KSKE 6 Co 98/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 Co 98/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/98/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211206368 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211206368.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov: JUDr. Alexandra Husivargu a Mgr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobkyne: Ľ. R., W. XX.X.XXXX, F. U. V., L. XX, zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Námestie Slobody 12, Bratislava, kancelária Košice, Moyzesova 18, proti žalovaným: 1) Y. R., W. XX.X.XXXX, F. U. T. XXX, X) R. R., W. XX.X.XXXX, F. U. T. Č.. XXX, obaja zastúpení JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 29C/35/2011-86 zo dňa 30.1.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva V-5163/09 zo dňa 31.7.2009 - v. z. 282/09 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, okres Košice II, obec Košice - Šaca, kat. územie Š. ako radová garáž, súpisné č. 980 na parcele č. 955/88 a pozemok parcelné č. 955/88 zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 je neplatná. Určil, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres Košice II, obec Košice - Šaca, kat. územie Š., ako radová garáž súpisné č. 980 na parcele č. 955/88 a pozemku parcelné č. 955/88 zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2. Vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že k jej uzavretiu došlo bez jej súhlasu, pričom predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo jej a žalovaného v 1.rade. Neplatnosti tejto kúpnej zmluvy sa dovolala listom zo dňa 9.7.2010 a vyzvala žalovaných na mimosúdne riešenie sporu, na ktorú výzvu nereagovali. Zároveň žiadala určiť, že sú spolu so žalovaným v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, pričom svoj naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou bola priamo dotknutá, lebo sa ňou bez jej súhlasu predal nehnuteľný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným v 1.rade.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že garáž súpisné č. 980 na parcele č. 955/88 v katastrálnom území Šaca je zapísaná na LV č. XXX katastrálne územie Š. ako výlučné vlastníctvo žalovaného v 1.rade, zhodnými výpoveďami žalobkyne a žalovaného v 1. rade však vzal za preukázané, že bola zakúpená za trvania manželstva a zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré žalovaný v 1.rade získal formou pôžičky od svojej sestry N. R.. Sporným bolo v konaní, či žalobkyňa počas trvania manželstva súhlasila s odpredajom garáže alebo nie. Z výpovedí žalovaných ako aj svedkyne E. R.

súd zistil, že žalobkyňa vyjadrila súhlas s predajom garáže v apríli 2009, keď sa žalovaný sťahoval zo spoločnej domácnosti so žalobkyňou a následne na stretnutí so žalovaným v 1.rade niekedy v máji - júni 2009 v pohostinstve Javorina v Košiciach - Šaci. Tieto tvrdenia žalobkyňa kategoricky popierala a uviedla, že od opustenia spoločnej domácnosti so žalovaným v 1.rade, t.j. od apríla 2009 spolu nekomunikujú inak ako prostredníctvom emailov a prostredníctvom súdu. S poukazom na ust. § 145 Občianskeho zákonníka a s poukazom na doterajšiu súdnu prax uzavrel, že prevod nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na tretiu osobu nemožno považovať za bežnú vec a teda možno ho realizovať len so súhlasom oboch manželov, ktorý môže byť daný v akejkoľvek forme (písomne, ústne, konkludentne) . V prípade absencie tohto súhlasu sa považuje tento úkon za platný, pokiaľ ten, kto ním je dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá (§ 40a Občianskeho zákonníka) . Z okolností daného prípadu uzavrel, že v prejednávanej veci bol potrebný súhlas žalobkyne s prevodom garáže, ktorého existenciu tvrdili žalovaní ako aj svedkyňa E. R. a na druhej strane jeho existenciu popierala žalobkyňa. Z tvrdení účastníkov konania, ako aj svedkyne ustálil, že v prípade, ak by žalobkyňa aj bola dala takýto súhlas, platil by len do 3.7.2009, t.j. do času, kým žalobkyňa nepožiadala žalovaného v 1.rade o kľúče od garáže, a teda o jej užívanie ako spoločnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdenia žalovaných a svedkyne boli v rozpore s emailom žalobkyne zo dňa 3.7.2009, v ktorom žalobkyňa žiadala žalovaného v 1.rade o kľúče od garáže. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo až po doručení tohto emailu žalovanému v 1.rade, a to 13.7.2009, teda necelé dva týždne potom, čo žalobkyňa sa domáhala užívania tejto garáže. Konštatoval, že ak by aj konanie žalobkyne do júna 2009 vyhodnotil tak, že v tom čase mohla dať súhlas k odpredaniu garáže, určite nemožno potvrdiť, že tento prípadný súhlas trval aj v čase uzavretia zmluvy medzi žalovanými dňa 13.7.2009 vzhľadom na obsah emailovej pošty zo dňa 3.7.2009. Za málo pravdepodobné považoval, že žalobkyňou vôbec súhlas bol daný, a to vzhľadom na to, za akých okolností žalovaný v 1.rade opúšťal byt v roku 2009, t.j. bol žalobkyňou vyhodený, medzi manželmi bola hádka a bola privolaná polícia. Za tejto situácie vznikajú pochybnosti, že by žalobkyňa ešte v ten istý deň súhlasila s odpredajom garáže, naviac za situácie, že žalobkyňa a žalovaný v 1.rade spolu nekomunikujú, nevedia sa dohodnúť na výživnom na maloleté dieťa a príspevku pre rozvedenú manželku (žalobkyňu) , ohľadne ktorých nárokov sa vedú súdne konania. Uzavrel, že je prinajmenšom zvláštne, že by žalobkyňa súhlasila s predajom garáže, naviac za situácie, že poprela nielen tento súhlas, ale aj stretnutie so žalovaným v 1.rade s poukazom na narušené vzťahy medzi nimi. Keďže využila svoje právo podľa § 40a Občianskeho zákonníka a listom zo dňa 9.7.2010 sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy voči žalovaným, ktorí tento prevzali 15.7.2010, súd určil neplatnosť právneho úkonu a zároveň určil, že garáž patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade, lebo túto nadobudli počas trvania manželstva a zo spoločných finančných prostriedkov. Pri hodnotení výpovede svedkyne Anny Jackovej súd prihliadol na to, že je osobou blízkou žalovaným.

V zmysle ust. § 151 ods. 3 si vymienil rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov celého konania. Namietali skutkové zistenie súdu, že ak aj žalobkyňa dala súhlas na predaj garáže, tento platil len do 3.7.2009, pretože takéto skutkové zistenie z vykonaných dôkazov nevyplynulo. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa od žalovaného prostredníctvom emailu žiadala kľúče od garáže, ešte nenasvedčuje a nehovorí o tom, že svoj ústny súhlas na predaj garáže odvolala. Namietali, že súd neprihliadol na výpovede svedkov E. R. E. N. R. a vyhodnotil ich ako tendenčné z dôvodu, že sa jedná o ich rodinných príslušníkov a tieto výpovede nevyhodnotil v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, predovšetkým predloženými listinami a pripojenými spismi. Považovali za preukázané výpoveďami svedkýň, že žalobkyňa dala svoj súhlas na predaj predmetnej garáže z dôvodu, aby nemusela po rozvode manželstva platiť spoločnú pôžičku a tento svoj súhlas nikdy neodvolala. Z týchto dôvodov súd založil rozhodnutie na takých skutkových zisteniach, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, a preto vec aj nesprávne právne posúdil.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d) , f) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.septembra 2012 o 8.55 hod. v pojednávacej miestnosti číslo dverí 202 II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.septembra 2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaní namietajú odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa.

Správne, zákonu zodpovedajúce, podrobné a presvedčivé sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Žalovaní v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci a tieto námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Predmetom konania v prejednávanej veci je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovanými, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade, a to z dôvodu nedostatku súhlasu žalobkyne ako bezpodielovej spoluvlastníčky s týmto prevodom a v nadväznosti na to aj určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o určovaciu žalobu, súd v prvom rade správne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na tomto určení a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že tento procesný predpoklad úspešnosti žaloby bol splnený. Ohľadne tohto záveru v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o vec samu, spornou medzi účastníkmi konania nebola tá skutočnosť, že garáž patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade, keďže bola nadobudnutá počas trvania manželstva a zo spoločných prostriedkov získaným žalovaným v 1.rade vo forme pôžičky.

Spornou však bola a aj v odvolacom konaní je otázka, či bol daný súhlas žalobkyne k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Ide teda o otázku skutkovú a od jej vyriešenia je závislé právne posúdenie veci.

Ak totiž takýto súhlas nebol daný, je kúpna zmluva neplatná v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka, lebo žalobkyňa sa jej neplatnosti dovolala.

Predaj nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tretej osobe podľa ustálenej súdnej praxe nie je bežnou vecou (R15/64) . Správne preto súd zameral dokazovanie na zistenie (ne) existencie tohto súhlasu, a to v akejkoľvek forme (písomne, ústne, konkludentne) .

Súdom vykonané dokazovanie dáva dostatočný skutkový základ pre záver o absencii tohto súhlasu v akejkoľvek forme.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy každý jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v tomto hodnotení nebol zistený logický rozpore, svoje úvahy podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku, pričom sa vyporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a z vykonaného dokazovanie dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Odvolanie z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. nie je preto opodstatnené.

Vzhľadom na okolnosti daného prípadu tak, ako boli zistené súdom prvého stupňa a nepochybne vyplynuli z vykonaného dokazovania, nemožno dospieť k inému záveru, než že súhlas žalobkyne

s uzavretím kúpnej zmluvy v čase jej uzavretia preukázaný nebol a takýto súhlas nebol daný ani dodatočne.

Za situácie, že žalobkyňa využila svoje právo podľa § 40a Občianskeho zákonníka a listom doručeným žalovaným 15.7.2010 sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, rozhodol súd prvého stupňa vecne správne, ak vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy s poukazom na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka.

V nadväznosti na to potom správne určil, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade, ktorá skutočnosť v konaní ani nebola sporná.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu (§ 143, § 145 a § 40a Občianskeho zákonníka) a tieto aj správne interpretoval, preto mu nemožno vytknúť ani nesprávne právne posúdenie veci a aj z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. nie je odvolanie opodstatnené.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.