KSKE 6 S 11654/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/11654/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010220585 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010220585.5

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov v 1. rade O.. U. P., I.. O.. Š. XXXX/X, Z. D. S., v 2. rade M. Z., M. XXXX/X, Z. D. S., zast. JUDr. Ľubomírom Bašistovou - Virovou, Zimná 87, Spišská Nová Ves, proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu v Košiciach, Komenského 52, Košice, v konaní o žalobe žalobcov proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 15.02.2010 č. 2010/00261, takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný (Krajský stavebný úrad v Košiciach) rozhodnutím (č. 2010/00261 zo dňa 15.02.2010) , postupom podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolania M.. Ľ. P., L.. Š. N., L.. A. N., L.. M. Š., O.. U. P., O. T. a O. F. a potvrdil rozhodnutie Mesta Spišská Nová Ves č. 20 - 4585/2009 - Ag zo dňa 18.11.2009, ktorým Mesto Spišská Nová Ves ako vecne a územne príslušný stavebný úrad rozhodlo podľa § 39 a 39a stavebného zákona a § 4 vyhlášky MŽP č. 453/2000 Z.z., rozhodlo o umiestnení stavby L. V. F. R. O. A., T., Z. D. S. s tam uvedeným opisom.

Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podali žalobu žalobcovia : 1/ M.. Ľ. P., 2/ L.. Š. N., 3/ L.. A. N., 4/ L.. M. Š.G., 5/ O.. U. P., 6/ O. T., 7/ O. F. a 8/ M. Z.V.. Žalobcovia v 1. až 5. a 8. rade tak urobili prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vzťahu k žalobcom v 6. a 7. rade bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení konania uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/11654/2010-46 zo dňa 19.08.2010, z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu. Vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení konania uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/11654/2010-60 zo dňa 28.10.2010, z dôvodu jednoznačne preukázaného zmeškania zákonnej lehoty na podanie žaloby, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2011 č. k. 6Sžo/254/2010, ktorým najvyšší súd vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade zrušil rozsudok tunajšieho súdu z 28.10.2010 č. k. 6S/11654/2010-60 a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, pretože považoval odvolanie žalobkyne (pôvodne v 5. rade) a rovnako tiež žalobcu (pôvodne v 6. rade) za dôvodné majúc za to, že úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní je preskúmať či v danom prípade boli splnené všetky zákonom požadované podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalobkyni, a to relevantnými dôkazmi v podobe vyjadrenia poštového doručovateľa, či pri doručovaní predmetného rozhodnutia žalobkyni v 5. rade sa postupovalo v súlade s Poštovým poriadkom a tiež predloženým vyjadrením žalobkyne v tom, kde sa v čase doručovania tohto rozhodnutia zdržiavala a vo vzťahu k žalobcovi uložil súdu prvého stupňa náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadať s jeho dôvodom neuplatnenia riadneho opravného prostriedku, za ktorý označil spôsob doručovania prvostupňového správneho rozhodnutia.

Krajský súd v intenciách zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu doplnil dokazovanie a zabezpečil si dôkaz od Pošty Spišská Nová Ves (č. l. 76 spisu súdu) , ktorým pošta potvrdila súdu doručovanie spornej zásielky v súlade s Poštovým poriadkom, čo nakoniec vyplýva aj z návratky doručenky pripojenej k žalovanému rozhodnutiu.

Ďalej si súd od žalobkyne vyžiadal v súlade so zrušujúcim uznesením najvyššieho súdu jej vyjadrenie, kde sa zdržiavala v čase doručovania žalovaného rozhodnutia. Žalobkyňa až na opakované výzvy súdu nakoniec predložila súdu na svoje všeobecné tvrdenia, že v čase doručovania druhostupňového žalovaného rozhodnutia sa zdržiavala v A. u svojich rodinných príslušníkov, čestné prehlásenia (správne má byť vyhlásenia, poznamenáva súd) O.. A. O. a A.. W. O. (č. l. 89 - 90 spisu súdu) , ktoré podľa žalobkyňou predložených čestných prehlásení potvrdili, že žalobkyňa sa u nich zdržiavala v čase od 16.02.2010 do 21.02.2010.

Súd po takto zabezpečenej príprave pojednávania nariadil pojednávanie na deň 01.03.2012, na ktorom sa žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa nezúčastnili a ktoré faxovým podaním doručeným súdu dňa 01.03.2012, potvrdeným podaním doručeným súdu toho istého dňa, sa ospravedlnili a vyslovili súhlas s tým, aby súd na tomto súdnom pojednávaní konal v ich neprítomnosti. Preto súd vec žalobcov prejednal v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcov a v neprítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade.

Na základe vyššie vykonanej prípravy na pojednávanie súd dôkazy, ktoré si zabezpečil, vyhodnotil právne na základe ďalej citovaných zákonných ustanovení nasledovne.

Pokiaľ ide o samotný postup pri doručovaní, ako všeobecná právna norma sa tu uplatňuje zákon č. 71/1967 Zb. (ďalej Správny poriadok v príslušnom slovnom tvare) .

Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku, do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.

Podľa § 26 ods. 1 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb., územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

Podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona, začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.

V priebehu súdneho konania bolo žalobkyňou dokladované (čestnými prehláseniami jej údajných rodinných príslušníkov, ktoré nemajú ani formu čestného vyhlásenia s náležitosťami, ktoré čestné vyhlásenie má mať, najmä pokiaľ ide o čestné vyhlásenie, že údaje, ktoré uviedol ten, kto čestné vyhlásenie podáva, sú pravdivé a že je si vedomý následkov v zmysle § 21 ods. 1 písm. b/ zákona SNR

č. 372/1990 Zb., o čom bol pred podpísaním čestného vyhlásenia poučený) , že O.. U. P. bola v čase od 16.02.2010 (utorok) do 21.02.2010 (nedeľa) na návšteve u rodinných príslušníkov v A..

K uvedenému čestnému vyhláseniu je potrebné dodať, že čestné vyhlásenie ako jednostranný prejav vôle vyhlasujúceho nemôže byť plnohodnotným dokladom osvedčujúcim pravdivosť v ňom uvádzaných tvrdení už len z toho dôvodu, že tieto tvrdenia nemožno nijakým presvedčivým spôsobom preukázať. Napriek opakovanej výzve súdu, aby O.. U. P. tomuto predložila hodnoverný listinný doklad osvedčujúci jej neprítomnosť v mieste doručovania zásielky (napr. dovolenkového lístku podpísaného zamestnávateľom o čerpaní dovolenky alebo prípadného potvrdenia nemocnice o hospitalizácii žalobkyne alebo potvrdenia zamestnávateľa o tom, že sa zdržiavala na školení a podobne) v čase tohto doručovania, takýto doklad nepredložila. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. 6Sžo/254/2010 zo dňa 28.09.2011 konštatuje, že sa musí jednať o podložené vyjadrenie žalobkyne. Súd preto uzavrel, že obsah čestného vyhlásenia nie je podložený zo strany žalobkyne žiadnym relevantným spôsobom, ktorý by svedčil tomu, že žalobkyňa sa v čase doručovania zásielky nezdržiavala v mieste bydliska. Uvedené žalované rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni ako zásielka doručované do vlastných rúk už 18.02.2010 (štvrtok) a opätovne dňa 19.02.2010 (piatok) , pričom týmto dňom bola zásielka uložená na pošte. Keďže do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, tak v tomto prípade trojdňová úložná lehota začala plynúť dňa 20.02.2010 (sobota) a posledný deň lehoty pripadol na 22.02.2010 (pondelok) . Ako bolo uvedené vyššie, základným predpokladom náhradného doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby, zdržiaval. V posudzovanom prípade boli časom doručenia dni 18.02.2010 a 19.02.2010 a úložná lehota trvala od 20.02.2010 do 22.02.2010. Ak by však aj súd pripustil možnosť, že O.. U. P. sa podľa obsahu čestných vyhlásení v čase od 16.02.2010 do 21.02.2010 nezdržiavala v mieste doručovania, nepredložila súdu žiadne dôkazy, podľa ktorých sa na tomto mieste nezdržiavala aj dňa 22.02.2010, teda posledný deň plynutia úložnej lehoty, ktorý je zároveň pracovným dňom a kedy si žalobkyňa mohla zásielku na pošte osobne vyzdvihnúť. Súd má za to, že O.. U. P. v konaní nepreukázala, že sa v čase doručovania žalovaného rozhodnutia, rovnako ako aj v čase plynutia úložnej lehoty v mieste doručovania nezdržiavala, preto boli naplnené predpoklady na vznik fikcie doručenia podľa ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku. K uvedenej problematike súd ešte poukazuje na tú skutočnosť, že hore uvedené čestné prehlásenia boli čo do pravosti podpisov vyhlasujúcich osôb notársky osvedčené notárom M.. Ľ. P., ktorý je rodinným príslušníkom O.. U. P.. Ako účelové sa súdu preto javí konanie O.. U. P. zároveň aj v tom, že napriek tomu, že si mohla uloženú zásielku vyzdvihnúť hneď po návrate do miesta bydliska (22.02.2010) a urobila tak až posledný deň odbernej lehoty, a to 09.03.2010. V nadväznosti na hore uvedené argumenty súd zastáva názor, že inštitút fikcie doručenia bol v tomto prípade uplatnený oprávnene, a preto O.. U. P. tým, že podala žalobu na poštovú prepravu dňa 03.05.2010, zmeškala 2 mesačnú zákonnú lehotu, ktorá jej uplynula dňa 22.04.2010 vrátane. (Pozri napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2000 sp. zn. Sdo/9/2000 zverejnené pod č. 15 RaS SR č. 1/2002) .

Totiž na to, aby mohli nastať účinky fikcie doručenia musia byť v prípade žalobkyne splnené zákonné podmienky, ktoré stanovuje § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za tam stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím posledného dňa trojdňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Účinky fikcie doručenia však nastávajú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale neurobil tak. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu tretej vety tohto zákonného ustanovenia, z jej slovného spojenia "ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia". Účelom tejto lehoty je dať adresátovi nielen teoretickú, ale aj reálnu možnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť a tak prípadne predísť vzniku fikcii doručenia. Z uvedeného vyplýva, že zásielka, doručovaná účastníkom konania poštou, sa považuje za doručenú uplynutím tretieho dňa od jej uloženia pri dodržaní postupu predpokladaného v § 24 ods. 2 Správneho poriadku vtedy, ak sa adresát zásielky v čase plynutia trojdňovej úložnej lehoty v mieste doručovania zdržiaval a zároveň mal reálnu možnosť si písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť. Citované zákonné ustanovenie nehovorí o tom, akým spôsobom má byť úložná lehota troch dní počítaná. Keďže niet špeciálnej úpravy, ktorá by stanovovala osobitné pravidlá pre jej počítanie, treba vyvodiť, že aj pre lehotu uvedenú v tomto zákonnom ustanovení treba použiť všeobecne platné pravidlá pre počítanie lehôt uvedené v ustanovení § 27 Správneho poriadku.

Pokiaľ ide o žalobcu v 2. rade, ktorým je M. Z., žalobou napadnuté rozhodnutie mu bolo ako účastníkovi územného konania oznámené formou verejnej vyhlášky (podľa záznamu Krajského stavebného úradu v Košiciach - vyvesené dňa 17.02.2010 a zvesené dňa 05.03.2010) . Rovnako tak aj predtým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo tomuto žalobcovi ako účastníkovi územného konania (podobne tak aj všetkým ostatným žalobcom) oznámené formou verejnej vyhlášky (podľa záznamu - vyvesené dňa 20.11.2009, sňaté dňa 07.12.2009) .

Aj napriek tomu, že dôležité písomnosti, akými sú najmä rozhodnutia, sa doručujú účastníkom územného konania do vlastných rúk, z informácií vyplývajúcich z obsahu územného rozhodnutia o umiestnení stavby (prvostupňového) vyplýva, že táto stavba je svojim charakterom stavbou rozsiahlou (výstavba väčšieho počtu rodinných domov, na to nadväzujúcich komunikácií a infraštruktúry) z čoho vyplýva, že sa zároveň týka aj väčšieho počtu účastníkov. Z tohto dôvodu súd uzatvára, že spôsob oznámenia územného rozhodnutia s využitím inštitútu verejnej vyhlášky bol dôvodný, a preto aj podmienka oznámenia prvostupňového správneho rozhodnutia bola u žalobcu - M. Z. vzhľadom na jednoznačný výklad cit. § ust. 42 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. splnená. Napokon aj Krajský stavebný úrad v Košiciach vo svojom rozhodnutí č. 2009/00997 zo dňa 09.09.2009, prvostupňovému správnemu orgánu vytýkal, že vzhľadom na väčší počet účastníkov - 27 mal zvážiť spôsob doručovania písomností v konaní verejnou vyhláškou . Správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný (§ 59 ods. 3 veta za bodkočiarkou) .

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov konanie o žalobe žalobkyne v 1. rade zastavil, lebo žalobkyňa súdu nepredložila taký vierohodný relevantný dôkaz, ktorým by preukázala, že sa v čase doručovania zásielky nenachádzala v mieste svojho bydliska, a preto tiež z dôvodu, že účinky doručenia žalovaného rozhodnutia u žalobkyne v 1. rade nastali dňa 22.02.2010, v dôsledku čoho lehota na podanie žaloby žalobkyni v 1. rade uplynula dňa 22.04.2010 o 24.00 hod., a preto ak žaloba bola podaná na pošte dňa 03.05.2010, bola podaná oneskorene.

Pokiaľ ide o žalobcu v 2. rade, tak ak stavebný úrad oznámil začatie konania verejnou vyhláškou žalobcovi, tak aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu mu mohlo byť doručené verejnou vyhláškou vzhľadom na väčší počet účastníkov 27, ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení § 36 ods. 4 a § 42 ods. 2 stavebného zákona. Preto súd ani námietku žalobcu v 2. rade nepovažoval za dôvodu, a preto uzavrel, že ak žalobca v 2. rade nevyčerpal riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, musel súd považovať žalobcu v 2. rade za osobu neoprávnenú na podanie žaloby vzhľadom na ust. § 247 ods. 2 O.s.p., a preto konanie v súlade s ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

Súd rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 246 ods. 1 písm. c) O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.