KSKE 6 S 102/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/102/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200786 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200786.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu A.. J. K., bývajúceho v V., M. Č.. XXX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku č. 8, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát Košice, Kuzmányho č. 8, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 31.08.2011 č. KRPZ-KE- KDI2-P-131/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.5 O.s.p. súd m e n í rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.08.2011 č. KRPZ-KE-KDI2- P-131/2011 v spojení s rozhodnutím OR PZ ODI V. zo dňa 28.06.2011 č. ORPZ-MI-ODI2-P-295/2011 v časti uloženej sankcie zákazu činnosti tak, že podľa § 22 ods.2 písm.c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov u k l a d á žalobcovi zákaz činnosti v trvaní 9 mesiacov.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 183,92 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ ODI V. zo dňa 28.06.2011 č. ORPZ-MI-ODI2-P-295/2011, ktorým bol žalobca uznaný vinný zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.1 písm.e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch ) . Žalobca sa mal priestupku dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 15.05.2011 v čase o 02:50 hod. viedol v V. na Kapušianskej ulici osobné motorové vozidlo značky Š. Y. Z.: V.-XXX E. v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme. Požitie alkoholu bolo u žalobcu zistené príslušníkom policajného zboru vykonaním dychovej skúšky prístrojom Alkotest 7410 č.: ARFM-0151, pričom podľa výsledku zápisu o dychovej skúške zo dňa 15.05.2011 v čase o 02:54 hod. mu bola nameraná koncentrácia 0,18 mg/ l (miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu) . Týmto konaním žalobca závažným spôsobom porušil povinnosť ustanovenú v ustanovení § 4 ods.2 písm.c) s poukazom na ustanovenie § 137 ods.2 písm.a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke ) .

Podľa § 22 ods.2 písm.c) zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 400,-- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 18 mesiacov a bol zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16,-- eur. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri určení druhu a výmery sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob a okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, pričom bral do úvahy subjektívne a objektívne okolnosti a mieru zavinenia. Za priťažujúcu okolnosť správny orgán považoval skutočnosť, že žalobca viedol motorové vozidlo v takom čase po požití

alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme. Ako poľahčujúcu okolnosť posúdil osobu žalobcu, oľutovanie skutku a skutočnosť, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2005, pričom za sledované obdobie dvoch rokov nebol postihnutý za obdobný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

V odvolaní, ktoré žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalobca nenamietal určenie viny, ani právnu kvalifikáciu priestupku, ale nesúhlasil s výmerou a druhom sankcie, ktorá mu bola uložená. Uviedol, že motorové vozidlo používa prevažne na dopravu do zamestnania do M. K. a späť. Konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že nepožil alkoholický nápoj počas vedenia motorového vozidla, ale viedol vozidlo v čase, keď mu v tele ostal iba zostatkový alkohol. Uviedol, že koncentrácia alkoholu 0,18 mg/l je nízka, a navyše je tolerovaná právnou úpravou vo viacerých štátoch Európskej únie pri jazde motorovým vozidlom. Podľa žalobcu takáto koncentrácia nemá vplyv na spôsobilosť dospelej osoby viesť motorové vozidlo. Konštatoval, že nie je v súlade so zákonom ak správny orgán posúdi ako priťažujúcu okolnosť znak skutkovej podstaty priestupku. S poukazom na ustanovenie § 3 ods.1 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je neprimerane prísne a nie je spravodlivé. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že mu bude uložená pokuta vo výške 200,-- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu a dôkazov dospel k záveru, že žalobca spáchal priestupok tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán. Upozornil na protichodné tvrdenia žalobcu, ktorý v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 28.06.2011 uviedol, že dňa 14.05.2011 v čase medzi 18:00 hod. a 21:00 hod. vypil asi 6 - 7 pív a dve vodky a v správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 15.05.2011 spísanej priamo na mieste uviedol, že pred jazdou vypil iba jeden pohár šampanského. Tieto tvrdenia vyvracajú skutočnosť, že žalobca viedol motorové vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď predpokladal, že zostatkový alkohol sa už v jeho tele nenachádza. Žalovaný zastával názor, že žalobca vedome viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol alebo iná návyková látka mohol v jeho tele ešte nachádzať, pretože žalobca nemohol predpokladať, že po požití takého množstva alkoholu sa v jeho organizme o 02:50 hod. už nebude nachádzať. K ďalšej odvolacej námietke žalovaný uviedol, že priestupok bol spáchaný na území Slovenskej republiky a v zmysle platnej právnej úpravy je u vodičov prípustná nulová koncentrácia alkoholu. Žalobcovi bola uložená ako sankcia pokuta v dolnej polovici sankčného rozpätia a zákaz činnosti v strede sankčného rozpätia. Žalovaný vyslovil názor, že prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil druh a výmeru uloženej sankcie. Poukázal na to, že jazda pod vplyvom alkoholu je závažným priestupkom a jednou z príčin dopravnej nehodovosti. Konštatoval, že podľa ustanovenia § 14 ods.3 zákona o priestupkoch možno od výkonu zvyšku zákazu činností po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť na základe žiadosti obvineného.

Žalobca v zákonnej lehote podal žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe konštatoval, že pri ústnom prejednaní priestupku žiadnym spôsobom nespochybňoval zistenia hliadky dopravnej polície, svoje konanie oľutoval a poukázal na pohnútku, ktorá ho viedla k riadeniu motorového vozidla, pričom uviedol, že dňa 14.05.2011 vozidlo odstavil v mieste svojho trvalého bydliska s tým, že ho už neplánoval riadiť. Následne bol s priateľmi vo večerných hodinách na stretnutí, kde požil alkoholické nápoje, a to približne 6 - 7 pív a dve vodky, pričom alkohol konzumoval v čase od 18:00 hod. do 21:00 hod. Žalobca ďalej poukázal na to, že z dôvodu hádky so svojou priateľkou, ktorá sa rozhodla dňa 15.05.2011 po 02:00 hod. odísť domov, žalobca jej objednal taxík, pričom mal v úmysle vyčkať s ňou na príchod taxíka, ale keďže bol v nočnom úbore, išiel sa domov prezliecť. Pri návrate zistil, že jeho priateľka sa už pred vchodom jeho domu nenachádza, pričom mu telefonicky oznámila, že sa nachádza niekde na neznámom mieste na autobusovej zastávke. Z obavy o jej bezpečnosť sa rozhodol ju nájsť, pričom sa spoliehal na to, že alkohol sa v jeho organizme už nenachádza. V žalobe tvrdil, že nepožil alkoholické nápoje v čase, keď viedol motorové vozidlo, ale išlo výlučne o zostatkový alkohol. Uviedol, že nemal žiadne skúsenosti týkajúce sa kontroly alkoholu v dychu, nežiadal vykonať kontrolu hladiny alkoholu odberom krvi, ktorá by podľa jeho názoru presnejšie stanovila výšku zostatkového alkoholu, resp. pri ktorej je možné predpokladať, že by alkohol v krvi nebol zistený. Vzhľadom na tieto skutočnosti namietal neprimeranosť uloženej sankcie, ktorá mu bola za spáchaný priestupok uložená. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že zákaz činnosti po dobu 18 mesiacov je primeraný, pričom rozpor pri ukladaní

sankcie videl v tom, že pokuta vo výške 400,-- eur mu bola uložená v dolnej hranici sadzby stanovenej zákonom a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo až v strede sankčného rozpätia. Uviedol, že pracuje na zmeny v meste vzdialenom od miesta trvalého bydliska 30 km, a to aj v dňoch pracovného pokoja a motorové vozidlo využíva najmä na cestu do práce. Uviedol, že nameraný zostatkový alkohol v dychu 0,38 promile nemôže mať podstatný vplyv na konanie, ani na možnosť vzniku závažných následkov pod vplyvom takého množstva alkoholu. Rovnako ako v odvolaní, poukázal na to, že vo väčšine štátov Európskej únie je tolerovaná koncentrácia 0,5 promile, dokonca až 0,8 promile. Žalobca vyslovil v žalobe názor, že vzhľadom na jeho osobu, doterajšie záznamy v karte vodiča, okolností prípadu a zistenú výšku zostatkového alkoholu v dychu, je rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu o uložení sankcie neprimerané a nezákonné. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a súčasne si uplatnil trovy konania, na náhradu ktorých navrhol zaviazať žalovaného.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri vydávaní rozhodnutia z dostatočne zisteného skutkového stavu. K námietkam žalobcu zaujal totožné stanovisko ako v dôvodoch napadnutého rozhodnutia zo dňa 31.08.2011. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených dospel k záveru, že žalobca spáchal daný priestupok tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí o priestupku. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s priestupkovými spismi oboch správnych orgánov, doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného z 31.08.2011 č.p. KRPZ-KE-KDI2- P-131/2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v V., Okresného dopravného inšpektorátu z 28.06.2011 č. ORPZ-MI-ODI2-P-295/2011, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 22 ods.1 písm.e) zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 15.05.2011 v čase o 02:50 hod. viedol v V. po Kapušianskej ulici osobné motorové vozidlo továrenskej značky Š. Y. evidenčného čísla V.-XXX E. v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme. Dychovou skúškou vykonanou príslušníkom policajného zboru prístrojom Alkotest 7410 č. ARFM-0151 bola u žalobcu nameraná koncentrácia 0,18 mg/l (miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu) . Žalobca sa na odber krvi napriek poučeniu nežiadal, žalobcovi bol na mieste vodičovi zadržaný vodičský preukaz a ďalšia jazda mu bola zakázaná. Žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods.2 písm.c) s poukazom na § 137 ods.2 písm.a) zákona o cestnej premávke. Podľa § 22 ods.2 písm.c) zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 400,-- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 18 mesiacov.

Žalobca podanou žalobou nenamietal zákonnosť oboch rozhodnutí, čo do určenia viny a právnej kvalifikácie svojho konania, namietal výšku uložených sankcií, najmä vo vzťahu k zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí k druhu a výmeru uloženej sankcie uviedol, že prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku spôsob, okolnosti za ktorých bol priestupok spáchaný a bral do úvahy subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť priestupku znižujú alebo zvyšujú mieru zavinenia, keď v uvedenom prípade vedomým konaním žalobca viedol motorové vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme, čo správny orgán posudzoval ako priťažujúcu okolnosť. Ako poľahčujúcu okolnosť pri určení druhu a výmery sankcie bral do úvahy osobu páchateľa, pričom posúdil jeho postoj k spáchanému skutku v tom, že na ústnom pojednávaní si bol vedomý spáchania priestupku a skutok oľutoval. A tiež skutočnosť, že žalobca ako držiteľ vodičského oprávnenia od roku 2005 až doposiaľ nebol v sledovanom období dvoch rokov postihnutý za obdobný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Správny orgán prihliadal tiež na to, že konaním žalobcu nebol spôsobený žiaden následok a na osobné pomery páchateľa. Žalovaný konštatoval, že žalobca spáchal priestupok z vedomej nedbanlivosti, poukázal na to, že jazda pod vplyvom alkoholu je závažným priestupkom a je to jedna z hlavných príčin dopravnej nehodovosti s tragickými následkami, preto jazda pod vplyvom alkoholu je vo všeobecnosti postihovaná veľmi prísne.

Poukázal na to, že určenie výšky sankcie v rámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváženia správneho orgánu a odvolací orgán i túto mohol zmeniť len ak by došlo k vybočeniu z rámca zákona.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na súde uviedol, že rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa nezodpovedajú bežnému rámcu rozhodovacej činnosti správnych orgánov a ako príklad uviedol tri prípady, v ktorých vodičom boli zistené vyššie množstvo alkoholu v krvi, ale trest zákazu činnosti bol uložený v rozsahu 6 - 14 mesiacov.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že pri kontrole policajnej hliadke uviedol, že alkohol tesne pred jazdou nevypil, ale že večer vypil pohár vína. Viac sa ho už členovia hliadky nepýtali na nič. V skutočnosti vypil asi pol pohára vína večer dňa 14. mája 2011 s priateľkou a potom, tak ako uviedol v reštaurácii na Vinianskom jazere s kamarátmi požíval pivo a dve vodky. Hoci nesledoval čas, tvrdil, že alkoholické nápoje požíval maximálne do 21:00 hod. predchádzajúceho dňa. Žalobca ďalej tvrdil, že pri kontrole policajnou hliadkou bol v strese, nepostrehol poučenie, a preto sa na odber krvi nežiadal. Uviedol tiež, že pracuje ako hasič - záchranár a pre výkon svojho povolania nie je nevyhnutné, aby vlastnil vodičské oprávnenie.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom vyjadrení a poukázala na to, že správny orgán je samostatný pri rozhodovaní pri ukladaní sankcie a každý prípad sa posudzuje individuálne. Uloženie zákazu činnosti bolo v oboch rozhodnutiach dostatočne odôvodnené a konštatovala, že množstvo alkoholu v krvi zistené u žalobcu už má za následok zníženú koncentráciu vodiča na reagovanie na situácie na ceste.

Podľa § 4 ods.2 písm.c) zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

Podľa § 137 ods.2 písm.a) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.

Podľa § 22 ods.1 písm.e) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol, alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme.

Podľa § 22 ods.2 písm.c) za priestupok podľa odseku 1 písm.e) možno uložiť pokutu od 150,-- eur do 800,-- eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa § 12 ods.1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 245 ods.2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie, preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa § 250i ods.2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo inej právnej veci vyplývajúcej z občiansko - právnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.1) , alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,

opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Podľa § 250j ods.5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods.2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.

Hodnotením dôkazov a dokazovaním v konaní o priestupkoch a zaoberajú viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 8Sžo/7/2008, sp. zn. 2SžoKS/126/2006, 8Sžo/163/2010, 3Sžo/2008/2010) , ktorý vo opakovane judikované, že v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán uloženie sankcie v určitej výške náležite odôvodnil, a či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. V rámci voľnej úvahy má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, na jeho následky, dobu protiprávnosti, a to, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavky represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho správania sa dotknutej osoby.

Podľa článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd o sankcionovaní za akýkoľvek trestné obvinenie (za ktoré sa považuje aj sankcionovanie ktorejkoľvek oblasti verejného práva) , má súd konať v plnej jurisdikcii.

Súd pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení sankcie nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy (§ 245 ods.2 O.s.p.) , ale aj jej správnosť, kedy môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak.

Zákon dáva súdu tzv. moderačné oprávnenie, ktoré mu umožňuje v prípade, ak dospel k záveru, že o sankcii malo by rozhodnuté inak, správnu úvahu nahradiť vlastným uvážením, najmä v prípade ak sankcie boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom.

Medzi žalobcom a žalovaným nebola sporná skutočnosť, že spáchanie priestupku žalobcom, t.j. vedenie vozidla v čase, keď po požití alkoholu sa v jeho organizme ešte alkohol nachádzal, bolo dostatočne preukázané, že žalobca svoje konanie úprimne oľutoval.

Pri preskúmavaní výšky uloženej sankcie v dôsledku žalobcovej námietky týkajúcej sa jej neprimeranosti, najmä čo sa týka dĺžky zákazu činnosti, súd vychádzal zo základných rovín pôsobenia sankcie, a to individuálnej a generálnej. Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci pokuta uložená vo výške 400,-- eur nebola uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom, a ekonomickej situácie žalobcu.

Sankciu zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, t.j. v polovici sankčného rozpätia, súd nepovažoval za primeranú okolnostiam prípadu a osobe žalobcu. Súd poukazuje najmä na to, že uložená sankcia má plniť nielen represívnu úlohu a postihovať protiprávne konanie, ale nezastupiteľná a rovnocenná je jej výchovná úloha, ktorá má viesť páchateľov priestupku k dobrovoľnému plneniu povinností, a k tomu, aby sa v budúcnosti protiprávneho konania nedopúšťali.

Bolo preukázané, že žalobca je zamestnaný ako hasič - záchranár v meste vzdialenom asi 30 km od miesta jeho bydliska. Motorové vozidlo používa na dopravu do zamestnania najmä v časoch pracovného pokoja a vo sviatkoch. V posledných dvoch rokoch sa podobného priestupku nedopustil a svoje konanie oľutoval. Súd s prihliadnutím na tieto okolnosti považoval sankciu zákaz činnosti viesť motorové vozidlo

na dobu 18 mesiacov za neprimerane vysokú a zmenil v tejto časti napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ ODI V. zo dňa 28.06.2011 č. ORPZ-MI-ODI-2- P-295/2011 v časti uloženej sankcie zákazu činnosti tak, že podľa § 22 ods.2 písm.c) zákona o priestupkoch uložil žalobcovi zákaz činnosti v trvaní 9 mesiacov.

Podľa § 250k ods.1 prvá veta ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov konania, ktorá pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku 33,-- eur, 3 úkony právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia 57,-- eur, podanie žaloby 57,-- eur, účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach dňa 08.03.2012 58,69 eur, cestovné a náhrada za stratu času (4 x 12,71 eur, 57,84 eur) a cestovné V. - K. a späť osobným motorovým vozidlom zn. Š. B. Š. V.-XXX E. 33,05 eur, DPH 20 %, spolu 367,84 eur.

Pretože žalobca bol v konaní iba čiastočne úspešný, keďže žalobou sa domáhal zrušenia oboch rozhodnutí z dôvodu, že považoval obe sankcie, t.j. pokutu a zákaz činnosti za neprimerané, súd mu priznal iba čiastočnú náhradu trov konania v rozsahu 50 %, t.j. 183,92 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.