KSKE 6 CoE 20/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208054 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811208054.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: Rapid Life životná poisťovňa, a. s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, B. Němcovej 22, proti povinnému: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., Č.. E. XX, pre vymoženie 18,36 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k. 12Er/805/2011-38 zo dňa 12.12.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eriky Beňovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu, so sídlom v Košiciach, sp. zn. 3C/682/2010 zo dňa 21.9.2010. Podkladom pre vydanie tohto rozhodcovského rozsudku bola poistná zmluva 4516190026 zo dňa 6.4.2010, uzavretá medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnému životné a úrazové poistenie a povinný sa zaviazal platiť poistné vo výške 18,36 mesačne. Súd prvého stupňa zistil, že vyššie uvedená poistná zmluva medzi oprávnenou a povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Predmetná zmluva je uzatvorená medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom, ktorý pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Mal za to, že rozhodcovská doložka dojednaná v časti XV všeobecných poistných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva v skutočnosti, že oprávnená určila rozhodcovský súd a zakotvila ho do svojich všeobecných podmienok, a tým bráni povinnému, aby svoje práva bránil pred všeobecným súdom. Z poistnej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy , do ktorého sú vpísané údaje o povinnom, druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive Zmluvné dojednania pre poistenie EurokapitálPlus a tlačive Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP) . Povinný nemal možnosť zmeniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. VPP dávajú možnosť povinnému nesúhlasiť s rozhodcovskou doložkou, ako celkom, v lehote 30 dní od podpisu zmluvy. Na základe toho práva povinného však nemožno považovať rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Toto právo je súčasťou VPP

a patrí každému povinnému uzatvárajúcemu zmluvu s oprávnenou na základe uvedených VPP. Súd prvého stupňa má tiež za to, že cieľom zakotvenia tohto práva povinného do VPP bolo len vylúčiť posudzovanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy spotrebiteľských zmlúv. Pod zámienkou účelnosti, praktickosti a rýchlosti dochádza k vzniku trov konania, ktoré sú v hrubom nepomere k predmetu rozhodcovského konania, a ktorých náhrada je rozhodcovským súdom priznaná oprávnenému. Takto priznané trovy rozhodcovského konania sú v rozpore s dobrými mravmi a predstavujú neprípustné trestanie spotrebiteľa. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť príslušnosť rozhodcovského súdu, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, nemá exekučný titul vydaný na základe takejto doložky legitimitu a je materiálne nevykonateľný.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasila s názorom súdu, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania je neprijateľnou podmienkou. Namietala, že arbitrážny rozsudok spĺňa všetky podmienky materiálnej vykonateľnosti, poukázala na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a odbornú literatúru k tomuto ustanoveniu. Uviedla, že závery exekučného súdu nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave konkrétneho prípadu a ani v právnom poriadku Slovenskej republiky, navyše exekučný súd nie je ani oprávnený tieto okolnosti v exekučnom konaní skúmať v takom rozsahu a bez vykonania dokazovania náležitým a kontradiktórnym spôsobom, preto tým zasahuje nad rámec svojich zákonných oprávnení do zásady záväznosti právoplatných rozhodnutí. Arbitrážny rozsudok má účinky právoplatného rozsudku a je záväzný pre všetky orgány, vrátane exekučného súdu, ktorý nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda nemá ani oprávnenie preskúmať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. zák. o rozhodcovskom konaní. K námietke individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky uviedla, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, stanovuje výlučnú miestnu príslušnosť súdu podľa bydliska, resp. sídla dodávateľa. V danom prípade nebola žiadna takáto podmienka medzi účastníkmi dohodnutá. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, a nebola vôbec dohodnutá výlučná miestna príslušnosť na rozhodovanie sporov. V predmetnej veci je totiž rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. VPP jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej doložky a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. Z VPP je zrejmé, že povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Ak by povinný doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a na celý poistný vzťah, iba na to, že by sa tieto osobitné dojednania nestali súčasťou poistnej zmluvy, povinný by nevyslovil súhlas s rozhodcovskou doložkou a nepristúpil by tak ku XV. časti VPP, pričom táto skutočnosť nemala vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu. Rozhodcovská doložka bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 OZ, nakoľko ju mohol povinný odmietnuť bez toho, aby malo odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. Namietala, že povinný mal možnosť individuálne ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, ktorú nevyužil. V tejto súvislosti poukázala, že súd prvého stupňa sa touto otázkou vôbec nezaoberal, ale priamo konštatoval, že išlo o podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Uviedla, že exekučný súd v tejto veci vystupuje a rozhoduje v prospech povinného bez toho, aby bolo vôbec zrejmé, aký prejav vôle povinného je s tým spätý, keďže sa to dá jasne deklarovať tým, že nepodal odpor ani žalobu voči vydanému a riadne doručenému rozhodcovskému rozsudku. Na záver namietala, že exekučný súd zdanlivo na účely preskúmania podmienok pokračovania exekúcie podľa Exekučného poriadku dokazoval a pojednávanie nenariadil. Listiny, ktoré mali podľa názoru súdu prvého stupňa pre prípad podstatný význam, súd neprečítal a ani neoboznámil ich obsah a tým odňal možnosť oprávnenej vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a k preukázaniu i eventuálne inými dôkazmi toho, akým spôsobom bola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka. Nenariadením pojednávania súd odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie súdu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje a tieto dôvody na tomto mieste neopakuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 citovaného zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z ust. § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) . Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava aj na základe § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitne prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní) , či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu k zásadnej otázke v uznesení Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19) .

Z vyššie uvedených dôvodov nie je preto dôvodná námietka oprávnenej, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Správne teda súd prvého stupňa v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu.

Nepochybne v danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, ku ktorému záveru súd prvého stupňa dospel po preskúmaní návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania, všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní.

V zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Obč. zákonníka) .

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zákonníka) .

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

Takouto rozhodcovskou doložkou je aj rozhodcovská doložka zakotvená v bode XV. Všeobecných poistných podmienok, kde sa poisťovňa a poistník dohodli, že ďalej uvedené spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

Námietka oprávnenej, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, preto v zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka je súdna kontrola tohto dojednania vylúčená, je nedôvodná.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Obč. zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná ( spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je táto doložka) a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok (ide o jeden text, neprehľadný a písaný drobným písmom) , ktorým povinný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnená preto nepreukázala osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Navyše spotrebiteľ aj s ohľadom na vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania nemal reálnu možnosť sa brániť a zúčastniť sa konania na rozhodcovskom súde. Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

K odvolacej námietke oprávnenej, že súd zdanlivo na účely preskúmania podmienok pokračovania exekúcie podľa Exekučného poriadku dokazoval a pojednávanie nenariadil, odvolací súd uvádza, že v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až 124 O. s. p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako i z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.