KSKE 6 CoE 56/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/56/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7504899604 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7504899604.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská republika, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, proti povinnému: A. L., bytom H. Č., T. XXX, nar. X.X.XXXX (zomr. XX.X.XXXX) , pre vymoženie 12,95 EUR s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12Er/1140/2004-8 zo dňa 27.10.2011

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a uložil oprávnenej nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi trovy exekúcie v sume 46,76 Eur do 15 dní od doručenia uznesenia.

O zastavení exekúcie rozhodol podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) potom, čo exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je tá skutočnosť, že povinný dňa 19.1.2008 zomrel ako nemajetný. Zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi bolo uznesením Okresného súdu Košice - okolie č. k. 13D/84/2008 zo dňa 15.12.2008 zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ust. 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na ich náhradu zaviazal oprávnenú, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O výške trov exekúcie rozhodol vychádzajúc z vyhlášky č. 288/1995 Z.z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a takto priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 46,76 Eur.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách exekúcie, v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla uznesenie v napadnutej časti zrušiť a nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Namietala, že povinný zomrel 19.1.2008, t. j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a dedičské konanie vedené Okresným súdom Košice - okolie pod č. k. 13D/84/2008 po povinnom bolo uznesením zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Poukázala, že súd pochybil pri právnej aplikácii dotknutého zákonného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vzhľadom k tomu, že exekúcia nebola súdom zastavená z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a ani pre zavinenie oprávnenej, a teda nie sú tu splnené podmienky na uhradenie trov exekučného konania oprávnenou. Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám a samotná skutočnosť, že v exekučnom konaní nebudú uspokojené nároky exekútora, nie je protiústavná. Namietala, že návrh

oprávnenej bol podaný dôvodne a k zastaveniu exekúcie došlo v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda bez zavinenia oprávnenej. Oprávnenej nemožno pričítať za vinu zastavenie exekúcie, nakoľko nemohla pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný subjekt zanikne v priebehu exekučného konania. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a oprávnená zastavenie exekučného konania nespôsobila, navrhla, aby odvolací súd súdnemu exekútorovi náhradu exekučných trov nepriznal

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávnenej navrhol uznesenie potvrdiť. Uviedol, že podľa právneho názoru súdu exekučné konanie je nutné zastaviť nielen z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania (povinný zomrel) , ale súčasne aj z dôvodu nemajetnosti povinného (súd použil analógiu legis) , keďže dedičské konanie po nebohom povinnom bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti. Z uvedených skutočností vyplýva, že bola splnená podmienka na uhradenie exekučných trov oprávnenou, a preto súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,76 Eur a zaviazal oprávnenú na uhradenie trov exekúcie.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ust, § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak na daný prípad pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne nesprávne.

V zmysle ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005 (v prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo 13.10.2004) , ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.9.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V zmysle ust. § 203 ods. 2 cit. Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle ust. § 196 cit Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času..

V zmysle ust. § 197 ods. 1 cit. Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V zmysle ust. § 200 ods. 1 cit. Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

V zmysle ust. § 200 ods. 2 cit. Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.

Z vyššie cit. zák. ustanovení § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva zásada, že trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný. Výnimkou je ust § 203 Exekučného poriadku, ktoré stanovuje podmienky, kedy súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov oprávnenému. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku však možno uložiť náhradu oprávnenému iba za predpokladu, že došlo k zastaveniu exekúcie jeho zavinením a ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá zastavenie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie) . Pod zavinením oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku

treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony) , ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva a nie v ustanoveniach hmotného práva. Preto o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že povinný zomrel po začatí exekučného konania, nemožno z vyššie uvedených hľadísk považovať za zavinenie oprávnenej.

Pokiaľ povinný v priebehu exekučného konania zomrel (19.1.2008) , je zrejmé, že oprávnená nemohla predvídať dôvod zastavenia exekúcie na základe tejto skutočnosti. Návrh na vykonanie exekúcie podala dňa 29.9.2004 a na základe žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 20.10.2004 bolo udelené dňa 4.11.2004 poverenie pre súdneho exekútora Ing. Ing. Bohumila Husťáka. Takto bola exekúcia vedená od uvedeného obdobia až do návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 17.9.2010, ktorý bol podaný z dôvodu, že povinný zomrel. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie teda oprávnená nemohla predvídať zastavenie exekúcie.

Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (a preto mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie) , nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenej, lebo Exekučný poriadok v cit. ust. § 203 ods. 1 (aj ods. 2) presne stanovuje podmienky, za ktorých možno uložiť oprávnenej nahradiť trovy exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť straty spôsobilosti byť účastníkom konania na strane povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný mal spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Nie je teda možné rozširovať použitie ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré je výnimkou zo základnej zásady obsiahnutej v ust. § 197 Exekučného poriadku, aj na iné zákonom neupravené prípady zastavenia exekúcie.

Je zrejmé, že prvostupňový súd zastavil exekúciu z ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu úmrtia povinného, a teda straty jeho spôsobilosti byť účastníkom konania, pričom postupoval správne, lebo vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania, keďže povinný nezanechal žiaden majetok. Je tu teda iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Exekúcia teda nebola zastavená v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, kedy prichádza do úvahy aplikácia ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je nedostatkom neodstrániteľným, na ktorý súd musí prihliadať v každom štádiu konania (§103 O. s. p.) a práve nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania bol dôvodom, prečo súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Uznesenie v tejto časti nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, a teda nestalo sa predmetom odvolacieho prieskumu. V zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. bol odvolací súd týmto výrokom viazaný, a pre rozhodnutie o trovách exekúcie nemohol aplikovať ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorého predpokladom je zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 27/08-12 zo dňa 24.1.2008, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že nastane stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983) , v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Preto námietky súdneho exekútora, že náhrada trov exekúcie za ním vykonanú prácu mu patrí vždy, nie je dôvodná.

V tejto súvislosti je potrebné dať za pravdu odvolacím námietkam oprávnenej, v zmysle ktorých ust. § 203 Exekučného poriadku nemožno vykladať jednostranne iba v prospech jedného z účastníkov

exekučného konania, lebo by to bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. Rovnako ako súdny exekútor má aj oprávnená právo na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, a preto za situácie, že nezavinila zastavenie konania, nemožno jej uložiť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 220 O. s. p. zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Oprávnená bola v odvolacom konaní úspešná, trovy odvolacieho konania si však neuplatnila, neúspešný súdny exekútor nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.