KSKE 6 CoE 37/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/37/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811206464 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811206464.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 572, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnej: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v F. V. XXX, pre vymoženie 2.977,48 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 12Er 614/2011-18 zo dňa 16.12.2011

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia zmluvnej pokuty 1.017,80 Eur zamietol.

Rozhodol tak potom, ako dňa 2.8.2011 bola prvostupňovému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, pozostávajúcej z istiny 2.977,48 Eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom oprávnený podal návrh na vymoženie istiny 2.977,48 Eur s 9% ročným úrokom z istiny od 20.8.2010 do zaplatenia, náhrady súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov konania vo výške 49,79 Eur. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 99/10/10 zo dňa 15.10.2010. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému istinu 2.977,48 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 20.8.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 49,79 Eur. Podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bola zmluva o revolvingovom úvere č. 8300013030 zo dňa 28.10.2008. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o revolvingovom úvere súd prvého stupňa zistil, že povinnej poskytol oprávnený úver vo výške 1.659,70 Eur. Úver sa povinná zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 90,42 Eur. Právne posúdil vec podľa ust. § 37 ods.2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) , § 2 a § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 až §54 Občianskeho zákonníka a v zmysle ust § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V súlade s vyššie cit. zák ustanoveniami skúmal, či exekučný titul nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom, keďže vyvodil, že rozhodcovský súd mal právomoc na rozhodnutie sporu, pretože v zmysle rozhodcovskej doložky ( bod 18.3 Zmluvných dojednaní) povinná bola oprávnená obrátiť sa so svojou ochranou na všeobecný súd. Úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. a daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 60,84% (RPMN) . Keďže ust. § 53 ods. 1 OZ vylučuje posudzovanie ceny predmetu plnenia z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, súd prvého stupňa preto nepovažoval priznané právo v rozsahu istiny tvoriacej sumu nesplateného úveru, ktorého súčasťou sú aj dohodnuté úroky, za plnenie v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného, kde v zmysle bodu 14. Sankcie, má oprávnený (veriteľ)

v prípade omeškania so splnením akéhokoľvek záväzku povinného (dlžníka) právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne (73% ročne) z výšky splátky, a súčasne na zmluvnú pokutu vo výške 5% ročne z výšky splátky v prípade ak omeškanie trvá viac ako 15 dní, a súčasne na zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z výšky splátky v prípade, ak omeškanie trvá viac ako 30 dní. Navyše má nad rámec uvedenej zmluvnej pokuty oprávnený právo na zmluvnú pokutu vo výške 50% z nominálnej výšky úveru za omeškanie dlžníka so splnením záväzkov špecifikovaných v bode 13.1 písm. a/ (predčasné splatenie úveru) o viac ako 15 dní po lehote splatnosti. Oprávnený si v konaní pred rozhodcom uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 1017,80 Eur. Súd prvého stupňa uzavrel, že priznaná a vymáhaná zmluvná pokuta bola uplatnená na základe absolútne neplatného ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1, 5 OZ. Ustanovenia bodu 14. Zmluvných dojednaní oprávneného v zmysle ust. § 54 ods. 2 OZ spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a dochádza tu ku kumulatívnemu trestaniu spotrebiteľa za porušenie svojich povinností, keďže v prípade jeho omeškania o viac ako 30 dní sankcionuje sankčným úrokom až vo výške 88% z dlžnej splátky, s právom dodávateľa domáhať sa kumulatívne aj 50% z nominálnej hodnoty úveru. Takáto dojednaná zmluvná pokuta predstavuje neprimerané trestanie spotrebiteľa za porušenie svojich povinností, a preto súd považoval priznanú zmluvnú pokutu rozhodcovským rozsudkom za plnenie v rozpore s dobrými mravmi a zákonom a v rozsahu tohto plnenia zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 92,02 Eur. Uviedol, že postup súdu, kedy sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho obchádzaním, keďže exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom a o to povinná nikdy nepožiadala, hoci túto možnosť rozhodcovská doložka výslovne pripúšťa (článok 18 ods. 18.2.2 písm. f/ zmluvy) alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku ( rovnako zo strany povinného nevyužitá) . Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť (rozhodcovského, či súdneho konania podľa ust. § 40 zák. o rozhodcovskom konaní) vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení, či porušením ust. čl. 46 Ústavy SR. Ďalej namietal, že výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu je omeškanie dlžníka (povinného) so splácaním. Zmluvná pokuta teda vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu - splatenie dlhu v splátkach. Zo znenia článku 14 zmluvy je zrejmé aj to, že výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka, t. j. čím dlhšie toto porušenie trvá, tým vyššia bude aj sankcia. Súd sa nezaoberal ani ďalšími skutočnosťami, ktoré sa týkajú zmluvného vzťahu, napr. neexistenciou iného zabezpečovacieho prostriedku, menej náročnými podmienkami pre získanie úveru v porovnaní s bankami a pod. Výška zmluvnej pokuty predstavuje sankciu 0,18 Eur za každý deň omeškania, čo je jedna päťstotina zo zabezpečenej sumy. Takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky, významom tejto povinnosti (kde predstavuje základný zmysel zmluvy - splatenie úveru) a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Uviedol, že súd prvého stupňa v otázke neprimeranosti zmluvnej pokuty mohol využiť tzv. moderačné právo súdu. Bolo povinnosťou súdu zhodnotiť možnosť jeho aplikácie (za situácie kedy si exekučný súd odvodil svoju právomoc z ním označených ustanovení) , a nie ihneď aplikovať záver o neprimeranosti zmluvných pokút ako celku. Na záver uviedol, že samotná kumulatívnosť zmluvných pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmyslom zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu, a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla nesplnením zabezpečeného záväzku vzniknúť. Kumulácia zmluvných pokút tak má zvýrazniť preventívny účinok tohto inštitútu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.

Uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O. s. p. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p, pretože znemožňuje účastníkovi konania brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Takto je účastníkovi odňatá postupom súdu možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p..

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, či súd preskúmal splnenie požiadavky písomnej formy rozhodcovskej doložky podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a následne obsah rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluvných dojednaniach zo všetkých hľadísk potrebných pre zodpovedanie otázky, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva len ten záver, že v bode 18. 3 zmluvných dojednaní je umožnené povinnej obrátiť sa s ochranou svojich práv na všeobecný súd, preto nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný v každom štádiu konania skúmať, či sú dané podmienky na vykonávanie exekúcie, a to i bez návrhu. Ak exekučný súd zistí, že exekúcia má byť vykonávaná podľa titulu, ktorý nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, neudelí poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd má teda právomoc preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu. Bez relevantného exekučného titulu nie je možné exekúciu vykonať.

Z vyššie uvedeného dôvodu nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.

Ak súd zistí, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky (napr. rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní) , v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Takou rozhodcovskou doložkou sa javí aj rozhodcovská doložka zakotvená v Zmluvných dojednaniach v bode 18.2, lebo síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak výber jednej z alternatív spočíva výlučne na žalobcovi. Ak by podľa takejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. K takému prípadu došlo aj v prejednávanej veci. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práve pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej zmluvy, je súčasťou Zmluvných dojednaní, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie so štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v rozhodcovských podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Uvedený záver je však relevantný len v prípade, že rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zák. 244/2002 Z.z., lebo ak túto podmienku nespĺňa, je neplatná a bez ďalšieho tak nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na konanie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude v prvom rade preskúmať, či rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, pretože ak nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. V takomto prípade bude potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.

Ak bude dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, bude úlohou súdu posúdiť, či dojednanie rozhodcovskej doložky je v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, pretože rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom.

Až v prípade, pokiaľ rozhodcovská doložka nebude posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, bude potrebné skúmať, či plnenie, ktoré má byť na základe nej vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.