KSKE 6 S 114/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/114/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200834 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200834.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu KRAMER INTERNATIONAL, s.r.o., Spišská Nová Ves, Za Hornádom č. 17, zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Bratislava, Šancová ulica č. 108, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bratislava, Prievozská ul. č. 32, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.08.2011 č. SK/0404/99/2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný rozhodnutím z 15.08.2011 č. SK/0404/99/2011 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj zo dňa 16.06.2011 č. P/0071/08/11. Týmto rozhodnutím bola žalobcovi pre porušenie zákazu podľa § 5 ods.1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o ochrane spotrebiteľa ) , podľa ktorého predávajúci nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nejasné informácie o nákupných podmienkach, keď vykonanou kontrolou bolo zistené, že účastník konania uvádzal v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi (nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci č. 10000695, č. 10002019, č. 10000619) nepravdivé informácie o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a nejasné informácie o cene predávaných výrobkov (odpredané na základe zmlúv č. 10000695, č. 10000948, č. 10000619) pokutu vo výške 1.000,-- eur.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalobcovi na ďalšie konanie.

V žalobe uviedol, že sa s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nestotožnil, a preto podal proti nemu riadny opravný prostriedok. V ňom poukázal na to, že prvostupňový správny orgán rozhodol nesprávne vzhľadom na nesprávne zistený a posúdený skutkový stav a priebeh a uložená peňažná pokuta vo výške 1.000,-- eur je neprimerane vysoká. Žiadal o zrušenie alebo zmenu rozhodnutia znížením uloženej peňažnej pokuty. Poukázal na skutočnosť, že k rozdielu v rámci údaju o RPMN došlo kvôli manipulačnému poplatku. Tento poplatok nebol totiž započítaný do RPMN, lebo bol zahrnutý do jednotlivých splátok, tým došlo k uvedenému rozdielu. Manipulačný poplatok však žalobca

promptne odstránil zo svojich zmlúv, aby vyhovel požiadavke právnej úpravy. Zo strany žalobcu nešlo ani v najmenšom prípade o zavádzanie spotrebiteľa a predmetný poplatok predstavoval iba paušalizovanú náhradu nákladov žalobcu. Tento poplatok bol v zmluvách uvádzaný kvôli informovanosti zákazníkov, ale ukázalo sa to ako kontraproduktívne. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že jeho činnosť smerovala k riadnej informovanosti jeho zákazníkov a nešlo o zavádzanie spotrebiteľov, ako konštatoval správny orgán v rámci správneho konania. Zároveň, pokiaľ ide o nedostatok ohľadom uvádzania cien za jednotlivé výrobky, žalobca vykonal rýchlu nápravu daných skutočností a žiadal správny orgán, aby túto jeho snahu zohľadnil a nezasahoval do jeho podnikateľskej činnosti takýmto neprimeraným spôsobom. Žalovaný tieto skutočnosti nepovažoval za opodstatnené a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že správny orgán má pri ukladaní pokút vychádzať zo zisteného závažného protiprávneho konania a v tomto prípade je závažnosť určená tým, že si nesplnil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 5 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Rozhodnutie správneho orgánu však považuje za neprimerané vo vzťahu k spoločenskej nebezpečnosti jeho konania, najmä ohľadom na neustálu snahu upraviť zmluvné ustanovenia a už spomínané údaje o cene a RPMN v súlade s rýchlo sa meniacou právnou úpravou v oblasti spotrebiteľských zmlúv. Správny orgán pozitívne hodnotil uskutočnené opatrenia v rámci správneho konania, aj vo svojom rozhodnutí, ale napriek tomu pokuta nebola žiadnym spôsobom znížená. Žalobca uviedol, že podanou žalobou sa snaží znížiť negatívne dôsledky udelenia peňažnej pokuty, ktorá likvidačným spôsobom zasahuje do jeho podnikateľskej činnosti, keď napriek snahe riešiť danú situáciu promptne a konštruktívne zmenou predmetných skutočností, ktoré by boli komfortné správnou úpravou v tejto oblasti, správny orgán striktným sledovaním právnej úpravy neprihliadol na konkrétne okolnosti daného prípadu a riadil sa len skutočnosťou, že bolo porušené ustanovenie zákona. Podľa názoru žalobcu jeho snaha o úpravu predmetných skutočností v súlade so zákonmi, či pripomienkami Slovenskej obchodnej inšpekcie je dostatočne závažným dôvodom na zníženie uloženého likvidačného postihu. Na základe týchto skutočností podľa žalobcu došlo k nesprávnemu postupu správneho orgánu, a následnému nesprávnemu právnemu posúdeniu pri vydaní prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu, a preto je tu daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že dňa 18.01.2011 bola v sídle žalobcu začatá kontrola, pri ktorej bolo zistené, že žalobca v prípade nájomných zmlúv s následnou kúpou prenajatej veci č. 10000695, 10002019, 10000619 uvádzal nepravdivé informácie o hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v nájomných zmluvách s následnou kúpou prenajatej veci č. 10000695, 10000619 a v kúpnej zmluve č. 10000948 uvádzal nejasné informácie o cenách odpredaných výrobkov. Tým žalobca porušil ustanovenie § 5 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že žalobca v žalobe uviedol podrobné argumenty ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán s týmito argumentmi v rámci svojich rozhodnutí vysporiadali a žalovaný na týchto vyjadreniach naďalej trvá. Podľa názoru žalovaného nebol žalobca postupom správnych orgánov poškodený na svojich zákonom garantovaných právach, naopak, konaním žalobcu došlo k poškodeniu práv spotrebiteľov.

Kontroly u žalobcu boli vykonané za účelom prešetrenia piatich podnetov spotrebiteľov, ktoré sú súčasťou spisu. V troch prípadoch priamo spotrebitelia poukazovali na absenciu vyčíslenia hodnoty odpredaných tovarov v zmluvách, ktoré s nimi žalobca uzatvoril. V spise založené kópie nájomných zmlúv s následnou kúpou prenajatej veci č. 10000695 a č. 10000619 a kópia kúpnej zmluvy č. 10000948, ktoré potvrdzujú poskytnutie celkovej ceny tovaru bez špecifikácie cien jednotlivých odpredaných výrobkov. Tento nedostatok spôsobil nielen neurčitosť predmetných zmlúv v časti predmetu zmluvy, ale mohol aj skomplikovať proces uplatňovania si práv na odstúpenie od zmluvy, prípadne v rámci reklamačného konania samotnými spotrebiteľmi. S ohľadom na obsah podnetov dvoch sťažovateľov, ktorí popísali priebeh prezentácie produktov, sa žalovaný domnieva, že by presná špecifikácia výrobkov vrátane ich predajnej ceny mohla mať vplyv aj na rozhodnutie spotrebiteľa, že so žalobcom predloženú zmluvu neuzavrie. Toto pochybenie žalobcu preto možno považovať za závažné a majúce priamy negatívny vplyv na spotrebiteľa.

Prvostupňový správny orgán navyše po posúdení obsahu nájomných zmlúv s následnou kúpou prenajatej veci č. 1000695, 1002019, 10000619 zistil, že spĺňajú definíciu zmlúv o spotrebiteľskom úvere

v zmysle § 2 písm.b) zákona č. 258/2001 Z.z. (v prípade zmlúv č. 10000695 a 10000619) , resp. podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/201 Z.z. v prípade zmluvy č. 10002019) . Inšpektori SOI preto na základe údajov získaných z predmetných zmlúv prekontrolovali správnosť poskytnutej výšky RPMN, keďže vo všetkých troch prípadoch boli spotrebitelia informovaní o hodnote RPMN vo výške 0 %, namiesto hodnôt 39,4148 % v prípade zmluvy č. 10000695; hodnoty 59,6638 % v prípade zmluvy č. 10002019 a hodnoty 37,2164 % v zmluve č. 10000619.

Žalovaný ku námietke žalobcu, že už počas správneho konania sa snažil o uskutočnenie opatrení na odstránenie vytýkaných nedostatkov, uviedol, že v danom prípade bol práve žalobca pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi osobou, ktorá mala konať so spotrebiteľom s odbornou starostlivosťou, ako osoba odborne zdatná a znalá právnych predpisov v oblasti predaja tovarov podomovým spôsobom, ako aj poskytovania úverov, teda zistené nedostatky tak vážneho charakteru nemožno podľa žalovaného ospravedlniť snahou o ich následné odstránenie. Podľa názoru žalovaného bolo v možnostiach žalobcu zabezpečiť, aby už pri svojom prvom kontakte so spotrebiteľmi predával výrobky a poskytoval služby v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase uzatvárania zmlúv. Samotné odstraňovanie nedostatkov sa začalo navyše realizovať až po intervencii dozorného orgánu, ktorý v rámci kontrol využil svoje oprávnenia v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z. a ukladal žalobcovi záväzné pokyny s cieľom dosiahnutia zákonného stavu. Žalobnú námietku ohľadom primeranosti pokuty žalovaný nepovažoval za opodstatnenú a uviedol, že pokuta bola uložená v súlade s ustanovením § 24 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom pri určovaní výšky pokuty postupoval podľa § 24 ods.5 citovaného zákona.

Súd v konaní podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a so súhlasom žalobcu a žalovaného rozhodol o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ktorý dňa 03.05.2012 verejne vyhlásil (§ 250f O.s.p.) .

Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj zo 16.06.2011 č. P/0071/08/11, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.000,-- eur pre porušenie zákazu podľa § 5 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nejasné informácie o nákupných podmienkach, keď vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca uvádzal v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi nepravdivé informácie o výške ročnej percentuálnej miery nákladov a nejasné informácie o cene predávaných výrobkov. Uvedené poznatky, ktoré viedli k uloženiu pokuty, boli správnym orgánom zistené pri kontrole vykonanej za účelom prešetrenia písomných podnetov spotrebiteľov, ktoré evidoval správny orgán. Poskytnutie nepravdivých údajov o výške RPMN sa týkalo nájomných zmlúv s následnou kúpou prenajatej veci č. 10000695 zo dňa 02.06.2010, ktorej bolo RPMN 0 %, ale správne mala byť uvedená vo výške 39,4148 %, v zmluve č. 10002019 zo dňa 22.11.2010, kde mala byť správne uvedená RPMN vo výške 59,6638 % a bola uvedená 0 %, a v zmluve č. 10000619 zo dňa 03.05.2010, kde mala byť správne uvedená vo výške 37,2164 % a bola uvedená vo výške 0 %. V týchto zmluvách, ale aj v ďalších (zmluva zo dňa 26.05.2010 č. 10000948) boli uvedené nejasné informácie o cene odpredaných výrobkov. Predmetom zmlúv bol predaj viacerých výrobkov, ale v zmluvách bola uvedená iba celková cena bez špecifikácie cien ohľadne jednotlivých výrobkov.

Nájomné zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci majú charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo žalobca nespochybňoval a aj sám v preverovaných zmluvách na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ako aj na spôsob výpočtu RPMN podľa tohto zákona odkazuje. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov predstavuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, a zároveň je jedným z hlavných údajov o službe poskytnutia leasingu. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že vzhľadom na predmet uzatváraných zmlúv je RPMN jednou z položiek rozhodujúcich pre stanovenie úrovne nákupných podmienok predmetu týchto zmlúv. Uvedením nepravdivého údaja o RPMN žalobca porušil zákaz klamania spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o úrovni nákupných podmienok. V jednom prípade u zmluvy č. 10002019 uzatvorenej v čase platnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

žalobca zavádzajúcim spôsobom odkazoval na spôsob výpočtu RPMN podľa už neplatného zákona č. 258/2011 Z.z. Uloženie pokuty podľa § 24 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa je obligatórne a pri určení výšky pokuty správny orgán prvého stupňa podľa § 24 ods.5 prihliadol na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti vzhľadom na to, že žalobca ako predávajúci spotrebiteľa klamal uvádzaním nepravdivých, resp. nepresných údajov o nákupných podmienkach. Následkom protiprávneho konania bolo porušenie práv spotrebiteľa chránených dotknutým ustanovením, a to práva mať k dispozícii pravdivé a presné a jednoznačné údaje o úrovni nákupných podmienok. Zákaz klamania spotrebiteľa je v zmysle citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa adresovaný každej osobe, ktorá vstupuje do vzťahu so spotrebiteľom. Údaj o cene výrobku, ako aj výške RPMN je významným ukazovateľom, ktorý nepochybne ovplyvňuje ekonomické správanie spotrebiteľov vedúce k uzatvoreniu zmlúv. Uvedením nepravdivých údajov o RPMN v zmluvách jednoznačne majúce charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, správny orgán hodnotí ako závažné porušenie zákonom stanovených povinností majúcich za následok ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa. Správny orgán prihliadol tiež na skutočnosť, že účel sledovaný zákonom vyjadrený v § 3 ods.1 zákona, podľa ktorého má každý spotrebiteľ okrem iného právo na informácie a ochranu svojich ekonomických záujmov, nebol v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý. Pokuta, ktorú môže podľa § 24 ods.1 správny orgán uložiť do výšky 66.387,83 eur, bola uložená v dolnej hranici v zákonom stanovenej sadzby a jej výšku správny orgán považoval za primeranú s tým, že splní nielen sankčný ale aj preventívny účinok.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a neprimerane vysokú sankciu. K nesprávnemu uvádzaniu RPMN podľa žalobcu došlo z dôvodu manipulačného poplatku, ktorý predstavuje poplatok prenajímateľovi v súvislosti s poskytovaním služieb nájomcovi. Tento poplatok nebol započítaný do RPMN, lebo bol zahrnutý do jednotlivých splátok, a tým došlo k rozdielu o údaji RPMN v preverovaných zmluvách. Manipulačný poplatok však žalobca promptne odstránil zo svojich zmlúv, aby vyhovel požiadavke právnej úpravy, pričom z jeho strany nešlo o zavádzanie spotrebiteľa a manipulačný poplatok predstavoval iba paušalizovanú náhradu nákladov na žalobcu. V odvolaní žalobca tiež poukázal na to, že sankcionovanie i v takej miere je absolútne nevhodné a neprimerané. Žalobcova činnosť smerovala k riadnej informovanosti jeho zákazníkov a nešlo o zavádzanie spotrebiteľov ako konštatoval správny orgán. Ďalší nedostatok, a to neuvádzanie cien za jednotlivé výrobky žalobca odstránil, pričom nešlo o jeho úmyselné konanie. Ani v prípade použitia starého zákona. Žalobca konštatoval, že intenzita porušení právneho predpisu je nízka, až mizivá, a pokuta je neprimerane vysoká v porovnaní s mierou spoločenskej nebezpečnosti, ku ktorej došlo.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní charakteru zmlúv postupoval v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľov, keď správne ustálil, že na zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci č. 10000695 zo dňa 02.06.2010 a č. 10000619 z 03.05.2010 sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z.z., kým na zmluvu č. 10002019 zo dňa 22.11.2010 sa majú aplikovať relevantné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. V tejto súvislosti je podľa žalovaného irelevantné, že na posledne spomínanú zmluvu bol aplikovaný zákon č. 258/2001 Z.z. iba nedopatrením, keďže v danom prípade práve účastník konania vystupoval pri uzatváraní predmetných zmlúv v silnejšej pozícii ako osoba odborne zdatná a znalá právnych predpisov v oblasti predaja tovarov podomovým spôsobom, ako aj poskytovania úverov, preto má zabezpečiť, aby služby, ktoré poskytuje, boli plne v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase uzatvárania zmlúv. Manipulačný poplatok účtovaný pri uzatváraní zmlúv s následnou kúpou prenajatej veci, bol správnym orgánom prvého stupňa správne vyhodnotený ako poplatok spojený s poskytnutím spotrebiteľského úveru, ktorý tvoril súčasť celkových nákladov spotrebiteľa spojený spotrebiteľským úverom, a preto sa mal premietnuť aj do výpočtu RPMN.

Vzhľadom na skutočnosť, že RPMN spotrebiteľovi umožňuje jednoduché porovnanie nákladov na spotrebiteľský úver, o ktorom spotrebiteľ uvažuje, s nákladmi na spotrebiteľské úvery, ktoré ponúkajú iní poskytovatelia úverov, bola v uvedených prípadoch poskytnutá v nesprávnej hodnote, je možné považovať zistený nedostatok za závažné, a to s ohľadom na význam tohto údaju pre spotrebiteľa. Nejasné údaje o cenách predávaných výrobkov spôsobilo tiež neurčitosť predmetných zmlúv v časti predmetu zmluvy. Žalovaný zdôraznil, že žalobca je povinný zabezpečiť, aby svojej podnikateľskej

činnosti dodržiaval všetky povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Povinnosť neklamať spotrebiteľov uvádzaním nepravdivých údajov v nákupných podmienkach viaže zákon o ochrane spotrebiteľa priamo na predávajúceho, preto práve žalobca zodpovedá za zistený nedostatok na základe objektívnej zodpovednosti. Porušenie tejto povinnosti žalovaný hodnotil ako závažné. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že zistené nedostatky odstránil, žalovaný v odôvodnení konštatoval, že povinnosťou každej kontrolovanej osoby je odstránenie zistených nedostatkov, a nie je to okolnosťou zbavujúcou účastníka konania zodpovednosti za protiprávny stav zistený počas vykonanej kontroly. Výšku uloženej pokuty považoval odvolací orgán za primeranú a to s prihliadnutím na charakter a rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj výšku postihu ukladanú iným subjektom za obdobné porušenie zákona.

Konanie žalobcu je možné označiť za závažné, pričom žalovaný zastával názor, že prvostupňový správny orgán pri určovaní pokuty za zistené protiprávne konanie zohľadnil žalobcom uskutočnené opatrenia s cieľom dosiahnutia súladu s platnou právnou úpravou. Poukázal na to, že žalobca ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, a poskytovania služieb, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Pokuta uložená vo výške stanovenej prvostupňovým správnym orgánom, je podľa názoru žalovaného s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, primeranou pokutou a ktorá zodpovedá zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

Podľa § 5 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje, alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby, alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 24 ods.1 citovaného zákona za porušenie povinností ustanovených k týmto zákonom alebo právnymi aktmi európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uložení orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi, alebo osobe uvedenej v § 29 pokutu do 2 miliónov Sk (66.387,83 eur) ;

Podľa § 24 ods.5 citovaného zákona pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinností.

Žalobca v žalobe, rovnako ako aj v odvolaní namietal nesprávne zistený a posúdený skutkový stav a primeranosť uloženej sankcie. Opätovne poukázal na to, že rozdiel v rámci údaju o RPMN došlo kvôli manipulačnému poplatku, ktorý nebol započítaný do RPMN, pretože bol zahrnutý do jednotlivých splátok. Manipulačný poplatok však urýchlene odstránil zo svojich zmlúv a tak vyhovel požiadavke právnej úpravy.

Súd túto žalobnú námietku nepovažuje za právne významnú vzhľadom na význam správneho údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Ročná percentuálna miera nákladov totiž predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru a je preto dôležitou skutočnosťou pre spotrebiteľa, ktorý sa môže porovnaním nákladov kvalifikovane rozhodnúť pre spotrebiteľský úver. Neuvádzanie RPMN v spotrebiteľských zmluvách, eventuálne uvádzanie nesprávnej hodnoty, súd rovnako ako správny orgán kvalifikuje ako klamanie spotrebiteľa. Rovnako aj ďalšie nedostatky, a to nešpecifikovanie cien predávaných výrobkov a použitie neúčinného právneho predpisu, čo žalobca nenamieta, je porušením povinnosti uvedených v § 5 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Súd rovnako ako správneho orgán, poukazuje na to, že z ustanovenia § 24 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva obligatórna povinnosť správneho orgánu za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom uložiť pokutu. Zákon stanovuje iba hornú hranicu pokuty, a to vo výške 66,387,83 eur. Pokuta uložená vo výške 1.000,-- eur je pokuta uložená na dolnej hranici sadzby. Výšku uloženej sankcie správny orgán prvého stupňa, aj žalovaný odôvodnil konkrétne závažnosťou zistených nedostatkov, pričom prihliadol aj na úsilie žalobcu tieto nedostatky urýchliť a odstrániť. Podľa názoru súdu ďalšie zníženie výšky pokuty by neplnilo výchovný a tiež preventívny účinok. Pretože súd nezistil nezákonnosť v postupe a rozhodovaní žalovaného, podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu zamietol.

Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.