KSKE 6 CoE 7/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611216543 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611216543.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s. so sídlom v Prahe, Jindřišská 24/941, IČO: 61 860 069, proti povinnému: Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Smi, A. V. XXXX/ X, pre vymoženie 96.743,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.11.2011 č.k. 7Er/715/2011-12

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 96.743 Kč s prísl.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok (správne nález- poznámka odvolacieho súdu) JUDr. Evy Vaňkovej (správne Mgr. Marek Landsman- poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 16.2.2010 sp. zn. LA 10794/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2010 a vykonateľnosť 23.2.2010. Týmto rozsudkom (správne malo byť nálezom - poznámka odvolacieho súdu) bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu 98.143 Kč so 6 % ročným úrokom z omeškania od 2.10.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.600 Kč. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku (správne nálezu - poznámka odvolacieho súdu) bolo zistené, že povinný nezaplatil oprávnenému riadne a včas svoj splatný záväzok a preto oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy 98.143,- Kč, ktorá pozostáva zo zostávajúcej čiastky podľa splátkového kalendára vo výške 58.509,- Kč, zmluvnej pokuty podľa čl. 13.4 vo výške 39.006,- Kč a neuhradenej penalizačnej faktúry podľa čl. 13.1 ods. a) a b) v celkovej výške 628,- Kč. Podkladom pre rozhodnutie rozhodcu bola zmenka, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100071910, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 5.9.2006. Zo zmluvy o revolvingovom úvere bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 40.226 Kč. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola určená sumou 35.886 Kč. Celkovo mal povinný uhradiť oprávnenému sumu 78.012 Kč. Úver sa povinný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach splatných vždy do 19. dňa v mesiaci. Výška jednotlivých splátok v zmluve bola 2.167,- Kč. Zmluva obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 62,59 %. S poukazom na ust. § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníkov konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom a s poukazom na ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorého v súvislosti s

poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Súd dospel k záveru, že uvedený nález je v rozpore s právnym poriadkom SR. Z obsahu rozhodcovského nálezu je zrejmé, že tento rozhodoval o zmenkovej sume na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na zabezpečenie svojho záväzku voči povinnému. Berúc do úvahy sumy zo zmluvy o revolvingovom úvere súd ustálil, že len samotná istina aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru bez sankčných nárokov ďaleko prekračuje 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo je hranica, do ktorej v zmysle ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka povinným, ktorú mohol oprávnený od neho prijať. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ, t.j. oprávnený nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi, t.j. povinnému kedykoľvek na požiadanie vydať. Za takéhoto stavu preto oprávnený nemohol použiť ním vyplnenú zmenku ako podklad na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto jeho konanie je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a pokiaľ rozhodca napriek tomu neoprávnenému uplatneniu si nároku zo strany oprávneného z takejto zmenky povinného zaviazal na plnenie, nie je možné jeho rozhodcovský nález uznať a napokon ani vykonať, nakoľko by takéto uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že súd súdnu exekútorku JUDr. Júliu Kubjatkovú poverí vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 96.743,- Kč s príslušenstvom.

Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Zdôraznil, že povinný svojim podpisom pod úverovou zmluvou potvrdil, že súhlasí so zmluvným podmienkami k úverovej zmluve, teda i to, že súhlasí s ustanoveniami o rozhodcovskej doložke. V čase uzavretia zmluvy o úvere povinný proti rozhodcovskej doložke upravenej v zmluvných podmienkach nič nenamietal a naopak, poskytnutý úver prijal a zaviazal sa ho splatiť v plnej výške.

Oprávnený nesúhlasil s tým, že by rozhodcovská doložka mala byť neprípustným dojednaním a neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovské konanie predstavuje proces alternatívneho riešenia sporu, kde sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že ich majetkový spor nebude riešený prostredníctvom žaloby podanej na súde, ale v rozhodcovskom konaní, v ktorom bude rozhodovať tretia osoba obojstranne nezávislá. Zvolením alternatívneho riešenia nedôjde k porušeniu rovnosti medzi zmluvnými stranami a neznamená ujmu a nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Žiadny zákon nedáva právomoc preskúmať rozhodcovskú doložku exekučným súdom. Ani eurokonformným výkladom sa nedá dospieť k opaku, nejednalo by sa totiž o eurokonformný výklad slovenského práva, ale o jeho faktickú zmenu, čo určite nie je u smernice bez priameho horizontálneho účinku prípustné. Ak povinný chcel spochybniť rozhodcovskú doložku, mal tak urobiť už v rozhodcovskom konaní a mal možnosť podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Namietal, že ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy, žiadny právny predpis nevylučuje ani neobsahuje žiadny výslovný zákaz, podľa ktorého by rozhodcovská doložka nemohla byť obsiahnutá vo formulárovej zmluve. Skutočnosť, že má zmluva, ktorú účastník právneho vzťahu podpísal, formulárovú povahu, ešte neznamená, že je rozhodcovská doložka v nej obsiahnutá absolútne neplatná a že nebola individuálne dojednaná. Oprávnený považuje za podstatné, že v rámci exekučného konania je súd viazaný právnym a skutkovým posúdením veci v exekučnom titule. Nepreskúmava teda jeho správnosť po stránke skutkovej ani právnej, ako to urobil súd prvého stupňa, ale len skúma, či je vykonateľný a formálne správny. Opačný postup by bol porušením zásady ne bis in idem ako jednej zo základných zásad procesného práva vôbec. Nakoniec namietal záver súdu, že vystavenie zmenky k zaisteniu povinností vyplývajúcich povinnému zo zmluvy o úvere, predstavuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žiadny právny predpis nezakazuje, aby nemohla byť vystavená zmenka k zaisteniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Trval na tom, že zaistenie zmenkou je legitímnym prostriedkom, ktorý nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom sa jedná o štandardný zaisťovací prostriedok

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie súdu je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza :

Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky, je možné nútene vykonať v Slovenskej republike. Ide o rozhodnutia cudzích súdnych orgánov, ktoré sa týkajú vymedzených právnych vzťahov, rozhodovanie o ktorých štandardne spadá do právomoci súdov, a verejné listiny o takýchto právnych vzťahoch, spísané alebo zaregistrované oprávnenými osobami cudzích štátov, cudzie rozhodcovské rozhodnutia, rozhodnutia cudzích správnych orgánov v prípade členských štátov Európskej únie aj rozhodnutia komunitárnych orgánov. Základným predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia treba chápať priznanie právnych účinkov rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

Slovenské exekučné orgány uznávajú vykonateľnosť cudzích exekučných titulov vo viacerých právnych režimoch:

1/ klasické (formálne) uznanie vykonateľnosti podľa zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej ZMPSP) a podľa zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ,

2/ uznanie vykonateľnosti podľa medzištátnej dohody o právnej pomoci, resp. dohody o uznávaní a výkone rozhodnutí,

3/ uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach (Brusel 1) ,

4/ vykonateľnosť podľa Nariadenia Parlamentu a Rady (ES) č.805/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky,

5/ uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozhodnutia,

6/ uznanie a výkon cudzieho správneho rozhodnutia,

7/ uznanie a výkon rozhodnutia orgánu Európskych spoločenstiev

Klasické uznanie vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu prichádza do úvahy, ak Slovenská republika nie je viazaná inou úpravou (t.j. v prípade, kedy bol exekučný titul vydaný v štáte, ktorý nie je so Slovenskou republikou v zmluvnom vzťahu, umožňujúcom vyšší štandard uznávania, ani nie je viazaný komunitárnymi procesnými normami) . Exekučný súd podľa ZMPSP uzná vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia, ak nie je dôvod na jeho neuznanie na území Slovenskej republiky. Majetkové cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

Rozhodcovské rozhodnutia nie sú zastrešené Nariadením Brusel 1, ani Nariadením, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky.

Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v dvoch možných právnych režimov:

1/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len (ZoRK) .

2/ medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia.

Medzi Slovenskou republikou a Českou republikou bola dňa 29.10.1992 podpísaná zmluva o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskoprávnych a trestných veciach, ktorá nadobudla platnosť 5.4.1993.

V článku 22 uvedenej zmluvy je upravené uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach . Zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia na území druhej zmluvnej strany, medzi inými pod písm. c/ rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.

V článku 24 je upravený spôsob uznania a výkon rozhodnutia . Podľa ods. 1 článku 24 návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa ods. 2 článku 24 výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.

Z uvedeného teda vyplýva, že na daný vzťah sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, teda zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, (teda Exekučný poriadok ) a zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa ods. 2 § 41 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a/ v rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených,

f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane blokov na pokutu nezaplatenú namieste,

g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,

h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia,

i/ iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2 § 44 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ods. 5 § 44 Exekučného poriadku ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa ods. 2, aby vykonal exekúciu.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví,

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu súd môže zastaviť len vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený (aj) povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok, resp. rozhodcovský nález nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom; teda posudzuje rozhodcovský rozsudok, resp. nález rozhodcu tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK .

V prípade zistenia, že rozhodcovský nález zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu, aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom a Zákonom o rozhodcovskom konaní.

Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský nález aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené, či nie je v rozpore s dobrými mravmi, a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku, predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, podľa názoru odvolacieho súdu, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú oprávnený uzavrel s povinným dňa 5.9.2006 vyplýva, že povinnému mala byť vyplatená suma 40.226 Kč (v prípade schválenia zmluvného ujednania zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutom spoločnosťou PROFI CREDIT CZECH a.s.) s tým, že zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola vyčíslená sumou 35.886,- Kč, a mesačné splátky boli stanovené sumou 2.167 Kč. Maximálna výška úveru bola určená sumou 78.012 Kč, predpokladaná RPMN 62,59 %, a deň splatnosti mesačnej splátky bol určený 19. dňom v mesiaci. Dohodnutých bolo 36 mesačných splátok.

Z odôvodnenia rozhodnutia exekučného súdu je zrejmé, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, čo vyplýva z uvedenej zmluvy o revolvingovanom úvere s tým, že oprávnený poskytol povinnému dočasné finančné prostriedky vo forme úveru a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Povinný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba a úver mu nebol poskytnutý v rámci predmetnej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

V preskúmavanej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá, ktoré sú obsiahnuté v § 52 ods. 1,3 až 4 Občianskeho zákonníka.

V rozhodcovskom náleze zo dňa 16.2.2010 sp. zn. La 10794/09-13 je konštatácia, že na zistenie predmetnej pohľadávky vystavil povinný vlastnú blankozmenku a zmocnil oprávneného pri nesplnení podmienok zmluvy na jej vyplnenie. Keďže povinný riadne neplnil podmienky zmluvy a bol v omeškaní so zaplatením úveru, oprávnený v súlade s vyplňovacím prehlásením vyplnil blankozmenku na zmenkový (smeneční) peniaz v celkovej sume 98.143 Kč, ktorý pozostáva zo zvyšku dlžnej sumy podľa splátkového kalendára vo výške 58.509 Kč, neuhradenej penalizačnej faktúry vo výške 628 Kč, zmluvnej pokuty vo výške 39.006 Kč.

K uvedenému zmenkovému vzťahu odvolací súd uvádza, že ide o akcesorický právny vzťah, ktorý iba zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať. Preskúmanie spôsobilosti exekučného titulu spočíva v preskúmavaní právneho dôvodu vzniku záväzku, preto ak závery exekučného súdu vychádzajú z posúdenia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, z právneho vzťahu účastníkov ako spotrebiteľského, s tým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, ako to uviedol vyššie.

Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že rozhodca (ad hoc) Mgr. Marek Landsman v konaní vedenom pod sp.zn. La 10794/09-13 nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadol, resp. sa postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal, hoci k tomu bol podľa zákona povinný.

Predmetná zmluva o revolvingovom úvere č. 9100071910 ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a takouto je aj rozhodcovská doložka, ktorú odvolací súd vyhodnocuje ako neplatnú.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná (zakomponovaná) v Smluvní ujednání smlouvy o revolvingovém úvěru poskytovaném společností Profireal a.s. pod bodom 18 Rozhodčí doložka je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd, resp. adresuje rozhodcovi, ktorého v rozhodcovskej doložke označil (presnejšie si vybral) .

Povinný ako spotrebiteľ finančnej služby prijal v rámci zmluvných podmienok aj rozhodcovskú doložku a odvolací súd nezdieľa názor oprávneného, že ide o ignorovanie zásady vigilantibus iura , pretože práve štandardne formulované zmluvy sú typické tým, že buď spotrebiteľ prijme službu, alebo ju neprijme. Prijatím sa pri štandardných formulárových zmluvách rozumie stav, že sa služba prijíma aj so všeobecnými obchodnými podmienkami a spravidla niet priestoru na úpravu všeobecných obchodných podmienok (resp. smluvního ujednání smlouvy) alebo predstava o možnosti zmeny týchto podmienok je skutočne len iluzórna.

Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľka musí podrobiť rozhodcovskému konaniu. Pre povinného to znamená podrobiť sa konaniu nielen vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km) od miesta bydliska, ale dokonca v cudzine pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Vzdialenostný problém sa okrem iného spomína aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora Océano Grupo Editorial .

V prípade rozhodcovského procesu nejde o výkon verejnej moci. Už skôr Ústavný súd ČR vo veci IV ÚS 174/02 konštatoval, že rozhodcovský súd není orgánem veřejnej moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci.... Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci státu, ale pochází od soukromné vlastní moci strán určovat si svuj osud .

Nemožno obísť ani tú skutočnosť, že tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je takpovediac skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Oprávnený mal tiež rešpektovať zásadu (vigilantibus iura) a počítať s tým, že na Slovensku je súd nielen oprávnený, ale (aj) povinný prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského nálezu, ak sa ním má vymôcť plnenie inter alia odporujúce dobrým mravom alebo plnenie právom nedovolené (§ 45 ods. 2 ZoRK) .

Odvolací súd konštatuje, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne dochádza k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) . Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy) , čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 v tom význame, že rozhodcovské konania bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že aj rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán (v zmysle výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993) , rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o revolvingovanom úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 OZ účinného od 1.1.2008 a

rozhodcovský nález vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Je treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vychádza systém ochrany zavedený Smernicou z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predajcovi alebo poskytovateľovi služby, (resp. dodávateľovi) , čo sa týka tak vyjednávacích schopností, tak aj úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vyhotovené (pripravené) predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (porovnaj rozsudky v spojených veciach C - 240/1998 až C 244/98 Oceano Gruppo Editorial a Salvat Editores, ECR 2000 I 4941 bod 25, ako aj vo veci C - 168/05, MOSTAZA CLARO, ECR 2006, I - 10421 bod 25) .

Už iba pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do slovenskej legislatívy sa prevzali viaceré Smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto je aj Smernica Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby, akú formu implementácie príslušnej smernice do svojho právneho poriadku zvolia. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 1.4.2004, zák.č. 150/2004 Z.z. z 2.3.2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (viď. § 52 až 54 OZ súčasné znenie § 52 až 56 OZ) .

Žiada sa dodať, že prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského nálezu zaniká aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci, a časový úsek konania pred rozhodcom sa do premlčacej doby nepočíta, pretože oprávnený, hoci neúspešne, ale predsa len do rozhodnutia odvolacieho súdu uplatňoval práva spôsobom, ktorý právny poriadok za riadnych okolností dovoľuje. Oprávnený tak nemá prekážku uplatnenia vecí na všeobecnom súde rešpektujúc Nariadenie Rady ES č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach.

Na záver odvolací súd iba konštatuje, že odklon od judikatúry by mohol viesť v konečnom dôsledku ku kolízii s ústavnými princípmi (nález III ÚS 192/06 z 3.11.2006) a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (Beian c/a Rumunsko) . Odvolací súd v predmetnej exekučnej veci považuje rozhodnutie za konformné aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ASTURCOM, OCEANO, POHOTOVOSŤ, MOSTAZA, CLARO a iné) .

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.