihliadol na ich návrhy a vyjadrenia v písomných podaniach zo dňa 2.4.2009 a zo dňa 2.12.2009. Tvrdenie žalobkyne, že jej matka nepoznala žalovanú v 2. rade, sa nezakladá na pravde, lebo pani Lukačíková bola u nich doma, bola asi sedemkrát v Ťahanovciach v rodičovskom dome žalovanej v 2. rade, keď dojednávali kúpu záhrady od nej. Jej podpísali v roku 1999 dohodu na uvedený pozemok, a tak v roku 2000 ho mohla predať. Žalovaní na to majú svedkov a žalovaná v 2. rade to prehlásila aj na pojednávaní v predmetnej veci. Sú na pochybách, či matka žalobkyne bola v čase spísania uvedeného potvrdenia dňa 8.3.2011 pri riadnom a plnom vedomí. Osobne pani W.Y. sľúbila, že uvedené nehnuteľnosti predá z poly zdarma . Ocenenie nehnuteľnosti V.. U. H. bolo vo výške 1 mil. 120 tis. Sk, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 560 tis. Sk. Uznanie dlhu pred notárom N.. D.W. bolo len preto, že žalovaný chcel navýšiť úver v Instrobanke o 200.000,- Sk a doklad bol predložený banke, čiže zobral úver 350.000,- Sk + 200.000,- Sk. Sporný doklad žalobkyňa podpísala s tým, že sú vyrovnaní.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ žalovaní v odvolaní spochybňujú úplnosť a presnosť znaleckého posudku (podpisu I. W.Y. na potvrdení zo dňa 8.3.2002) , na strane 4 predmetného znaleckého posudku je uvedené, že ako komparatívny materiál bolo dovedna poskytnutých 14 ukážok podpisov z obdobia rokov 1985 až 2007, ako aj krátky rukopisný text. V tomto kontexte preto znejú tvrdenia žalovaných prinajmenšom zavádzajúco. Na vyhotovenie znaleckého posudku bolo poskytnuté dostatočné množstvo komparatívneho materiálu. Táto skutočnosť

vyplýva aj zo znaleckého posudku, keď na strane 8 znalec konštatuje, že poskytnuté ukážky podpisov predstavujú vysoko variabilné obdobie. Správne súd prvého stupňa uzavrel, že preskúmanie znaleckého posudku a vyhotovenie tzv. kontrolného posudku prichádza do úvahy len vtedy, ak závery znaleckého posudku vyvolávajú dôvodnú obavu, resp. pochybnosti o ich presvedčivosti. V predmetnom znaleckom posudku však ustanovený znalec zaujal jednoznačné stanovisko, keď konštatoval, že sporný podpis je jednoznačne (kategoricky) nepravým podpisom, teda sa jedná o falzum (str. 11 znaleckého posudku) . V tomto smere neboli počas priebehu konania zo strany žalovaných predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by závery znaleckého posudku spochybnili. Ak mali žalovaní pochybnosti o správnosti záverov znaleckého dokazovania, mohli si na svoje trovy vyhotoviť znalecký posudok, ktorý by ich tvrdenia potvrdil. Preto správne súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Pokiaľ žalovaní poukazujú na nedostatok spôsobilosti matky žalobkyne na právne úkony v čase spísania potvrdenia zo dňa 8.3.2011, pokiaľ majú na mysli potvrdenie zo dňa 8.3.2002, poukazovanie na nespôsobilosť I.Á. W.Y. je irelevantné, nakoľko zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne a bezpodmienečne vyplýva, že ho podpísala osoba odlišná od matky žalobkyne. Žalobkyňa nemá vedomosť o existencii uznania dlhu uskutočneného pred notárom JUDr. Petrom Varhalíkom, na ktoré žalovaní vo svojom odvolaní poukazujú. Vyjadrenia žalovaných v odvolaní má za rozporuplné, nekonzistentné a v konečnom dôsledku účelové.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 2 písm. c/ O.s.p., keďže ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2 O.s.p.) , hoci odvolanie podal včas iba žalovaný v 1. rade a kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania, preskúmal teda rozsudok aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, hoci odvolanie z jej strany nebolo podané včas, a podľa ods. 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1. rade nie je možné vyhovieť a odvolanie žalovanej v 2. rade je potrebné odmietnuť.

Krajský súd v Košiciach verejne vyhlásil rozsudok dňa 29.5.2012 o 9.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.5.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p..

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu.

Vecne správne, vyčerpávajúce, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolacie námietky žalovaných boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať iné závery, a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Podstata odvolacích námietok žalovaného spočíva v spochybnení výsledkov znaleckého dokazovania, keď žalovaný namieta správnosť záverov znaleckého dokazovania, a tú skutočnosť, že znalec nemal dostatočný počet podpisov I.Á. W.Y. pre porovnanie s podpisom uvedeným na potvrdení zo dňa 8.3.2002.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie v zmysle ust. § 127 O.s.p., keďže rozhodnutie záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré bolo treba odborné znalosti. Znalecký posudok tak, ako ktorýkoľvek iný dôkaz, súd hodnotí podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.. Hodnoteniu však nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa so závermi nestotožňuje, musí to v rozhodnutí odôvodniť.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že znalecký posudok č. 15/08 zo dňa 22.9.2008, vyhotovený znalcom PhDr. Igorom Grajcarom, spĺňa náležitosti znaleckého posudku v zmysle ust. § 17 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a z hľadiska jeho obsahu pôsobí presvedčivo, v plnom rozsahu zodpovedá zadanej úlohe, a to overenie autentičnosti sporného podpisu na potvrdení zo dňa 8.3.2002, pričom výsledok znaleckého dokazovania potvrdil, že sporný podpis na inkriminovanom potvrdení je jednoznačne (kategoricky) nepravým podpisom, keď v mene I. W.Y. sa podpísal niekto iný, jedná sa preto o falzum. Znalecký

posudok teda vo svojom závere jednoznačne odpovedá na otázku súdu, jednoznačne potvrdzuje, že podpis na predmetnom potvrdení nepatrí Márii Lukačíkovej, teda ide o falzifikát, pričom znalecký posudok nepripúšťa ani žiadnu, čo i len nepatrnú možnosť, že by mohlo ísť o podpis I. W.Y.. Vzhľadom na obsahové znenie znaleckého posudku a jeho jednoznačnosť ďalšie dokazovanie ohľadom overovania pravosti podpisu I. W.Č.Y. na potvrdení zo dňa 8.3.2002 je nedôvodné, a preto i nehospodárne. Správne preto rozhodol súd prvého stupňa po dostatočne vykonanom dokazovaní o nároku žalobkyne.

Odvolacia námietka žalovaných, že znalcovi nebol poskytnutý dostatočný počet vzorových podpisov I. W.Z.Í. pre zistenie, či podpis na liste zo dňa 8.3.2002 je jej podpisom, nie je taktiež dôvodná, pretože z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalcovi bolo poskytnutých k dispozícii 14 ukážok podpisov a krátky rukopisný text z obdobia rokov 1985 až 2007 a o tom, že znalcovi bolo poskytnuté dostatočné množstvo komparatívneho materiálu, svedčí tá skutočnosť, že znalec na základe tohto poskytnutého materiálu bol schopný zodpovedať otázku súdu. Odvolací súd k tomu dodáva, že bežnou praxou je poskytnúť znalcovi 10 komparatívnych podpisov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolanie žalovaného z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania účastníkov a štátu potvrdil podľa ust. § 219 O.s.p..

O odmietnutí odvolania žalovanej v 2. rade súd rozhodol v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo bolo podané oneskorene. Žalovanej v 2. rade bol rozsudok doručený dňa 20.1.2011 (č.l. 167) , lehota na podanie odvolania jej začala plynúť 21.1.2011 a uplynula 7.2.2011, teda ak podala odvolanie osobne na súde 14.2.2011 ( č.l. 169) , ide o neskoro podané odvolanie.

Odvolací súd však preskúmal rozsudok aj vo vzťahu k nej tak, ako už bolo vyššie uvedené, teda odmietnutie odvolania nemalo za následok, že by rozsudok vo vzťahu k žalovanej v 2. rade nebol predmetom odvolacieho konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaní boli v odvolacom konaní neúspešní, nemajú preto právo na náhradu jeho trov, úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.