KSKE 6 CoE 24/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611214954 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611214954.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom v Prahe, Novodvorská 994, Česká republika, IČO: 25 117 483, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: D. D., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y., W. XXXX/ X, pre vymoženie 75.671,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6Er/643/2011-14 zo dňa 28.12.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok ( správne nález- poznámka odvolacieho súdu) Mgr. Jiřího Vágnera zo dňa 14.9.2010 č.k B/2010/00209, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2010 a vykonateľnosť dňa 18.10.2010. Rozhodcovský rozsudok (správne nález- poznámka odvolacieho súdu) bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 10805174, uzavretej medzi účastníkmi dňa 7.2.2006. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, bola daná rozhodcovskou doložkou, uzavretou medzi stranami v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa doložky všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované pred jediným rozhodcom menovaným správcom zo zoznamu rozhodcov. Oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 10805174, uzavretú medzi účastníkmi dňa 7.2.2006. Z tejto zmluvy bolo zistené, že povinnému bol oprávneným poskytnutý úver vo výške 62.991,- Kč. Povinný sa zmluvne zaviazal splatiť úver za obdobie 50 mesiacov v mesačných splátkach po 2.232,- Kč, pričom konečná výška úveru je 111.600,- Kč. (t. j 502.232,- Kč) . V zmluve je uvedené RPMN 34,88 %. Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorých v bode 8 písm. e) je uvedená rozhodcovská doložka, podľa ktorej zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky ( ďalej len SR ) , možno nútene vykonávať v SR. Na území SR sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú a vykonávajú v dvoch právnych režimoch, a to podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK ) a podľa medzinárodnej zmluvy o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia. Uznanie a výkon rozhodnutí medzi Slovenskou republikou a Českou republikou je rámcovo upravený v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach. Súd prvého stupňa uzavrel, že na výkon exekučného titulu - cudzieho rozhodcovského rozsudku sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, a to zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) a zák. č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK ) . Exekučný súd je preto v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v zmysle ust. § 45 ZRK, pritom nie je viazaný účinkami rozsudku v zmysle ust. § 35 cit. zák. v spojení s § 159 O. s. p.. Už vo fáze rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi (§44 ods. 2 Exekučného poriadku) je exekučný súd povinný prihliadať na dôvody zastavenia exekúcie v § 45 ods. 1 písm. b) a c) ZRK a v prípade, že ich zistí, žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Súčasťou obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je aj rozhodcovská doložka. Po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 52 a násl. OZ v spojení s ust. Smernice Rady č. 93/13 EHS rozhodcovskú doložku súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Zistené skutočnosti sú v rozpore s dvojstrannou Zmluvou uzatvorenou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, preto s poukazom na zistený rozpor medzi exekučným titulom a zákonom súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,84 € vrátane DPH. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania je neprijateľnou podmienkou. Namietal, že exekučný súd svojím postupom prekročil svoju právomoc pri preskúmavacej činnosti zverenú mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Práve absencia právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Pokiaľ ide o dôvody týkajúce sa zastavenia exekučného konania podľa § 45 ods.1 písm. c) ZRK, pri výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pri tom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutie vo veci C - 40/08 a Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira Súdneho dvora EÚ. Z tohto rozhodnutia vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil ich. V čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa na daný právny vzťah vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ( podľa platného práva do 31.12.2007) , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Argumentácia súdu nielenže nemá oporu v právnej úprave, ale je aj v priamom rozpore so znením § 53 ods.4 písm. r/ Obč.zákonníka. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takého ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.) .

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje a tieto dôvody na tomto mieste neopakuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza:

Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky, je možné nútene vykonať v Slovenskej republike. Ide o rozhodnutia cudzích súdnych orgánov, ktoré sa týkajú vymedzených právnych vzťahov, rozhodovanie o ktorých štandardne spadá do právomoci súdov, verejné listiny o takýchto právnych vzťahoch, spísané alebo zaregistrované oprávnenými osobami cudzích štátov, cudzie rozhodcovské rozhodnutia, rozhodnutia cudzích správnych orgánov, v prípade členských štátov Európskej únie aj rozhodnutia komunitárnych orgánov. Základným predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia treba chápať priznanie právnych účinkov rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

Slovenské exekučné orgány uznávajú vykonateľnosť cudzích exekučných titulov vo viacerých právnych režimoch:

1/ klasické (formálne) uznanie vykonateľnosti podľa zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej ZMPSP) a podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok,

2/ uznanie vykonateľnosti podľa medzištátnej dohody o právnej pomoci, resp. dohody o uznávaní a výkone rozhodnutí,

3/ uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti podľa Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach (Brusel 1) ,

4/ vykonateľnosť podľa Nariadenia Parlamentu a Rady (ES) č.805/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky,

5/ uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozhodnutia,

6/ uznanie a výkon cudzieho správneho rozhodnutia,

7/ uznanie a výkon rozhodnutia orgánu Európskych spoločenstiev

Klasické uznanie vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu prichádza do úvahy, ak Slovenská republika nie je viazaná inou úpravou (t. j. v prípade, kedy bol exekučný titul vydaný v štáte, ktorý nie je so Slovenskou republikou v zmluvnom vzťahu, umožňujúcom vyšší štandard uznávania, ani nie je viazaný komunitárnymi procesnými normami) . Exekučný súd podľa ZMPSP uzná vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia, ak nie je dôvod na jeho neuznanie na území Slovenskej republiky. Majetkové cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

Rozhodcovské rozhodnutia nie sú zastrešené Nariadením Brusel 1, ani nariadením, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky.

Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v dvoch možných právnych režimov:

1/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK) .

2/ medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské konanie.

Medzi Slovenskou republikou a Českou republikou bola dňa 29.10.1992 podpísaná zmluva o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskoprávnych a trestných veciach, ktorá nadobudla platnosť 5.4.1993.

V článku 22 uvedenej zmluvy je upravené uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach . Zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia na území druhej zmluvnej strany, medzi inými pod písm. c/ rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.

V článku 24 je upravený spôsob uznania a výkon rozhodnutia. Podľa ods. 1 článku 24 návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa ods. 2 článku 24 výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.

Z uvedeného teda vyplýva, že na daný vzťah sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, teda zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti a zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

V zmysle ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

V zmysle ust. § 41. ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade

a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených,

f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste,

g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,

h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia,

i/ iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorým výkon pripúšťa zákon,

j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

V zmysle ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle ust. § 45 ods. 5 Exekučného poriadku ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa ods. 2, aby vykonal exekúciu.

V zmysle ust. § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví,

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

V zmysle ust. § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/

V zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu súd môže zastaviť len vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený (aj) povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok, resp. rozhodcovský nález nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda

posudzuje rozhodcovský rozsudok, resp. nález rozhodcu tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v § 45 ZRK.

V prípade zistenia, že rozhodcovský nález zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu, aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom a Zákonom o rozhodcovskom konaní.

Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský nález aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené, či nie je v rozpore s dobrými mravmi, a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku, predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, podľa názoru odvolacieho, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Nepochybne ide v danom prípade o zmluvu spotrebiteľskú, ku ktorému záveru súd prvého stupňa dospel po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania a obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy.

Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na jej predmet a povahu, postupoval správne. Občiansky zákonník síce úverovú zmluvu ako typ zmluvy, ktorá má povahu zmluvy spotrebiteľskej v ust. § 52 ods. 1 v znení zák. č. 150/2004 Z.z. nevymedzuje, avšak bez ohľadu na to ide podľa obsahu zmluvy o zmluvu spotrebiteľskú. Takýto striktný výklad ust. § 52 ods. 1 účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ktorý by úverovú zmluvu vylúčil z ochrany pred neprijateľnými podmienkami, keď nepochybne ide o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, by nebol v súlade s nepriamym účinkom smerníc Európskeho spoločenstva týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov. Až následnou právnou úpravou vykonanou zák. č. 568/2007 Z.z. došlo k zosúladeniu tohto zákonného ustanovenia s komunitárnym právom, keď za zmluvu spotrebiteľskú je možné považovať každý typ zmluvy bez ohľadu na jej právnu formu.

Súčasne však už v čase uzavretia predmetnej zmluvy podľa jej vymedzenia v § 2 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ide nepochybne o spotrebiteľský úver, teda aj zmluvu spotrebiteľskú. Priama aplikácia Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 súdom prvého stupňa, keďže táto je v zmysle čl. 288 Zmluvy o Európskej únii záväzná pre členské štáty, nie je správna. Súd prvého stupňa však na daný prípad aplikoval aj vnútroštátny právny predpis (Občiansky zákonník) , ktorého výklad bol uskutočnený v súlade s vyššie cit. smernicou, preto nemožno súdu prvého stupňa vytýkať nesprávne právne posúdenie veci.

V zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Obč. zákonníka) .

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zákonníka) .

Správne súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, ktoré odvolací súd na tomto mieste neopakuje.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že v predmetnej veci rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 1-3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo je vo vzájomne vymenených listoch, ak je ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, keďže Obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, z ktorého dôvodu nespĺňa ani podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie NS SR sp.zn. 3 Cdo 146/2001 zo dňa 13.10.2011) .

Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako i z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.) .