KSKE 6 S 103/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/103/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200790 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200790.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: K. X., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, XXX XX Č. Z. K., zastúpený JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, Ul. Majlátha č. 2518/14, 076 43 Čierna nad Tisou, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.06.2011 č. 21125/2011-1214, takto

r o z h o d o l :

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.06.2011 č. 21125/2011-1214, ako aj rozhodnutie Colného úradu Michalovce zo dňa 20.01.2009 č. R-21/2009-5334 a v r a c i a vec na ďalšie konanie žalovanému.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 396,57 eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 232 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z.z., zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-21/2009-5334 zo dňa 20.01.2009, ktorým tento podľa § 183 ods. 1, písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, a h/ zákona č. 200/1998 Z.z. a to tým, že dňa 27.10.2008 o 23.06 hod. na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a UA v Čiernej nad Tisou vybral zo zásobníka kopírovacieho stroja fľašu alkoholu, spoza sekretára ďalšie veci - čokolády a cigarety, ktoré tam ukryli colníci X. A. a T. B. a tieto veci si ukryl do služobných nohavíc a bundy služobnej rovnošaty a odniesol zo služobnej miestnosti preč bez toho, že by ich zaevidoval do prvotnej evidencie zaisteného tovaru vedenej Pobočkou colného úradu Čierna nad Tisou, čím umožnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu. Účelová obrana žalobcu, že vynášal len veci patriace do jeho vlastníctva neobstojí, pretože na obrazovom a zvukovom zázname vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie z výkonu služby dňa 27.10.2008, je zdokumentované, ako všetky hore uvedené veci colníci starostlivo odkladali do rôznych úkrytov a sami výslovne povedali, že ich dostali, či zobrali. Povinnosťou colníkov vykonávajúcich štátnu službu na hranici s Ukrajinou, je v rámci colného dohľadu dôsledne dbať na to, aby zabránili nezákonnému dovozu tovaru na územie spoločenstva. Len ťažko by sa dalo logicky vysvetliť z akého dôvodu by mohol colník schovávať vlastnú (legálne nadobudnutú) fľašu alkoholu či cigarety v čase služby, kedy platí prísny zákaz požívania alkoholu a návykových látok, navyše v mieste vzdialenom od pobočky colného úradu 4 km, kde sa zdržiava len nevyhnutne potrebný čas na služobné úkony, kedy je zaneprázdnený vykonávaním colnej kontroly. Naviac sa jedná o veci ľahko zameniteľné s vecami, ktoré sa bežne do Slovenskej republiky nezákonne dovážajú. Spôsob legálneho nadobudnutia

alkoholu na štátnej hranici je tiež nevysvetliteľný, keďže súčasťou predmetného vlaku, nie je jedálenský vozeň, či iné vybavenie na predaj alkoholu a potravín a taktiež v širokom okruhu sa nenachádza predajňa s alkoholom. Samotný fakt, či sa vo fľaši s nalepenou neporušenou kontrolnou známkou objektívne nachádza alkohol, stráca opodstatnenie, ak colník s ňou nakladá spôsobom, že ide o vec, ktorú získal od cestujúcich z Ukrajiny počas výkonu colnej kontroly za to, že prehliadne nezákonný dovoz tovaru, pričom sa snaží ju starostlivo ukryť a je si vedomý, že danú vec nemôže z úkrytu kedykoľvek vyniesť. Takéto počínanie sa dá vysvetliť jedine tým, že túto vec získal pri výkone colnej kontroly spôsobom hrubo porušujúcim služobnú disciplínu a služobnú prísahu.

Včas podanou žalobou zo dňa 07.09.2011, osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 08.09.2011 sa žalobca cestou svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.06.2011, č. 21125/2011-1214 a rozhodnutia Riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-21/2009-5334 zo dňa 20.01.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a, b, c, d, e, ods. 3 O.s.p. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný správny orgán sa neriadil presne právnym názorom Najvyššieho súdu SR v tejto veci, ktorý bol prezentovaný rozsudkom 6Sžo/200/2010. Uvádza, že neexistuje jednota skutku, ktorý bol predmetom rozhodnutia I. stupňového a odvolacieho správneho orgánu. Obrazový a zvukový záznam vyhotovený v rámci trestného konania bol použitý v rozpore so zákonom, nakoľko tento bol získaný v trestnom konaní a v konaní o prepustenie zo služobného je nepoužiteľný. Z uvedeného záznamu, nie je možné ustáliť taký skutkový stav, aký bol prezentovaný rozhodnutiami správnych orgánov, pričom rozhodne popiera, že by vybral fľašu alkoholu zo zásobníka kopírovacieho stroja. Ďalej žalobca poukazuje na to, že riaditeľ Colného úradu v Michalovciach ako dôkaz použil zápisky z DVD nahrávky, pričom samotné vyhotovenie DVD nahrávky bolo utajovanou skutočnosťou. Okrem toho hovorová reč bola v jazyku maďarskom, ktorý riaditeľ I. stupňového správneho orgánu neovládal a tak bol použitý pri zániku jeho služobného pomeru nezákonný dôkaz. Správny orgán mal čakať do právoplatného ukončenia trestného konania, lebo jeho závery sú záväzné pre správny orgán v zmysle § 238a zákona o štátnej službe colníkov. Za nepreukázané považuje aj tvrdenia žalovaného, že vo fľaši sa nachádzal alkohol a odôvodnenie rozhodnutia, podľa ktorého sa nezhoduje farba pitnej vody zo záberom kamery je ničím nepodloženým výmyslom, nakoľko na video zázname toto nie je možné zistiť. Za nepreukázané považuje aj to, že z miestnosti mal vyniesť aj ďalšie veci, ktoré sú v prvostupňovom rozhodnutí uvedené ako veci nezistené a žalovanom rozhodnutí ako čokolády a cigarety. Prepustenie colníka zo služobného pomeru, je tak závažný zásah do základných práv a slobôd fyzickej osoby, že musí byť založené na objektívnom zistení a posúdení všetkých okolností prípadu a nie je možné zistenie o hrubom porušení služobnej prísahy a služobných povinností založiť na domnienkach. Rozdielny skutkový stav uvedený rozhodnutiach správnych orgánov I. a II. stupňa je neodstrániteľnou vadou. Dôkazné bremeno mali v tejto veci správne orgány, a preto nie je na mieste vytýkať žalobcovi údajnú pasivitu v tomto konaní, aby preukázal svoju nevinu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a základných povinností colníka, nebolo žalobcovi objektívne preukázané.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.10.2011 zaujal k veci nemenné stanovisko a ďalej uvádza, že žalovaný v konaní postupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v jeho rozsudku sp. zn. 6Sžo 200/2010. Z obsahu rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného jednoznačne vyplýva, že predmetom konania je jeden a ten istý skutok žalobcu, a preto námietka žalobcu o rozdielne zistenom skutkovom stave v rozhodnutiach správnych orgánov sa nezakladá na pravde. Protiprávne konanie žalobcu dokumentuje jednoznačne obrazový a zvukový záznam zo dňa 27.10.2008, z ktorého je zrejmé, že žalobca spolu s ďalšou osobou vyniesli zo stanoviska č. 1 veci pozbierané z vlaku od cestujúcich, ktoré v kopírovacom stroji a za sekretárom ukryli colníci B. a A.. Tiež je preukázané, že tieto veci nezaevidovali do prvotnej evidencie vedenej na Pobočke colného úradu Čierna nad Tisou v rozpore s príkazom vedúceho pobočky, ani nezaistili vydaním rozhodnutia o zaistení tovaru podľa colného zákona č. 199/2004 Z.z. Na uvedenom zázname je nespochybniteľne zdokumentovaný protiprávny spôsob výkonu služby colníkov vrátane žalobcu, o čom vypovedá aj ich konanie a vzájomná komunikácia. Tento záznam bol vyhotovený na podklade príkazu sudcu Špeciálneho súdu a po jeho sprístupnení vyhotovil z neho riaditeľ Colného úradu Michalovce úradný záznam, v ktorom opísal výkon štátnej služby žalobcu na stanovisku č. 1, na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 27.10.2008. Preklad uvedeného

záznamu z maďarského do slovenského jazyka vyhotovil prekladateľ - P.. A.. V konaní o prepustenie zo služobného pomeru pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nemožno vydanie rozhodnutia podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, avšak je potrebné preukázanie porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie colníka v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Záverom vyjadrenia navrhuje aby súd žalobu žalobcu zamietol.

Súd na základe ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov týchto správnych orgánov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku zo dňa 30. marca 2011 č. k. 6Sžo/200/2010 správne orgány oboch stupňov nepostupovali v preskúmavacom konaní v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, náležite vo veci nezistili skutočný stav, a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa nerozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov nepostupovali v preskúmavacom konaní v súlade so zákonom, keď konštatovali, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca protiprávnym konaním sa dopustil hrubého porušenia základných povinností colníka ustanovených v § 44 ods. 3, písm. a/, b/, h/ zákona č. 200/1998 Z.z., čím bol splnený zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1, písm. d/ tohto zákona, pričom za protiprávne konanie považovali skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 27.10.2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a UA v Čiernej nad Tisou v služobnej miestnosti vybral z kopírovacieho stroja fľašu alkoholu, ktorú si ukryl do nohavíc služobnej rovnošaty a potom zobral ďalšie nezistené veci zo služobnej miestnosti a odniesol ich preč, tvrdiac, že uvedeným konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Zákonným predpokladom prepustenia colníka zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1, písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. je zistenie, že colník porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a súčasne, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Správny orgán príslušný na rozhodnutie o prepustení colníka zo služobného pomeru musí rozhodnúť písomným rozhodnutím, v ktorom vo výrokovej časti je povinný uviesť dôvod prepustenia a súčasne uviesť skutočnosti (opis skutku) , ktoré zakladajú dôvod prepustenia colníka zo služobného pomeru. Vydaniu rozhodnutia predchádza správne konanie, ktorého zákonná úprava je ustanovená v §§ 220 a nasl. zákona č. 200/1998 Z.z. a ktorého cieľom je zistiť relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, pričom zákonodarca v právnej norme § 227 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 200/1998 Z.z. ustanovuje, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, demonštratívnym spôsobom uvádza, že dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka, s úpravou práva účastníka konania - colníka navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Bremeno dôkazu o tom, že colník protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a súčasne, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je na správnom orgáne.

Povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov, konajúcich v správnom konaní podľa ustanovení §§ 220 a nasl. zákona č. 200/1998 Z.z. bolo v predmetnom konaní zistiť skutočný stav vo veci a pritom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania - žalobcom. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach uvedeného zákona a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia

má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 230 ods. 1 uvedeného zákona. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so zákonom aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane preukázateľne nečinný. Bremeno dôkazu je na správnom orgáne.

Nemožno nechať bez povšimnutia, že žalobca v danom prípade v správnom konaní ostal nečinný, pretože vo svojom prvom vyjadrení zápisnične dňa 15.01.2009 síce uviedol, že odopiera vypovedať, cíti sa byť nevinný a nemá k veci čo dodať a ani v priebehu prvostupňového konania nepredložil a ani nenavrhol žiaden dôkaz, a až v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietal, že sa nedopustil skutku, ktorým porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, ktorú skutočnosť odvolací správny orgán ponechal bez povšimnutia. Predpokladom ustálenia právneho záveru, že žalobca skutkom opísaným vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý mal správny orgán preukázaný na základe zvukového a obrazového záznamu, mala predchádzať podrobná výpoveď účastníka konania s vysvetlením jeho postupu, kladením konkrétnych otázok na okolnosti vyplývajúce z uvedeného záznamu. Umožnenie účastníkovi konania vyjadriť sa k veci, mala byť nielen realizácia jeho práva vyjadriť sa k predmetu konania, ale súčasne zabezpečenie jeho vyjadrenia malo plniť funkciu dôkazného prostriedku na skutkové zistenia o skutku, o vine resp. nevine, o spôsobe a dôvodoch konania týkajúceho sa vynášania vecí a pod. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako účastník správneho konania sa odmietol k vznesenému obvineniu a k veci samej vyjadriť, povinnosťou správneho orgánu bolo spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti mu preukázať, že sa dopustil protiprávneho konania, ktorým hrubo porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti. Prepustenie colníka zo služobného pomeru je tak závažný zásah do základných práv a slobôd fyzickej osoby, že musí byť založené na objektívnom zistení a posúdení všetkých okolností prípadu a nie je možné zistenie o hrubom porušení služobnej prísahy a služobných povinností založiť na domnienkach. Skutok, ktorým colník hrubo porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti musí byť jasne, zrozumiteľne a určito opísaný vo výroku rozhodnutia správneho orgánu o prepustení zo služobného pomeru a z opisu skutku musí priamo vyplývať intenzita hrubého porušenia služobnej prísahy a služobných povinností colníka.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nebol zistený skutočný stav veci, ako aj skutok, kladený žalobcovi za vinu, nie je opísaný vo výroku rozhodnutia náležite tak, aby bola z neho zrejmá intenzita porušenia služobnej prísahy a služobných povinností žalobcom zvlášť hrubým spôsobom, ktorá skutočnosť je v rozpore s odôvodnením rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, majúce za následok nezrozumiteľnosť ich rozhodnutí. Podľa názoru odvolacieho súdu skutok tak, ako je uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia a potvrdený rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, nevykazuje znaky porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností žalobcom takej intenzity, ktorá by podmieňovala porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a teda by odôvodňovalo prepustenie žalobcu zo služobného pomeru colníka.

Podľa ust. § 250j ods. 6 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Podľa ust. § 232 ods. 3 zákona o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadné zistené nedostatky odstráni.

Podľa ust. § 232 ods. 4 zákona ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa ust. § 232 ods. 5 zákona odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie, najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Ako z obsahu výroku rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento podľa § 232 ods. 3 zákona, pretože nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-21/2009-5334 zo dňa 20.01.2009 vo veci prepustenia zo služobného pomeru colníka Q.. K. X., osobné číslo XXXXX, v stálej štátnej službe, vo funkcii colný referent Pobočky colného úradu Čierna nad Tisou, rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce potvrdil a odvolanie Q.. K. X. zamietol.

Žalovaný teda bez zmeny prvostupňového správneho orgánu potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Súčasne v žalovanom rozhodnutí v jeho výroku bez toho, aby uviedol, že mení prvostupňové rozhodnutie, konštatoval, že Q.. K. X. zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a) , b) a h) zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a to tým, že dňa 27.10.2008 o 23.06 hod. na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a UA v Čiernej nad Tisou vybral zo zásobníka kopírovacieho stroja fľašu alkoholu, spoza sekretára ďalšie veci - čokolády a cigarety, tieto veci si ukryl do služobných nohavíc a bundy služobnej rovnošaty a odniesol zo služobnej miestnosti preč bez toho, že by ich zaevidoval do prvotnej evidencie zaisteného tovaru vedenej Pobočkou colného úradu Čierna nad Tisou, čím umožnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu.

Jedná sa o fľašu alkoholu, ktorú do zásobníka kopírovacieho stroja ukryl v čase o 19.45 hod. počas colnej kontroly vlaku č. 8865 a cestujúcich vstupujúcich z Ukrajiny colník X. A. o. č. XXXXX a iné veci - cigarety ako aj čokolády ukryté v tom istom čase za sekretár colníčkou T. B. o. č. XXXXX, ktorá ich prijala do daru od ukrajinských cestujúcich pri colnom konaní . Prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Michalovce zo dňa 20.01.2009 č. R-21/2009-5334 bolo vydané v znení Prepúšťam podľa § 183 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ) zo služobného pomeru colníka Q.. X. K., osobné číslo: XXXXX, v stálej štátnej službe, vo funkcii colný referent Pobočky colného úradu Čierna nad Tisou, služobného úradu Colný úrad Michalovce, miesto výkonu štátnej služby Čierna nad Tisou. Menovaný colník zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a) , b) a h) zákona a to tým, že dňa 27.10.2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a UA v Čiernej nad Tisou v služobnej miestnosti vybral z kopírovacieho stroja fľašu alkoholu, ktorú si ukryl do nohavíc služobnej rovnošaty a potom zobral ďalšie nezistené veci zo služobnej miestnosti a odniesol ich preč. Konštatujem, že uvedeným konaní Q.. K. X. porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia - § 185 ods. 3 zákona. Prerokované vo výbore ZV OO dňa 20.01.2009 pri Colnom úrade Michalovce - podľa § 215 ods. 2 písm. c) zákona .

Ako vyplýva z vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu, jeho právneho názoru, skutok tak, ako je uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nevykazuje znaky porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností žalobcom takej intenzity, ktorá by podmieňovala porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a teda by odôvodňovala prepustenie žalobcu zo služobného pomeru colníka.

Žalovaný napriek právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Colného úradu v Michalovciach bez toho, aby postupoval v súlade s ust. § 232 ods. 4 zákona, resp. podľa ust. § 232 ods. 5 zákona.

Preto podľa názoru súdu, ak žalobca v žalobe poukazuje na rozdielny skutkový stav, ktorý je prezentovaný v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a v rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu a následné prispôsobenie rozhodnutia odvolacieho orgánu nemôže zhojiť nedostatky prvostupňového rozhodnutia, lebo neexistuje jednota skutku, ktorý bol predmetom rozhodnutia

prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu, potom žalobca dôvodne namieta nejednotu skutku prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Súd vzhľadom na vyššie citované výroky prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia žalovaného považuje vyššie uvedený a namietaný žalobný dôvod žaloby za opodstatnený.

Preto súd z vyššie uvedeného dôvodu žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako rozhodnutie, ktoré nebolo vydané v súlade so zákonom pomerom hlasov 3 : 0 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, lebo v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2011 č. k. 6Sžo/200/2010 aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, na ktorý názor súd len poukazuje.

V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.) .

Žalobca si na pojednávaní súdu dňa 21.06.2012 uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil sumou 475,93 eur.

Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal uplatnenú náhradu trov konania vo výške 396,57 eur za tieto úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastupovania

2. písomný návrh na súd

3. účasť na pojednávaní dňa 21.06.2012

podľa § 11 ods. 4, prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len vyhláška ) .

Trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávali z odmeny za 3 úkony právnej služby, vrátane náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné služby (režijný paušál) podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky súd priznal žalobcovi za 2 úkony právnej služby v roku 2011 (prevzatie a príprava zastupovania, písomný návrh na súd) v sume 247,- eur (123,50 x 2) , za úkon vykonaný v roku 2012 (účasť na pojednávaní dňa 21.06.2012) v sume 127,12 eur, čo za úkony právnej služby činí spolu 374,12 eur a za režijný paušál pri 3 úkonoch právnej služby v sume 22,45 eur (2 x 7,41 + 7,63) . Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavovali preto celkovú sumu 396,57 eur a nie sumu 475,93 eur ako ju vyčíslil žalobca, v skutočnosti jeho právny zástupca.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.