KSKE 6 S 121/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/121/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200553 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200553.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: R.. H. T. Č. S. I. Á. Š., bytom Z. L. XX, právne zastúpený: JUDr. Ján Kizivat, advokát, Advokátska kancelária so sídlom kpt. Nálepku č. 8, Michalovce, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát so sídlom Kuzmányho č. 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-KE-KDI2-P-83/2012 zo dňa 15. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 23. mája 2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-83/2012 zo dňa 15. mája 2012, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len "Správny poriadok") v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané okresným dopravným inšpektorátom Sobrance Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach pod č.: ORP-P-58/DI-3-2010 zo dňa 14. marca 2012 a zamietol odvolanie žalobcu.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: ORP-P-58/DI-3-2010 zo dňa 14. marca 2012 rozhodol podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o priestupkoch") tak, že žalobca dňa 27.02.2010 v čase okolo 17:10 hod. viedol na parkovisku vo dvore Obecného úradu v obci Blatná Polianka, okr. Sobrance osobné motorové vozidlo zn. Nissan Terrano II, evidenčné číslo RXXXHFT (GB) , pričom keď odchádzal smerom vpravo z parkoviska, tak prednou ľavou časťou auta narazil do zadnej časti pozdĺžne oproti nemu zaparkovaného osobného motorového vozidla továrenskej značky VW Golf, evidenčné číslo MI-XXXBU, ktoré tam zaparkovala vodička Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX a po spôsobení dopravnej nehody na mieste do príchodu polície nezotrval. Na vozidle VW Golf vznikla škoda cca 500,- Eur. Osoby pri dopravnej nehode zranené neboli. U vodičky Y. Š. nebolo zistené požitie alkoholických nápojov. Pri ďalšom šetrení bolo zistené, že vodič - žalobca, jazdil s vozidlom v tom čase aj napriek tomu, že vozidlo sa nemohlo prevádzkovať v cestnej premávke, nakoľko vozidlo nebolo v ustanovenej lehote podrobené technickej kontrole, čiže nemal platné doklady predpísané zákonom, alebo osobitným predpisom. Vodič - žalobca závažným spôsobom porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. a) , b) , c) , § 66 ods. 2 písm. a) , d) , e) , § 66 ods. 6 s poukázaním na ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o cestnej premávke") , čím ho uznal vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) ,g) , k) zákona

o priestupkoch v tom čase účinného a platného. Zároveň žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. a) , c) , e) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR číslo 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení vyhlášky MV SR číslo 531/2008 Z. z. zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Prvostupňový správny orgán mal na základe zisteného skutkového stavu za preukázané, že žalobca v čase okolo 17:10 hod. viedol na parkovisku vo dvore Obecného úradu Blatná Polianka, okr. Sobrance motorové vozidlo zn. Nissan Terrano II, ev. číslo: RXXXHFT (GB) , pričom keď odchádzal smerom vpravo z parkoviska, tak prednou ľavou časťou auta narazil do pozdĺžne oproti nemu zaparkovaného osobného motorového vozidla továrenskej značky VW Golf, ev. číslo: MI - XXXBU, ktoré tam zaparkovala vodička Y. Š. a po spôsobení dopravnej nehody na mieste do príchodu polície nezotrval. Pri ďalšom šetrení bolo zistené, že žalobca jazdil s vozidlom v tom čase aj napriek tomu, že vozidlo sa nemohlo prevádzkovať v cestnej premávke, nakoľko vozidlo nebolo v stanovenej lehote podrobené technickej kontrole, čiže žalobca nemal platné doklady predpísané zákonom, alebo osobitným predpisom.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-P-58/ DI-3-2010 zo dňa 14. marca 2012. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, pričom nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Vychádzal z kompletného spisového materiálu, pričom dospel k záver, že žalobca spáchal daný priestupok tak ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí. K odvolacím námietkam uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo v súvislosti s cestnou premávkou, práva a povinnosti osôb v uvedenom prípade upravuje zákona o cestnej premávke nie Občiansky zákonník ako sa mylne domnieval žalobca. Uviedol, že žalobcom navrhované uplatnenie § 64 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke nemožno v danom prípade aplikovať, nakoľko medzi účastníkmi prípadnej škodovej udalosti nedošlo k dohode. Za dohodu nemožno považovať ani ponechanie lístka s uvedeným kontaktom na žalobcu za stieračom auta poškodenej. Zároveň žalovaný poukázal na to, že pri ukladaní druhu a výmery sankcie postupoval prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 12 zákona o priestupkoch, pričom žalovaný pri preskúmavaní jeho postupu venoval tomuto postupu osobitnú povinnosť. Uviedol, že prvostupňový správny orgán vzal do úvahy tak skutočnosti poľahčujúce ako aj priťažujúce. Ukladanie sankcie je vecou správnej úvahy, v rámci ktorej platia zákonné kritéria a limity, ktoré v tomto prípade neboli porušené. K odvolacej námietke žalobcu o uplynutí prekluzívnej lehoty uviedol, že v zmysle ustanovenia § 246d Občianskeho súdneho poriadku lehota pre zánik zodpovednosti za priestupok počas súdneho konania neplynie a keďže k spáchaniu skutku došlo dňa 27.02.2010, prekluzívna lehota uplynie dňa 03.06.2013.

Vo včas podanej žalobe žalobca namietal predovšetkým, že dňa 27.02.2010 v čase o 17:10 hod. sa na parkovisku Obecného úradu Blatná Polianka nedopustil dopravenej nehody ale škodovej udalosti. Tento názor žalobca odôvodňuje tým, že po zistení, že mierne obtrel auto poškodenej, zanechal jej za stieračom poškodeného motorového vozidla telefonický kontakt na svoju osobu s dodatkom, že "škodu uhradí". Poukázal na ustanovenia § 35 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že jeho konania viedlo k tomu, aby poškodená strana ho mohla identifikovať na uvedenom telefónnom čísle, pričom konkludentne škodu uznal a túto nepatrnú škodu neskôr aj uhradil v požadovanej výške 200,- Eur. Za tohto skutkového stavu malo byť jeho konanie subsumované pod ustanovenia § 64 ods. 3 citovaného zákon, t. j. ako škodová udalosť, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepoznal majiteľa motorového vozidla, ktorému spôsobil škodu by nebolo spravodlivého od neho požadovať zotrvanie na mieste samom a čakať, či sa na miesto stretu niekto a kedy dostaví, pričom ako ďalej uvádza bola tma a zima a žalobca bol v časovej tiesni nakoľko sa pripravoval na nočnú zmenu, ktorá mu začínal o 19:00 hod. uviedol, že skutkový stav zistený prvostupňovým i druhostupňovým orgánom nepopiera a tento bol zistený konajúcimi orgánmi správne, avšak získané dôkazy nesprávne vyhodnotil a tak nesprávne aplikovali hmotnoprávny predpis. Neprihliadli na osobu páchateľa podľa § 12 zákona o priestupkoch. Má za to, že v prejednávanom prípade mal žalovaný použiť analógiu legis, nakoľko zákon o priestupkoch neupravuje právny stav upravený § 10 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, kde zákona stanovuje, že nejde o prečin ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1,2,4, ust. § 46 a § 47 ods. 3

Správneho poriadku a uviedol, že napadnuté rozhodnutie je po právnej stránke nesprávne a taktiež je nepreskúmateľné z dôvodu, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi jeho odvolania a neuviedol, akými právnymi úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Zdôraznil, že tak žalovaný ako aj jeho nadriadený orgán nevydali žiadnu internú smernicu, ktorá by určila hranicu medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou. Poukázal na zvyk laickej verejnosti, že ak vznikne drobná materiálna škoda resp. škoda do 3.990,- Eur, nie je nutné oznamovať túto skutočnosť na polícii. Preto od neho nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu objektívne požadovať, aby v danom prípade zotrval na parkovisku a to predovšetkým s poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti. Konanie keď nechal na mieste stretu svoje kontaktné údaje nemožno spravodlivo hodnotiť ako svojvoľné opustenie miesta vzniku škody, ale jeho konanie je potrebné považovať za uznanie viny za vznik škody. Potvrdil, že skutkový stav zistený tak žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom nepopiera, avšak je toho názoru, že v jeho prípade došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu získaných dôkazov a nesprávnej aplikácii hmotno-právneho predpisu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že t. č. je súkromným podnikateľom a k výkonu povolania je plne odkázaný na používanie motorového vozidla.

Žalovaný v vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch a obsahu napadnutého rozhodnutia. K námietkam žalobcu uviedol nasledovné: má za to, že pri rozhodovaní vychádzal tak prvostupňový ako aj odvolací orgán z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutkového stavu veci. Pri rozhodovaní poukázal na konkrétne ustanovenia príslušných právnych predpisov a podrobne sa zaoberal každou námietkou, ktorú žalobca uviedol v podanom odvolaní. Uviedol, že hranicu medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou určuje zákona o cestnej premávke v ustanoveniach § 64 a nasl., pričom uvedený zákon zrozumiteľne definuje, čo je dopravná nehoda a čo sa za dopravnú nehodu nepovažuje preto nevidí dôvod na vydanie internej smernice, ktorá by tento rozdiel ešte viac precizovala. K námietke týkajúcej sa obvyklého postupu laickej verejnosti neoznamovať skutočnosť, keď dôjde k drobnej škode (3.990,- Eur) policajným orgánom uvádza, že tento názor nie je právne záväzný. Zároveň uviedol, že skutočnosť, že ku škodovej udalosti došlo v zimnom období a vo večerných hodinách neznamená, že žalobca nemal postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi. Má za to, že žalobca , ako osoba, ktorá inej osobe spôsobila škodu, ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti bol povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje, pričom ak by ohlásil dopravnú nehodu polícii osobu, ktorej spôsobil hmotnú škodu by upovedomila polícia a žalobca by viac nemusel zotrvávať na parkovisku. Správne orgány na dokazovanie použili všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci. Pri ukladaní pokuty žalovaný postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o cestnej premávke ako aj zákona o priestupkoch a sankciu uložil na dolnej hranici a to aj s prihliadnutím na osobu páchateľa ako aj na okolnosti dopravnej nehody. Ostatné námietky považuje za bezpredmetné nakoľko sú totožné s námietkami, ktoré žalobca vzniesol v podanom odvolaní a s ktorými sa podľa svojho názoru dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Na základe týchto skutočností navrhuje, aby súd žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Upovedomením zo dňa 02. októbra 2012 súd oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nevyhovuje.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, písomným vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V správnom súdnictve podľa § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba

tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.) .

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca opakovane v žalobe ako aj v rámci správneho konania uviedol, že skutkový stav zistený prvostupňovým ako aj druhostupňovým správnym orgánom považuje za dostatočný a nespochybňuje ho, bolo úlohou súdu podľa obsahu, žaloby predovšetkým posúdiť, či žalovaný správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke ako aj zákona o priestupkoch na ním zistení skutkový stav.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) , b) , c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke; mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom, venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Čo je dopravná nehoda je upravené v § 64 zákona č. 8/2009 Z. z.. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak nie je splnená niektorá z povinnosti podľa § 66 ods. 6; sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa § 66 ods. 2 písm. a) , d) , e) citovaného zákona účastník dopravnej nehody je povinný

a/ ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

d/ zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e/ zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel.

Podľa § 66 ods. 6 citovaného zákona účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje

sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu,

d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,

e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme,

f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme,

g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,

h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac,

i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,

j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu,

k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j) , poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) , c) , e) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1

a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov,

b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,

c) písm. e) , g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,

d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,

e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.

Vzhľadom na skutkový stav, tak ako ho zistil prvostupňový a následne v odvolacom konaní potvrdil aj druhostupňový správny orgán a poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia súd má za to, že v danom prípade sa nespochybniteľne jednalo o dopravnú nehodu a nie o škodovú udalosť, ako to v rámci správneho ako aj súdneho konania žalobca namieta.

Z ustanovenia § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke vyplýva povinnosť žalobcu, v prípade, že by sa malo jednať o ním tvrdenú škodovú udalosť, bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Na základe zistené skutkového stavu súd konštatuje, že zo strany žalobcu došlo k viacnásobnému porušeniu citovaného ustanovenia zákona o cestnej premávke. V tejto súvislosti

zákon o cestnej premávke upravuje v ustanovení § 64 ods. 2 písm. a) situáciu, ktorú už nie je možné považovať za škodovú udalosť ale za dopravnú nehodu. Táto situácia je charakteristická tým, že zo strany účastníka škodovej udalosti nie je splnená niektorá z povinnosti uvedených v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovo konanie spočívalo len v ponechaní lístku s telefónnym číslom za stieračom auta účastníčky škodovej udalosti nie je možné toto konanie hodnotiť ako splnenie vyššie uvedených zákonných povinností, lebo tým jej neposkytol žiadne osobné údaje, údaje o poistení vozidla, nevyplnil a nepodpísal tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody a z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že aj keď mu vlastník motorového vozidla W. Š. po oznámení, že niekto mu narazil do auta sa s ním telefonicky kontaktoval na miesto nehody sa nedostavil, ale až neskôr mu sám telefonoval a dohodli sa na stretnutí. Pred realizáciou nehody sa žalobca s vlastníkom poškodeného auta nijako na zavinení nehody ani na vyrovnaní škody nedohodol. Toto konanie svedčí o tom, že na škodovej udalosti s poškodeným sa nedohodli ani na jej zavinení.

Námietky žalobcu, ktorý tvrdí, že neexistuje žiadna interná smernica upravujúca rozdiel respektíve hranicu medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou nie sú dôvodné. Súd má za to, že zákon o cestnej premávke vo svojich ustanoveniach jednoznačne definuje tak škodovú udalosť ako aj dopravnú nehodu a zároveň jednoznačne stanovuje povinnosti účastníkov týchto udalostí (§ 64 a nasledujúce zákona o cestnej premávke) . To že žalovaným resp. jeho nadriadeným orgánom nebola vydaná smernica, ktorá by určila hranicu medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou nie je podstatné a rozhodujúce, lebo tak ako to už bolo uvedené čo je škodová udalosť a čo dopravná nehoda jednoznačne upravuje § 64 zák. č. 8/2009 Z. z. a napokon aj prípadne vydaná interná smernica by musela byť v súlade so zákonom a uvedeným ustanovením.

V čase stretu motorových vozidiel, v zaparkovanom vozidle sa nenachádzal účastník cestnej premávky, / vodič neprítomný/, teda sa aktívne ani pasívne nezúčastnil dopravnej nehody, uvedené je potrebné mať na zreteli, pre správnu kvalifikáciu vzniku dopravnej nehody alebo iba vzniku škodovej udalosti. Objektívne preto, nemohli sa účastníci dohodnúť na vine dopravnej nehody. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené nemožno uznaním viny považovať zanechanie telefónneho čísla za stieračom poškodeného vozidla, je preto namieste konštatovanie súdu, že žalobca si týmto konaním resp. nekonaním zároveň nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo vzniku dopravnej nehody podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a/. d/, e/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, v nadväznosti na ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke. Súčasne má súd za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a a následne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami rozhodol o žalobcovej vine v súvislosti so spáchaným priestupkom.

K námietke žalobcu, že mu bol uložený trest zákazu činnosti, ako aj peňažný trest v rozpore so zákonom v správnom konaní, súd uvádza, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi za spáchaný priestupok najnižšiu možnú sankciu, keď mu uložil zákaz činnosti v trvaní jedného roka a pokutu 300 eur. Žalovaný druh aj výšku uloženej sankcie náležite odôvodnil, pričom prihliadal tak na poľahčujúce ako aj na priťažujúce skutočnosti. Vzal do úvahy, že žalobca použil na jazdu vozidlo, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke, nakoľko nemal platnú technickú kontrolu, majetkové pomery žalobcu, skutočnosť, že nemá v karte vodiča záznam za priestupok pre porušenie dopravných predpisov ale aj to, že spôsobenie dopravnej nehody je závažné porušenia zákona o cestnej premávke a po zhodnotení všetkých existujúcich dôkazov a to tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že uložená sankcia je primeraná a bude dostatočne pôsobiť na osobu žalobcu ako páchateľa priestupku.

K námietkam žalobcu spočívajúcim v tvrdeniach, že by nebolo od neho spravodlivé očakávať, aby zotrval na mieste spáchania dopravnej nehody nakoľko bola v tom čase zima, tma, respektíve žalobca mal nastúpiť v blízkom čase do zmeny súd uvádza, že tieto námietky sú právne irelevantné, nakoľko tieto skutočnosti nemôžu viesť účastníka dopravnej nehody, v tomto prípade žalobcu, k porušovaniu platných právnych predpisov a ani ho zbavovať viny za prípadný spáchaný dopravný priestupok alebo

iný správny delikt. Rovnaký názor súd zastáva aj pri námietke žalobcu, v rámci ktorej tvrdí, že medzi laickou verejnosťou v čase spáchania dopravnej nehody panoval názor, že ak vznikne drobná škoda (t. j. do 3.990,- Eur) , nie je nutné oznamovať túto skutočnosť príslušným policajným orgánom. Názor laickej verejnosti nie je právne záväzný, a preto tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nie sú povinní tento názor v rámci rozhodovania o spáchanom priestupku akceptovať.

K námietke prekluzívnej lehoty treba uviesť, že k škodovej udalosti došlo 27.02.2010, predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. KRP-DI-OBCP-P-163/2010 zo 07.09.2010 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.: 7S/13920/2010-43 zo dňa 09.02.2011 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 1Sžd 18/2011 zo dňa 13.12.2011 z v súlade s § 246d O.s.p. prekluzívna lehota neplynula od 27.09.2010 do 03.01.2012 (právoplatnosť rozsudku) a preto prekluzívna lehota by mohla uplynúť až 03.06.2013. Zároveň súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca svojím konaním porušil aj ustanovenie § 4 ods. a) , b) , c) zákona o cestnej premávke, avšak toto porušenie v žalobe ani v rámci správneho konania nenapadol, preto sa súd v rámci súdneho prieskumu uvedenou skutočnosťou nezaoberal.

Súd dospel k záveru, že žalovaný i prvostupňový orgán dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho správny právny záver. Postup žalovaného i prvostupňového správneho orgánu nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu ako účastníka správneho konania a námietky žalobcu nie sú opodstatnené. Žalovaný, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami, a svoj postup ako aj rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil, a to jednak po skutkovej ako aj právnej stránke.

Na základe uvedených skutočností súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.