KSKE 6 S 118/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/118/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200851 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200851.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu DUNABIS, a.s., so sídlom Pri prachárni č. 4, Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Hroudom, Advokátska kancelária so sídlom Krmanova č. 16, Košice, proti žalovanému Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, Košice, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. B/2011/189994/00209662/2 zo dňa 08.08.2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 25.08.2011 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.08.2011 sa žalobca domáhal zrušenia oznámenia žalovaného č. B/2011/189994/00209662/2 zo dňa 08.08.2011, ktorým žalovaný podľa § 47 ods.5 písm.c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 511/1992 Zb.") zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru žalovaného na daň z nehnuteľnosti na rok 2007 č. k. B/2010/182456/00238194/2 zo dňa 22.12.2010 z dôvodu, že odvolanie bolo podané osobou na to nepríslušnou.

Žalovaný ako správca dane spomínaným platobným výmerom podľa § 44 ods.6 písm.a) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. určil na dani z nehnuteľnosti za rok 2007 rozdiel dane po daňovej kontrole 0,00 eur s tým, že pôvodná daňová povinnosť vyrubená na základe daňového priznania je 8829,31 eur a daňová povinnosť zistená na základe daňovej kontroly je 8829,31 eur. Správca dane konštatoval, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu z dôvodu podania dodatočného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti na rok 2007, pričom podľa protokolu výsledku kontroly č. B/2010/182456/00231831 zo dňa 09.09.2010 neupravil žalobcovi daňovú povinnosť, pretože za uvedený rok nezistil rozdiel na dani z nehnuteľnosti. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že pozemok parcela č. 501/222 spĺňa definíciu stavebného pozemku podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti a v zmysle prechodného ustanovenia § 104 ods.7 zákona č. 588/2004 Z.z. sa na skutočnosti, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, vzťahujú doterajšie predpisy.

Odvolanie žalobcu žalovaný oznámením zo dňa 08.08.2011 zamietol z dôvodu, že bolo podané osobou na to nepríslušnou. Žalovaný uviedol, že žalobca podal dňa 19.01.2011 proti platobnému výmeru zo dňa 22.12.2010 odvolanie, ktoré bolo podané a podpísané R.. Š. N., daňovým poradcom, D.I. XX, N., ktorý

bol však osobou nepríslušnou na podanie odvolania. Na zastupovanie žalobcu bol splnomocnený Z. J., Z. XXX/X, N., na základe plnomocenstva zo dňa 05.02.2009 udeleného predsedom predstavenstva V. S. O. X. L., D. XXX, N. F.-XXXX, Rakúsko a členkou predstavenstva F. W. M., K. XXa, F. XXXX X., Holandsko. Splnomocnenie pre Z. J. sa týka všetkých právnych úkonov voči akýmkoľvek tretím osobám, na podpísanie akejkoľvek zmluvy v mene žalobcu a zastupovanie žalobcu vo všetkých konaniach pred akýmikoľvek súdmi, štátnymi alebo správnymi orgánmi. V plnomocenstve sú uvedené aj právne úkony, na ktoré sa plnomocenstvo nevzťahuje. Z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu, t.j. za Z.F. J., môže konať aj iná osoba. Zástupca spoločnosti DUNABIS, a.s. Z. J. teda nebol oprávnený udeliť plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti ďalšej osobe. Podľa § 9 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba. Na základe týchto skutočností W.. Z.Š. J. ako zástupca spoločnosti DUNABIS, a.s. podľa splnomocnenia zo dňa 05.02.2009 nebol oprávnený udeliť ďalšej osobe plnomocenstvo, t.j. R.. Š. N..

Žalobca v žalobe podanej na preskúmanie uvedeného oznámenia uviedol, že W.. Z. J. je obchodným riaditeľom žalobcu a na základe generálnej plnej moci zastupuje žalobcu, pretože členovia štatutárneho orgánu nie sú občanmi SR a na jej území a teda aj v sídle žalobcu sa zdržujú iba ojedinele. Na základe tejto generálnej plnej moci W.. Z. J. zabezpečuje každodenný chod žalobcu. Podľa žalobcu generálnu plnú moc udelenú W.. Z. J. nie je možné vykladať tak, ako to robí žalovaný, pretože na jej základe W.. Z.Á. J. môže robiť čokoľvek, čo táto plná moc nevylučuje, t.j. aj udeliť plnú moc inej osobe. Dodržaná pritom bola aj podmienka úradne osvedčeného podpisu.

Žalobca ďalej uviedol, že ak by tu aj reálne existovali pochybnosti o plnej moci daňového poradcu R.. Š. N., on ich odstránil tým, že žalovanému predložil vyhlásenie podpísané priamo štatutárnymi orgánmi žalobcu, ktorí okrem iného opätovne schválili úkony realizované daňovým poradcom v prebiehajúcich konaniach voči žalovanému. To priamo vyplýva z ustanovenia § 33 ods.1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Žalovanému ďalej vytýkal, že sa vôbec nevysporiadal s existenciou zákonného zmocnenia R.. Z. J. konať za žalobcu a z toho vyplývajúceho oprávnenia udeliť plnomocenstvo R.. Š. N.. Žalobca je podnikateľom a z toho dôvodu sa má použiť ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Žalobca v žalobe ďalej vytýkal, že po podaní odvolania žalovaný nenamietal obsah plnomocenstva ním predloženého a komunikoval so splnomocneným daňovým poradcom R.. Š. N., preto vníma tento postup žalovaného ako vyslovene účelový s cieľom vyhnúť sa priamemu rozhodovaniu o podstate vznesených nárokov a následnému vyplateniu preplatkov na dani. V prípade, ak sa žalovaný domnieval, že daňový poradca nie je oprávnený za neho v jeho mene konať, mal ho na uvedenú skutočnosť okamžite upozorniť v zmysle § 30a ods.1, resp. ods.2 zákona o správe daní a poplatkov a rovnako mal možnosť postupovať v zmysle § 20 ods.9 a 10 tohto zákona, t.j. vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania, pričom po jeho oprave v určenej lehote by podanie malo charakter podania bez nedostatkov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2011 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že v čase doručenia splnomocnenia pre R.. Š. N. nepreskúmal splnomocnenie dôsledne v časti, či na zastupovanie žalobcu splnomocnený Z. J. mohol splnomocniť ďalšiu osobu. Z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu, t.j. za Z. J., môže konať aj iná osoba. Zástupca spoločnosti DUNABIS, a.s. teda nebol oprávnený udeliť plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti inej osobe. Na túto skutočnosť bol žalovaný upozornený až Daňovým riaditeľstvom SR pri riešení odvolania žalobcu. Najprv o odvolaní žalobcu vydal rozhodnutie zo dňa 08.08.2011 o zamietnutí odvolania a následne vydal dňa 08.08.2011 oznámenie o zamietnutí odvolania. Týmto oznámením opravil formu rozhodnutia vo veci odvolania žalobcu. Pôvodne vydané rozhodnutie o zamietnutí odvolania je možné zrušiť jeho preskúmaním Daňovým riaditeľstvom SR v zmysle § 53 zákona č. 511/1992 Zb., ale žalovaný ho nemôže zrušiť sám. Ďalej uviedol, že zastupovanie v daňovom konaní upravuje špeciálny právny predpis, t.j. zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 9 ods.3 až 6. Z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu, t.j. za Z. J. mohla konať aj iná osoba. Zástupca spoločnosti DUNABIS, a.s. teda nebol oprávnený udeliť plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti inej osobe. Preto podľa § 47 ods.5 písm.c) zákona č.

511/1992 Zb. odvolanie podané osobou na to nepríslušnou zamietol. Nedostatky plnomocenstva nebolo možné konvalidovať, resp. odstraňovať v rámci daňového konania.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na základe predloženého plnomocenstva zo dňa 05.02.2009 bol Z. J. oprávnený na zastupovanie a konanie v mene žalobcu vo všetkých právnych úkonoch voči akýmkoľvek tretím osobám, na podpisovanie akejkoľvek zmluvy v mene žalobcu a zastupovanie žalobcu vo všetkých konaniach pred akýmikoľvek súdmi, štátnymi alebo správnymi orgánmi, pričom v plnomocenstve boli výslovne pomenované právne úkony, ktoré toto plnomocenstvo nezahŕňa.

Podľa predloženého originálu plnomocenstva zo dňa 28.09.2010 DUNABIS a.s., zast. W.. Z. J. splnomocnila R.. Š. N. na zastupovanie spoločnosti vo veciach dane z nehnuteľnosti za spoločnosť za obdobie roku 2005 až 2007, a to vrátane kontroly a riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Na tomto plnomocenstve sú roky 2005 - 2007 zjavne koncové čísla prepísané, ale kto a kedy to vykonal na plnomocenstve uvedené nie je.

Podľa § 9 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.

Z obsahu plnomocenstva zo dňa 05.02.2009 jednoznačne vyplýva, že Z. J. nebol splnomocnený na udelenie plnomocenstva inej osobe, ktorá by za neho konala.

Žalobca v žalobe namietal, že bolo povinnosťou žalovaného v súvislosti s predložením odvolania R.. Š. N. nedostatky plnomocenstva zo dňa 28.09.2010 odstrániť postupom podľa § 20 ods.9 zákona č. 511/1992 Zb.. V súvislosti s touto žalobnou námietkou súd poukazuje na konštantnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Napríklad v rozsudku č. k. 2Sžf/13/2010 zo dňa 30.03.2011 Najvyšší súd SR uviedol:

"Najvyšší súd SR poukazuje na to, že plnomocenstvo udeľované na zastupovanie v daňovom konaní má v zmysle ustanovenia § 9 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. prísnejší právny režim ako majú plnomocenstvá udeľované v správnych konaniach, ktoré sa spravujú zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (§ 17 ods.3) ... Vzhľadom na uvedený prísnejší právny režim nie je možné dodatočne odstraňovať vady, prípadne nedostatky v rozsahu plnomocenstva v daňovom konaní...". Poukázal pritom na rovnaký právny názor uvedený aj vo svojom rozsudku č. k. 3Sžf/10/2007 zo dňa 13. apríla 2007 a č. k. 3Sžf/26/2010 zo dňa 09.11.2010.

Okrem právnej nemožnosti odstránenia vád plnomocenstva zo dňa 28.09.2010 súd poukazuje aj na faktickú nemožnosť odstránenia už uvedenej vady plnomocenstva zo dňa 28.09.2010. Odstrániť

vadu predmetného plnomocenstva by bolo prakticky možné iba tým, že by sa spätne rozšíril rozsah plnomocenstva zo dňa 05.02.2009 aj na oprávnenie splnomocneného zástupcu Z. J. udeliť plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu inej osobe. Nedostatok plnomocenstva zo dňa 28.09.2010 nebolo možné dodatočne odstrániť ani formou ratihabície, t.j. dodatočným schválením právnych úkonov vykonaných R.. Š. N. tak, ako to žalobca realizoval vyhlásením zo dňa 01.08.2011. Podľa tohto vyhlásenia žalobca schvaľuje všetky právne úkony vykonané splnomocnencom a takisto daňovým poradcom R.. Š. N. vo vzťahu k všetkým daňovým orgánom, vrátane daňových orgánov príslušných na spracovanie alebo vyberanie dane z nehnuteľností, ktoré splnomocnenec v mene spoločnosti vykonal, a to až do dátumu vydania tohto vyhlásenia. Inštitút dodatočného schválenia právneho úkonu (ratihabícia) v zmysle § 33 ods.1 Občianskeho zákonníka je použiteľný iba v súkromnoprávnych vzťahoch upravených normami súkromného práva a týka sa plnomocenstva na hmotnoprávne úkony. Ustanovenie § 9 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. však upravuje procesné zastupovanie v právnych vzťahoch upravených normami verejného práva.

Z rovnakých dôvodov nebolo možné akceptovať ani žalobnú námietku spočívajúcu v tom, že W.. Z. J. na základe zákonného zmocnenia v zmysle § 15 Obchodného zákonníka bol oprávnený konať za žalobcu a z tohto zákonného zmocnenia vyplývalo preňho oprávnenie udeliť plnomocenstvo R.. Š. N.. Ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka upravuje špeciálny druh zákonného splnomocnenia, pričom ho má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napr. obchodný referent) . Ten je oprávnený potom na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. Aj tu ide o úpravu splnomocnenia vyplývajúceho zo zákona na hmotnoprávne úkony, pričom ide o zákonnú úpravu normy patriacej do súkromného práva.

Rozhodnutie žalovaného (oznámenie zo dňa 08.08.2011) je zákonné, a preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.