KSKE 6 CoE 63/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607215731 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607215731.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej : Slovenská republika, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, Prešov, IČO: 00 735 850, proti povinnému : U. O.č K.. XX.X.XXXX, bytom v W. K. B., I.. X. Q. XX, pre vymoženie 66,39 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 14 Er 677/2007-11 zo dňa 20.1.2012

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,67 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

O zastavení exekúcie rozhodol podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty.

O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal na ich náhradu oprávnenú, ktorá zavinila uplynutie prekluzívnej lehoty, a teda aj zánik svojho práva tým, že návrh na vykonanie exekúcie podala až dňa 4.12.2007, čím neúmerne skrátila lehotu na vymáhanie o 17 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách exekúcie, v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného, alternatívne zrušiť uznesenie v napadnutom výroku a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietala, že nie sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože k zastaveniu exekúcie nedošlo jej zavinením. K zastaveniu exekúcie došlo dôsledkom uplynutia času, ktorý je zákonom určený na vymáhanie pohľadávky, preto súd mal aplikovať ust. § 197 Exekučného poriadku a zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť, pretože oprávnená zavinila zastavenie exekúcie tým, že nedala včas návrh na vykonanie exekúcie a pri náležitej opatrnosti mohla a mala predvídať jej zastavenie. Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 1.6.2006, pričom oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie až 4.12.2007, čím svojím konaním skrátila lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 17 mesiacov.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., teda preskúmal výrok o trovách exekúcie, ktorý bol odvolaním napadnutý a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné.

Pokiaľ súd rozhoduje o zastavení exekúcie, o trovách exekúcie rozhoduje podľa § 203 Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V zmysle ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

V zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva zásada, že trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný. Výnimkou je ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré stanovuje podmienky, kedy súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému.

V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku možno uložiť náhradu trov oprávnenému iba za predpokladu, že došlo k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. Pod zavinením oprávneného sa rozumie také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony) , ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva a nie v ustanoveniach hmotného práva. Preto o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom nemožno z vyššie uvedených hľadísk považovať za zavinenie oprávneného.

V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie, iba ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia teda predpokladá zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie) .

Poslednou výnimkou je ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý umožňuje oprávneného zaviazať na náhradu trov konania v prípade, že exekúcia sa zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

V ust. § 203 Exekučného poriadku ide o taxatívny výpočet situácií, kedy hradí trovy exekúcie oprávnený a tento výpočet nemožno rozširovať o ďalšie procesné situácie.

Tak, ako už bolo vyššie uvedené, pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony) , ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Pokiaľ teda oprávnený podá včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený postup súdu v exekučnom konaní, ako aj postup súdneho exekútora, ani dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonávanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu exekučného konania, nemôže už nijako ovplyvniť.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že exekučný titul (blok na pokutu nezaplatenú na mieste) sa stal vykonateľným 1.6.2006 a lehota na jeho vykonanie v zmysle ust. 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uplynula 1.6.2009. Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 4.12.2007, teda takmer 19 mesiacov pred uplynutím vyššie uvedenej lehoty a nemohla teda predvídať, že v tejto lehote jej pohľadávka nebude vymožená a že dôvodom pre zastavenie exekúcie bude uplynutie prekluzívnej lehoty. Predmetom exekúcie bola suma 66,39 € (2.000,-Sk) a teda lehotu takmer 19 mesiacov na vymoženie tejto pohľadávky, a teda na vykonanie exekúcie pre vymoženie vyššie uvedenej istiny a trov exekúcie považuje odvolací súd za postačujúcu. Návrh teda podala v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím prekluzívnej lehoty a nešlo o nedôvodný návrh, pričom nemohla ovplyvniť ani postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku trvania tohto postupu. Z obsahu spisu zároveň nevyplývajú ani iné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné uzavrieť zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie a z týchto dôvodov nie je možné uzavrieť zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie.

Zároveň neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovení § 203 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, pretože k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie ani z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre rozhodovanie o trovách exekúcie v prejednávanej veci je potrebné aplikovať ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je však súd povinný riadiť sa ust. § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, v zmysle ktorého oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinnosťou súdu je teda skúmať, či úkony súdneho exekútora boli účelne vykonané, teda smerovali k vymoženiu pohľadávky oprávnenej, a teda či všetky trovy s nimi spojené možno považovať za účelne vynaložené. Za takéto úkony a s tým spojené trovy nemožno považovať tie, ktoré boli vykonané potom, čo už došlo k preklúzii práva z exekučného titulu, t.j. po 1.6.2009, o ktorej skutočnosti súdny exekútor ako osoba znalá práva musela mať vedomosť.

Aj za situácie, že sú splnené podmienky pre uloženie náhrady trov exekúcie povinnému, súd má možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie aj nepriznať, prípadne priznať ich len čiastočne, ak úkony súdneho exekútora neboli účelne vykonané.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie exekučného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu po vrátení veci bude z pripojeného exekučného spisu zistiť, ktoré úkony súdny exekútor vykonal do 1.6.2009 a aké hotové výdavky skutočne vynaložil v súvislosti s exekúciou v tomto období a následne opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.