KSKE 6 CoE 26/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 CoE 26/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/26/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911211478 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7911211478.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W. M. F., F.. E..D.., F. F. X. V., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, zast. Z. M., F.. E.. D.., so sídlom v V., Ú. X, IČO : XX XXX XXX, proti povinnému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo X. B., ul. M. Č.. XXX/XX pre vymoženie 260,47 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov, č.k. 15Er/912/2011-10 zo dňa 28.11.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora L.. E. M. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 44 ods. 1 a 2, § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, § 2 a § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca L.. L. R. dňa 6.4.2011 pod č. konania EP-20812/10. Podkladom pre vydanie tohto rozhodcovského rozsudku bola zmluva o pôžičke č. 7809109605 zo dňa 24.11.2004, uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorou sa právny predchodca oprávneného v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti zaviazal poskytnúť povinnému úver, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti a ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Vyššie uvedenú zmluvu preto posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. a daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Z predloženej zmluvy o pôžičke, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou A. R..F.., v čl. IX. ( správne čl. VIII- poznámka odvolacieho súdu) zistil, že ich obsahom je rozhodcovská doložka. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je však táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) , ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná, pretože táto doložka nebola osobitne vyjednaná, a je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa pri uzatváraní tejto formulárovej zmluvy nachádzal v nevýhodnejšom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, nakoľko Všeobecné obchodné podmienky sú písané malým písmom. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ buď mohol zmluvu prijať ako celok, alebo ju odmietnuť. Taktiež rozhodcovská doložka bola dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľovi neostávalo nič iné, iba ju ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok prijať alebo

odmietnuť. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ a ust. § 53 ods.5 OZ) bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom, na základe ktorého by potom bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora. O takúto podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským alebo štátnym súdom, ale ak podľa tejto doložky konanie začalo na návrh dodávateľa, pretože tým, že právo voľby je na dodávateľovi, sa odníma spotrebiteľovi právo na prejednanie veci pred všeobecným súdom a spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, prípadne podať návrh na všeobecnom súde, aby tým odvrátil dôsledky rozhodcovského konania. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,83 €. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania je neprijateľnou podmienkou. Namietal, že exekučný súd svojím postupom prekročil svoju právomoc pri preskúmavacej činnosti, zverenú mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, ktorým ho zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený argumentoval neprípustnosťou takéhoto výkladu, pretože platný právny poriadok SR neupravuje postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je podľa § 45 ods.1 písm.c/ zák. o rozhodcovskom konaní príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pri tom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutie vo veci C-40/08 a Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira Súdneho dvora EÚ. Z tohto rozhodnutia vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa na daný právny vzťah vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka (podľa platného práva do 31.12.2007) , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Argumentácia súdu nielenže nemá oporu v právnej úprave, ale je aj v priamom rozpore so znením § 53 ods.4 písm.r/ Obč.zákonníka. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol v záujme zachovania právnej istoty dotknutých osôb, vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorá je aj podľa európskeho práva základnou zásadou štátu, sa plne prikloniť k právnemu názoru oprávneného.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. (§ 219 ods. 2 O.s.p.)

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje a tieto dôvody na tomto mieste neopakuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie, a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Podľa ust. § 45 ods.1 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 citovaného zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z ust. § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie

právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) . Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava aj na základe § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitne prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní) , či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu k zásadnej otázke v uznesení Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19) .

Z vyššie uvedených dôvodov nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Správne teda súd prvého stupňa v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu.

Nepochybne v danom prípade ide o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorému záveru súd prvého stupňa dospel po preskúmaní zmluvy o pôžičke a Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou A. R.. F.., ktoré sú súčasťou tejto zmluvy.

V čase uzavretia zmluvy o pôžičke, t.j. 24.11.2004 síce Obč. zákonník za spotrebiteľské zmluvy považoval iba kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti Obč. zákonníka a zmluvu podľa § 55 (§ 52 ods. 1 Obč. zákonníka v znení účinnom do 1.1.2008) , avšak charakteristika spotrebiteľských zmlúv bola obsiahnutá aj v ust. § 23a ods. 1. zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 1.7.2007. Spotrebiteľskými zmluvami boli zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom bolo, že sa uzavierali vo viacerých prípadoch, a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval (§23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa) . Zároveň v čase uzavretia zmluvy o úvere bol účinný aj zákon č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 2 písm. a/ charakterizuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, pričom v zmysle § 2 písm. b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Veriteľ bol v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona charakterizovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľ bol charakterizovaný v zmysle § 3 ods. 2 cit. zákona ako fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Keďže zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 258/2001 Z.z., nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, správne sa súd prvého stupňa zameral na skúmanie, či táto neobsahuje neprijateľnú podmienku. Tento postup zodpovedá ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Nemožno preto vytknúť súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, ak posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval na daný vzťah ustanovenia Obč. zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.

V zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Obč. zákonníka) .

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zákonníka) .

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

Takouto rozhodcovskou doložkou je aj rozhodcovská doložka zakotvená čl. VIII. Všeobecných obchodných podmienok, lebo síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak ak by sa podľa rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej zmluvy, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že v predmetnej veci rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 1-3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo je vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, keďže Všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, z ktorého dôvodu nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2001 zo dňa 13.10.2011 ) .

Aj z týchto dôvodov nedostatku písomnej formy rozhodcovskej zmluvy je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako i z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.