KSKE 6 CoE 46/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211230262 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211230262.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: D. V. E., E..A..O.., E. E. H. R., G. XX, B.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária C.. K. V., E.. A.. O.., E. E. H. R., L. XX, B. : XX XXX XXX, proti povinnému: H. R., U.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v L., L. XXX/X, pre vymoženie 4.670,74 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora C. E., so sídlom H. L., C. XX, pod sp. zn. Ex 1694/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 4.11.2011, č.k. 39Er/2951/2011-14 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len exekučný súd ) uznesením zo dňa 4.11.2011, č.k. 39Er/2951/2011-14 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 44 ods.2, § 41 ods.2 písm.d/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) , § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) , § 2a č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 40 a § 45 ods.1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK ) . Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca C.. Y. L.Č., so sídlom v R., L. X, zo dňa 5.5.2011 pod sp.zn. RK-540/11-EK. Podkladom pre vydanie tohto rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere č. 8000065244 zo dňa 19.2.2007, uzavretá medzi účastníkmi konania, ktorou sa veriteľ (oprávnený) v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému) úver vo výške 4.581,56 €, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti. Povinný sa zaviazal úver vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 127,27 € . Vyššie uvedenú zmluvu (preto) posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. a daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a § 52 a nasl. OZ. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú aj Zmluvné dojednania spoločnosti D. E. E.. E. A..O.. zistil, že v bode 18. Zmluvných dojednaní - Riešenia sporov - rozhodcovská doložka, konkrétne v bode 18.2.1 je ustanovené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov: 1. C.. I. A., 2. C.. C. E., 3. C.. G. G., 4. G.. G. L.. V prípade, ak postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ .

Podľa názoru exekučného súdu, takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá

spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a aj to pred veriteľom vopred určeným rozhodcom, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 222,96 €. Nesúhlasil s názorom súdu, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania je neprijateľnou podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira. Z tohto rozhodnutia vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Na prvom mieste ide o žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ZRK. Exekučný súd svojím postupom prekročil svoju právomoc pri preskúmavacej činnosti, zverenú mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní (ZRK) . Svojím postupom zavádza procesný stav, ako by žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná. Exekučný súd v konaní nevystupuje v pozícii súdu rozhodujúceho v základnom konaní a ani v pozícii súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku, a mal vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§ 44 Exekučného poriadku) . Nakoľko tak neurobil, porušil tak ústavné pravidlá vyložené Ústavným súdom SR. Súd neriešil vôbec otázku, z akej časti §-u 44 Exekučného poriadku vyplýva právo exekučného súdu ex offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a nasledujúcich zákona (ZRK) o rozhodcovskom konaní môže konať len na návrh. Odhliadnuc od zásadného nedostatku právomoci exekučného súdu, považoval aj tvrdenia o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky za právne neopodstatnené. Z článku 18 Zmluvných dojednaní vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov. Z jej obsahu je zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom sú len alternatívne, a teda nevyžadujú od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám môže žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Ak však má postavenie žalovaného, ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude žaloba podaná alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Aj v konaní pred štátnym súdom sa žalovaná strana musí podrobiť začatému konaniu, nakoľko dispozícia so žalobou žalovanému nepatrí. Tvrdenie súdu o neúčasti spotrebiteľa na výbere rozhodcov sa nezakladá na žiadnych dôvodoch relevantných pre toto konanie. Z výkladu ust. § 53 ods.4 písm.r) OZ vyplýva, že rozhodcovská doložka môže byť súčasťou aj tzv. adhéznej zmluvy. Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol zmluvu uzavrieť sám. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Takisto považuje za nedôvodné aj tvrdenia súdu o nedostatočnej bdelosti spotrebiteľa , keďže exekučný súd v tomto prípade uvádza len domnienku a neurčitý predpoklad bez toho, aby konkretizoval konkrétny skutkový základ, z ktorého takéto tvrdenia dovodzuje. Napriek rozsiahlej kogentnej právnej úprave ochraňujúcej záujmy spotrebiteľov sa v žiadnom zákone, vyhláške ani inom právnom predpise nenachádza také ustanovenie, ktoré by požadovalo dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky) výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo iných sporových nárokov. Preto neobstojí ani paušálne, ničím nepodložené tvrdenie súdu, že dojednanie rozhodcovskej doložky na začiatku zmluvného vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a prieči sa dobrým mravom.

Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka G.. M. C.. Zákonný sudca nevyhovel odvolaniu oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky a predložil vec odvolaciemu súdu podľa § 374 ods.4 O.s.p.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Podľa § 45 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK ) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodu uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.a/ alebo b/ alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods.2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods.1 písm.b/ alebo c/.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z ustanovenia § 45 ods.1, 2 ZRK exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku) . Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 ZRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskumáva aj na základe § 45 ZRK. Uvedené ustanovenie v sebe zakotvuje osobitne prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZRK je tak potrebné na účely § 45 ZRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd teda môže skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods.1 ZRK) , či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu k zásadnej otázke v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 24.2.2011 č.k. ÚS 55/2011-19) .

Z vyššie uvedených dôvodov nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Správne teda exekučný súd v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu.

Nepochybne v danom prípade ide o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorému záveru exekučný súd dospel po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania a zmluvných dojednaní oprávneného, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Exekučný súd podrobne odôvodnil, ako dospel k záveru o charaktere zmluvy o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, vychádzajúc pritom z vyššie uvedených listinných dôkazov a v tejto súvislosti aj k záveru o potrebe aplikovať na daný právny vzťah zákon 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) . Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, správne sa exekučný súd zameral na skúmanie, či táto neobsahuje neprijateľnú podmienku. Tento postup zodpovedá ust. § 52 ods.2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelmi je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. Nemožno preto vytknúť exekučnému súdu nesprávne právne posúdenie veci, ak posúdil vzťah ustanovenia medzi účastníkmi konania ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval na daný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. V zmysle ust. § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods.2 OZ) .

V zmysle ust. § 53 ods.4 písm.r/ OZ neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods.5 OZ) .

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka zakotvená v bode 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti D. E. E.. E. A..O.., ktorá je súčasťou uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania, je takouto neprijateľnou podmienkou, pretože zakotvuje dohodu, v zmysle ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú rozhodované jedným zo štvorice vopred vybraných rozhodcov. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľovi, ktorý si zvolil spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory, teda vyžaduje od spotrebiteľa brániť svoje práva výhradne arbitrážou . Týmto je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou zmluvných dojednaní oprávneného, a teda zo strany vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že v predmetnej veci rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje § 4 ods.1-3 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZRK) , podľa ktorej rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo je vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, keďže Zmluvné dojednania zmluvy D. E. E.. E. A..O.. nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, z ktorého dôvodu nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011) .

Aj z týchto dôvodov, nedostatku písomnej formy rozhodcovskej zmluvy je záver exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

Z týchto dôvodov, ako aj dôvodov, ktoré obsahujú uznesenie exekučného súdu, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. 757/2004 Z.z o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.