KSKE 6 CoE 68/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807203258 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807203258.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej : Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO : 35 776 005, proti povinnému : L. M., H.. X.X.XXXX, C. N. Q., G. XX, zast. opatrovníčkou Zuzanou Matejkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Rožňava, pre vymoženie 244,21 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 11Er/278/2007-29 zo dňa 31.1.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenej uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,47 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

O zastavení exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučné poriadok ) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z obsahu exekučného spisu zistil, že súdny exekútor preskúmal osobné a majetkové pomery povinného prostredníctvom výziev na poskytnutie súčinnosti adresovaných Okresnému riaditeľstvu PZ - Okresný dopravný inšpektorát v Rožňave, Daňovému úradu v Rožňave, Geodetickému a kartografickému ústavu v Bratislave, Mestskému úradu v Rožňave, opakovane skúmal majetkové pomery lustráciou v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, na Obvodnom úrade v Rožňave - odbor živnostenského podnikania, žiadal o poskytnutie súčinnosti Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava, Dôveru, zdravotnú poisťovňu, a. s. ako aj Register obyvateľov SR. Majetok povinného zisťoval aj osobne v mieste trvalého bydliska povinného, avšak ani osobným šetrením nezistil žiaden postihnuteľný majetok povinného. Súd prvého stupňa konštatoval, že oprávnený neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce záver, že povinný nie je nemajetný, resp. že jeho nemajetnosť je iba prechodného charakteru, a preto na základe výsledku šetrenia preukázaného v spise súdneho exekútora uzavrel, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúciu preto v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, zaviazal na ich náhradu oprávnenú. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie pozostávajúce :

1) z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2008 za výzvu povinnému na poskytnutie súčinnosti (15 min.) a správu o stave exekučného konania (20 min.) za 1 začatú účelne vynaloženú hodinu (15 min + 20 min) 6,64 €,

2) z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b, § 14 ods. 3, § 15 cit. vyhl. za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zistenia údajov z Daňového úradu, katastra nehnuteľností - Geodetický a kartografický ústav, Mestského úradu, z evidencie motorových vozidiel - Okresný dopravný inšpektorát, 2x Sociálnej poisťovne, 2x Úradu práve, sociálnych vecí a rodiny, Obvodného úradu - živnostenského registra, 2x Zdravotnej poisťovne, 2x Registra obyvateľov a osobného zisťovania majetku povinného á 3,32 € za jeden úkon, t.j. 16 x 3,32 €, spolu 53,12 € ,

3) z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., a to poštovného vo výške 5,63 €,

4) z DPH vo výške 20 % z odmeny a náhrady hotových výdavkov 13,08 € ( 20% z 65,39 €)

Spolu takto priznal trovy exekúcie vo výške 78,47 € ( 6,64 € + 53,12 € + 5,63 € + 13,08 €) .

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, f/ O. s. p. a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tým, že súd prvého stupňa návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie napriek nesúhlasu oprávnenej vyhovel, došlo k porušeniu práv oprávnenej na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ktorej súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutí. Tento postup súdu pri zastavení exekučného konania by mohol vyústiť do záveru o odmietnutí spravodlivosti, t. j. základného práva na súdnu ochranu. Uviedla, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a tento dispozičný princíp ovláda konanie aj v tom smere, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por., podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie a preto v ktoromkoľvek štádiu môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Obdobne by však súd mal postupovať aj pri posudzovaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. a mal by rešpektovať prípadný nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie. Namietala, že nie je účelné ani hospodárne, aby konanie bolo zastavené a vzápätí aby oprávnená podávala nový návrh na vykonanie exekúcie za účelom zisťovania a sledovania majetkových pomerov povinného, keď tieto úkony môže vykonávať už raz poverený exekútor v už raz začatom konaní v určitých časových intervaloch. Úspešné uplatnenie práva oprávnenej na vymoženie dlžnej sumy novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov, ktoré v prípade už začatého konania spočívajú a nárok oprávnenej nie je ohrozený uplynutím premlčacej lehoty. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, aj toho, ktorý vzhľadom na produktívny vek povinného môže nadobudnúť v budúcnosti. Nie je totiž možné vylúčiť, že sa povinný prechodne zdržiava v zahraničí, kde poberá príjem podliehajúci exekučnému konaniu. Zastavením exekúcie napriek nesúhlasu oprávnenej, aj keď zo zákonných dôvodov, by jej nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantovaného práva. Preto je takéto rozhodnutie diskriminačné.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/. Ex. por., pretože po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinnej osoby bolo zistené, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vykonávanie ďalších úkonov exekútora by bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie, lebo pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. sú rozhodujúce majetkové pomery povinného v čase, keď sa exekúcia vykonáva a nie budúce (neisté) majetkové pomery.

Opatrovníčka povinného zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.) .

Oprávnená v odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania pred exekučným súdom a s ktorými sa exekučný súd náležite a správne v dôvodoch svojho uznesenia vyporiadal. Odvolacie námietky oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia ohľadom výroku o zastavení exekúcie, ani ohľadom výroku o trovách exekúcie.

V danom prípade nepochybne bolo preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por., pretože po dôkladnom prešetrení majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora tak, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo zistené, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

Vecne správne preto rozhodol súd prvého stupňa, ak exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. zastavil, z ktorého dôvodu je námietka oprávnenej o nesprávnom právnom posúdením veci neopodstatnená.

Nedôvodná je aj námietka oprávnenej, že bez jej súhlasu nemožno exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zastaviť, pretože Exekučný poriadok zastavenie exekúcie v tomto prípade nepodmieňuje súhlasom oprávneného.

Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne opodstatnenie, vychádzajúce z úvahy o produktívnom veku a o budúcom možnom príjme povinného, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.

Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom exekučné konanie sa začalo ešte dňa 7.5.2007, teda zistené osobné a majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. po dobu piatich rokov sa nezmenili. V prípade povinného sa nejedná len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať. Nesporná je skutočnosť, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie a takéto zistenie je dôvodom zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por..

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách exekúcie súdneho exekútora v zmysle ust. § 203 ods. 2 Ex. por., ak na ich náhradu zaviazal oprávnenú, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V takomto prípade neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 203 ods. 1 Ex. por..

Súd prvého stupňa správne určil aj výšku trov exekúcie, ktoré prináležia súdnemu exekútorovi, preto odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil aj vo výroku o povinnosti oprávnenej uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože neúspešnej oprávnenej nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania a ani ich nežiadala, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.)

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.