KSKE 6 CoE 23/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108209745 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108209745.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej : Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 29/A, IČO : 36 284 831 proti povinnej : Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 48, správca konkurznej podstaty úpadcu DREVINA - DREVONA, spol. s. r. o. v konkurze, so sídlom v Košiciach, Mlynárska 16, IČO : 36 472 093, vedenej u súdneho exekútora JUDr.Ing. Karola Mihala, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34 pod sp. zn. Ex 276/2008 Bo, pre vymoženie 1.968,33 Eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/1174/2008-15 zo dňa 26.7.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len exekučný súd) uznesením zo dňa 26.7.2011, č.k. 39Er 1174/2008-15 zaviazal povinnú uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihálovi, trovy exekúcie vo výške 39,36 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 1.7.2011 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie voči povinnej z dôvodu, že na majetok povinnej ako úpadcu bol dňa 25.6.2009 vyhlásený konkurz Okresným súdom Košice I sp. zn. 31K/11/2009.

Po citácii § 48, § 206 ods. 1 a 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3 Cdo/104/2008, ako aj na skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinnej bol podaný po nadobudnutí účinnosti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, exekučný súd považoval exekúciu ex lege za zastavenú.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) tak, že na ich náhradu zaviazal povinnú, lebo oprávnený je povinný uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len vo výnimočných prípadoch, ak zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) , alebo ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) . Exekučný súd nemohol postupovať v zmysle uvedených ustanovení, pretože oprávnená jednak nemohla za to, že sa exekučné konanie ex lege zastavilo vstupom povinnej do konkurzu, a jednak vyhlásenie konkurzu na majetok povinnej predpokladá, že povinnej zostal majetok, ktorým by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej, vymáhanú v tomto exekučnom konaní.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie povinná. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedla, že k zastaveniu exekučného konania došlo ex lege podľa § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej bez toho, aby bolo

potrebné osobitné rozhodnutie o zastavení exekúcie. Vyhlásením konkurzu stratil exekútor možnosť uspokojiť túto svoju pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom pohľadávka nadobudla charakter konkurznej pohľadávky a exekútor si mal pohľadávku prihlásiť do konkurzu. Poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16. decembra 2008. Uviedla, že pokiaľ došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej, bolo v záujme exekútora prihlásiť si svoju pohľadávku z titulu trov exekúcie do konkurzu, pričom exekútor mal na prihlásenie pohľadávky dostatočnú zákonom stanovenú lehotu. Na záver poukázala na skutočnosť, že trovy exekúcie vznikli súdnemu exekútorovi pred vyhlásením konkurzu na povinnú, pričom pre posúdenie otázky vzniku exekučných trov nie je rozhodujúce, kedy boli tieto súdnemu exekútorovi priznané rozhodnutím súdu, pričom zdôraznila, že pohľadávka súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie nemá s poukazom na ust. § 87 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v konkurze charakter pohľadávky proti podstate.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu povinnej navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že exekučný súd nesprávne právne vec posúdil a svojim omylom nesprávne aplikoval právo z dôvodu, že nedostatočne zisťoval skutkový stav. Exekučný súd o výške trov rozhodol správne, avšak ich úhradou mal zaviazať oprávnenú, a to vzhľadom na zákonnú úpravu znenia § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a znenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení od 1.9.2005. Uviedol, že exekučný súd správne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie v nadväznosti na skutkový a právny stav, ale nesprávne rozhodol o trovách, keď na ich úhradu zaviazal povinnú a nie oprávnenú. Namietal, že v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s názorom povinnej, že exekútor bol povinný, ak bola exekúcia zastavená ex lege z dôvodu vyhlásenia konkurzu, prihlásiť trovy exekúcie u správcu konkurznej podstaty, pretože výšku trov je oprávnený podľa zákona určiť len exekučný a nie konkurzný súd. Poukázal najmä na § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie v exekučných konaniach začatých po 1.9.2005, je povinný exekučný súd rozhodnúť aj o tom, kto zaplatí trovy exekúcie. Poukázal aj na novelizované ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, s účinnosťou od 1.1.2012, (zákonom č. 348/2011 Z.z.) v nadväznosti na čl. III (znenia zákona č. 233/2005 Z.z.) , z ktorého vyplýva, že ak je na majetok povinného vyhlásený konkurz, tak nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený, a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Predmetná novelizácia zohľadnila práve skutočnosť, že ak je exekúcia zastavená ex lege, podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tak len oprávnený, ako účastník exekučného konania na základe svojej prihlášky u správcu konkurznej podstaty, sa stáva veriteľom v tomto konkurznom konaní a o trovách exekúcie rozhoduje exekučný súd na návrh súdneho exekútora (ak mu vznikli trovy exekúcie a nárok na odmenu nebol do vyhlásenia konkurzu uspokojený) . Na záver odvolania poukázal na neexistenciu prechodných ustanovení k predmetnej novelizácii, a tak je možné dospieť k záveru, že sa týka všetkých exekučných konaní začatých aj pred 1.1.2012. Exekučný súd mal použiť analógiu procesného práva a rozhodnúť pri určovaní kto zaplatí trovy exekúcie tak, že ich úhradou mal zaviazať oprávnenú.

Oprávnená zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie povinnej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, odvolanie je dôvodné.

Pre rozhodnutie vo veci je potrebné vyriešiť otázku, ktorý z účastníkov exekučného konania je povinný nahradiť trovy exekúcie v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Táto otázka v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 nebola výslovne riešená a v rozhodovacej praxi súdov prevládal názor, že súdnemu exekútorovi v tomto prípade náhrada trov exekúcie nepatrí, keďže oprávneného nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku a vo vzťahu k povinnému vzhľadom na zastavenie exekučného konania ex lege nie je možné určovať ďalšie povinnosti.

Výslovne je však táto otázka už upravená v ustanovení § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012 tak, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Vzhľadom na znenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu, t.j. od 1.1.2012 a vzhľadom na neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení, v zmysle ktorých by sa konania začaté do 31.12.2011 mali dokončiť podľa Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011, platí podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012 aj pre rozhodovanie o trovách exekúcie v konaniach začatých do 31.12.2011.

V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku podľa názoru odvolacieho súdu, trovy exekúcie v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného znáša oprávnená, preto ak súd zaviazal na ich úhradu povinnú, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o trovách exekúcie súdneho exekútora podľa vyššie vysloveného právneho názoru a v zmysle citovaného ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.